Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208486
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215208486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. G., nar.
XX.XX.XXXX a J. L. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov - matka: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, R., a
otec: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XXXX/X, T., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 28. januára 2016, č.k. 10P/27/2015-142, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

a) p o t v r d z u j e v napadnutej časti čo do výšky výživného na maloleté deti a m e n í čo do
počiatku a trvania vyživovacej povinnosti otca tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého S.
vo výške 60,- eur mesačne od 01.05.2015 do 31.07.2015 a vo výške 150,- eur mesačne od 01.08.2015
do 26.02.2016 a na maloletú J. L. vo výške 50,- eur mesačne od 01.05.2015 do 31.07.2015 a vo výške
100,- eur od 01.08.2015 do 26.02.2016

b) m e n í v časti zročného výživného tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2015 do

26.02.2016 na maloletého S. vo výške 810,- eur otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 25
eur a dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2015 do 26.02.2016 na maloletú J. L. vo výške
500,- eur otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 20 eur, a to spolu s bežným výživným tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa na čas do rozvodu zveril obe maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude spravovať ich majetok, otca zaviazal platením výživného na maloletého
S. od 01.01.2015 do 31.07.2015 vo výške 60 eur mesačne a od 01.08.2015 vo výške 150 eur mesačne

a na maloletú J. L. od 01.01.2015 do 31.07.2015 vo výške 50 eur mesačne a od 01.08.2015 vo výške
100 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke a dlh na zročnom
výživnom za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2016 vo výške 1.610 eur uložil otcovi splatiť v mesačných
splátkach vo výške 45 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 28 ods. 2, 31 ods. 1, 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 Zákona o
rodine, vecne dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia spolu nežijú od

01.01.2015 a o maloleté deti sa odvtedy stará matka, pričom obaja rodičia súhlasili s tým, aby jej deti
boli zverené do osobnej starostlivosti a aby bola oprávnená spravovať majetok maloletých detí. Nakoľko
rodičia sa v otázke stretávania otca s maloletými vedia dohodnúť mimosúdne, nežiadali aby tak urobil
súd, čomu súd vyhovel. V časti určenia výživného nedošlo k rodičovskej dohode, preto ho upravil súdvychádzajúc zo zistených majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí. Mal
zistené, že matka bola na materskej dovolenke do mája 2014 kedy poberala iba rodičovský príspevok
vo výške 200 eur mesačne a od tej doby bola vedená ako uchádzač o zamestnanie. Do marca 2015

bola bez akéhokoľvek príjmu z dôvodu, že otec maloletých bol živnostníkom a následne od marca 2015
bola práceneschopná. Mala zamestnanie len do novembra 2015, od 11.01.2016 vykonáva prácu na
základe dohody o vykonaní práce s E. R.. Otec je živnostník ktorý podľa daňového priznania za rok
2013 dosiahol čistý príjem 1.787,36 eur a podľa daňového priznania za rok 2014 dosiahol základ dane
3.942 eur. Maloletý S. navštevuje od septembra 2015 tretí ročník základnej školy, matka mu platí školské

obedy 27,50 eur, družinu 5,50 eur, polročne ZRPŠ 36 eur, mimo toho má výdavky na výchovný krúžok
10 eur, triedny fond 5 eur. Okrem toho mu matka kupovala učebnice anglického jazyka, ďalšie pracovné
pomôcky, platila rôzne výlety a kultúrne podujatia zo školy. Navyše maloletý je alergik a navštevuje aj
endokrinológa, kde platí ročný poplatok okolo 50 eur a dopláca za lieky 17 eur, tiež by podľa pokynov
lekára mal dodržiavať zdravú výživu, je nutné mu cukor nahrádzať alternatívnym sladidlom, ktoré je
finančne náročné a maloletý tak na stravu a oblečenie celkovo minie 100 eur mesačne. Maloletá dcéra

navštevuje materskú školu kde platí ZRPŠ 35 eur ročne, príspevok na hygienické potreby 12 eur a
stravu 25 - 26 eur, ošatenie ju stojí okolo 70 - 80 eur. Matka s deťmi býva v dvojizbovom byte, ktorý je v
spoluvlastníctve oboch rodičov maloletých, platí tam mesačné nájomné do 100 eur, zálohu na elektrinu
34 eur a plyn 17 eur za tri mesiace. Spláca jeden úver po 60,62 eur a druhý po 78 eur, tiež dlh na
kreditnej karte vo výške 32 eur mesačne. Má rôzne nedoplatky (odvoz smetí, zapojenie plynu, zdravotné

poistenie). Otec od opustenia spoločnej domácnosti platí výživné na základe nariadeného predbežného
opatrenia uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.09.2015, č.k. 13P/175/2015, vo výške
60,- eur na maloletého S. a 50,- eur na maloletú J. L., spolu teda 110,- eur. Poukazujúc na zásady pre
určenie výživného súd stanovil výživné na maloletého S. za obdobie od 01.01.2015 do 31.07.2015 v
sume určenej v predbežnom opatrení, ktorú otec od augusta 2015 aj platil, a keďže otec maloletých

vykonáva od 15.08.2015 partnerskú službu pre spoločnosť K. J., súd mu od 15.08.2015 zvýšil výživné na
maloletého S. na 150,- eur a na maloletú J. L. na 100,- eur, keď v rovnakej výške bolo výživné určené aj
v rozvodovom konaní, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 13P/172/2015, kde bol
dňa 22.01.2016 vyhlásený rozsudok. Zároveň súd prvého stupňa určil otcovi dlh na zročnom výživnom
v celkovej výške 1.610 eur na obe deti za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2016 a zaviazal otca zaplatiť

tento dlh v mesačných splátkach po 45 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a to s poukazom
na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie otec maloletých v časti výživného s návrhom

na jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri určení výživného
nevzal do úvahy jeho daňové priznanie za rok 2014, ale len príjem, nie však výdavky ktoré potrebuje
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu aby mohol ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. Je
ochotný platiť na obe deti výživné spolu 110 eur mesačne, keďže viac mu nedovoľuje jeho finančná
situácia. Poukázal na to, že matka maloletých pred súdom neuvádzala pravdu, pokiaľ ide o okolnosti

ich zoznámenia a financovania bytových potrieb, keď uspokojoval potreby jej, na úkor svojej bývalej
rodiny pričom ona sa nepodieľala na chode spoločnej domácnosti, namietal tiež starostlivosť matky o
domácnosť a maloletých, žiadal aby ju kolízny opatrovník pravidelnejšie kontroloval ohľadom výchovy
maloletých aj v súvislosti s dochádzkou detí v škole, pretože tak, ako matka samotná nemá stanovený
režim dňa, rovnako k tomu nevedie ani ich deti. Tvrdil, že nebola schopná nájsť si prácu, do domácnosti

sama ničím neprispela a on ešte večer po návrate z práce upratoval byt, varil a pral, preto od manželky
odišiel. Matka sa správala ľahkovážne - na úrade práce sa zaregistrovala až po ôsmych mesiacoch od
ukončenia materskej dovolenky, neplatila si ani odvody do sociálnej či zdravotnej poisťovne, hoci jej na
to peniaze dal, takže v súčasnosti má dlh Sociálnej poisťovni ešte 1.700 eur a zdravotnej poisťovni
700 eur s penálmi. Okrem toho majú množstvo pôžičiek, ktoré otec nestíha splácať a musí pritom platiť

výživné na deti. Viackrát sa mu stalo, že nemal peniaze ani na opravu vozidla a na natankovanie nádrže,
pričom pracuje ako taxikár. Navrhol, aby boli vo veci vypočutí svedkovia a aby súd nariadil psychiatrické
vyšetrenie matky aj maloletých detí, za účelom objasnenia ich momentálneho psychického zdravotného
stavu. Otec tiež žiadal zmenu sudkyne prvostupňového súdu, tvrdiac jej zaujatosť, ktorú však ničím
neodôvodnil.

