Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Er/399/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211205119
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7211205119.3

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci na oprávneného L., U..G..C.., L. XX, XXX XX X., N.: XX XXX
XXX, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865
141 proti povinnému H. U., B.. XX.XX.XXXX, X. O. U. XXX/XX, XXX XX W., zast. advokátom JUDr.
Marianna Lechmanová, Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 42 249 163 vedenej na Exekútorskom úrade
v Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spis.

zn. Ex 1726/2011 o vymoženie pohľadávky vo výške 863,13 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 26.01.2011 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinného vo výške 863,13 Eur s
prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave č. SR 10639/10
zo dňa 15.11.2010.

Dňa 2.7.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s

prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/103276 zo dňa 22.03.2011.

Dňa 15.07.2013 doručil povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zastavenie
exekúcie. V návrhu poukázal najmä na skutočnosť, že povinný je spotrebiteľ, na neprimeranosť úroku
vo výške 91,25 % ročne a na neplatnosť uzavretia rozhodcovskej doložky. Na podporu svojich tvrdení
poukázal na rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie, a to hlavne H., Ó., T. S., L. H. L.W. (S.-XX/

XX). Na základe týchto skutočností povinný navrhol, aby exekučný súd predmetnú exekúciu zastavil, a
povinnej priznal náhradu trov konania vo výške 120,- Eur.

Súd dňa 02.08.2013 vyzval oprávneného, aby sa k návrhu povinnej vyjadril. Oprávnený vo svojom
vyjadrení zo dňa 14.08.2013 uviedol, že sa nestotožňuje z návrhom povinného na zastavenie
predmetného exekučného konania. K tvrdenie povinného o neprimeranosti vysokých úrokov z

omeškania, oprávnený uviedol, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade,
že poruší zmluvné podmienky. Zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny
vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“, čiže úrok z omeškania bolo možné dohodnúť a následne
požadovať bez akýchkoľvek obmedzení. K neplatnosti uzavretia rozhodcovskej doložky oprávnený
uviedol, že povinný nie je spotrebiteľom a keby aj bol, tak rozhodcovská doložka je nevýhradná, a tým
pádom ju nie je možné považovať za neprijateľnú.Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“),
sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však

vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) je

exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZRK“)
(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

Podľa §57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo

osobitného zákona.

Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ak rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) ZRK.

Súd sa oboznámil s písomnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to najmä s rozhodcovským
rozsudkom, zmluvou o úvere.

Súd preto preskúmal predloženú Zmluvu o úvere č. 900400108 zo dňa 13.11.2009 vrátane Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, pričom zistil, že oprávnený sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť

povinnému úver vo výške 400,00 Eur a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnutý úver vrátiť zvýšený
o príslušný poplatok vo výške 356,00 Eur, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 12 po 63,00
Eur, teda celkovo mal vrátiť sumu 756,00 Eur.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 23636/B, kde

je oprávnený ako právnická osoba zapísaný vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane, povinná je fyzickou osobou a z
rozsudku rozhodcovského súdu, ani samotnej úverovej zmluvy nevyplýva, že by jej bol úver poskytnutýa účely podnikania. Tým sú naplnené podmienky podľa § 3 zák. č. 258/2001 Z. z. preto, aby bolo možné
predmetný úver považovať za spotrebiteľský úver.

Navyše, podľa § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený),
ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému),
ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v

dohodnutej výške. Preto súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 13.11.2009 ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. O. z..

ĎalejsúdpreskúmalVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,pričomzistil,žezmluvnéstranysavbode
14 dohodli, že v prípade, ak sa prípadné spory vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou nepodarí
vyriešiť mimosúdnou dohodou, budú sa riešiť v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len
ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského

konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci,
na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť
v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený

zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania
vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)Podľa § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi
zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje

značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Zmluvnápodmienkavštandardnejformulárovejzmluvealebovovšeobecnýchobchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z
hľadiska ochrany spotrebiteľa teda nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou

dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 4 O. z. neplatná.

Okrem toho, za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek

iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.

Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré
vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského

konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom
rozhodcovského konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený na ul. O. U.
XXX/XX, W..

Ďalej súd preštudovaním Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že jej súčasťou je aj Dohoda

o vyplnení zmenky (bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), podľa ktorej na zabezpečenie
svojho peňažného záväzku vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi ako reminentovi
vystavil dlžník zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Podľa tejto dohody o vyplnení zmenky, zmenkovú sumu vyplní reminent najskôr v deň kedy sa celý
dlh stane splatný okamžite. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov

veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

Podľa názoru súdu táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ má podľa nej plniť sumu, ktorú má určiť veriteľ
v budúcnosti a s výškou ktorej sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Zmenková suma podľa tejto doložky mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky bez ohľadu na skutočnosť, že nie všetky
takto veriteľom určené peňažné nároky môžu byť nesporné a teda súhlasom s takouto doložkou sa
spotrebiteľovi značne zhoršuje jeho postavenie. Takúto dohodu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal anemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj dohode o vyplnení
zmenky. Dohoda nebola uzavretá v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Keďže takto formulovaná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O. z. neplatná.

Súd je tiež toho názoru, že v neprospech spotrebiteľa a zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi je
dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 356,00 Eur, ktorý vzhľadom na výšku poskytnutého

úveru 400,00 Eur predstavuje skoro 90% poskytnutého úveru, v dôsledku čoho mala povinná bez úrokov
z omeškania, prípade ďalších sankcií zo strany oprávneného tomuto zaplatiť skoro raz toľko, ako si
požičala.

Súd na základe uvedeného v súlade s ust. § 45 ZRK a § 57 ods. 1 písm. g) a ods. 2 Exekučného poriadku
vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.

Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy