Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/230/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115210594
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7115210594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou vo veci starostlivosti súdu

o maloletú G. N., J.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice, na návrh otca V. E., J.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho I.
H. J. W. Y. Č.. XX, za účasti matky Z. N., J.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej I. H. J. W. H. Č.. XX, v konaní
o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P 44/2013 zo dňa 5.3.2014 tak, že zvyšuje výživné
zo strany matky voči maloletej G. N., J.. XX.X.XXXX, od 1.7.2015 do budúcna zo sumy 30 € na sumu
70 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k

rukám otca maloletej.

Konanie o zvýšenie výživného za obdobie od 30.4.2015 do 30.6.2015 zastavuje.

V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta.

Dlžné výživné zo strany matky voči maloletej G. za obdobie od 1.7.2015 do 30.11.2015 vo výške 200

€ povoľuje matke splácať v splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti
tohto rozsudku do budúcna s tým, že prvá splátka je splatná 15-tého dňa mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej doručil Okresnému súdu Košice I dňa 30.4.2015 návrh, ktorým žiadal o zvýšenie
výživného zo strany matky na maloletú od 1.5.2015 zo sumy 30 € na sumu 80 € mesačne a zároveň
žiadal zaviazať matku zameškané výživné od 1.5.2015 do zaplatenia splácať v splátkach po 20 €

mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok a žiadal rozhodnúť, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňoval tým, že Okresný súd Košice
I rozsudkom zo dňa 5.3.2014, sp. zn. 21P 44/2013, rozhodol o zverení maloletej G. do osobnej
starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 30 €, od apríla 2014 sa
náklady spojené s výchovou maloletej G. podstatne zvýšili, táto je žiačkou 6. triedy, je i žiačkou ZUŠ, čím
vznikajú zvýšené výdavky so školným, zabezpečovaním oblečenia, tanečnej výbavy, so sústredeniami,
vystúpeniami mimo Košíc, uviedol mesačné výdavky na maloletú, oblečenie, strava, hygiena 105 €,

strava v školskej jedálni 10 - 17 €, internet 10 €, keďže škola vyžaduje zasielanie projektov a iných úloh
elektronicky, kredit do mobilu štvrťročne 7 €, školský výlet 30 € raz ročne, raz ročne pobyt v škole v
prírode 130 €, školné z tanečnej 2-krát ročne po 65 €, tanečná výbava raz v roku v priemere 50 €,
štartovné na súťažiach 5-krát do roka po 10 €, školské potreby, ZRPŠ a iné spolu cca 50 €, maloletákvôli skolióze chrbtice nosí piaty rok korzet, prečo podporuje jej záujem o športy, rovnako podporuje jej
záujem o kreslenie, s čím súvisia ďalšie výdavky, pričom v čase pôvodného rozhodnutia súdu matka
dieťaťa bola nezamestnanou, podľa jeho vedomostí už pracuje a má stály príjem, on je nezamestnaným,

dcéru a seba živí príležitostnými prácami, ktoré nie je možné plánovať, v apríli 2015 sa zamestnal formou
dohody o práci, čo ale nepokrýva ani výdavky na G., pribudli finančne nákladné zdravotné problémy
s maloletej chrupom, zubný fixný strojček 150 €, otlačok 13,50 €, rontgen 7 €, kontrola raz mesačne
po 8 €, ktoré zvláda len vďaka podpore a pomoci od svojich rodičov u ktorých spolu s dcérou býva a
tiež z pomoci starého otca maloletej zo strany matky, jeho rodičia sú už dôchodcami, preto sa im snaží

sporadicky prispievať sumou 50 € na náklady spojené s vedením domácnosti, nájom, elektrinu, plyn, TV
a odpad, ktoré predstavujú 255,64 € mesačne.

Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 13.8.2015

doporučil návrhu otca vyhovieť a zvýšiť výživné na maloletú nakoľko je to v jej záujme, pričom poukázal
na to, že matka sa na predvolanie kolízneho opatrovníka nedostavila, jej stanovisko k návrhu preto
kolíznemu opatrovníkovi nebolo známe. Zo šetrení pomerov boli zistené rovnaké skutočnosti ako otec
udával v návrhu pokiaľ ide o podmienky bývania, výdaje na maloletú. Z vyjadrení otca ďalej kolízny
opatrovník mal za to, že viac ako 2 až 3 mesiace sa matka maloletej vôbec neozvala, nad rámec

výživného maloletej nič neposkytuje, sľubuje jej rôzne nákupy, potom sľuby nedodrží.

Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P 69/2015 zo dňa 7.5.2015 súd rozhodol o prenesení
svojej miestnej príslušnosti na Okresný súd Košice II a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.6.2015, následne vec bola tunajšiemu súdu postúpená dňa 23.6.2015.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 21P 44/2013 zo dňa 5.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 8.4.2014, zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti otca, zo strany matky určil výživné 30 €
mesačne a upravil styk matky s maloletou každý párny víkend od soboty do nedele, v čase letných
prázdnin v trvaní dvoch týždňov v júli, v čase vianočných sviatkov a v čase veľkonočných sviatkov
toho-ktorého roka, pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že G. navštevovala 5.
ročník základnej školy, na začiatku školského roka jej bol vždy platený poplatok ZRPŠ, príspevok do

triedneho fondu, nepravidelne sa stravovala v školskej jedálni, bolo jej potrebné zakupovať učebnice,
pracovné zošity, slovníky, veci, ktoré potrebovala do školy dostávala od svojho starého otca, t.j. otca
matky maloletej, ale snažili sa jej tieto zakupovať na polovicu rovnakým dielom s otcom, ktorý jej kupoval
i väčšinu oblečenia spolu so svojou matkou a na tieto prispieval aj dedo, otec matky maloletej, otec žil v
spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá mu pomáhala starať sa o maloletú, bol nezamestnaným,

pracoval ako brigádnik, vykonával pomocné stavebné práce s mesačným príjmom 300 - 400 €, jeho
rodičia boli dôchodcami, spolu bývali v 3-izbovom byte, kde maloletá mala svoju izbu; matka maloletej
v roku 2008 sa vydala, z manželstva sa jej narodila dcéra Y., ktorá v čase rozhodovania súdu mala
päť rokov a chodila do materskej škôlky, matka po ukončení materskej dovolenky do práce nenastúpila,
nenašla si žiadnu prácu, bola nezamestnanou, evidovanou na úrade práce a poberala dávku sociálnej

pomoci vo výške 270 € vrátane rodinných prídavkov a príspevku na bývanie, bývala spolu s maloletou
Y., J.. XX.X.XXXX, v byte u svojho otca, súbežne bolo vedené konanie vo veci rozvodu jej manželstva
s otcom maloletej Y., matka svojmu otcovi pravidelne prispievala na bývanie a stravu.

Otec maloletej bol od 7.4.2015 do 22.7.2015 zamestnancom spoločnosti Y., N.. N. V..Q.. H., kde

dosahoval priemerný mesačný čistý zárobok 22,25 €, ktorý pracovný pomer bol skončený bez uvedenia
dôvodu zo strany otca, ako vyplýva zo správy tohto jeho bývalého zamestnávateľa.
Od 22.7.2015 je otec na základe dohody o pracovnej činnosti zamestnaný v spoločnosti N. K. N..V..Q..
G., u ktorého zamestnávateľa dosahuje hrubý príjem v priemere 65 € mesačne.

Matka maloletej bola v čase od 19.6.2014 do 31.12.2014 a od 1.1.2015 do 30.6.2015 zamestnaná na
základe dohôd o pracovnej činnosti u zamestnávateľa N. S. N..V..Q.. H., ako upratovačka, pracovný
pomer bol s ňou skončený dohodou ku dňu 30.6.2015 z dôvodu, že spoločnosti bola vypovedaná zmluvaspoločnosťou pre ktorú uvedenú prácu vykonávala, čím sa stala pre spoločnosť nadbytočnou, počas
trvania týchto pracovných pomerov dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 70,55 €.

Matka je od 1.7.2015 zamestnankyňou W. I. X. M. P. I. H., ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa
jej čistý príjem je mesačne 352 €.

Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že v súčasnosti, keďže nastala zimná sezóna, má
príležitostných brigád menej a vie si z týchto zarobiť okolo 100 € mesačne, naďalej spolu s maloletou

býva v 3-izbovom byte spolu so svojimi rodičmi, ktorý byt je vo vlastníctve jeho rodičov, ktorí sú
starobnými dôchodcami, ktorí hradia mesačné náklady v súvislosti s týmto bývaním po 300 € a ktorým
na tieto náklady prispieva mesačne podľa svojich možností od 100 do 150 €. Otec nevlastní žiaden
majetok a naďalej okrem maloletej G. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Otec ďalej uviedol, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je evidovaný ale poberá dávku v
hmotnej núdzi, aktuálne vo výške po 8,60 €, výška ktorej dávky je závislá od výšky príjmu, ktorý dosiahne

v tom-ktorom mesiaci u zamestnávateľa spoločnosti N. K. N..V..Q.. G., ako príklad otec doložil do spisu
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 10.3.2015, ktorým mu bola znížená
pomoc v hmotnej núdzi na sumu 42,80 € mesačne od 1.2.2015, z odôvodnenia ktorého rozhodnutia
vyplýva, že je spoluposudzovaným s maloletou dcérou G., na výživu ktorej matka prispieva sumou 30
€ mesačne, pričom on bol v tom čase nezamestnaným, maloletá navštevovala základnú školu, otec

sa nezúčasťňoval vykonávania verejnoprospešných prác, odmietol ponuku, preto došlo k zníženiu
dávky o sumu 61,60 €, k čomu otec upresnil, že verejnoprospešných prác sa nemohol zúčastňovať
práve z dôvodu brigádnických činností a verejnoprospešné práce boli rozvrhnuté na 10 po sebe idúcich
pracovných dní po 4 hodiny denne, týždeň dopoludnia a týždeň popoludní.

Z výpovede matky na pojednávaní súd zistil, že táto naďalej okrem maloletej G. má vyživovaciu
povinnosť voči maloletej Y., J.. XX.X.XXXX, s ktorou naďalej býva v byte u svojho otca, ako v čase
predchádzajúcej úpravy výživného, otec s ňou nebýva, v byte býva i brat matky, ktorý je riadne
zamestnaným s príjmom okolo 400 - 500 € mesačne, mesačné náklady súvisiace s bývaním v
predmetnom 3-izbovom byte sú 180 - 200 €, z ktorých ona hradí platby okolo 100 - 150 € mesačne,

zostávajúcu časť hradí jej brat. V uvedenom byte matka má spoluvlastnícky podiel vo výške 25 %, iný
majetok nevlastní.
Matka tvrdila, že maloletej G. zakupuje rôzne veci podľa želania maloletej, avšak tvrdila, že o uvedených
nákupoch nemá žiadne doklady, konkretizovala, že v spornom období takto mala kúpiť dcére štyri tričká
v hodnote, ktorú presne nevedela uviesť (12 alebo 18 €) a botasky za 25 €, k čomu otec namietal, že

tričká si maloletá G. domov nedoniesla, uviedol, že doniesla nejaké botasky, ktoré ale neboli vo veľkosti
maloletej.
Matka upresnila, že konanie vo veci rozvodu jej manželstva s otcom maloletej Y. doposiaľ právoplatne
skončené nebolo, naďalej má vyživovaciu povinnosť voči maloletej G. a Y., ďalšie vyživovacie povinnosti
nemá.

Matka navrhovala určiť výživné na maloletú G. z jej strany po 50 € mesačne, s čím otec nesúhlasil.
Matka poukazovala na finančné príspevky zo strany jej otca na potreby maloletej, tvrdila, že takto jej
otec prispieva každý mesiac po 50 € k rukám starej matky zo strany otca dieťaťa, k čomu otec namietal,
že tieto príspevky zo strany starého otca nie sú každý mesiac, sú v dlhších časových intervaloch a tieto
peniaze sú použité na potreby dieťaťa, ako sú napr. pobyty v škole v prírode alebo iné aktivity maloletej.

Otec napokon navrhoval vzhľadom na pomery na strane matky rozhodnúť o zvýšení výživného zo strany
matky voči maloletej G. od 1.7.2015 a za obdobie od podania návrhu do uvedeného dátumu toto výživné
zvýšiť nežiadal, v tejto časti vzal návrh späť a žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany matky voči
maloletej G. od 1.7.2015 do budúcna zo sumy pôvodne súdom určeného výživného 30 € na sumu 70

€ mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že za obdobie od 1.7.2015 otcov návrh bol podaný
dôvodne, je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná len v minulom roku, v
marci 2014, došlo k podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov odôvodňujúcej takéto rozhodnutie súdu
o zvýšení výživného a to k zmene pomerov spočívajúcej v náraste čistého mesačného príjmu na stranematky, keďže táto sa medzičasom zamestnala od 1.7.2015 a z uvedeného dôvodu nie je už hmotne
odkázanou a jej čistý príjem v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného sa zvýšilo o 79 €
mesačne, pričom k ďalšej zmene pomerov na jej strane nedošlo, pomery na strane maloletej G. sú v

zásade totožné s pomermi aké tu boli v čase predchádzajúcej úpravy výživného, i keď maloletá už toho
času navštevuje 7. ročník základnej školy a v čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevovala 5.
ročník základnej školy.
Pri stanovovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami
sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým

vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom súd zohľadnil
rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám otca a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu
potrieb maloletej, na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca o maloletú formou
osobnej starostlivosti o ňu, zohľadnil skutočnosť, že ako otec tak aj matka bývajú v spoločnej domácnosti
s ďalšími dospelými osobami, s ktorými sa spolupodieľajú na nákladoch na tieto ich domácnosti a
teda tieto výdavky nemusia znášať zo svojich príjmov samy a taktiež zohľadnil skutočnosť, že matka

má rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného okrem G. naďalej vyživovaciu povinnosť aj
voči maloletej Y., vzhľadom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že stanovené výživné
je primerané ako k odôvodneným potrebám maloletej, tak i k možnostiam, schopnostiam, príjmovým,
majetkovým a osobným pomerom rodičov, pričom je nepochybné, že otec za pomoci svojej rodiny a
ako uviedol sám, i s finančnou výpomocou starého otca zo strany matky, uhrádza všetky odôvodnené

potreby maloletej nad rámec matkou doposiaľ plateného výživného po 30 € mesačne, pričom matka
si musí uvedomiť, že aj toho času zvýšené výživné v sume 70 € mesačne nestačí na pokrývanie ani
najzákladnejších potrieb maloletej, keďže predstavuje na deň čiastku 2,03 €.
Pre úplnosť súd poznamenáva, že matka pri svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej G. sa nemôže
odvolávať na príspevky zo strany jej otca na maloletú, keďže príspevky starého otca dieťaťa nemajú

vplyv na jej zákonnú a morálnu povinnosť prispievať na úhradu potrieb maloletej primerane.

Vzhľadom na to, že otec vzal svoj návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 30.4.2015 do 30.6.2015
späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, v súlade s citovaným ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. súd
v tejto časti konanie zastavil.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane matky za obdobie od 1.7.2015 do 30.11.2015
voči maloletej G. k vzniku dlžného výživného vo výške 200 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným
výživným 30 € a novostanoveným výživným 70 €, čo je rozdiel 40 € mesačne, za 5 mesiacov sporného
obdobia), ktoré dlžné výživné v súlade s návrhom otca súd povolil matke splácať v splátkach po 20

€ mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok, čo znamená, že
ak matka zmešká niektorú z takto povolených splátok z dlžného výživného, zročným sa stane celá
zostávajúca výška neuhradeného dlžného výživného. Z tohto dlžného výživného súd neodpočítal žiadne
plnenia tvrdené matkou v prospech maloletej, keďže matka ich súdu nevedela preukázať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).