K podanému odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník a matka s návrhom na potvrdenie
napadnutého rozsudku ako vecne správneho.Matka vo vyjadrení uviedla, že otec v odvolaní klame a očierňuje ju, nebol to on ale matka, kto riešil
bytovú situáciu, tiež nie je pravdou, že by nebola bývala evidovaná na úrade práce, pretože po dovŕšení
trochrokovmaloletejdcérysauž18.05.2014 zaevidovalanaúradeakouchádzačozamestnanie,pričom

dokonca manžel niektoré pohovory absolvoval pri hľadaní zamestnania s ňou. V tom čase intenzívne
pomáhala manželovi s administratívnymi prácami pri jeho podnikateľských aktivitách a bez finančnej
podpory jej brata by toto obdobie finančne nezvládli. Už pol roka po skončení materskej dovolenky dňa
30.12.2014 jej oznámil manžel, že od nich odchádza, že ho to s ňou nebaví a nemá na deti nervy,
nasledujúci rok na rodinu celkom zabudol, pričom ona zostala bez príjmu, vedená na úrade práce, bez

nárokunadávkyvhmotnejnúdzi.Následnevčasekeďmalačrevnúchrípkushorúčkaminebolaschopná
zaniesť potvrdenie o práceneschopnosti na úrad práce a preto ju vyradili z evidencie a za šesť mesiacov
jej vznikol dlh na zdravotnom a sociálnom poistení, v ktorom období by nebola s deťmi prežila bez
podpory svojich súrodencov a matky. Poprela, že by sa o maloletých nedostatočne starala, to otec sa o
ne nestaral ( deti nikdy u neho neboli viac ako 1 maximálne 2 dni a to 2 - 3 krát do roka) a nezaujímal ani
v čase narodenín, menín, letných či iných prázdnin alebo sviatkov, okrem posielania 110,- eur. Počas

roka 2015 sa jej napriek veľmi zúfalej situácii a za pomoci iných ľudí podarilo nájsť prácu v P., a.s., v R.,
iba na jeden mesiac, pretože jej to nevyhovuje z časového hľadiska kvôli deťom, chcela by si ale nájsť
prácu na osem hodín tak, aby ráno stihla odviesť deti do škôl a po obede sa pre ne do 16.30 hod. vrátiť.
V súčasnosti jej naďalej musia rôznym spôsobom vypomáhať susedia a to aj potravinami, so žiadosťou
o pomoc sa obrátila aj na Mesto R. kde jej žiadosť evidujú. Aktívne si hľadá prácu, momentálne je

vedená na úrade práce, zatiaľ má Dohodu o pracovnej činnosti na štyri hodiny v materskej škole, ktorú
navštevuje jej dcéra. Pokiaľ ide o výživné, otec deťom posiela mesačne iba 110 eur, deti nemajú vôbec
možnosť navštevovať akýkoľvek krúžok alebo športové aktivity, jednoducho matka na to nemá peniaze.
Pritom na podnikanie otec vynaloží jedine výdavky na plyn, benzín a internet, žije v rodine kde sú štyria
členovia zárobkovo činní a ich spoločný príjem je viac ako 2.500 eur. Matka je samoživiteľka s dvomi

malými deťmi, otec pritom za auto platí lízing 415 eur, internet od 100 do 130 eur, ale na jeho deti má
mesačne stačiť 50 - 60 eur. Matka nemá z čoho platiť nájom 200 eur mesačne, viac ako pol roka nemá
zaplatený úver, ktorý spláca 60,27 eur, pričom bol braný na vyplatenie jeho auta. Úver za otca platí aj jej
matka a to vo výške 128 eur na jeho zdravotné a sociálne poistenie, pretože hrozili exekúcie. K tvrdeniu
otca, že počas ich spolužitia on sa staral o domácnosť, učil sa s deťmi a chodil s nimi von, poukázala na

zrejmú nezrovnalosť, keďže v takom prípade by celý deň nestíhal byť v práci, kam odchádzal o 05.00
hod. ráno a večer prichádzal o 22.00 hod. Na vykonanie otcom navrhovaných dôkazov nevidela dôvod.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie otca maloletého je dôvodné iba čiastočne.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10P/27/2015 je úprava výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému S. a maloletej J. L. na čas do rozvodu. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo
určené výživné na obe deti a uložená povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.01.2015 ku
dňu vyhlásenia rozsudku.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že od ukončenia spolužitia rodičov maloletých 31.12.2014 sa

deti nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, ktorej aj súdom preto boli zverené a v tejto časti rozsudok
nadobudol právoplatnosť, keďže žiadny z účastníkov konania sa neodvolal. Zo zisteného skutkového
stavu vyplýva, že otec začal platiť výživné až na základe nariadeného predbežného opatrenia a to
počnúc mesiacom august 2015 v sume 60,- eur na syna a 50,- eur na dcéru a v tejto výške súd prvého
stupňa posúdil výživné na deti ako primerané, ale iba do 31.07.2015 a následne výživné zvýšil u mal.

