Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714206136
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714206136.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, zast.
splnomocnenkyňou: Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: P. F., nar. X. V. XXXX,
bytom B., M. XXX/XX, o 254,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Skalica z 26. mája 2015 č. k. 7Er/458/2014-27, EX 28213/14 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekučného konania p

o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil „exekučné konanie“ a oprávnenej uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov „exekúcie“ (správne „exekučného
konania“, nakoľko konanie do fázy exekúcie nasledujúcej po udelení poverenia súdnemu exekútorovi
nedospelo) vo výške 19,92 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie v časti

zastavenia exekučného konania odôvodnil právne § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.
s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne
potom existenciou prekážky veci rozhodnutej (res iudicata), nakoľko konaniu v prejednávanej veci
predchádzalo konanie na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 1Er/4791/2008 s rovnakými účastníkmi
konania, predmetom konania i exekučným titulom, pričom v predošlom konaní došlo k zastaveniu
exekúcie uznesením Okresného súdu Skalica zo 7. októbra 2011 č. k. 1Er/4791/2008-36 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2013 č. k. 11CoE/53/2012-63. Rozhodnutie o trovách
„exekúcie“ bolo potom odôvodnené právne § 37 ods. 1, § 47 ods. 3, § 196, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 E.
p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku) a § 21a,
§ 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (tzv. exekútorskej
tarify); vecne potom priznaním exekútorovi náhrady trov „exekúcie“ vo výške 19,92 eur, teda sumy nižšej
ako ním požadovanej z dôvodov priblížených v závere odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila predovšetkým nesprávnym právnym posúdením veci,
keďže do úvahy pripadajúci postup podľa § 159 ods. 3 O. s. p., teda zastavene konania z dôvodu
existencie prekážky veci rozhodnutej (res iudicata), nemožno použiť na exekučné konanie, v ktorom má
prednosťkO.s.p.špeciálneustanovenie§44ods.2E.p.Podľanázoruoprávnenejvexekučnomkonaní

nie je možné zastavenie konania pre prekážku veci rozhodnutej v podobe zastavenia predchádzajúceho
exekučného konania v zmysle § 57 ods. 2 E. p., nakoľko súd v exekučnom konaní autoritatívne
nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Vzhľadom k tomu, že
povinná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnená si znova uplatnila svoje
práva, ktoré jej prináležia na základe exekučného titulu, pričom postup znemožňujúci uplatnenie týchto
práv by bol v rozpore s ústavným právom na súdnu a inú právnu ochranu.Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach odvolania
oprávnenej celú vec a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom
predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne.

S prihliadnutím na dôvod zastavenia exekučného konania (prekážka res iudicata) a argumentáciu
odvolateľky uprednostňujúcu postup podľa § 44 ods. 2 E. p., odvolací súd zisťoval dôvod zastavenia
exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp zn. 1Er/4645/2008.

Odvolacím súdom bolo zistené, že Okresný súd Skalica uznesením zo 7. októbra 2011 č. k.
1Er/4791/2008-36 v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ E. p. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto aj zastavil z
dôvodu,žerozhodcovskýrozsudokbolvydanývrozhodcovskomkonanívedenomnapodkladeneplatnej
rozhodcovskej doložky. Toto uznesenie okresného súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v
Trnave z 31. januára 2013 č. k. 11CoE/53/2012-63.

Skutočnosť, že na základe toho istého exekučného titulu voči tej istej povinnej už bola exekúcia raz
právoplatne zastavená oprávnená vo svojom odvolaní nenamietala.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu

sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (ktorým
osobitným predpisom sa podľa poznámky č. 31 k O. s. p. rozumie E. p. - pozn. odvolacieho súdu).
Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Citované ust. § 159 ods. 3 O. s. p. vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozsudku, ktorou sa rozumie

jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu
veci, tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata)
je považovaná za tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania podľa § 103 O. s. p., ktorý má
za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104
ods. 1 O. s. p..

Hoci Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez
ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach O. s. p., pretože
takýto záver by bol v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p..

Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že E. p. upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3,
pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 251 ods. 4 O. s. p., ktorý predpokladá iba tzv.
subsidiárne použitie O. s. p., teda jeho použitie v prípadoch, ak E. p. určité aspekty konania neupravuje.

Pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v E. p. výslovne upravená, je potrebné použiť

subsidiárne ustanovenia O. s. p., ale zároveň je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania.
V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne,
nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata.

V exekučnom konaní je pritom potrebné vo vzťahu k možnému meritórnemu či procesnému charakteru

rozhodnutiu rozlišovať tri spôsoby rozhodnutia, a to 1/ zastavenie exekučného konania, 2/ zamietnutie
žiadosti a 3/ zastavenie exekúcie.1. E. p. upravuje zastavenie „exekučného konania“ z dôvodov litispendencie (§ 36 ods. 3), späťvzatia
návrhu na začatie exekučného konania podaného pred poverením exekútora vykonaním exekúcie (§ 38
ods. 3), neodstránenia vád návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným (§ 40 ods. 2) a právoplatného

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia (§ 44 ods. 4). V zmysle vyššie uvedeného výkladu je však
možné i zastavenie exekučného konania v zmysle § 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s iným ustanovením
O. s. p. U všetkých týchto rozhodnutí ide o rozhodnutia procesného charakteru.

