Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Alica Beňová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/627/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220996
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814220996.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: X. zastúpeného Advokátskou
kanceláriou V. proti odporcovi B. I., bytom M., J. cesta XA/X, o zaplatenie 101,28 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. júna 2015, č. k.
5C/144/2015-59 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 101,28 eur s

príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 19.10.2012
uzavrela spoločnosť N. J. O. a.s. a odporca úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru 500,- eur s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 619,20 eur, s mesačnou splátkou 55,28
eur, počtom splátok 12, ročnou úrokovou sadzbou 41,78%, RPMN 51,8%, priemernou hodnotou
RPMN 40,87%. Termín prvej splátky je v zmluve uvedený dňa 19.11.2012, konečná splatnosti úveru
je 14.10.2013 a splátky mali byť splatné vždy do 14. dňa v kalendárnom mesiaci. Súčasťou zmluvy
sú aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti N. J. O., a.s. - duo. Z výpisu čerpania, splátok

a úhrad vyplýva, že odporca sa dostal do omeškania so splatením 7. splátky, ktorú však dodatočne
uhradil. Následne nezaplatil 12. splátku vôbec. Celkom odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa
zaplatil sumu 613,08 eur, z čoho na istinu bola započítaná suma 450,15 eur, na úrok suma 117,45
eur, na poplatok za upomienku I suma 5,- eur, na poistenie suma 40,48 eur. Listom zo dňa 16.01.2014
právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu k splateniu dlhu - sumy 101,28 eur v lehote 15 dní od
odoslania výzvy na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX. Oznámením z 29.10.2014
oznamovala advokátska kancelária navrhovateľa odporcovi postúpenie pohľadávky spoločnosti N. J.

O., vzniknutej z úverovej zmluvy z 19.10.2012, na navrhovateľa, a to na základe zmluvy z 12.9.2012.
Ďalej bol odporca vyzvaný k zaplateniu dlhu 107,42 eur. Súd vyzýval navrhovateľa, aby k pojednávaniu
dokladoval postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na navrhovateľa vzhľadom na nesúlad
dátumu o zmluve o postúpení pohľadávky v návrhu a v oznámení, ktoré je prílohou k návrhu. Súd
navrhovateľovi oznámil, že vzhľadom na uvedený nesúlad nepovažuje postúpenie pohľadávky voči
odporcovi za riadne preukázané. Na výzvu súdu navrhovateľ reagoval vyjadrením z 05.06.2015, z
ktorého vyplýva, že podľa navrhovateľa listinné dôkazy priložené k návrhu preukazujú vecnú aktívnu

legitimáciu v predmetnom spore, preto výzva súdu na doplnenie dôkazov a predloženie zmluvy o
postúpení pohľadávok je nedôvodná. Navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu ako
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva navrhovateľovi uplatnený nárok v zmysle § 526 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postúpenie pohľadávky je povinný postupca oznámiť dlžníkovi,aktotopostúpenie niejeoznámenédlžníkovi,niejedlžníkoprávnenýsadožadovaťpreukázania zmluvy
o postúpení. Svoje postavenie navrhovateľ preukazuje listinným dôkazom - Oznámením o postúpení
pohľadávky, ktorého súčasťou je aj plnomocenstvo udelené spoločnosťou N. J. O. a.s. pre advokátsku

kanceláriu, ktorá v mene právneho predchodcu veriteľa oznámila postúpenie pohľadávky dlžníkovi.
Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odporcovi zaslané na jeho adresu, čo vyplýva z poštového
podacieho hárku. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok konajúcemu
súdu nie je dôvodné, keďže zmluva ako hmotnoprávny úkon osvedčuje právne skutočnosti vo vzťahu
medzi postupcom a postupníkom a nie medzi žalobcom a žalovaným. Súčasne oznámil, že opravuje