S. zo sumy 60,- eur na 150,- eur a u mal. J. L. zo sumy 50,- eur na 100 eur z dôvodu, že príjem otca
sa podstatne zvýšil, ktorá zmena pomerov musela potom nájsť svoj odraz aj vo výške jeho vyživovacej
povinnosti.

Výhrady otca v odvolaní smerujúce proti rozhodnutiu o výške určeného výživného vychádzali z jeho

presvedčenia, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní opieral o nedostatočne zistený skutkový stav,
resp. aj skutočnosti, ktoré dokazovaním zistil, nesprávne vyhodnotil. Odvolací súd však otcovi v tomto
smere nedal za pravdu, keď nemal dôvod sa nestotožniť so spôsobom, akým súd zistil, ustálil a posúdil
možnosti a schopnosti výživou povinného otca a odôvodené potreby detí a zhodne so súdom prvéhostupňa odvolací súd považoval s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania výšku výživného,
určenú súdom prvého stupňa, za primeranú.

V konaní bolo preukázané, že otec je od 17.12.1992 SZČO, podľa výpisu zo živnostenského registra
v predmete podnikania maliar - natierač, toto povolanie však podľa jeho vyjadrenia musel zanechať zo
zdravotných dôvodov a pracuje ako taxikár. Podľa daňového priznania za r. 2013 otec dosiahol základ
dane 1.787,36 eur ( čo je v prepočte na jeden mesiac čistý príjem cca 149,- eur), za r. 2014 dosiahol
základ dane 3.942,42 eur ( čo v prepočte na jeden mesiac predstavuje čistý príjem cca 328,50 eur).

Podľa jeho vyjadrenia do marca 2015 robil taxikára pre firmu Q. T. ( táto potvrdila, že pre ňu pracoval
ako živnostník na základe zmluvy o poskytovaní dispečerských služieb) a v súčasnosti pracuje ako
taxikár pre spoločnosť K. J. s.r.o., ktorá súdu potvrdila, že otec maloletých je registrovaným partnerským
vodičom tejto spoločnosti od 15.08.2015 a k 31.12.2015 mu za vykonané služby boli vyplatené sumy v
celkovej výške 9.580,21 eur. To predstavuje u otca priemerný hrubý mesačný zárobok za uvedených 5
mesiacov cca 1.916,- eur. Jeho bývalá prvá manželka L. G. potvrdila, že otec býva u nej a prispieva jej

na domácnosť sumou 130,- eur mesačne. Otec spláca viaceré pôžičky od nebankových subjektov, má
aj nedoplatok v zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni, auto má na leasing, ktorý stále spláca.

Matka maloletých bola do mája 2014 na materskej dovolenke s rodičovským príspevkom 203,20 eur, od
18.05.2014 bola zaradená ako uchádzač o zamestnanie bez nároku na dávky a poberala iba prídavky

na dve deti v sume cca 47,- eur. Z evidencie bola v máji 2015 vyradená z dôvodu, že pre ochorenie sa
nestihla prísť hlásiť v určenom termíne. V čase od 12.10.2015 do 11.11.2015 bola zamestnaná v P. J.
S. v.o.s., kde podľa záznamov Sociálnej poisťovne dosiahla v októbri vymeriavací základ 454,73 eur a
v novembri 116,53 eur, v mesiaci december jej boli vyplatené nemocenské dávky 50,- eur. Po skončení
práceneschopnosti dňa 04.01.2016 je od 05.01.2016 opäť vedená ako uchádzač o zamestnanie. Od

11.01.2016 má príjem vo výške 148,- eur mesačne z Dohody o vykonaní práce uzavretej s E. R.. Matka
okrem nákladov na bývanie, stravy, ošatenia, vecí dennej potreby a liekov tiež platí dlhy z úverov a
viaceré nedoplatky na nákladoch súvisiacich s bývaním, mimo toho uhrádza prevažnú väčšinu nákladov
na výživu maloletých.

Súd pri určení výživného musel brať do úvahy jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,
ďalej zistené odôvodnené potreby maloletých ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine), a v neposlednom rade
osobnú starostlivosť o deti (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), pričom vychádzal tiež zo zásady, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( § 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Zdokazovaniajenepochybné,žeotecmálepšiemožnostiaschopnostivyživovaťmaloletýchakomatka.
Jetomupredovšetkýmzdôvoduvyššíchpríjmov,ktorýchvýškasado koncajúla2015uotcapohybovala
netto 328,50 eur mesačne ( kedy matka poberala iba cca 47,- eur ako prídavky na deti ) a od augusta
2015 sa príjmy otca zvýšili na cca 1.916,- eur brutto (zatiaľ čo matka stále poberala iba prídavky na
deti a až v októbri mala riadny príjem 454,73 eur zo zamestnania v Kauflande, v novembri dosiahla iba

116,53 eur a v decembri iba nemocenské dávky 50,- eur, následne od januára 2015 dosahuje zárobok
148,- eur a k tomu poberá naďalej prídavky na deti cca 47,- eur). V rámci posudzovania možností a
schopností rodičov súd vzal do úvahy aj nevyhnutné výdavky oboch rodičov, kde najvyššia položka sa
týka obvykle nákladov na bývanie a domácnosť a aj v tomto smere je matka v horšej situácii, pretože jej
náklady sú vyššie ako otcove, keď matka hospodári sama na rozdiel od otca, žijúceho s viacerými členmi

domácnosti a jeho podiel predstavuje iba fixnú sumu 130,- eur ( výdavky oboch rodičov vynakladané
na úvery a pôžičky súd neposudzoval ako výdavky, majúce prednosť pred výživným na deti v zmysle
§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Berúc do úvahy, že matkin súčasný príjem predstavuje cca 195,- eur, čo je značný nepomer oproti

otcovmu príjmu, ktorý aj po zaplatení nákladov potrebných na udržanie podnikania, je niekoľkonásobne
vyšší, zároveň berúc do úvahy, že pravidelné mesačné náklady uhrádzané z čistého príjmu rodičov
( súvisiace s bývaním, stravou, liekmi a pod.) sú na strane matky vyššie, pričom majetok oboch rodičov
je približne rovnaký ( obaja vlastnia spoločný byt) a súčasne obaja majú rovnaký počet vyživovacích
povinností ( t.j. iba k týmto dvom maloletým deťom), okresný súd správne uzavrel, že výživu maloletých

detí by mal zabezpečovať otec podstatne vyššou mierou ako matka, ktorá navyše deťom poskytuje
osobnú starostlivosť, na ktorej sa otec podieľa iba sporadicky formou stretávania s deťmi, a táto okolnosť
tiež musela byť pri určení výživného zohľadnená.Vychádzajúc z takto zistených pomerov odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval
výživné do konca júla 2015 v sume 60,- eur na mal. S. a v sume 50,- eur na mal. J. L. za primerané
a zodpovedajúce kritériám zakotveným Zákonom o rodine. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný

argument otca, uvádzaný v odvolaní, podľa ktorého súd nezohľadnil jeho daňové priznanie za rok 2014,
len príjem bez zohľadnenia výdavkov, potrebných na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu,
pretože podľa tohto daňového priznania otec dosiahol celkové hrubé príjmy 7.913,- eur, z toho mal
výdavky na podnikanie 3.970,58 eur a zostal mu zisk 3.942,42 eur, takže jeho priemerný mesačný
zisk bol 328,53 eur, z neho potom už uhrádza len ostatné výdavky ako je strava, bývanie, ošatenie a

