Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Iveta Slebodníková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/277/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216294
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115216294.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.IvetouSlebodníkovouvprávnejvecižalobcu:E.E.,F..X.X.XXXX,

T. R. P., H. H. Č.. XX, t.č. bytom J. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Popradská č. 80, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so
sídlom Klemensova č. 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 10 500,39 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom (vzájomným návrhom) doručeným súdu dňa 10. 8. 2012 domáhal proti žalobcovi
zaplatenia sumy 10 500,39 Eur ako protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci na základe

uzatvorenej nájomnej zmluvy so žalovaným dňa 22. 10. 2007.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 16. 4. 2015 bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 2 026,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 14. 1. 2012
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom bezdôvodného obohatenia.

Vzájomný návrh žalovaného zo dňa 10. 8. 2012 o zaplatenie sumy 10 500,39 Eur bol vylúčený na

samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p.

Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 22. 10. 2007 uzavrel so žalovaným Nájomnú zmluvu č.
826928387-1-2007 podľa § 663 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol nebytový priestor v
katastrálnom území P. - J. E. na pozemku parcela KNC č. XXXX/XXX na LV č. XXXXX. Od roku 1995
so súhlasom žalobcu ako prenajímateľa po vybavení všetkých náležitostí začal rekonštrukčné práce na
strešnej konštrukcii nebytových priestorov, ktorá bola v dezolátnom stave. Vykonaním tejto rekonštrukcie

so súhlasom žalobcu došlo k zhodnoteniu skladov vo vlastníctve žalobcu. Dňa 24. 8. 2009 došlo k zániku
zmluvy z dôvodu zániku jeho živnostenského oprávnenia. Po skončení nájmu od 25. 8. 2009 má právo
ako bývalý nájomca skladov požadovať od žalobcu ako bývalého prenajímateľa protihodnotu toho, o čo
sa zvýšila hodnota veci.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca vo výpovedi uviedol, že od roku 1995 realizoval práce na nebytových priestoroch vo vlastníctve
žalovaného. Práce sa realizovali tiež v období od 1. 3. do 30. 6. 2008 v celkovej výške 12 527,21 Eur,
o čom svedčí krycí list rozpočtu.Dňa31.12.1991uzavrelsCSD(právnympredchodcomžalovaného)zmluvuonájme,ktorejpredmetom
bol prenájom nebytových priestorov - sklady TO a SO za dohodnuté nájomné 51 360,- Kčs.

Dňa 12. 6. 1995 uzavrel žalobca so žalovaným Nájomnú zmluvu č. 303-018/95 o prenájme nebytových
priestorov, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 6. 1995 (článok V ods. 1) a stratila účinnosť dňom 31. 12.
1991, podľa ktorej nájomca môže prípadné stavebné úpravy v prenajatom nebytovom priestore vykonať
len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Stavebné úpravy si nájomca vykonáva na

vlastné náklady s tým, že po ukončení prenájmu sa stávajú buď majetkom prenajímateľa alebo na
základe jeho rozhodnutia ich nájomca odstráni na vlastné náklady (článok VI ods. 2 zmluvy).

V liste č.j. 18223/99-0320 zo dňa 14. 9. 1999 adresovanom generálnemu riaditeľovi ŽSR, ktorý bol
reakciou na žiadosť žalobcu o zníženie nájomného, sa okrem iného uvádza, že účelom Dodatku č. 1 k
Zmluve zo dňa 31. 12. 1991 bola realizácia rekonštrukcie nebytového priestoru, ktorú realizoval nájomca

(žalobca) v plnej výške na náklady prenajímateľa (ŽSR).

Dňa 22. 10. 2007 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Nájomná zmluva č. 826928387-1-2007,
kde v článku IV ods. 1 bolo dojednané nájomné vo výške 320,- Sk za m2 za rok, pričom podľa
internej smernice žalovaného upravujúcej výšku nájomného išlo o minimálnu sadzbu nájomného v danej

lokalite, čo bolo zdôvodnené tým, že žalovaný na vlastné náklady v roku 2006 opravil strechu, ktorá
bola v dezolátnom stave a žalovaný mu vykompenzoval vynaložené náklady zo strany žalobcu nižším
nájomným ako bolo obvyklé nájomné a tiež tým, že od účinnosti Dodatku č. 1 k Zmluve o prenájme
nebytových priestorov č. 303-018/95 žalovaný nezvyšoval cenu nájmu o infláciu, na čo mal podľa bodu
4B Dodatku nárok.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne v dojednanej dobe užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že

sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až
po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Nájomca má právo na úhradu nákladov na veci iba vtedy, ak zmenu na veci vykonal so súhlasom
prenajímateľa a tento sa výslovne zaviazal na ich úhradu. Ak nájomca mal súhlas prenajímateľa so
zmenou na veci, ale tento sa mu nezaviazal na úhradu nákladov s tým spojených, nemôže požadovať
úplnú náhradu nákladov, ale iba to, o čo sa prenajímateľ obohatil, t.j. zhodnotenie veci. V takejto úprave
je premietnutá zásada ovládajúca úpravu bezdôvodného obohatenia, t.j. aby sa ani jeden z účastníkov

nájomného pomeru bezdôvodne neobohatil na úkor iného po skončení nájmu.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších

právnych predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
„nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré
sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a
splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom
uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená

národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí špeciálna úprava uvedená v § 107
Občianskeho zákonníka. V odseku 1 tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba
a v odseku 2 objektívna premlčacia doba. Obidve doby sa začínajú a plynú nezávisle od seba a ich
vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená
námietka premlčania, právo nemožno priznať. Začiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa viaže na vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto za bezdôvodné obohatenie zodpovedá.

Ako vyplýva zo skutkových zistení, účastníci uzavreli dňa 22. 10. 2007 platnú Nájomnú zmluvu č.
826928387-1/2007 podľa § 663 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej prenajímateľ prenechal
nájomcovi do užívania špecifikované nebytové priestory o výmere 108 m2.

V článku IV ods. 1 bolo dojednané nájomné pevnou sadzbou vo výške 320,- Sk za m2 za rok, ktoré
žalobca platil.
Žalobca sa domáhal zaplatenia protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, do ktorej investoval
vlastné finančné prostriedky, na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 22. 10. 2007 so žalovaným
podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo veci žiadal nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie

hodnoty stavby pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii.
Ako vyplynulo z dokazovania, v nájomnej zmluve zo dňa 22. 10. 2007 išlo o dohodnutú sadzbu
nájomného. Žalobca zriadil so súhlasom žalovaného oceľový prístrešok a opravil strešnú krytinu skladu
špecifikovaných nebytových priestorov. Žalovaný sa k úhrade nákladov na opravu výslovne nezaviazal
a úhrada nákladov bola kompenzovaná dohodnutou výškou nájomného.

Žalobca mal záujem nebytové priestory od žalovaného odkúpiť, preto investoval do nebytových
priestorov od roku 1991 vlastné finančné prostriedky. Žalovaný odmietol v priebehu nájomného vzťahu
predaj nebytových priestorov realizovať s poukazom na Nariadenie generálneho riaditeľa ŽSR č. 9/98 o
prebytočnom majetku v správe žalovaného, ktoré zakazovalo predaj tohto majetku.
Žalobca vo forme dohodnutého nájomného riadne platil žalovanému nájomné na základe nájomnej

zmluvy zo dňa 22. 10. 2007, od uzatvorenej zmluvy o nájme zo dňa 22. 10. 2007 neodstúpil, i keď tvrdil,
že zmluvu o nájme uzavrel pod nátlakom a omylom.
Žalovaný kompenzoval vynaložené náklady žalobcu nižším nájomným v zmluve o nájme zo dňa 22. 10.
2007 a tým, že nezvyšoval cenu nájomného o infláciu, na ktorú mal nárok podľa bodu 4b Dodatku č. 1
k Zmluve o prenájme nebytových priestorov č. 303-018/95 zo dňa 30. 5. 1995.

Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
Začiatokplynutia2-ročnejsubjektívnejpremlčacejdobyvprejednávanejprávnejveci saviažekokamihu
zániku nájomnej zmluvy.

Nájomná zmluva bola zrušená dňa 24. 8. 2009, kedy došlo ku skončeniu nájmu medzi žalobcom a
žalovaným, kedy žalobca ukončil podnikateľskú činnosť.
Ak k zániku nájomnej zmluvy došlo dňa 24. 8. 2009, 2-ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 24. 8. 2011.
Žaloba podaná žalobcom dňa 10. 8. 2012 bola podaná po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej

lehoty.
Na vznesenú námietku premlčania žalovaným bol súd povinný prihliadnuť (§ 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).
Žalobou podanou na súde dňa 10. 8. 2012 sa teda žalobca domáhal úhrady nákladov titulom
bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok je premlčaný.

Pre námietku premlčania vznesenú žalovaným súd žalobu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, lebo úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli a neúspešný žalobca na náhradu trov
konania nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.