Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912202754
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912202754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
36 613 843, proti odporcom 1/ F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. D. XXX, XXX XX, S. D., 2/ F.
T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. D. XXX, XXX XX, S. D., v konaní zastúpený opatrovníčkou L. P.,
tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/
a 2/ Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, právne

zastúpeného HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 803,23
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
14C/353/2012 - 89 zo dňa 27. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa voči odporkyni 1/, a vo
výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy
konania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia), p o t v r d z u j e .

Odporkyni 1/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 1/ náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 27.
06.2013návrhnavrhovateľazamietol(prvývýrok).Navrhovateľoviuložilpovinnosťnahradiťvedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov trovy konania vo výške 105,96 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho
právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok). Odporcom 1/ a 2/ právo
na náhradu trov nepriznal (tretí výrok).
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalovaná suma pozostáva z neuhradenej

istiny úveru vo výške 532,98 Eur, úverového úroku vo výške 6,38 Eur, úroku z omeškania vo výške
253,15 Eur a ostatného príslušenstva vo výške 10,72 Eur. Dôvodom podania návrhu bola tá skutočnosť,
že odporcovia 1/ a 2/ nezaplatili pôvodnému veriteľovi - právnemu predchodcovi navrhovateľa - J. J.,
a.s. žalovanú sumu, pričom táto povinnosť im vznikla na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere zo
dňa 11. 04. 2005. Okresný súd zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 10. 2009 zistil, že pôvodný
veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na
strane odporcov 1/ a 2/, vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť.

Prvostupňový súd vyhodnotil uvedenú Zmluvu o kontokorentnom úvere, uzavretú medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcami 1/ a 2/ podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
zmluvu spotrebiteľskú. Poukázal ďalej na ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka, podľa ktoréhosa na premlčanie a dĺžku premlčacej doby v právnych vzťahoch vzniknutých do 01. 01. 2008 použije
Občiansky zákonník. Na základe uvedeného potom dospel k záveru, že premlčacia doba je podľa § 101
Občianskeho zákonníka trojročná. Ďalej poukázal na to, že splatnosť žalovaného nároku nastala 1260

dní predo dňom 15. 10. 2009 a navrhovateľ podal návrh na súd dňa 23. 02. 2012, t.j. až po uplynutí
3-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom považoval vznesenú námietku
premlčania za dôvodnú, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v
konaní úspešný, priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku

a spôsob jej výpočtu v odôvodnení presne špecifikoval. Keďže i odporcovia 1/ a 2/ boli v konaní úspešní,
avšak náhradu trov konania si neuplatnili a ku dňu vyhlásenia rozsudku im zo súdneho spisu ani žiadne
trovy nevyplývali, prvostupňový súd rozhodol, že im právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok v časti výroku, ktorým zamietol jeho návrh voči odporkyni 1/,
a vo výroku, ktorým bol zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania

(predstavujúce trovy právneho zastúpenia). V odôvodnení odvolania poukázal na to, že Dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 06. 2011, prostredníctvom ktorej odporkyňa
1/ uznala svoj záväzok vzniknutý zo zmluvy o kontokorentnom úvere, a zaviazala sa splatiť svoj záväzok
v splátkach, podľa neho spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť uznania dlhu zo
strany dlžníka. Odporkyňa 1/ potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a s tým spojenými následkami, a teda

nastali právne účinky spojené s uznaním práva (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Navyše podľa
jeho názoru, ustanovenie § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby dlžník mal
v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo
podľajehonázorupotvrdzujúajodlišnéprávnedôsledky,ktorésnimizákonspája.Právnyúčinokspojený

s uznaním práva spôsobuje prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a má za následok začiatok
plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby. Takáto forma dohody nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju
nemožno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom
prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.
Navrhovateľ ďalej nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania (trov právneho

zastúpenia) vedľajšieho účastníka. Spotrebiteľské združenie musí byť z podstaty svojej existencie
schopné poskytnúť pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, a preto trovy konania
vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ďalej
uviedol, že združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.

Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu vo
vzťahu k odporkyni 1/ v plnom rozsahu vyhovieť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu
trov konania nepriznať, eventuálne rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
v tomto rozsahu na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového i
odvolacieho konania.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Vedľajší účastník (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol,
že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „dohoda“) obsahuje ďalšie
neprijateľné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú

doložku. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem
na uznaní záväzku a predlžení premlčacej lehoty. Ide o ďalšie znevýhodnenie spotrebiteľa, výlučne
v prospech dodávateľa, predložením pripraveného tlačiva na podpis, podľa ktorého sa vopred počíta
aj s osobou pristupujúcou k záväzku. Dohodu, ktorá je kombináciou jednostranných a dvojstranných
právnych úkonov, považuje za nekalú obchodnú praktiku a považuje ju taktiež za neplatnú pre

jej nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami
spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že vstúpil do konania oznámením, ktorým
zároveň vzniesol námietku premlčania, obsahujúcim relevantnú právnu argumentáciu. Bez právneho
posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania z jeho strany by v danom prípade nemohlo byť
na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo

veci neúspešný, obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých vymáhal navrhovateľ
premlčané nároky prevažne zo spotrebiteľských zmlúv.
Ďalej uviedol, že neexistuje dôvod na to, aby mu ako vedľajšiemu účastníkovi nebolo priznané právo
na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že na strane odporcu vystupoval ako vedľajší účastník, ktorýmá podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, vznikli mu v konaní
trovy v súvislosti s vykonávaním úkonov právnej služby a súd mu správne priznal náhradu trov konania
v požadovanej výške podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Stanovisko navrhovateľa,

v ktorom popieral význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval za účelové a zjavne
nesprávne. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy
právneho zastúpenia, ktorých výšku presne špecifikoval.
Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. v časti výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa voči odporkyni
1/, a vo výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 23. 02. 2012,

v zmysle jeho zmeny domáhal, aby súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 803,23,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 532,98 Eur za dobu omeškania od
16. 10. 2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Právny vzťah medzi právnym predchodcom
navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.,) a odporcami 1/ a 2/ bol založený Zmluvou o kontokorentnom
úvere, uzavretou podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, na základe ktorej mal byť odporcom 1/ a

2/ poskytnutý úverový rámec vo výške 14.000,-Sk (464,71,- Eur) s konečnou splatnosťou úveru dňa 10.
04. 2006. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporcovia 1/ a 2/ neplnili v stanovených termínoch splátky,
čím porušili svoju povinnosť zo zmluvy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 10. 2009
sa veriteľom pohľadávky voči odporcom 1/ a 2/ stal navrhovateľ. Do konania ďalej vstúpil na strane
odporcov 1/ a 2/ vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom v Bratislave. Prvostupňový

súd odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania a odporcom 1/ a 2/ náhradu trov
konania nepriznal.
Právne posúdenie vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ zo strany okresného súdu,
ako vzťahu spotrebiteľského, považuje odvolací súd za vecne správne. Ustanovenie § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka platné a účinné ku dňu uzavretia zmluvy definovalo spotrebiteľské zmluvy tak,
že nimi sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Napriek uvedenému vymedzeniu ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný vzťah.

Navrhovateľ v odvolaní v podstate poukazoval len na platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku. Odvolací súd k námietke uvádza, že v rámci prejednávanej veci žiadna takáto dohoda
medzi odporcami 1/ a 2/ a navrhovateľom uzavretá nebola, resp. v konaní žiadna takáto dohoda nebola
predložená.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zakonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V predmetnej veci vedľajší účastník na strane odporcov 1/ a 2/ vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ je
v súdnom konaní vznesená námietka premlčania, má súd povinnosť sa s jej dôvodnosťou vysporiadať.
Okresný súd správne považoval nárok navrhovateľa za premlčaný, pretože si navrhovateľ nárokneuplatnil včas v premlčacej zákonnej dobe. K plynutiu premčacej doby odvolací súd dodáva, že začala
plynúť od 10. 04. 2006 (dátum konečnej splatnosti úveru) a uplynula 10. 04. 2009, zatiaľ čo navrhovateľ
svoje právo na súde uplatnil až návrhom doručeným okresnému súdu dňa 23. 02. 2012.

Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa voči odporkyni 1/, ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka, prvostupňový súd správne aplikoval

zásadu úspechu vyjadrenú v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. Ďalej odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že v prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať
na otázky, či Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom v Bratislave (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek
subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní
ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať

advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov
konania (resp. trov právneho zastúpenia). Aj keď právna úprava vedľajšieho účastníctva upravená v
Občianskom súdnom poriadku v ustanovení § 93 bola novelizovaná zákonom č. 353/2014 Z.z., ktorým
sameníadopĺňazákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisovaktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na toto konanie sa vzťahuje právna úprava vedľajšieho účastníctva

v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, ktorej bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia
tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s

účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do
konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže
ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods.
1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienkyprepripustenievstupudokonaniavyplývajúcejzustanovenia§93ods.1,ktoroujeexistencia

právneho záujmu na výsledku konania.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu

Spotrebiteľské združenie OSA (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu,
resp. v tomto prípade odporcov (spotrebiteľov), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho
výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane odporcov (spotrebiteľov) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93

ods. 2 O. s. p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným

právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

V predmetnom prípade boli v konaní plne úspešní odporcovia, na strane ktorých v konaní vystupoval
vedľajší účastník, preto mu nepochybne vzniklo právo na náhradu trov konania a preto rozhodnutie
prvostupňového súdu je aj v tejto časti správne. Úkony právnej služby, za ktoré bola priznaná náhrada
trov konania - trov právneho zastúpenia považuje aj odvolací súd za účelné. Ani u jedného z uvedenýchúkonov nie je možné konštatovať nadbytočnosť, prípadne neúčelné opakovanie niektorého z nich.
Pokiaľ ide o výpočet a výšku priznaných trov konania - trov právneho zastúpenia, odvolací súd
rešpektujúcustanovenia§212ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhojerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,

tieto nepreskúmaval, nakoľko navrhovateľ nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom
nespochybnil) spôsob a ani správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp.
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil len na preskúmanie namietanej dôvodnosti
a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo výroku, ktorým
bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania
(predstavujúce trovy právneho zastúpenia).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa 1/ bola v odvolacom konaní úspešná, z čoho logicky
vyplýva i úspech vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane. Odporkyňa 1/ si však žiadne trovy

odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajší účastník na strane odporkyne 1/ si uplatnil trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trovy
právneho zastúpenia vo výške 30,87 Eur s DPH za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa (v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov vrátane režijného paušálu (9,65 Eur s DPH). Odvolací súd mu však náhradu za
tento úkon právnej služby nepriznal, pretože ho považoval za neúčelný. Nielenže vyjadrenie neobsahuje
nové skutočnosti, ale odvolací súd ho nepovažuje ani za vecné, keďže sa pomerne obšírne venuje aj
platnosti Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá v rámci prejednávanej veci

medzi odporcami 1/ a 2/ a navrhovateľom uzavretá vôbec nebola, resp. jej existencia nebola v konaní
preukázaná.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.