chyby v písaní - chybný údaj v „oznámení o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva na zaplatenie
dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ v časti dátumu zmluvy o postúpení pohľadávky,
keď správne má byť uvedený dátum postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa 16.01.2014. V konaní
z výpovede odporcu vyplynulo, že nepopiera skutočnosti o uzavretí zmluvy s právnym predchodcom
navrhovateľa, ani o poskytnutí úveru vo výške 500,- eur. Odporca tiež nepopieral, že právnemu
predchodcovi navrhovateľa jednu splátku úveru nezaplatil. Z jeho výpovede však tiež vyplynulo, že

sa skontaktoval s kanceláriou právneho zástupcu navrhovateľa, kde bol inštruovaný, aby dlžnú sumu
uhradil tak, že platby bude adresovať spoločnosti Home J. O. a.s. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS:
XXXXXXXXXX. V súvislosti s tým mal preto odporca pochybnosti o postúpení pohľadávky, posúdenie
ponechal na zvážení súdu. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a ust. § 526 ods. 1,2
Obč. zák., súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bez toho, aby sa

bližšie zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že nadobudol
pohľadávku voči odporcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 16.01.2014, v oznámení
o postúpení pohľadávky však odporcovi oznamuje, že nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení
pohľadávky z 12.09.2012, teda ešte pred uzavretím samotnej zmluvy o úvere. Súd vyzýval navrhovateľa
na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom upresnenia dátumu postúpenia pohľadávky

a predovšetkým zistenia, či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy.
Uvedené bolo dôležité i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie o postúpení je určité, zrozumiteľné
a či údaje v ňom uvedené zodpovedajú skutočnosti ako v zmluve o postúpení pohľadávky. Pokiaľ
navrhovateľ v súdnom konaní preukazoval svoju aktívnu legitimáciu listinným dôkazom, a to oznámením
o postúpení pohľadávky z 29.10.2014, ktoré vykonal aj ako splnomocnený zástupca pôvodného

veriteľa, teda postupcu, čím je postúpenie preukázané, súd uvádza, že uvedený následok platí
len vo vzťahu k dlžníkovi, teda odporcovi. V zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,
že ak postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o
postúpení. Navrhovateľ dodatočne oznámil, že v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014
došlo k uvedeniu chybného dátumu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zavinením informačného

systému a správne má byť dátum postúpenia pohľadávky zmluvou uvedený 16.01.2014. Odporca v
konaní však uviedol, že právny zástupca navrhovateľa ho telefonicky inštruoval, aby uhradil dlžnú
sumu na adresu spoločnosti N. J. O. a.s., teda právneho predchodcu navrhovateľa, a na účet, ktorý
označila spoločnosť N. J. O. a.s. vo výzve zo 16.01.2014 za svoj účet. Z toho dôvodu mal odporca
pochybnosti o riadnom postúpení pohľadávky a túto otázku prenechal na posúdenie súdu. Súd vyzval

navrhovateľa na preukázanie postúpenia pohľadávky s ohľadom na to, že navrhovateľ uplatňuje právo
zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd v rámci poskytovanej súdnej
ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky, čo môže uskutočniť len
pri predložení zmluvy ako písomného právneho úkonu. Súdu je známy rozsudok NS SR v obchodnej
veci 4 Obo 210/01, ktorý však rieši primárne vzťah medzi podnikateľmi a nie je aplikovateľný aj

na spotrebiteľský spor. Konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho zákonníka
dodávateľ nesmie previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa bez
súhlasu spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia tak nesmie urobiť vtedy, ak by sa týmto prevodom
zhoršila vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd
mohol v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným

ustanovením zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či
už zo zmluvy, alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by sa situovaním nového veriteľa
v inom štáte zhoršila vymožiteľnosť jeho práva. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo k
postúpeniu celej pohľadávky a celého príslušenstva, keď navrhovateľ uplatňuje často krát napríklad i
zmluvnú pokutu, budúce zmluvné úroky a podobne. Okrem toho z listinných dokladov vyplýva, že

v deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16.01.2014 (ako tvrdí navrhovateľ v návrhu, nie v
písomnom oznámení , ktoré doručoval odporcovi) zároveň vyzýval pôvodný veriteľ N. J. O. a.s. odporcu
listom zo 16.01.2014 (č.l. 32 spisu) k splateniu dlhu na jeho účet bez toho, aby v liste poukazoval
na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval dlžníka i na možnosť exekučnéhokonania. I táto skutočnosť v spojení s tvrdeniami odporcu v konaní, že podľa pokynu právneho zástupcu
navrhovateľa mal dlžnú sumu uhradiť na adresu a účet spoločnosti N. J. O. a.s., vnáša nejasnosti
ohľadom postúpenia pohľadávky a jej rozsahu. Je preto významné posúdenie akú splatnú pohľadávku

vôbec mohol pôvodný veriteľ na navrhovateľa postupovať, t.j., či len neuhradené splátky, alebo celý
zosplatnený úver, už i s poukazom na povinnosti veriteľa pri využití práva podľa § 565 OZ dodržať
postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní stále zostáva nepreukázané, či a kedy
vlastne došlo k postúpeniu pohľadávky, či celej splatnej pohľadávky, alebo pohľadávky splatnej i v
budúcnosti, a či bolo odporcovi oznámené postúpenie pohľadávky správne, pričom vyššie spomínaná

výpoveď odporcu v konaní postúpenie pohľadávky na navrhovateľa spochybňuje. Z uvedených dôvodov
súd zmietol návrh navrhovateľa, pretože navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore
ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý je predmetom konania. Samotným
nárokom navrhovateľa sa preto súd nezaoberal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol úspešný odporca, ktorému však trovy v konaní
nevznikli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí so
záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu
pohľadávky podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy
medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom platnosť tejto zmluvy nie je

podmienenásúhlasomdlžníka.Akdlžníkovipostúpenieoznámilpostupca,dlžníknemáprávopožadovať
od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne
dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní. Navrhovateľ v konaní preukázal,
že odporcovi zaslal na adresu jeho trvalého pobytu oznámenie o postúpení pohľadávky. O zaslaní
oznámenia súdu predložil podací hárok, ktorý považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie svojho

tvrdenia, že odporcovi bolo oznámenie doručené, resp. dostalo sa do sféry jej dispozície. Okrem
toho toto oznámenie navrhovateľ pripojil k svojmu návrhu na začatie konania a odporca sa s týmto
hmotnoprávnym úkonom mohol oboznámiť najneskôr dňom, kedy mu súd doručil návrh na začatie
konania navrhovateľa spolu s prílohami. Najneskôr dňom tohto doručenia je voči odporcovi nesporne
účinný aj hmotnoprávny úkon - oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvého stupňa teda na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne nesprávne vec právne
posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, keď v návrhu
tvrdil, že došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky a uniesol aj dôkazné bremeno predložením
poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver, že oznámenie o
postúpení pohľadávky sa dostalo do sféry dispozície odporcu. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie alebo
aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že sa s navrhovateľom dohodol na
splátkach.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane navrhovateľa, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa N. J. O.,
a.s. proti odporcovi uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Navrhovateľ takýto záver vo svojom
odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj
podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo odporcovi cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže
ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa

a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
navrhovateľovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane

navrhovateľa alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu, je imanentnou súčasťou
súdneho konania /viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/. Odvolací súd nerozporuje,
že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však
preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - odporca, ale konajúci súd za účelom

overenia navrhovateľom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že boli zistené skutočnosti
ktoré dôvodne vyvolávali pochybnosti o postúpení pohľadávky. Konkrétne, navrhovateľ v návrhu na
začatie konania uvádzal dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky (16.01.2014) v rozpore s
dátumom uvedenom v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014 /12.09.2012/. Navrhovateľ
nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej
vecnej legitimácie.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §

151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.