Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/642/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221762
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814221762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: E. zastúpeného Advokátskou
kanceláriou J. proti odporkyni R. Y., bytom T., Ľ. I. XXX/X-X, o zaplatenie 4546,65 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. júna 2015, č.k.
5C/153/2015-55 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 4546,65 eur s
príslušenstvom. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 02.07.2010
uzavrela spoločnosť Q. Z. L. a.s. a odporkyňa úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 5.000,- eur s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 9.351,72 eur,

mesačnou splátkou vo výške 119,77 eur, počtom splátok 84, ročnou úrokovou sadzbou 19,62%, RPMN
od 21,7% - 22,4%, priemernou hodnotou RPMN 18,59%. Celkové náklady spotrebiteľa podľa zmluvy
predstavujú 4.351,72 eur. Údaj o lehote splatnosti je uvedený „84 mesiacov po poskytnutí úveru a to
do 15. dňa v poslednom mesiaci“ a splatnosť jednotlivých splátok je uvedená tak, že prvá splátka je
splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí
úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto

kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom
mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“.
V zmluve je dohodnutý aj poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok v sume 0,30 eur zahrnutý
v splátke a taktiež je dohodnuté poistenie - Balíček Premium v sume 8,44 eur mesačne. Súčasťou
zmluvy sú aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti Q. Z. L., a.s. - hotovostný úver. Z výpisu
čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa uhradila právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu
celkom 3.386,92 eur, ďalšie splátky už nezaplatila. Poslednú splátku v sume 119,77 eur uhradila dňa

18.10.2012. Právny predchodca z uhradenej sumy započítal na istinu suma 990,75 eur, na úrok sumu
2.151,45 eur, na poplatok za možnosť zmeny splátky sumu X,XX eur a na poistenie sumu 236,32 eur.
Listom zo dňa 28.6.2013 právny predchodca navrhovateľa vyzval odporkyňu k splateniu celého úveru
- sumy 5.017,01 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy na jeho účet s tým, že zosplatnil celý úver.
Oznámením zo dňa 19.11.2014 oznamovala advokátska kancelária navrhovateľa odporkyni postúpenie
pohľadávky spoločnosti Q. Z. L., vzniknutej z úverovej zmluvy zo dňa 2.7.2010, na navrhovateľa,

a to na základe zmluvy zo dňa 12.9.2012. Ďalej bola odporkyňa vyzvaná k zaplateniu dlhu 5.066,52
eur. Súd vyzýval navrhovateľa, aby k pojednávaniu dokladoval postúpenie pohľadávky z pôvodného
veriteľa na navrhovateľa vzhľadom na nesúlad dátumu o uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávkyv návrhu a v oznámení, ktoré je prílohou k návrhu. Súd navrhovateľovi oznámil, že vzhľadom na
uvedený nesúlad nepovažuje postúpenie pohľadávky voči odporkyni za riadne preukázané. Na výzvu
súdu navrhovateľ reagoval vyjadrením zo dňa 05.06.2015, z ktorého vyplýva, že podľa navrhovateľa

listinné dôkazy priložené k návrhu preukazujú vecnú aktívnu legitimáciu v predmetnom spore, preto
výzva súdu na doplnenie dôkazov a predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok je nedôvodná.
Navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu ako hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva navrhovateľovi uplatnený nárok v zmysle § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého postúpenie pohľadávky je povinný postupca oznámiť dlžníkovi, ak toto postúpenie nie je

oznámené dlžníkovi, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Svoje
postavenie navrhovateľ preukazuje listinným dôkazom - Oznámením o postúpení pohľadávky, ktorého
súčasťou je aj plnomocenstvo udelené spoločnosťou Home Z. L. a.s. pre advokátsku kanceláriu,
ktorá v mene právneho predchodcu veriteľa oznámila postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Oznámenie
o postúpení pohľadávky bolo odporkyni zaslané na jej adresu, čo vyplýva z poštového podacieho
hárku. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok konajúcemu súdu nie

je dôvodné, keďže zmluva ako hmotnoprávny úkon osvedčuje právne skutočnosti vo vzťahu medzi
postupcom a postupníkom a nie medzi žalobcom a žalovaným. Súčasne oznámil, že opravuje chyby
v písaní - chybný údaj v „oznámení o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a
oznámenieoprevzatíprávnehozastúpenia“včastidátumuzmluvyopostúpenípohľadávky,keďsprávne
má byť uvedený dátum postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa 28.06.2013. Vychádzajúc zo skutkových

zistení v predmetnej veci a ust. § 526 ods. 1,2 Obč. zák., súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu
nedostatkuaktívnejlegitimáciebeztoho,abysabližšiezaoberal opodstatnenosťouuplatnenéhonároku.
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči odporkyni na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.06.2013, v oznámení o postúpení pohľadávky však odporkyni oznamuje, že
nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2012. Súd vyzýval navrhovateľa

na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom upresnenia dátumu postúpenia pohľadávky
a predovšetkým zistenia, či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy,
pretože súdu je známe z úradnej činnosti, že navrhovateľ uvádza v návrhoch na začatie konania i
taký dátum postúpenia pohľadávky, ktorý časovo predchádza samotnému uzavretiu úverovej zmluvy.
Uvedené bolo dôležité i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie o postúpení je určité, zrozumiteľné

a či údaje v ňom uvedené zodpovedajú skutočnosti ako v zmluve o postúpení pohľadávky. Pokiaľ
navrhovateľ v súdnom konaní preukazoval svoju aktívnu legitimáciu listinným dôkazom, a to oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014, ktoré vykonal aj ako splnomocnený zástupca pôvodného
veriteľa, teda postupcu, čím je postúpenie preukázané, súd uvádza, že uvedený následok platí len
vo vzťahu k dlžníkovi, teda odporkyni. V zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak

postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení.
Odporkyňa v konaní uviedla, že rozpory v dátumoch uvádzaných navrhovateľom sa jej nezdajú,
preto nevie posúdiť či došlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa a toto ponechala na
rozhodnutí súdu. Súd vyzval navrhovateľa na preukázanie postúpenia pohľadávky s ohľadom na to,
že navrhovateľ uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platné postúpenie
pohľadávky, čo môže uskutočniť len pri predložení zmluvy ako písomného právneho úkonu. Súdu
je známy rozsudok NS SR v obchodnej veci 4 Obo 210/01, ktorý však rieši primárne vzťah medzi
podnikateľmi a nie je aplikovateľný aj na spotrebiteľský spor. Navrhovateľ dodatočne oznámil, že v
oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014 došlo k uvedeniu chybného dátumu uzavretia

zmluvy o postúpení pohľadávky zavinením informačného systému a správne má byť dátum postúpenia
pohľadávky zmluvou uvedený 28.6.2013. Konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho
zákonníka dodávateľ nesmie previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia tak nesmie urobiť vtedy, ak by sa týmto prevodom
zhoršila vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd

mohol v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným
ustanovením zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či
už zo zmluvy, alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by sa situovaním nového veriteľa
v inom štáte zhoršila vymožiteľnosť jeho práva. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo k
postúpeniu celej pohľadávky a celého príslušenstva, keď navrhovateľ uplatňuje často krát napríklad i

zmluvnú pokutu, budúce zmluvné úroky a podobne. Okrem toho z listinných dokladov vyplýva, že v
deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2013 (ako tvrdí navrhovateľ v návrhu, nie
v písomnom oznámení, ktoré doručoval odporkyni) zároveň vyzýval pôvodný veriteľ Q. a.s. odporkyňu
listom zo dňa 28.6.2013 (č.l. 31 spisu) k splateniu celého dlhu na jeho účet bez toho, aby v listepoukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval dlžníka i na možnosť
exekučného konania. I táto skutočnosť vnáša nejasnosti ohľadom postúpenia pohľadávky a jej rozsahu,
pretožetýmtolistompôvodnýveriteľzároveň„zosplatňuje celý dlh“, apreto jevýznamnéposúdenieakú

splatnú pohľadávku vôbec mohol pôvodný veriteľ na navrhovateľa postupovať, t.j. či len neuhradené
splátky, alebo celý zosplatnený úver, už i s poukazom na povinnosti veriteľa pri využití práva podľa
§ 565 OZ dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní stále zostáva
nepreukázané, či a kedy vlastne došlo k postúpeniu pohľadávky, či celej splatnej pohľadávky, alebo
pohľadávky splatnej i v budúcnosti, a či bolo odporkyni oznámené postúpenie pohľadávky správne. Z

uvedených dôvodov súd zamietol návrh navrhovateľa, pretože navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu v spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý je predmetom
konania. Samotným nárokom navrhovateľa sa preto súd nezaoberal. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bola úspešná odporkyňa, ktorej
však trovy v konaní nevznikli, preto súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí so záverom
súdu prvého stupňa, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu pohľadávky
podľa § 524 až 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom ako
postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom platnosť tejto zmluvy nie je podmienená súhlasom
dlžníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie

postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či
neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní. Navrhovateľ v konaní preukázal, že odporkyni zaslal na
adresu jej trvalého pobytu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014. O zaslaní oznámenia
súdu predložil podací hárok, ktorý považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že
odporkynibolooznámeniedoručené,resp.dostalosadosféryjejdispozície.Okremtohototooznámenie

navrhovateľpripojilksvojmunávrhunazačatiekonaniaaodporkyňasastýmtohmotnoprávnymúkonom
mohla oboznámiť najneskôr dňom, kedy jej súd doručil návrh na začatie konania navrhovateľa spolu s
prílohami. Najneskôr dňom tohto doručenia je voči odporkyni nesporne účinný aj hmotnoprávny úkon -
oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvého stupňa teda na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil

skutkový stav. Navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, keď v návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu o
postúpení pohľadávky a uniesol aj dôkazné bremeno predložením poštového podacieho hárku, lebo pri
bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo
do sféry dispozície odporkyne. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa

nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane navrhovateľa, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Q. Z. L.,
a.s. proti odporcovi uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Navrhovateľ takýto záver vo svojom

odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj
podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo odporcovi cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže
ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa
a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
navrhovateľovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane
navrhovateľa alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu, je imanentnou súčasťousúdneho konania /viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/. Odvolací súd nerozporuje,
že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však

preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - odporca, ale konajúci súd za účelom
overenia navrhovateľom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že boli zistené skutočnosti
ktoré dôvodne vyvolávali pochybnosti o postúpení pohľadávky. Konkrétne, navrhovateľ v návrhu na
začatie konania uvádzal dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky (28.06.2013) v rozpore s
dátumom uvedenom v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014 /12.09.2012/. Navrhovateľ

nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej
vecnej legitimácie.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §

151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .