Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/250/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232322
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4111232322.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: D. T., bytom C. č. XXX/X, H., za účasti vedľajšieho účastníka

na strane žalobkyne: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova
12, Nitra, IČO: 42205735, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35807598,ovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaoneplatnosťprávnehoúkonu,sudkyňouJUDr.Máriou
Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného žalobkyni zamieta.
II. Súd žalobu v časti o určenie, že zmluva o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo 400300140 je neplatná,
zamieta.

III. Súd určuje, že úver poskytnutý žalobkyni žalovaným na základe zmluvy o úvere číslo 40300140 zo
dňa 14. 1. 2010 je bezúročný a bez poplatkov.
IV. Súd žalobu v časti o určenie, že poplatok v časti predstavujúcej dve tretiny zahŕňajúci náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou, podľa
bodu 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo zmluvy
400300140 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľný, zamieta.
V. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci sa žalobkyňa písomne podanou žalobou Okresnému súdu Nitra zo dňa 27. 10.

2011 a neskôr menenými žalobnými návrhmi domáha, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 1421,52 eura z preplatenej zmluvy o úvere číslo 4031535, 4032728,
4032904 a 4033058 vo výške 1421,52 eura, ďalej žiada určiť, že zmluva o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo
400300140uzavretámedzižalobkyňouažalovanýmjeneplatná,eventuálne,žezmluvajebezpoplatkov
a bezúročná. Zároveň žiadal určiť, že poplatok v časti predstavujúcej dve tretiny, zahŕňajúci náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou podľa bodu 12 všeobecných
podmienok k zmluve o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo zmluvy 400300140 je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.
Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ako podnikateľ poskytol žalobkyni prvý úver v mesiaci október
2004 v sume 464,71 eura, ktorý splatila 16. 12. 2004 s navýšením o 120,83 eura, druhý úver v mesiaci
máj 2008 v sume 331,94 eura, ktorý splatila dňa 16. 8. 2008 s navýšením v sume 120,16 eura, tretí
úver v mesiaci november 2008 v sume 796,65 eura, ktorý splatila v marci 2009 s navýšením v sume
350,53 eura, štvrtý úver v mesiaci apríl 2009 v sume 1000 eur, ktorý splatila dňa 5. 6. 2009 s navýšením
830 eur a piaty úver v mesiaci január 2010 v sume 1 400 eur, ktorý doteraz nesplatila. Za tento

úver mala zaplatiť navyše sumu 1 216 eur. Žalobkyňa cenu úverov považuje za úžernú a chce ním
zastrieť skutočnosť, že úrok z celkového poplatku predstavuje tretinu a zvyšok administratívny poplatok.
Takto vysoký poplatok je potrebné vyhodnotiť ako neplatný právny úkon v celom rozsahu a takto
predražené úvery predstavujú úžerný úverový vzťah. Úver potrebovala na rôzne výdavky v domácnosti,teda na spotrebu, keď jej banky odmietli dať úver, obrátila sa na žalovaného. V čase uzavretia zmluvy
o úvere sa úroky v banke za poskytnuté úvery pohybovali v priemere 12%, pričom žalovaný si uplatniť
cenu úveru takmer 100%. Namieta tiež porušenie spotrebiteľského práva zo strany žalovaného, keď

pri poslednom, piatom úvere dealer zakrúžkoval účel úveru na zamestnanie, čo nebola pravda, ide
o nekalú obchodnú praktitku podľa § 7 a nasl. Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože žalovaný sa tým snaží vyhnúť predpisom zameraným na ochranu spotrebiteľa. Popri úžernej
cene zmluvy obsahujú neprimeranú zmluvnú pokutu 312 eur, paušálne náklady na zabezpečenie
úveru, dohodu o Obchodnom zákonníku na všetky vzťahy, piaty úver v poradí neobsahuje RPMN a

zmluvy obsahujú iné neprijateľné podmienky. Taktiež namieta nekalú obchodnú praktiku v snahe vylúčiť
žalobkyňu z ochrany pri piatom spotrebiteľskom úvere, rozhodcovské a mediačné konanie v sídle
žalovaného, neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a iné nekalé veci. Pri splatenom druhom, treťom a
štvrtomúveresiuplatňujebezdôvodnéobohatenieapripiatomsadomáhaneplatnostiúveru,eventuálne
určenia, že je úver bezúročný a bez poplatkov pre neuvedenie RPMN.

Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že je pravdou, že so žalovaným mala uzatvorených viacero
zmlúv o úveroch, na základe ktorých jej žalovaný poskytol finančné prostriedky. Jednotlivé úvery si
zobrala z dôvodu, že bola vo finančnej tiesni a keďže banka jej odmietla už poskytnúť ďalší úver, oslovila
žalovaného. Posledný úver, ktorý si zobrala v januári 2010, nemala už šancu splácať v takej výške a
preto požiadala o pomoc Združenie. Až vtedy, keď jej oni vyčíslili, akú výšku úroku má z poskytnutého

úveru zaplatiť, zistila, aký vysoký úrok za pôžičku je. Úvery si zobrala pre osobné účely, na stravu a
na domácnosť, ona sama žalovaného oslovila o poskytnutie úveru, k uzavretiu zmlúv ju nikto nenútil.
Posledný úver prestala platiť z dôvodu, že jej to finančne nevychádzalo, nakoľko má aj iné úvery. Zo
strany žalovaného bol vyvíjaný na ňu psychický nátlak, ktorý spočíval v upozorňovaní, že má platiť úver
a boli jej tiež zasielané písomné upomienky a sms-správy. Úroky z úveru sú veľmi vysoké. Bezdôvodné

obohatenie žalovaného spočíva v úrokoch, ktoré sú veľmi vysoké a žiada vydanie tohto obohatenia aj
za už splatené úvery, pričom platnosť predchádzajúcich zmlúv o úvere nenapadla. Naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti poslednej úverovej zmluvy spočíva v tom, že už ďalej nevládala splácať
úver aj s tak vysokými úrokmi. V záverečnom vyjadrení uviedla, že trvá na pôvodnom návrhu, nakoľko
všetky zmluvy uzavreté s Pohotovosťou nenesú znaky o spotrebiteľskom úvere, neobsahujú RPMN,

úroky sú nemorálne a vysoké a tiež administratívny poplatok je neprijateľný. Trovy konania si neuplatnila.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na pojednávaniach uviedla, že Združenie na ochranu finančného
spotrebiteľa pokladá všetky zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaný za zmluvy spotrebiteľské,
žalobkyňa nemala možnosť podmienky, ktoré žalovaný navrhoval v zmluvách zmeniť ani ich ovplyvniť,

mohla ich iba prijať alebo odmietnuť. Ani jedna zmluva neobsahuje RPMN, ktorý údaj slúži na
orientáciu v ponukách spoločnosti poskytujúcich úvery, žalobkyňa úvery čerpala na iný účel ako
zamestnanie, aj keď v poslednej zmluve bol zakrížikovaný účel na zamestnanie, čo nebolo z jej
vôle, ale urobil to na pokyn žalovaného ten, kto zmluvu so žalobkyňou uzatváral, bez upozornenia.
Žalovaný dlhodobo neuvádza RPMN v zmluvách o úvere, konkrétne v prípade žalobkyne to bolo v

roku 2004, 2008, 2009, ktoré konanie pokladá za úmyselné, zamerané na bezdôvodné obohatenie sa
žalovaného na úkor iného a ako plnenie bez právneho dôvodu. Podľa § 107 Občiankeho zákonníka je
premlčacia doba v prípade úmyselného obohatenia desať rokov. Zmluva obsahuje nekalé praktiky, ktoré
Občiansky zákonník považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, zmluva je v rozpore s ustanovením
§ 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky spôsobujúce nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán. Za neprijateľný považuje i poplatok vo výške dve tretiny
nákladov, nakoľko tento je neurčitý, nie je uvedené za aké plnenie si ho žalovaný nárokuje. Žiada žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, náhradu trov konania si neuplatňuje.

Žalovaný v priebehu konania vo svojich vyjadreniach uvádzal, že žalobkyňa žiada vydanie

bezdôvodného obohatenia, avšak neuvádza žiadnu skutočnosť zakladajúcu vydanie bezdôvodného
obohatenia, preto sa domnieva, že návrh v tejto časti je neopodstatnený. Taktiež námietka o cene úveru
vo výške 100% nie je pravdivá, nakoľko cena úveru pri predchádzajúcich úveroch bola minimálna,
napríklad za úver v sume 464 eur mala žalobkyňa zaplatiť cenu úveru vo výške 120 eur, v druhom
úvere to bola tiež suma 120 eur, v treťom cena úveru bola 350 eur pri úvere 796 eur. Žalovaný je

podnikateľský subjekt, ktorý za poskytovanie úveru je oprávnený dohodnúť cenu úveru, keďže vie
reflexnejšie reagovať na potreby zákazníka oproti klasickej banke a znáša tiež aj väčšie riziko, ktoré
sa musí odzrkadliť na výške poplatku. Písomným podaním vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k
vydaniu bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobkyňou, nakoľko zmluva o úvere č. 4031535 bolauzavretá dňa 27. 10. 2004, uhradená dňa 8. 12. 2004, zmluva o úvere číslo 4032728 uzavretá dňa 28.
5. 2008, uhradená dňa 21. 8. 2008, zmluva o úvere č. 4032904 uzavretá dňa 7. 11. 2008, uhradená
dňa 8. 3. 2009, zmluva o úvere č. 4033058 uzavretá dňa 6. 4. 2009, uhradená dňa 5. 6. 2009, a z

nich vyplývajúce nároky žalobkyne sú premlčané, keďže podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žaloba bola súdu podaná
až dňa 27. 10. 2011. Žalovaný je toho názoru, že v konaní nenastala ani jedna zo štyroch foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe uzavretých zmlúv,

predmetnézmluvyoúverenebolinikdyprávoplatnevyhlásenézaneplatné,rovnakotakprávnydôvodna
plnenie z týchto zmlúv o úvere nikdy neodpadol, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ani k zrušeniu zmluvy
a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Namieta premlčanie uplatneného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia pri všetkých štyroch zmluvách o úvere. Pri premlčaní práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a
objektívna, ich začiatok je upravený odlišne, tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia

nezávisle od seba, pričom ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo
sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. V danej veci
došlo k márnemu uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, nemožno teda žalobkyni právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia priznať. Odmietol tvrdenie o úmyselnom obohatení sa žalovaného, ktorú
skutočnosť nestačí zo strany žalobkyne iba tvrdiť, ale túto by mala aj preukázať. Z tohto dôvodu nie

je splnená podmienka na uplatnenie desaťročnej premlčacej doby, úmysel žalovaného úmyselne sa
obohatiť preukázaný nebol. Nesúhlasí ani s námietkou neplatnosti poslednej zmluvy o úvere, nakoľko
nie je možné určiť, že celá zmluva je neplatná. V časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky dve
tretinypoplatkupovažuježalobuzanedôvodnú,nakoľkožalobkyňapresnevedelazaaképlneniejetento
poplatok, žalovaný špecifikoval protiplnenie poskytnuté žalobkyni za tento poplatok, išlo o poskytnutie

úveru, administratívne úkony, úroky, žalobkyňa s ním súhlasila, podmienky jej boli známe, musela vedieť
o aké plnenie zo strany žalovaného v jej prospech išlo. Žiada žalobu zamietnuť, náhradu trov konania
si neuplatnil.

V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie tak výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa

s listinnými dôkazmi, a to najmä so zmluvami o úvere, listom adresovaným európskej komisii, uznesením
súdneho dvora, výpisom z obchodného registra žalovaného, písomnými vyjadreniami žalovaného,
žiadosťami o úver, listinnými dôkazmi Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa, zápisnicu o
pojednávaní vo veci 25C 155/2011, dokladmi z prílohovej obálky, uzneseniami o nariadení predbežného
opatrenia, výplatnou páskou žalobkyne, potvrdením pošty, zmenou žaloby, spresnením žalobného

návrhu, prehľadom sporov žalovaného a po ich vyhodnotení zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa, ako fyzická osoba, uzavrela so žalovaným zmluvy o úvere, na základe ktorých poskytol
žalovaný žalobkyni finančné prostriedky. Prvú zmluvu o úvere číslo 4031535 uzavrela dňa 27. 10. 2004,
na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni finančné prostriedky v sume 464,71 eura (14 000,- Sk),

za ktorý mala zaplatiť cenu úveru v sume 120,83 eura a dlžnú sumu uhradila dňa 16. 12. 2004. Druhú
zmluvu o úvere číslo 4032728 uzavrela dňa 28. 5. 2008, žalovaný jej poskytol sumu 331,94 eura (10
000,- Sk), za úver mala zaplatiť cenu úveru v sume 120,16 eura, úver uhradila dňa 21. 8. 2008. Tretiu
zmluvu o úvere č. 4032904 uzavrela dňa 7. 11. 2008, žalovaný na jej základe poskytol žalobkyni finančnú
čiastku v sume 796,65 eura (24 000,- Sk), za ktorý mala zaplatiť cenu úveru v sume 350,53 eura, dlžnú

sumu uhradila dňa 8. 3. 2009. Štvrtú zmluva o úvere č. 4033058 uzavrela žalobkyňa so žalovaným
dňa 6. 4. 2009, žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1 000 eur, cena úveru bola dohodnutá na sumu 830
eur, žalobkyňa úver uhradila dňa 5. 6. 2009. Piatu zmluvu o úvere číslo 400300140 uzavrela dňa 14.
1. 2010, žalovaný poskytol na základe zmluvy žalobkyni sumu 1400 eur, cena úveru bola dohodnutá
na sumu 1216 eur. Tento úver žalobkyňa splatila iba čiastočne. Žalobkyňa napadla neplatnosťou až

poslednú zmluvu, t.j. piatu zmluvu o úvere číslo 400300140, predchádzajúce štyri zmluvy neboli zo
strany žalobkyne namietané, neboli ani zrušené, resp. nebolo odstúpené od zmlúv, žalobkyňa dlžnú
sumu, uvedenú v týchto zmluvách riadne žalovanému zaplatila.
V predmetnom konaní žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške
1421,52 eura, ktorá suma pozostáva z čiastky 120,83 eura, ktoré majú predstavovať úroky, poplatky z

úveru číslo zmluvy 4031535, ktorý splatila dňa 16. 12. 2004, ďalej z čiastky 120,16 eura predstavujúcu
úroky a poplatky pri druhom úvere č. 4032728, ktorú splatila dňa 21. 8. 2008, ďalej zo sumy 350,53 eura,
predstavujúca úroky a poplatky pri treťom úvere č. 4032904, ktorý splatila dňa 8. 3. 2009 a z čiastky 830
eur, predstavujúcej úroky a poplatky pri štvrtom úvere č. 4033058, ktorý splatila dňa 5. 6. 2009. Tietozmluvy neboli napadnuté neplatnosťou, neboli zrušené, nebolo od nich odstúpené. Žalobkyňa neuviedla
konkrétny dôvod bezdôvodného obohatenia žalovaného z týchto zmlúv, tento nešpecifikovala tak, ako
to upravuje ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasila s dvojročnou premlčacou lehotou,

žiada uplatniť desaťročnú premlčaciu lehotu, nakoľko žalovaný sa mal podľa jej tvrdenia obohatiť
úmyselne, žiadny dôkaz o úmyselnom obohatení nepredložila.
V časti vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 1421,52 eura z vyššie uvedených úverových
zmlúv, žalovaný vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
premlčacia lehota pri vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia je dva roky, žalobkyňa svoj nárok

uplatnila na súde až dňa 27. 10. 2011, t.j. po uplynutí tejto premlčacej doby. Nestotožnil sa s úmyselným
obohatením a teda s desaťročnou premlčacou lehotou.
Žalobkyňa sa domáha určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy číslo 400300140 uzavretej dňa
14. 1. 2010. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že k uzavretiu tejto zmluvy medzi žalobkyňou
a žalovaným došlo. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni finančnú čiastku v sume
1 400 eur, bola dohodnutá suma na zaplatenie zvýšená o príslušný poplatok vo výške 1216 eur,

celkovú sumu 2616 eur mala žalobkyňa žalovanému uhradiť v 12 mesačných splátkach po 218 eur,
počnúc dňom 18. 2. 2010. Ako účel úveru bolo označené "zamestnanie". Zmluva neobsahuje výšku
úroku z poskytnutého úveru, neobsahuje ani výšku ročnej priemernej miery nákladov. Zmluva bola
účastníkmi podpísaná. Žalovaný sumu dohodnutú v zmluve žalobkyni poskytol, žalobkyňa celú dlžnú
sumu žalovanému nevrátila. Žalobkyňa namieta platnosť tejto zmluvy najmä z dôvodu dohodnutej ceny

úveru, ktorá predstavuje sumu 1216 eur, čo je pri poskytnutom úvere 1400 eur, takmer 100% navýšenie,
čo považuje za neprijateľné zmluvné podmienky pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa eventuálne
žiada určiť, že táto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov.
V priebehu konania rozšírila žalobkyňa žalobu aj o určenie, že poplatok predstavujúci dve tretiny,
zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s

tým spojenou, je neprijateľný. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky vidí v tom, že žalovaný v zmluve
neuvádza, že by bol administratívny poplatok v rozsahu 2/3 za nejaké plnenie prospešné pre žalobkyňu,
je netransparentný a neurčitý. Žalovaný nesúhlasil s týmto tvrdením žalobkyne dôvodiac, že žalobkyňa
vedela, za čo tento poplatok žalovaný účtuje žalobkyni, nakoľko už predtým mala uzavreté viaceré
zmluvy o úvere so žalovaným, vedela, aké plnenie poskytol žalovaný žalobkyni a preto nemôže byť tento

poplatok považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
účinný ku dňu vzniku uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských
úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ

dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 8aa ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať
prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov
po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.

Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov aa lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu

došlo.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V predmetnej veci sa žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 27. 10. 2011 domáha, aby súd zaviazal
žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1421,52 eura z preplatenej zmluvy o
úvere číslo 4031535, 4032728, 4032904 a 4033058 vo výške 1421,52 eura, ďalej žiadal určiť, že
zmluva o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo 400300140 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná, eventuálne, že zmluva je bez poplatkov a bezúročná. Zároveň žiada určiť, že poplatok v časti

predstavujúcej dve tretiny, zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou
administratívou podľa bodu 12 všeobecných podmienok k zmluve o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo
zmluvy 400300140 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V danej veci bolo predovšetkým potrebné vyriešiť procesnú otázku, t.j. opodstatnenosť a prípustnosť
eventuálneho petitu žaloby, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere,

eventuálne určenia, že zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. Takto formulovaný žalobný petit nespĺňa
podmienky eventuálneho žalobného petitu, z ktorého dôvodu súd vyzval žalobkyňu na odstránenie tohto
nedostatku, avšak žalobkyňa reagujúc na výzvu súdu, písomným podaním zo dňa 18. 9. 2012 (č.l. 120
spisu) opätovne predložila súdu návrh na eventuálny petit v tomto znení dôvodiac, že ak súd vyhovie
primárnemu petitu, nerozhoduje o eventuálnom, ak súd mieni vyhovieť eventuálnemu návrhu, primárny