2. V prípade zamietnutia žiadosti sa exekučný súd musí s celou vecou vyporiadať v zmysle § 44 E.

p., teda musí preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Preskúmaním týchto podkladov potom uzavrie, či bude súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie udelené alebo nie. Ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne, pričom v takom prípade ide vždy o vecné rozhodnutie.

V prípade prekážky rozhodnutej veci pritom nejde o posúdenie hore uvedených listín, pretože súd má
preukázané, že tieto skutočnosti už boli posudzované v inom konaní, ktoré je právoplatne skončené,
teda je tu prekážka rozhodnutej veci, kedy vec treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a to
v zmysle § 251 ods. 4 s použitím § 104 ods. 1 a 159 ods. 3 O. s. p., a o žiadosti o udelenie poverenia
už nerozhodovať, ale obdobne ako je to u prekážky litispendencie rozhodnúť procesným uznesením o

zastavení exekučného konania (zasadnutie občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave z 2.
decembra 2014).

3. V exekučnom konaní však môže dôjsť k zastaveniu „exekúcie“ (t. j. štádium konania po udelení
poverenia) aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom

konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie „exekúcie“ prekážku veci právoplatne rozhodnutej.
Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie
„exekúcie“, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie
exekúcie podal znovu. V tejto súvislosti bude dôležité posúdiť, ktorý dôvod zastavenia exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 a prípadne aj ods. 2 E. p. exekučný súd použije.

Ak potom odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že konaniu v prejednávanej veci
predchádzalo už právoplatne skončené konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 1Er/4791/2008 a
že dôvodom zastavenia exekúcie v tejto „skoršej“ veci bolo zistenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
v podobe rozhodcovskej doložky majúcej založiť právomoc rozhodcovského súdu, šlo jednoznačne o

vecné rozhodnutie zakladajúce prekážku veci rozhodnutej. Exekučný súd totiž skúmal hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne,
aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie, ide síce z hľadiska formy o procesné
rozhodnutie (končiace konanie), ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania

exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku (a tým je obdobné rozhodnutiu o zamietnutí návrhu v základnom
konaní), ktorú v zmysle cit. § 159 ods. 3 O. s. p. nie je možné prejednávať znova.

Pretože v prejednávanej veci ide o exekučné konanie týkajúce sa tých istých účastníčok a toho istého
exekučného titulu, ktorý už raz bol súdom preskúmaný a z dôvodu jeho nespôsobilosti bola exekúcia

právoplatne zastavená, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje prekážka res
iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom konania, na ktorý súd musí podľa § 103 O. s. p.
prihliadať kedykoľvek za konania, a ktorý má za následok jeho zastavenie podľa § 104 ods. 1 O. s. p..

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zastavenia exekučného konania ako vecne správne v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil.

Hoci potom oprávnená odvolaním podľa jeho obsahu výslovne napadla len výrok o zastavení
„exekučného konania“ a osobitné odvolacie dôvody proti výroku o trovách „exekúcie“ neuviedla,
odvolaním bol takto napadnutý i tento výrok, keďže ide o výrok na zastavení „exekučného konania“

závislý.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn.
odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitnýmzákonom je na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu O. s. p. práve E. p.), ak tento
osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odhliadnucodnesprávnostipoužívanejterminológie,keďsúdprvéhostupňavovýrokovejčastispomínal

trovy „exekúcie“ i vo fáze konania, v ktorej k udeleniu poverenia na vykonanie „exekúcie“ nedošlo (čím
bol daný i rozpor s výrokom I. napadnutého uznesenia), výrok II. napadnutého uznesenia zodpovedal
zákonnej definícii „rozhodnutia o trovách konania“, voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťal nikdy,
keďže nejde o rozhodnutie nadväzujúce na § 57 ods. 1 či ods. 2 E. p. (zákon č. 299/2013 Z. z. na tomto
nič nezmenil), čo pri podaní včasného odvolania oprávnenej osoby spôsobuje nutnosť aplikácie § 374
ods. 4 vety tretej O. s. p. na prejednávanú vec.

Ak potom rozhodnutie v prejednávanej veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v čase
rozhodovania odvolacieho súdu preto nejestvovalo žiadne rozhodnutie o náhrade trov, ktorého
správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať a posúdenie tejto otázky a opätovné
rozhodnutie o nej bude prináležať sudcovi súdu prvého stupňa.

To je napokon i dôvodom nerozhodovania krajským súdom o trovách odvolacieho konania, pretože tu
došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách, čím vznikla súdu prvého stupňa povinnosť
rozhodnúť o trovách konania opätovne, a to vrátane trov odvolacieho konania skončeného týmto
uznesením odvolacieho súdu (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4, resp. i § 151 ods. 3 O. s. p. per analogiam).

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.