Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Alica Beňová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210011
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114210011.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti Z., Z. nar. XX.XX.XXXX,
Z., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom B., deti
rodičov Z. S. Z., bytom Y. N. XXX a Z. Z., bytom N., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2016, č. k. 30P/101/2014-159, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom Z., Z. a Z. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd po zrušení prvého rozsudku súdu
prvého stupňa odvolacím súdom opätovne skúmal zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach otca

plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom Z., Z. a Z. za čas od 01.05.2014 doteraz a vykonal
ďalšie dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti Z., Z. a Z.
nebol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o určení výšky výživného v marci 2013, kedy súd
prvý krát zamietol návrh otca na zníženie výživného pre mal. deti Z., Z. a Z. a zvýšil otcovi vyživovaciu
povinnosť k mal. Z. na sumu 85 eur a k mal. Z. na sumu 50 eur, uplynuli takmer tri roky. Na strane mal.

detí Z., Z. a Z. nedošlo k výraznejším zmenám. Všetky deti sú však vekovo staršie, vyspelejšie a ich
potrebyprirodzenýmspôsobomvzrástli.Každémuzdetímatkaplatístravné vškolskejjedálnicca20eur
mesačne, mal. Z. poplatok za ZUŠ a náklady na cestovné autobusom zo školy v Y. Y. po 10 eur pre každé
z detí, plus PHM asi 80 eur mesačne na jednu cestu denne osobným autom, ktorým matka vozila deti
do školy. Osobitný výdavok v sume 600-700 eur má matka s deťmi 1-krát ročne pri nástupe do ďalšieho
ročníka a výdavky na lyžiarsky výcvik a školu v prírode. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného

matka podnikala na základe živnostenského oprávnenia a v roku 2011 mala základ dane vo výške
151,71euravroku20120eurapoberala rodinnéprídavkynatrimal.detispoluvsume67,62eur.Vroku
2014 mala priemerný príjem z pracovného pomeru vo výške 413,06 eur mesačne a poberala prídavky na
tri deti vo výške 70,56 eur mesačne. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá materské vo
výškemaximálne342,90eurmesačneaprídavkyna4deti94,08eurmesačne.Príjemmatkytakvzrástol
o 342,90 eur mesačne a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. A., narodenému z jej súčasného

vzťahu s otcom dieťaťa. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného bol otec detí zamestnaný
ako vodič s čistým mesačným príjmom v období od 05/2012 do 12/2012 vo výške 620,83 eur. Tento
pracovný pomer skončil až 10.06.2015 po tom, čo odvolací súd poukázal, že v čase rozhodovania bol
otec stále zamestnancom zamestnávateľa N., a.s. Y.. Otcovi od poslednej úpravy výživného pribudla
vyživovacia povinnosť k mal. N., nar. XX.XX.XXXX. Otec pri skončení pracovného pomeru u svojho
posledného zamestnávateľa dostal vyplatené odstupné vo výške 2.863,78 eur, pričom z uvedenej sumy

na potreby dlhu na výživnom, ktorý má v súčasnosti vo výške viac ako 1.100 eur neuhradil nič. Je
pravdou, že otec detí sa v apríli 2014 zapísal do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov v obciN. s činnosťou „Rastlinná výroba kombinovaná so živočíšnou výrobou“ s tým, že chce chovať hovädzí
dobytok a kone. Ako nepravdivé sa ukázalo tvrdenie otca v prvom konaní, kedy uviedol, že mu rodičia
darovali 4 kone, z ktorých 3 sú určené na jazdectvo a jeden je skôr ťažný, alebo aj plemenný kôň a že

všetky tieto 4 kone sú registrované v Y. a má ich doma na svojej farme, a že je evidovaný ako majiteľ
a držiteľ zvierat. Zo svedeckých výpovedí rodičov otca mal súd preukázané, že hospodárke zvieratá
(štyri kone), ktoré mal vo vlastníctve, mu jeho rodičia nedarovali. Otec po vykonanom dokazovaní
nevysvetlil súdu pôvod a cenu týchto koní. Na poslednom pojednávaní svojimi výpoveďami naviac
úplne spochybnil zdroj, odkiaľ tieto zvieratá získal a jedným dychom zároveň uviedol, že tieto štyri kone

už vo vlastníctve nemá, pričom opäť svojou výpoveďou spochybnil, komu tieto zvieratá predal, alebo
daroval, prípadne ako sa stalo, že už nie sú v jeho vlastníctve, iba uviedol: „No tak mi tí rodičia kone
nedali. Kone mi daroval môj brat, jednoducho, darované mi boli z rodiny a teraz ich už nemám“. Z
vyjadrení podniku K., Centrálna evidencia hospodárskych zvierat v L. bolo preukázané, že otec detí nie
je a ani nebol evidovaný ako majiteľ a držiteľ žiadnych zvierat. Otec detí je vyučený murár. Vo svojej
výpovedi uviedol, že pomáhal pri rekonštrukcii rodinného domu, podľa svojich zdravotných možností. Aj

zo správy ošetrujúceho neurológa, mal súd preukázané, že v súčasnosti je jeho nález stabilizovaný, bez
výraznejšieho chorobného nálezu, a preto mal súd zato, že v zdravotných možnostiach a schopnostiach
otca je pracovať primerane zistenému stupňu invalidity, ktorá je 45 % a preto potencionál otca pracovať
v rozsahu 55 % jeho schopností stále existuje. Otec si však preukázateľne prácu, primeranú svojim
možnostiam a schopnostiam, nehľadá a hľadanie práce iba verbalizuje. Súd nemohol akceptovať

tvrdenie otca, že v poľnohospodárstve bude môcť pracovať, ale až po uzatvorení zmluvy o prenájme
pozemkov s urbárskou spoločnosťou v N., v roku 2020, nakoľko urbárska spoločnosť má pozemky, na
ktorých by mal pracovať ako poľnohospodár, dovtedy zazmluvnené. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že otec detí je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, a to ornej pôdy spolu vo výmere 24
826 m2 a 10245 m2 pôdy vedenej v katastri nehnuteľností ako trvalý trávnatý porast a už teraz má

teda možnosť ako farmár pracovať. Je všeobecne známe, že práca v poľnohospodárstve si vyžaduje
od tých, ktorí na nej pracujú, dobrý zdravotný stav. Otec detí pri zakladaní farmy zrejme vyhodnotil svoj
zdravotný stav tak, že túto prácu zvládne, i keď poukázal, že na farme chce pracovať v pozícii riaditeľa.
V súčasnosti má otec preukázateľne príjem iba z invalidného dôchodku vo výške 185,30 eur mesačne.
V konaní bolo preukázané, že otec napriek tomu, že jeho zdravotný stav mu dovoľuje pracovať v oblasti

primeranej jeho zdravotným problémom, si prácu aktívne nehľadá a hľadanie práce iba verbalizuje
a snahu zamestnať sa žiadnym spôsobom nepreukázal. V konaní bolo ďalej preukázané, že druhé
manželstvo otca bolo právoplatne rozvedené tunajším súdom v novembri roku 2015. Rodičia maloletých
detí narodených z tohto manželstva o úprave práv a povinností k týmto deťom uzatvorili dohodu, v ktorej
sa otec zaviazal platiť deťom výživné v sumách 32 eur, 30 eur a 28 eur mesačne. Otec detí stále žije v

spoločnejdomácnostisosvojoudruhou,rozvedenoumanželkouarodičiatejtojehorozvedenejmanželky
vo svojej výpovedi potvrdili, že do tejto domácnosti otca stále prispievajú sumou cca 280 eur mesačne,
tak ako prispievali počas ich manželstva. Oprávnene tak vzniká dojem, že rozvod druhého manželstva
otca detí bol účelový. S poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri svojom rozhodovaní
v danom prípade prihliadol tiež na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ktorý sa predajom,

alebo darovaním štyroch koní neznámej osobe vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu,
ktorý by získal z prevodu vlastníctva týchto koní. Tiež treba poukázať, že v mesiaci jún 2015 mu bolo
vyplatené odstupné vo výške 2.863,78 eur a otec napriek vysokému dlhu na výživnom pre maloleté deti
Z., Z. a Z. úhradou čo i len časti tohto dlhu neprispel na ich výživu. Súd s poukazom na majetkové
pomery otca (bolo mu vyplatené odstupné 2.863,78 eur), otec sa vzdal majetku - (štyroch koní) väčšej

hodnoty a jeho 55% zdravotnú schopnosť a teda možnosť zamestnať sa a získať príjem z pracovného
vzťahu má za to, že nie sú dané dôvody na zníženie výživného, a preto súd návrh otca na zníženie
výživného pre mal. Z., Z., Z. a Z. ako neodôvodnený zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Navrhol ho zmeniť
tak, že odvolací súd jeho návrhu na zníženie výživného vyhovie a výživné na každé dieťa zníži
na sumu 28 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2014. Poukázal na to, že od poslednej úpravy
výživného došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, nakoľko sa na základe dlhotrvajúcich
zdravotných problémov stal invalidných dôchodcom a jeho pracovné možnosti sa značne obmedzili.

Uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný mesačný zárobok 620,836 eur,
resp. 600 eur a matka dosahovala priemerný mesačný zárobok vo výške 320 eur. Od 12.05.2014
mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 182,60 eur. Ďalej poukázal na to, že pred priznaním
invalidného dôchodku bol v dôsledku rovnakých zdravotných problémov dlhodobo práceneschopný, ato v čase od 30.05.2013 do 31.05.2015, pričom nemocenské dávky je možné poberať len po dobu 12
mesiacovtrvaniapráceneschopnosti.Vdôsledkuoperáciechrbticenemoholužsvojepôvodnépovolanie
vykonávať ku dňu 10.06.2015, bol s ním ukončený pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Namietal,

že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že len verbalizuje hľadanie práce, čo je v rozpore
s vykonaným dokazovaním, keď vo svojej výpovedi niekoľkokrát uviedol, že si hľadá prácu, čo potvrdili
i svedkovia S. I. a S. I. na pojednávaní dňa 14.12.2015, čo súd v odvolaní rozsudku ani neuviedol. Ďalej
poukázal na prípis B. zo dňa 18.12.2015, ktorý na dopyt súdu uviedol, že v roku 2015 neeviduje ponuku
voľného pracovného mieste pre profesiu murár. Ani tento vyslovený dôkaz súd prvého stupňa vôbec

neuvádza vo svojom rozsudku. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nebol poučený v zmysle § 120 ods. 4
O.s.p., a preto predkladá odvolaciemu súd posledné potvrdenia preukazujúce jeho snahu o získanie
práce. Zdôraznil, že učinil všetky kroky potrebné k tomu, aby si našiel zamestnanie primerané jeho
zhoršenému zdravotnému stavu, avšak bezvýsledne, keď žiadny z oslovených zamestnávateľov nemal
pre neho voľné pracovné miesto primerané jeho zdravotnému stavu. Pokiaľ ide o opakované žiadosti
súdu prvého stupňa ohľadne jeho neurológa, mal za to, že títo lekári vôbec nie sú kompetentní sa k

tejto otázke vyjadrovať, nakoľko tieto otázky môže zodpovedať len posudkový lekár, ktorý komplexne
posudzovať jeho mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne lekár z odboru
pracovného lekárstva. Poukázal na správu neurológa MUDr. K. G., ktorý uviedol, že k jeho pracovnému
potenciálu sa môže vyjadriť N. K., čo však súdom prvého stupňa ostalo nepovšimnuté. Okrem toho, súd
prvého stupňa, ktorý opakovane získaval informácie o jeho zdravotnom stave (citlivé osobné údaje), si

vôbec k tomuto nevyžiadal jeho súhlas, k odvolaniu preto prikladá výpis z jeho zdravotnej dokumentácie,
ktorý výpis poukazuje na jeho zdravotné problémy v priebehu posledných 12 mesiacov. Čo sa týka jeho
majetkových pomerov, po jeho odchode zo spoločnej domácnosti, uviedol, že matke maloletých detí
ponechal takmer všetky veci nadobudnuté počas trvania manželstva, vrátane spoločnej nehnuteľnosti
rodinného domu súp. č. XXX v obci Y. N., pričom matka maloletých detí mu vrátila iba 200.000,- SK, ktoré

mupočastrvaniamanželstvadarovalijehorodičiaajehobrat,čovkonanípotvrdilaajsvedkyňaD.Z.,ako
aj matka maloletých detí. Ďalej dôvodil, že nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností, okrem ornej
pôdy a ani hnuteľných vecí väčšej budovy. Uviedol, že od 01.02.2016 žije v domácnosti svojich rodičov,
nakoľko po rozvode so svojou drahou manželkou nemá žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie
si vlastného bývania, keď jeho jediným príjmom je invalidných dôchodok vo výške 185,30 eur. Za tejto

situácie nie je schopný platiť výživné na žiadne zo svojich 6 detí. O odvolaní ďalej poukázal na záujem
o svoje deti z prvého manželstva, keď sa s nimi pravidelne stretáva. Tiež poukázal na tú skutočnosť,
že výdavky maloletých detí neboli vôbec preukázané, keď tieto súdu prvého stupňa neskúmal a jeho
zistenia v napadnutom rozsudku sú protichodné, napr. konštatovanie súdu o platení stravného v školskej
jedálni.Namietal,žetvrdenévýdavkymatkouspobytomdetívškolevprírodeanalyžiarskomvýcvikunie

sú pravdivé, keď je všeobecne známou skutočnosťou, že v školskom roku 2015/2016 žiaci základných
škôl nehradia poplatok za pobyt v škole v prírode, ani poplatok za účasť na lyžiarskom výcviku, pretože
od uvedeného školského roku tieto náklady hradí štát. Na základe uvedeného mu nie je zrejmé, na
základe čoho dospel súd prvého stupňa k názoru, že potreby detí vzrástli. Ďalej namietal, že súd prvého
stupňa si nevyžiadal jeho daňové priznanie za roky 2013 až 2015, keďže od roku 2013 je evidovaný ako

samostatne hospodáriaci roľník a od roku 2013 podáva daňové priznanie. Ďalej vytýkal súdu prvého
stupňa, že nezistil o aký druh koní sa jedná, vek koní, zdravotný stav koní a napriek tomu uzavrel,
že otec sa vzdal majetku väčšej hodnoty. Konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že rozvod jeho
druhéhomanželstvabolúčelový,považovalzanesprávneanenáležité,ktorénemáoporuvovykonanom
dokazovaní, pričom vychádzal len z nepodloženej subjektívnej domnienky matky. S poukazom na čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR dôvodil, že
právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo zdôvodnené a presvedčivé.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Poukázala na to, že otec v odvolaní nikde neuvádza, že má pribraný stupeň invalidity 45%,

čo znamená, že potenciál otca pracovať v rozsahu 55% jeho schopnosti stále existuje. Uviedla, že deti
po návšteve u otca hovoria, že ocko betónoval a my sme mu pomáhali, „ocko rúbal drevo na zimu, s
ockom sme boli v N. na farme, kde sme kŕmili koňov..“. Z toho vyplýva, že otec na súdu klamal, že
už žiadnych koňov nemá. Mala za to, že otec už v prvostupňovom konaní mohol predložiť potvrdenie
o hľadaní si zamestnania, súd prvého stupňa toto od neho žiadal opätovne, pričom otec povedal, že

písomné potvrdenia nemá, telefonicky sa informoval o prácu v spoločnosti Y. - do strážnej služby. Pokiaľ
sa týka platenia stravného, uviedla, že naozaj v školskej jedálni sa stravuje iba maloletý Z.. Zvýšila sa
však výdavky na cestovné detí do školy, keďže už platí plnú výšku cestovného. Pokiaľ sa týka výdavkov
súvisiacich s lyžiarskym výcvikom uviedla, že v školskom roku 2015/2016 bola na lyžiarskom výcvikulen maloletá Z., 150 eur uhradil štát a 30 eur uhradil rodič, pričom mala ďalšie výdavky na lyžiarske
oblečenie, obuv, či vreckové. Ďalej poukázala na to, že všetky lyžiarske výcviky a školy v prírode v
minulých rokoch hradila deťom ona, otec ani jedenkrát sa nijako nepodieľal. Za nepravdivé označila

tvrdenie otca, že nezisťoval pomery na jej strane a na strane jej priateľa, K účelovosti druhého rozvodu
otca maloletých detí poukazovala na to, že deti chodia k otcovi pravidelne a samé tvrdia, že nie je pravda,
že je otec odsťahovaný, vedia že sú rozvedení a okrem toho, že stále spolu žijú v jednej domácnosti, aj
sa k sebe chovajú ako predtým. Ďalej poukázala na to, že otec po skončení pracovného pomeru v N. Y.
v roku 2014, kedy mu bolo vyplatené odstupné vo výške 2.863 eur nepreukázal snahu vyplatiť čo i len

časť dlhu na výživnom a v súčasnosti neplatí deťom žiadne výživné. Dokazovanie súdu prvého stupňa
považovala za dostatočné poukazujúc na vykonané dôkazy súdom prvého stupňa. Záverom uviedla,
že toto nie je prvý návrh otca na zníženie výživného. Prvý pokus mal podložený tým, že si osvojil syna
svojej manželky, druhý pokus stál na tom, že chcel maloletú Z. do starostlivosti, pričom od matky žiadal
výživné v sume 85 eur mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť
rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej
povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a

majetkovým pomerom povinného, a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov
povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§120 ods. 1, 2 O.s.p.) a pri posudzovaní osobných, zárobkových a
majetkových pomerov otca maloletých detí postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení
Zákona o rodine. Súdom prvého stupňa zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletých
detí ako osoby povinnej a oprávnené potreby maloletých detí ako osôb oprávnených sú dostatočným

podkladom pre záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je opodstatnený.