návrh sa v takom prípade zamieta. Eventuálny petit vyjadruje požiadavku žalobcu uložiť žalovanému
povinnosť na nejaké plnenie a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje žalovanému uložiť iné,
náhradné plnenie (napr. ak sa preukáže, že došlo k zničeniu vypožičanej veci, žiada zaplatiť peňažnú
náhradu), resp. žalobca žiada, aby žalovanému pre prípad (in eventum) nemožnosti poskytnúť vlastné
nepeňažné plnenie, bola uložená povinnosť poskytnúť peňažné plnenie. V danom prípade však táto

podmienka eventuálneho petitu nebola splnená, žalobkyňa ani na výzvu súdu túto podmienku nesplnila,
preto súd rozhodoval osobitne o každom žalobnom petite tak, ako to žalobkyňa navrhla a súd tento
žalobný petit pripustil na pojednávaní dňa 2. 10. 2012.

Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z už splatených úverov, ktoré jej poskytol

žalovaný na základe zmlúv o úveroch uzavretých:
- v októbri 2004 číslo zmluvy 4031535 v sume 120,83 eura, predstavujúca čiastka za úroky a poplatky,
ktorý splatila dňom 16. 12. 2004,
- v máji 2008 číslo zmluvy 1,32728 v sume 120,16 eura predstavujúca čiastku za úroky a poplatky, ktorý
splatila dňom 16. 8. 2008,

- v novembri 2008 číslo zmluvy 4032904 v sume 350,53 eura, predstavujúca čiastku za úroky a poplatky,
ktorý splatila 8. marci 2009,
- v apríli 2009 číslo zmluvy 4033058 v sume 830 eur, predstavujúca čiastku za úroky a poplatky, ktoré
splatila dňom 5. 6. 2009,
dôvodiac, že žalovaný sa týmto bezdôvodne obohatil, keďže v zmluvách nebola uvedená výška úroku

a výška ročnej priemernej miery nákladov. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania
tohto nároku. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Iba v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia sa právo
navydanieplneniapremlčízadesaťrokovododňa,keďknemudošlo.Vdanomprípadevšakpodmienka

úmyselného obohatenia žalovaného neprichádza do úvahy, nakoľko tento úmysel nebol žalovanému
preukázaný, z ktorého dôvodu plynie dvojročná premlčacia lehota. V tejto súvislosti súd poznamenáva,
že v prípade úmyselného získania bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby účastník, ktorý tvrdí,
že sa iný na jeho úkor obohatil úmyselne, aj úmysel tohto účastníka preukázal, nepostačuje iba jehotvrdenie. Žalobkyňa však úmysel žalovaného, že sa na jej úkor mienil úmyselne obohatiť, žiadnym
právne relevantným dôkazom nepreukázala, teda v tomto smere dôkazné bremeno svojich tvrdení
neuniesla. Úmyselné obohatenie sa by muselo byť prinajmenšom preukázané listinnými dôkazmi, resp.

výsledkami trestného konania, čo v danom prípade splnené nebolo. Z tohto dôvodu preto súd tvrdenie
o úmyselnom obohatení sa žalovaného na úkor žalobkyne považoval za účelové a nepreukázané..
Premlčacia lehota začala plynúť odo dňa uzavretia jednotlivých zmlúv, nakoľko žalobkyňa už vtedy
vedela, resp. mala vedieť, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje údaj o ročnej
priemernej miere nákladov a o výške úroku a že žalovaný sa teda mieni na jej úkor obohatiť. Najneskôr

však táto lehota začala plynúť okamihom splatenia týchto úverov. Žaloba na vydanie bezdôvodného
obohatenia bola súdu podaná dňa 27. 10. 2011. Prvú zmluvu o úvere žalobkyňa uzavrela v mesiaci
október 2004 a splatila ho 16. 12. 2004, čiže dvojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr v decembri
2006, druhú zmluvu o úvere uzavrela žalobkyňa so žalovaným v máji 2008 a úver splatila 16. 8.
2008, v tomto prípade dvojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr 17. 8. 2010, tretiu zmluvu o
úvere uzavrela žalobkyňa v novembri 2008, splatila ho v marci 2009, dvojročná premlčacia lehota

