Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/354/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203730
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712203730.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o, so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o, Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: proti odporkyni: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. XXXX/X, O., o zaplatenie sumy
8.041,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica, zo dňa
24. marca 2014, č. k. 3C/264/2012-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ruší a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 3.949,31 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 03.05.2012 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Z

odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa podaným návrhom na súd prvého stupňa dňa
25.02.2012 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 8.041,26 eur s úrokom z
omeškania v sume 104,35 eur, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.574,84 eur od
25.01.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania z dôvodu, že od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s.
Bratislava nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení zo dňa 24.03.2011 voči odporkyni,
keď právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou dňa 19.01.2007 zmluvu o splátkovom

úvere č. 0253012296, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov,
na základe ktorých boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky. Nakoľko odporkyňa neplnila v
stanovených termínoch splátky, porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, pôvodný veriteľ odstúpil od
zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 8.041,26 eur, ktorá pozostávala z istiny 7.674,84 eur, úroku z omeškania 466,42 eur a úrok
z omeškania od 02.12.2011, teda nasledujúcim dňom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky resp.

po dni splatnosti úveru. Odporkyňa uviedla, že podpísala so Slovenskou sporiteľnou zmluvu o úvere,
požadovala od banky 150.000,-Sk, nikdy nepožadovala sumu 100.000,-Sk , ktorú zistila z prehľadu
platieb vyhotoveného bankou. V skutočnosti od banky obdržala iba čiastku 147.000,- Sk. Nebola jej
vyplatená čiastka 3.000,- Sk, ktorú sumu si banka strhla ako poplatok za spracovanie úveru. Všetky
podmienky zmluvy určila banka, nič s bankou nedohadovala, ani výšku úroku. Nevie uviesť koľko
skutočne navrhovateľovi dlží. Zmluvou o postúpení pohľadávok súd zistil, že Slovenská sporiteľňa,a.s.

dňa 24.03.2011 postúpila na postupníka teda navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni a to v sume
8.041,26 eur, pozostávajúcu z istiny 7.674,84 eur, úrokov 466,42 eur, s počtom dní omeškania 1220.
Zmluvou o splátkovom úvere č. 0253012296 zo dňa 19.01.2007 súd zistil, že právny predchodca
navrhovateľa a odporkyňa podpísali zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru bankou odporkyni, podľa čl. I. Zmluvy bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal
poskytnúť odporkyni 4.979,09 eur (150.000,- Sk). Oboznámením sa s dohodou o uznaní záväzku a

úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2011 súd zistil, že ide o formulár s pretlačou, na ktorom
sa uvádza, že odporkyňa ako dlžníčka uznala záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy oúvere a pozostáva podľa tejto listiny z istiny 7,674,84 eur príslušenstva, pohľadávky 466,42 eur, z úroku z
omeškania 9 % ročne zo sumy 7.674,84 eur od 24.03.2011 do splatnosti poslednej splátky a nákladov na
inkasné konanie 150,- eur. V bode 3.4 Dohody sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť

opremlčanídlhuajehonásledkoch.Odporkyňasúdupredložiladokladyoúhradách,zktorýchvyplynulo,
že uhradila 4-krát po 3.000,- Sk, 1-krát 8.000,- Sk a 2-krát po 50,- eur. Právne súd prvého stupňa vec
posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1., § 330 Obchodného zákonníka, podľa § 524 ods. 1, § 3, § 34, § 39,
§ 52, § 53, § 54, § 517 ods. 2, § 657, 658 ods. 1, § 563, § 564 Občianskeho zákonníka, podľa § 2, § 4
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba aplikovať aj ustanovenie
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko medzi účastníkmi ide o občianskoprávny
vzťah s tým, že zmluvu, ktorú uzavreli treba posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd
z dôkazu predloženého navrhovateľom vyvodil, že pôvodný veriteľ prenechal odporkyni peniaze vo
výške 3.000,- Sk, ešte pred podpisom zmluvy o úvere datovanej dňom 19.01.2007. Medzi pôvodným
veriteľom a odporkyňou tak boli uzavreté dňa 19.01.2007 dve zmluvy: jedna bola zmluvou o pôžičke na

čiastku 3.000,- Sk (v písomnej zmluve na splátkovom úvere zo dňa 19.01.2007 označená ako poplatok
za poskytnutie úveru), pričom z ust. § 607 O.z. vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa síce
nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentne, avšak
ak sa uzatvára medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyžaduje sa podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001
Z.z. písomná forma, ktorej nedostatok spôsobuje neplatnosť zmluvy o pôžičke. Druhou zmluvou bola

tiež zmluva o pôžičke a to na čiastku 147.000,- Sk, uzavretá dňa 19.01.2007. Je nelogické, aby najprv
banka požadovala poplatok za poskytnutie úveru, započítavala ho ako svoju pohľadávku ešte predtým
ako vôbec vznikla pohľadávka odporkyne, s ktorou banka preukázateľne podpísala zmluvu o úvere až
19.01.2007 a na účet odporkyne boli finančné prostriedky poskytnuté až dňom 19.01.2007. Z týchto
dôvodov má súd za to, že sa jedná o dve zmluvy. Výpisom z účtu mal súd za preukázané, že odovzdaním

peňazí odporkyni nie 150.000,- Sk, ale iba 147.000,- Sk medzi zmluvnými stranami vznikol právny vzťah
z pôžičky dňa 19.01.2007, pri ktorom nebolo navrhovateľom v konaní preukázané, že sa jeho právny
predchodca a odporkyňa dohodli na úrokoch ohľadne takejto výšky poskytnutých prostriedkov a bolo
potrebné súdom vyvodiť, že pre nedostatok písomnej formy vyžadujúcej sa podľa zák. č. 258/2001
Z.z. a § 40 ods. 1 O.z. sú takéto spotrebiteľské zmluvy zmluvami neplatnými. Banka poplatok za

poskytnutie úveru započítavala ako svoju pohľadávku voči dlžníkovi ešte predtým, ako vôbec vznikla
pohľadávka odporkyne, s ktorou banka preukázateľne podpísala zmluvu o úvere až 19.01.2007 a podľa
prehľadu transakcií na účte odporkyne boli finančné prostriedky poskytnuté až týmto dňom. Takže aj tieto
skutočnosti podporujú teóriu, že sa jedná o dve zmluvy a súd preto vyvodil existenciu dvoch pôžičiek
poskytnutých odporkyni, jednej vo výške 3.000,- Sk a druhej vo výške 147.000,- Sk s tým, že obe

považoval bez dodržania ich písomnej formy za neplatné. Pokiaľ sa týka dohody o uznaní záväzku a
úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2011 vyžaduje sa, aby nebola v rozpore so zákonom.
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá, zrozumiteľná a podpísaná konajúcou osobou. Odporkyňa pri výsluchu poprela potvrdenie
svojej vôle svojím podpisom byť viazaná obsahom dohody. Aj bez znaleckého dokazovania znalcom

z odboru grafológie je aj laikovi zrejmé, že sa podpis na zmluve a na dohode nejavia ako zhodné.
Súd považuje dohodu za neplatnú, odporkyňa neprejavila vôľu uzavrieť dohodu, pričom na nej chýba
jedna z podstatných náležitostí a to podpis osoby uznávajúcej záväzok. Súd sa preto zaoberal ďalej
povinnosťou odporkyne vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a § 457 O.z. Súdu
bolo výpisom z účtu preukázané, že odporkyňa získala od navrhovateľa finančné prostriedky vo výške

4.879,50 eur. Do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila 830,20 eur, po postúpení pohľadávky uhradila
100,- eur, celkovo teda uhradila 930,20 eur. Na istine tak neuhradila navrhovateľovi sumu 3.949,31 eur,
preto súd zaviazal odporkyňu na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 3.949,31
eur, vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými prostriedkami
a vo zvyšku pohľadávky návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v zákonom určenej

výške 9,25 % od 03.05.2012 do zaplatenia (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Podľa platnej
judikatúrySúdnehodvoraEÚjesúdoprávnenýskúmaťzmluvnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluvách
ex offo. V prejednávanej veci zo zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu typovú,
predtlačenú na formulári, odporkyňa nemala možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohla
vyjednávať a mohla predložený návrh navrhovateľom na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo

neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle §
53 ods. 3 a ž 4 O.z.. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd je názoru, že
neprijateľnájepodmienkadanádodávateľomdočl.I.bod1Zmluvyoúvere,podľaktorejjedlžníkpovinnýza podmienok dohodnutých v zmluve splatiť poskytnutý úver, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky
dohodnuté v zmluve. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. I bod 2, ktorý dáva právomoc banke
vykonávať inkaso z účtu spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok i v prípade ich zmien, v súlade so

zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. Dlžník tak vo svoj neprospech súhlasí so zmenou inkasovanej
sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá. Súd považoval
zmluvnú podmienku uvedenú v základných podmienkach zmluvy o splátkovom úvere v čl. II bod 3 o
dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka
spravovať podľa príslušných ustanovení obchodného zákonníka takisto za neprijateľnú podmienku z

dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
zhoršuje jeho zmluvné postavenie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď miera
úspechu navrhovateľa predstavuje 49,11 %, odporkyne 50,89 %, úspešnejšia odporkyňa trovy konania
si neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že jej ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ,

uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav. Súd
dospel vlastnou úvahou k záveru, že v danom prípade ide o dve zmluvy o pôžičke, pričom k pôžičke
147.000,- Sk nedošlo podľa názoru súdu k dohode o úroku, čím absentuje písomná forma a zmluva
je neplatná. Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa s odporkyňou preukázateľne dňa
19.01.2007 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa

poskytol odporkyni úver. Z tejto zmluvy vznikla povinnosť odporkyne zaplatiť veriteľovi poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 3.000,- Sk, pričom táto pohľadávka bola započítaná s pohľadávkou
odporkyne voči veriteľovi na poskytnutie úveru vo výške 150.000,- Sk. Ide o štandardne uplatňovaný
postup a využívaný inštitút. Interpretácia súdu, že odporkyni nebol poskytnutý úver vo výške 150.000,-
Sk je nesprávna, nakoľko úver v danej výške poskytnutý bol, avšak do výšky 3.000,- Sk bol započítaný.

Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 19.01.2007. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1
O.z. sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008. pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá
zmluva o úvere, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008
z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 O.z.. Tieto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred
01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V

danom prípade došlo zo strany súdu k nesprávnemu bezdôvodnému prekvalifikovaniu uplatňovaného
nároku jednostranne namiereného v prospech spotrebiteľa, čím dochádza k popretiu procesnej zásady
rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti
spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Na zdôraznenie
nesprávneho vyhodnotenia zmluvného vzťahu uviedol príkladmo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6Mcdo/4/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 a rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/28/2013. Navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmeniť, návrhu v celom rozsahu vyhovieť alebo tento zrušiť, vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí.
Navrhovateľ sa dovoláva zásady rovnosti účastníkov, avšak v prípade porušenia sa jedná výhradne o
jeho subjektívny pocit. Navrhovateľ však pozabudol na zásadu, že je nositeľom dôkazného bremena. Nič
z uvedeného navrhovateľ neurobil, jeho konštatovania nesúvisia s konaním a sú pre samotné konanie
irelevantné. Ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by zákon spájal možnosť podať

odvolanie. Pokiaľ sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky je typ písma úplne odlišný od písma prílohy
č. 1, kde mala byť predmetná pohľadávka charakterizovaná. Uznanie dlhu je taktiež sporné, podpis
na uznaní dlhu nie je jej. Je celkom zjavné, že v priezvisku nad písmenom a nie je napísaný dĺžeň,
nakoľko ide o jej meno, takejto chyby by sa nedopustila. Navrhovateľ predložil uznanie dlhu, ktoré vzniklo
pár mesiacov po nadobudnutí pohľadávky a pohľadávka bola premlčaná. Ona si nie je vedomá, že by

uznanie dlhu niekedy podpísala. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť ani zmeniť, nakoľko súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3C/264/2012 je určenie povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.041,26 eur, úrok z omeškania 104,35 eur a ročný úrok z
omeškania 9,25 % zo sumy 7.574,84 eur od 25.01.2012 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd návrh navrhovateľa potom, ako určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.949,31 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 03.05.200 do zaplatenia vo zvyšnej časti zamietol a
odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa,
a.s. a odporkyňa uzavreli dňa 19.01.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0253012296 s dohodnutou
výškou úveru 150.000,- Sk, ako úveru spotrebného - bez účelového, s premenlivou sadzbou 12.60 %
p.a., poplatkom za poskytnutie úveru 3.000,- Sk z prostriedkov úveru, poplatkom za správu úveru 60,- Sk
mesačne, výškou splátky 2.552,- Sk mesačne, s počtom splátok 96, splatných k 20.dňu v kalendárnom

mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.01.2015 a ročnou percentuálnou mierou nákladov 15,07
%. Dňa 24.03.2011 Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila
pohľadávkuodporkynevzostatkovejvýške8.141,26eur,ztohoistinacelkom7.674,84eur,úrokycelkom
466,42 eur na postupníka spol. EOS KSI Slovensko s.r.o. teda navrhovateľa. Následne dňa 22.10.2011
bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v

splátkach, kde zmluvné strany uviedli, že dlžník teda odporkyňa uznáva čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi vo výške 8.855,70 eur (7.674,84 eur istina, 466,42 eur ostatné príslušenstvo,
úrok z omeškania 9 % ročne z istiny od 24.03.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky 150,- eur) s
tým, že dohoda o uznaní obsahuje tiež formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné
ustanovenia. Súd prvého stupňa predmetný nárok navrhovateľa posúdil ako bezdôvodné obohatenie,

keď skonštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dvoch zmlúv a to zmluvy ohľadne sumy 3.000,-
Sk a zmluvy ohľadne sumy 147.000,- Sk, pričom obe tieto zmluvy sú podľa súdu prvého stupňa neplatné
z dôvodu, že nebola dodržaná písomná forma. Následne dohodu o uznaní považoval súd za takisto
neplatnú a to z dôvodu, že predmetnú dohodu nepodpísala odporkyňa ako konajúca osoba, ktorá mala
podpisom potvrdiť prejav vôle byť viazaná obsahom dohody, keď súd skonštatoval, že aj bez znaleckého

dokazovania znalcom z odboru grafológie je aj laikovi zrejmé, že sa podpisy na zmluve aj na dohode
nejavia ako zhodné.