Posúdiť schopnosti a možnosti povinného rodiča znamená posúdiť schopnosti, možnosti tohto rodiča
dosiahnuť zárobok, resp. príjem, z ktorého sa výživné uhrádza. Schopnosti rodiča dosiahnuť takýto
príjem sú dané okolnosťami subjektívnymi, pričom možnosti rodiča sú dané okolnosťami objektívnymi.

K odvolacej námietke otca, že nebol súdom prvého stupňa poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. odvolací
súd uvádza, že citované ustanovenia sa na nesporové konanie, ktorým je aj konanie starostlivosti súdu
o maloleté deti nevzťahuje. V nesporových konaniach sa uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada ( § 120
ods. 2 O.s.p.), podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutočného

stavu, hoci ich účastníci konania nenavrhli, avšak nejedná sa o povinnosť súdu pátrať po dôkazoch,
nakoľko vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníka konania. Navyše v konaniach
týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa je potrebné prihliadať predovšetkým na najlepší záujem
maloletého dieťaťa, ktorý je, prioritný, a preto nielen rozhodnutia súdu, ale aj vykonávanie dokazovania
musí smerovať k ochrane práv a oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu

nie je povinnosťou súdu v rámci vyšetrovacej zásady vyhľadávať dôkazy v neprospech maloletého
dieťaťa. Z uvedeného dôvodu teda neobstojí odvolacia námietka otca, že súd nevykonával dôkazy, resp.
nebol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého účastníci musia označiť všetky dôkazy a
skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí, pretože na dôkazy askutočnosti predložené a označené neskôr sa neprihliada. Pokiaľ otec v odvolacom konaní predložil
posledné potvrdenia preukazujúce jeho snahu o získanie práce, ani tieto dôkazy nemôžu viesť k zmene
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti nebolo možné

akceptovať z dôvodu, že súd prvého stupňa správne prihliadol k celkovým majetkovým pomerom otca,
ktorý i keď poberá len invalidný dôchodok vo výške 185,30 eur mesačne, v apríli 2014 sa zaevidoval
do evidencia samostatne hospodáriacich roľníkov v obci N. s činnosťou „Rastlinná výroba kombinovaná
so živočíšnou výrobou“ s tým, že chce chovať hovädzí dobytok a kone. Z uvedeného je zrejmé, že otec
svoj zdravotný stav vyhodnotil tak, že podnikanie v poľnohospodárskej výrobe zvládne, čo sám v konaní

deklaroval s tým, že v súčasnosti je situácia taká, že mieni uzatvoriť zmluvu o prenájme pozemkov s
urbárskou spoločnosťou v N., ale až v roku 2020, nakoľko urbárska spoločnosť má pozemky, na ktorých
by mal pracovať ako poľnohospodár zazmluvnené. Z obsahu spisu však vyplýva, že otec je vlastníkom
poľnohospodárskejpôdy,atoornejpôdyspoluvovýmere24.826m2a10.245m2pôdyvedenejvkatastri
nehnuteľností ako trvalý trávnatý porast a teda, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa a odvolací
súd sa s tým plne stotožňuje, že otec má už v súčasnosti možnosť v poľnohospodárskej výrobe podnikať.

Pokiaľ teda otec mal. detí nepodniká v uvedenej oblasti, hoci je vlastníkom pôdy, odvolací súd má za to,
že týmto svojím konaním sa otec zbavil možného majetkového prospechu, ktorý by inak mohol získať a
z takto získaných finančných prostriedkov by mohol prispievať na výživu mal. detí. Ďalšie námietky otca
uvádzané v odvolaní (zdravotný stav, predaj, resp. darovanie 4 kusov koní, daňové priznanie otca za
roky 2013 - 2015, otázka vyporiadania BSM rodičov mal. detí) z vyššie uvedených dôvodov neobstoja.

Odvolací súd zdôrazňuje princíp potencionality príjmu, ktorý má prednosť pred princípom fakticity aj v
prípade, že povinný rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť,
ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Z ust. § 75 ods. 1 vety
druhej Zákona o rodine vyplýva, že uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa
povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem, alebo iného

majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak,
aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu povinného
rodiča je možné pre to prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne
bez zavinenia povinného rodiča, ktorý môže byť napríklad výrazne zhoršený zdravotný stav, skončenie
pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.