v tomto prípade uplynula dňom 8. 3. 2011 a štvrtú zmluvu o úvere uzavrela v mesiaci apríl 2009
a úver splatila 5. 6. 2009, dvojročná premlčacia lehota v tomto prípade uplynula dňom 5. 6. 2011,
pričom žalobkyňa sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha žalobou podanou na súde dňa 27.
10. 2011, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu sa súd podstatou bezdôvodného
obohatenia nezaoberal. Iba poznamenáva, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorým podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ani jedna z týchto
podmienok splnená v danom prípade nebola, nakoľko žalobkyňa plnila žalovanému na základe zmluvy,
ani jedna z týchto úverových zmlúv nebola vyhlásená za neplatnú, nebola zrušená a účinnosť zmlúv

zanikla ich splnením a nie je možné ani konštatovať, že by žalovaný získal majetkový prospech z
nepoctivých zdrojov, tento prospech bol získaný na základe platne uzavretých zmlúv o úvere. Z týchto
dôvodov súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere číslo 400300140, uzavretej

dňa 14. 1. 2010. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi žalovaným, ktorým je podnikateľský subjekt, ktorý
v rámci svojej činnosti poskytuje finančné prostriedky iným subjektom, či už účelové alebo bezúčelové.
Takúto zmluvu, akú uzavrel so žalobkyňou, uzavrel zrejme s väčším počtom osôb. V predmetnej zmluve
vystupuje žalovaný ako veriteľ, t.j. dodávateľ finančných prostriedkov. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Smernica 93/13/EHS k tomu uvádza, že spotrebiteľ musí mať rovnakú
ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne, bez ohľadu na to, či sú podmienky
písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom alebo viacerých dokumentoch. Na to, aby zmluva mohla byť
označená ako spotrebiteľská, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za
rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľom, pričom tieto obchodné podmienky sú

vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam
dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Medzi spotrebiteľské zmluvy možno zásadne zaradiť
len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter, pričom subjektom, ktorý poskytuje odplatu, je spotrebiteľ.
Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je každá nepodnikajúca fyzická osoba.
Na základe týchto podmienok súd zmluvu zavretú medzi žalobkyňou a žalovaným vyhodnotil ako zmluvu

spotrebiteľskú a posudzoval ju podľa platných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v čase jej
uzavretia. V predmetnej veci žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľka, uzavrela zmluvu o bezúčelovom
splátkovom úvere ako fyzická osoba, nepodnikateľ, čím dosiahla štatút spotrebiteľa. Na druhej strane
žalovaný zmluvu o úvere uzavrel so žalobkyňou ako dodávateľ, podnikateľský subjekt, ktorý v predmete
činnosti má poskytovanie finančných prostriedkov za odplatu.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorú
je potrebné bez ďalšieho aplikovať na právny režim všetkých zmlúv, ktorých stranami sú spotrebiteľ a
dodávateľ. V zmysle tohto ustanovenia je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia,
ktoré môžu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.
Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa výraz "neprijateľná podmienka" a tieto sú uvedené v

ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základom charakteristikou neprijateľných podmienok
je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že
dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní
je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia zo zmluvy na všetky okolnosti vdobe uzavretia zmluvy, všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, od ktorej je táto spotrebiteľská
zmluva závislá. V nadväznosti na to, že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa netýka zmlúv
ktorých podmienky boli dojednané individuálne, postupuje sa štandardným spôsobom a súd je povinný

posúdiť, či je zmluva platná z hľadísk uvedených v ustanoveniach § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ak bola navrhnutá vopred, a spotrebiteľ
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Ak spotrebiteľ návrh dodávateľa ktorý obsahuje jeho podmienky príjme, potom je potrebné
obsah zmluvy posúdiť z hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré môžu

spôsobiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a teda či zmluva neobsahuje niektorú
z podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
V danej veci sa druhým žalobným návrhom žalobkyňa domáha určenia, že zmluva o úvere číslo
400300140 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14. 1. 2010 je absolútne neplatným právnym
úkonom.Anivtejtočastisúdnemoholžalobežalobkynivyhovieť.Vrámcidokazovaniabolojednoznačne
preukázané,žežalobkyňauzavrelasožalovanýmzmluvuoúvere,ktoráspĺňapodmienkyspotrebiteľskej

zmluvy a platnosť tejto zmluvy je potrebné posudzovať jednak podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, ale i podľa ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a zákona číslo 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzavretia tejto zmluvy, t.j. ku dňu 14. 1. 2010 a to aj napriek
tomu, že v zmluve je uvedený účel úveru "na zamestnanie", ktorý účel však súd vyhodnotil ako
účelové začiarknutie a uvedenie v zmluve, keďže z výsledkov dokazovania jednoznačne vyplýva, že

išlo o spotrebiteľský úver. V konečnom dôsledku žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal. V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vymenúva
všeobecné náležitosti, ktoré zmluva o úvere musí obsahovať. Okrem iného zmluva musí obsahovať
i ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver. Preskúmaním predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že táto zmluva vyššie uvedené
podmienky neobsahuje. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2, t.j. ak zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v tomto ustanovení
potrebné pre platnosť zmluvy, považuje sa zmluva o spotrebiteľskom úvere za platnú v prípade, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. V danom

prípade preto nie je možné napadnutú zmluvu vyhlásiť za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko
neboli splnené podmienky neplatnosti podľa § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka (neodporuje zákonu,
ani ho neobchádza, neprieči sa dobrým mravom), bol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, nakoľko
žalobkyni ako spotrebiteľke bol zo strany žalovaného úver poskytnutý a žalobkyňa ho v plnom rozsahu
aj vyčerpala. Ustanovenie § 4 ods. 3 však ďalej ustanovuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje okrem iného i výšku úrokovej sadzby, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a
bezpoplatkov.Napriekabsenciitýchtopodstatnýchnáležitostívnapadnutejzmluveoúvere,niejeztohto
hľadiska možné zmluvu o úvere vyhlásiť za neplatný právny úkon, je potrebné určiť, že úver poskytnutý
na základe tejto zmluvy je bez poplatkov a bez úrokov. Žalobkyňa namietala ako neprijateľnú podmienku

výšku ceny úveru, t.j. sumu 1216 eur, o ktorú sumu sa mal úver navýšiť. Keďže súd rozhodol, že úver
na základe poslednej úverovej zmluvy číslo 400300140 je bez úrokov a bez poplatkov, osobitne o tejto
neprijateľnej podmienke nerozhodoval, keďže tento výrok subsumuje aj neprimeranosť ceny úveru. Z
tohto dôvodu súd preto žalobe žalobkyni v časti určenia, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov,
vyhovel.

Súd žalobu v časti o určenie, že poplatok v časti predstavujúcej dve tretiny, zahŕňajúci náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou podľa bodu 12 všeobecných
podmienok k zmluve o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo zmluvy 400300140 je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou zamietol z dôvodu, že tento výrok je subsumovaný výrokom súdu o určení, že napadnutá

zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov. Z tohto dôvodu preto aj tento napadnutie tohto poplatku
samostatným výrokom je bezpredmetné, nakoľko súd vyhlásil úver ako celok, poskytnutý žalobkyni,
za úver bez úrokov a bez akýchkoľvek poplatkov, t.j. aj bez poplatku vo výške 2/3 za náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Súd preto žalobu aj v tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon
číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP"), keď úspešnejšiemu účastníkovi, v
tomto prípade žalovanému (keďže súd vyhovel iba v jednej časti žalobného petitu žalobkyni), nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnil.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.