Odvolací súd má za to, že tieto závery súdu prvého stupňa sú nesprávne a súd prvého stupňa tak vec
nesprávneprávneposúdil.Vpredmetnejvecimedziúčastníkmikonaniadošlojednoznačnekuzatvoreniu

jedného zmluvného vzťahu a to zmluvy o splátkovom úvere č. 0253012296 dňa 19.01.2007. Bude
potrebné predmetnú zmluvu ako jednu zmluvu aj posudzovať. Táto zmluva obsahovala vzájomné práva
a povinnosti medzi účastníkmi, keď poplatok za poskytnutie úveru nie je možné považovať za ďalší
zmluvný vzťah, ale povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi uvedenú sumu, takže nie je možné
z tohto vyvodiť, že bol odporkyni poskytnutý úver len vo výške 147.000,- Sk. Tento bol dohodnutý aj

poskytnutý vo výške 150.000,- Sk. Takže predmetnú zmluvu o splátkovom úvere, pri ktorej správne
súd prvého stupňa skonštatoval iba to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi je treba
posudzovať ako spotrebiteľský úver. Bude potrebné ju posudzovať v zmysle spotrebiteľského práva
a to skúmať, či predmetná zmluva má všetky náležitosti v zmysle ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy. Uvedená zmluva nie je neplatná z dôvodu nedodržania

písomnej formy. Pokiaľ sa týka dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach tu takisto súd
prvého stupňa nesprávne posúdil dôvod neplatnosti tejto dohody, keď túto vyvodzoval zo skutočnosti, že
nebola podpísaná odporkyňou. Skutočnosť, že predmetná dohoda nebola odporkyňou podpísaná musí
preukázať odporkyňa, alebo musí navrhnúť dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti. Odvolací súd má
za to, že súd voľným okom nemôže posúdiť, či predmetný podpis prináleží odporkyni, nakoľko nemá

odborné vedomosti ani zručnosti, aby posúdil takúto odbornú otázku v oblasti grafológie. Pri uvedenej
dohode bude potrebné jej platnosť skúmať aj z iných dôvodov a to napr. z dôvodu, či nešlo pri jej uzavretí
zo strany navrhovateľa o nekalú praktiku.

Pokiaľ odvolateľ namieta, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 19.01.2007, pričom v období do

21.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
a najmä zmluvy upravené v časti 8 Občianskeho zákonníka, keď úverová zmluva bola upravená v
obchodnom zákonníku, ktorým sa tak zmluvný vzťah, prejednávaný v konaní musí riadiť, odvolací súd
uvádza nasledovné: Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr vzák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. S
účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.06.2007), teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, citovaný zákon v §
23a definoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka

v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľom podľa ods. 2 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 3

cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku,
pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné,
že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v

uvedenom znení, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým
znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho
poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.

Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1,
odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust.
§ 23a zákona č. 634/1992 Zb.

Napokon vzhľadom na to, že navrhovateľ je už právnym nástupcom pôvodného veriteľa, v dôsledku
čoho rozsudok vo veci v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. nemôže byť záväzný pre dodávateľa podľa
spotrebiteľskej zmluvy bolo nedôvodné i neúčelné zaoberať sa neplatnosťou dotknutých zmluvných
podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti, inak aj nepreskúmateľným spôsobom bez možnosti rozoznania,

ktoré konkrétne žiadané plnenie a v akom rozsahu vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky nebolo na
základe tej ktorej určenej neprijateľnej zmluvnej podmienky nepriznané. V danom prípade ešte navyše
nebolo dôvodné zaoberať sa neplatnosťou zmluvných podmienok súdom prvého stupňa, keď tento
skonštatoval neplatnosť zmluvy o poskytnutí splátkového úveru z dôvodu nedodržania jej písomnej
formy.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne posúdiť uplatnený nárok navrhovateľa (v
zamietajúcom rozsahu) v prípade potreby doplniť potrebné dokazovanie v súlade s vyššie uvedeným a

následne vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite spôsobom jeho formulácie
zodpovedajúcej základným pravidlám logického, jasného, výstižného a stručného vyjadrovania v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Uvedené uznesenie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.