pod. a samozrejme výživné na jeho maloleté deti. Takto zistené príjmy otca odôvodňujú záver súdu
o primeranosti výživného v celkovej sume 110,- eur na obe deti do 31.07.2015, teda v čase, kedy
matka poberajúca iba 47,- eur, nemohla na deti prispievať sumou vyššou ako ustanovuje § 62 ods.
3 Zákona o rodine, upravujúci tzv. minimálne výživné, teda sumou 27,30 eur na každé maloleté dieťa.
Absencia vlastných matkiných príjmov v uvedenom období bola súdom zatiaľ akceptovaná z dôvodu,
že po ukončení materskej dovolenky si nedokázala hneď nájsť časovo vyhovujúce zamestnanie, ktoré

by jej zároveň umožňovalo aj zabezpečovať starostlivosť o deti, o ktoré sa musí starať sama. Rovnako
správne potom postupoval súd prvého stupňa, ktorý výživné zvýšil od mesiaca august 2015, kedy príjem
otca markantne stúpol a tým sa zmenili jeho schopnosti a možnosti deti živiť a zvýšila sa jeho životná
úroveň, na ktorej majú jeho deti právo sa podieľať. Pri sume priemerného príjmu brutto cca 1.916,- eur
( aj po zohľadnení skutočnosti, že príjem netto bude nižší), je otec schopný bez problémov platiť výživné

na deti v celkovej výške 250,- eur tak, ako to určil okresný súd, pričom zároveň dokáže pokrývať všetky
svoje ostatné nevyhnutné mesačné výdavky.

Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa pokiaľ ide o určenú výšku výživného
a to aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých, keď z dokazovania vyplynulo, že maloletý S.

je žiakom 3. triedy ZŠ, platí stravné v škole, družinu, poplatok ZRPŠ, školské pomôcky, výlety a pod.
a má zo zdravotných dôvodov ( potravinová intolerancia a štítna žľaza) zvýšené výdavky na výživu,
keďže vyžaduje osobitné stravovanie a pravidelné užívanie liekov, navyše nosí dioptrické okuliare. Mal
J. je zdravá a jej výdavky sú primerané veku, navštevuje materskú školu v R., kde platí bežné poplatky,
stravu a ZRPŠ. Deti nemajú žiadnu platenú mimoškolskú činnosť, keďže matka na to nemá finančné

prostriedky. Z uvedeného je zrejmé, že syn má citeľne vyššie výdavky na výživu ako dcéra, jednak
z dôvodu vyššieho veku, ďalej z dôvodu návštevy základnej školy, ktorá obnáša aj nákup školských
pomôcok, ale najmä zo zdravotných dôvodov a je preto namieste, aby výživné bolo na mal. S. vyššie
ako na mal. J. L., pričom aj v tomto smere odvolací súd považoval sumy, určené súdom prvého stupňa
za primerané a dostatočne zohľadňujce ich rozdielne potreby.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa 219
ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti čo do výšky výživného potvrdil, majúc za to, že súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia, svoje
rozhodnutie v tejto časti dostatočne odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vysporiadal so

všetkými relevantnými skutočnosťami rodičov a vzhľadom k tomu, že otec ani v odvolacom konaní
neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné v odvolacom konaní prihliadnuť,
odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom nevidel potrebu vykonávania
dôkazov navrhnutých otcom a to z dôvodu nehospodárnosti a najmä z dôvodu, že podľa názoru
odvolacieho súdu nemohli tieto dôkazy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu. K

výhradám otca, týkajúcim sa starostlivosti matky o maloletých odvolací súd uvádza, že u nej neboli
zistené žiadne závažné nedostatky, ani kolízny opatrovník zanedbanie v starostlivosti alebo výchove
detí nezistil a dokonca ani otec jej nedostatočnú starostlivosť doteraz nenamietal a so zverením detí
matke súhlasil. Z obsahu odvolania pritom nevyplývajú žiadne také závažné skutočnosti, ktoré by viedli
odvolací súd k záveru, že treba matkine schopnosti v tomto smere spochybňovať a preto súd tvrdenia

otca vyhodnotil ako nepodložené.

Otec tiež žiadal zmenu sudkyne prvostupňového súdu, tvrdiac jej zaujatosť, ktorá však nespĺňa
náležitosti podľa § 15a O.s.p. a preto na túto námietku nebol dôvod prihliadať.

Napadnutý rozsudok si však vyžiadal zmenu zo strany odvolacieho súdu a to z dôvodu, že odvolací
súd nevidel žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa na určenie výživného spätne, t.j. za obdobie pred
podaním návrhu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšiena dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Toto ustanovenie zakotvilo výnimočnosť priznania výživného spätne pred začatím konania a preto je
súd povinný vyhodnotiť, či sú tu dôvody, ktoré by bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok

ihneď potom, ako si povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť a prečo oprávnený rodič
neuplatnil nárok na určenie výživného včas ( napr. z dôvodu dlhodobého pobytu v nemocnici, v zahraničí
apod.).Vprejednávanejvecimatkapodalanávrhnasúddňa04.05.2015anáslednenapojednávanídňa
14.01.2015 súdu uviedla, že žiada výživné priznať od 01.01.2015, pričom ako jediný dôvod pre takéto
spätné určenie výživného uviedla skutočnosť, že rodičia spolu nežijú od 01.01.2015 a otec na výživu

detí neprispieva, čo však rozhodne nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, keď
nič matke nebránilo, aby návrh na súd podala už skôr. Nakoľko v tomto prípade niet žiadneho dôvodu
hodného osobitného zreteľa, ktorý by zdôvodňoval výnimočné priznanie výživného aj spätne, odvolací
súd v časti počiatku vyživovacej povinnosti za použitia ust. § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa tak, že otcovi túto povinnosť určil až od 01.05.2015.

Zároveň s ohľadom na skutočnosť, že dňa 26.02.2016 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 13P/172/2015, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov maloletých
na čas po rozvode, je zrejmé, že platnosť predchádzajúcej úpravy aj v časti určenia vyživovacej
povinnosti na deti sa skončila dňom právoplatnosti novšej súdnej úpravy. Bolo preto potrebné za použitia
ust. § 220 O.s.p. zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti a preto odvolací súd určil,

že vyživovacia povinnosť otca na čas do rozvodu ( ktorá je predmetom tohto konania) trvá iba do
26.02.2016, pretože následne vstupuje do platnosti rozsudok č.k. 13P/172/2015. Z rovnakých dôvodov,
ako aj z dôvodu potreby rozčlenenia dlhu na zročnom výživnom na každé z maloletých detí, ktoré sú
samostatne vymáhateľnými nárokmi, odvolací súd potom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj v
časti týkajúcej sa zročného výživného, a berúc do úvahy vykonanú zmenu počiatku a konca stanovenej

vyživovacej povinnosti. Otec platí na maloleté deti počnúc mesiacom august 2015 výživné vo výške
určenej predbežným opatrením, t.j. 60,- eur na mal. S. a 50,- eur na mal. J. L., preto odvolací súd vyčíslil
dlh na zročnom výživnom u oboch detí za obdobie od 01.05.2015 do 26.02.2016 na maloletého syna vo
výške 810,- eur ( 3 mesiace x 60,- eur + 7 mesiacov x 150,- eur po odpočítaní zaplatených 7 mesiacov
x 60,- eur, t.j. 1.230,- eur - 420,- eur) a rovnako dlh na zročnom výživnom na maloletú dcéru vo výške

500,- eur ( 3 mesiace x 50,- eur + 7 mesiacov x 100,- eur po odpočítaní zaplatených 7 mesiacov x
50,- eur, t.j. 850,- eur - 350,- eur) s tým, že počnúc mesiacom marec 2016 už platí nová súdna úprava
podľa rozsudku č.k. 13P/172/2015. Takto určené zročné výživné súd povolil otcovi splácať v primeraných
mesačných splátkach po 25,- eur a po 15,- eur spolu s bežným výživným tak, aby v zmysle ustálenej
súdnej praxe bolo dlžné výživné splatené najneskôr do troch rokov.

Oprávenanáhradutrovkonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§224ods.2O.s.p.zapoužitia
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rovnako ako súd prvého stupňa, keďže ide o konanie, ktoré
mohlo začať aj bez návrhu a síce tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.