Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201888
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814201888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu P., zastúpeného D. proti
žalovanej L., o zaplatenie 91,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 22. septembra 2014, č.k. 12C/102/2014-44, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia vo výške 29,99 Eur, do troch dní, k rukám zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 91,72 Eur s
ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 24,59 Eur od 04.02.2011 do zaplatenia, 9 % zo
sumy 51,93 eur od 04.03.2011 do zaplatenia, 9 % zo sumy 12,70 eur od 04.04.2011 do zaplatenia a 9,25
% zo sumy 2,50 eur od 04.05.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 75,64 Eur pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur a z ostatných trov vo výške 16,50 Eur, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že
právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 15.07.2010 Zmluvu o pripojení (ďalej
len „Zmluva“) podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení noviel
(ďalej len „ZEK“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym
predchodcom navrhovateľa podľa § 4 ods. 8 ZEK odporkyni ako účastníkovi podľa § 5 ods. 7 ZEK.

Žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu a po postúpení jeho pohľadávky ani žalobcovi
cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 81,72 Eur, ani poplatky za upomienky spolu vo
výške 10 Eur, teda sumu 91,72 Eur, ktorú uložil okresný súd žalovanej zaplatiť žalobcovi. Pokiaľ sa
žalovaná v konaní bránila tým, že časť zo žalovanej pohľadávky zaplatila, v konaní bolo preukázané,
že platbou 30 Eur uhradila žalobcovi iný dlh z iného obdobia vo výške 47,80 Eur na základe faktúry
č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 03.12.2011, ktorý nárok nebol predmetom žalobcovho návrhu v konaní
uplatneného nároku, a ktorý si žalobca uplatňoval voči žalovanej mimosúdne. Dôvodný bol návrh

navrhovateľa aj v časti úroku z omeškaniam, ktorý bol uplatnený v súlade s § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. v platnom znení. Na úrok z omeškania mal navrhovateľ nárok v zmysle ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj ním
uplatnený úrok z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých fakturovaných súm. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a domáhala sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že žalobcovizaplatila 30 Eur na základe jeho výzvy, v ktorej jej bolo oznámené, že zaplatením tejto sumy do
31.05.2014 sa zbaví dlhu v celkovej výške 47,80 Eur s tým, že voči nej žalobca neeviduje žiadnu inú
pohľadávku. Ďalej uviedla, že navštívila pobočku T. a žiadala, aby jej potvrdili, že sumu 91,72 Eur, ktorej

zaplatenia sa žalobca voči nej domáha, uhradila. Bolo jej ústne potvrdené, že táto suma bola zaplatená
v roku 2011 s tým, že potvrdenie jej vystaviť nemôžu. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevyžiadal
potvrdenie o zaplatení istiny žalobcovi.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť, uplatnil si trovy odvolacieho konania. Uviedol, že zaplatenie sumy 30 Eur
žalovanou nesúvisí s predmetom tohto konania. Žalovanej nebolo vydané potvrdenie o skutočnosti,
že voči nej žalobca neeviduje žiadnu pohľadávku. Zdôraznil, že zaplatením sumy 30 Eur sa žalovaná
zbavila svojho dlhu vo výške 47,80 Eur voči žalobcovi, vyplývajúcemu z faktúry č. XXXXXXXXXX s tým,
že sa tento dlh považuje za uhradený v celosti. Pokiaľ žalovaná uvádza, že zaplatila žalobcovi i dlh vo
výške 91,72 Eur, tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, naopak, žalobca preukázal svoj

nárok dostatočne, listinne a skutkovo, a preto na uvedenej žalobe trvá.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V danej veci sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 91,72 Eur s príslušenstvom titulom
zmluvného plnenia na základe faktúr č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 03.05.2011 vo výške 2,50 Eur,
faktúryč.XXXXXXXXXX,splatnejdňa03.04.2011vovýške12,70Eur,faktúryč.XXXXXXXXXX,splatnej
dňa 03.03.2011 vo výške 51,93 Eur, faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 03.02.2011,

znejúcej na sumu 24,59 Eur.

Žalovaná existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nespochybnila, dôvodila, že žalovanú sumu
vo výške 91,72 Eur s príslušenstvom žalobcovi uhradila, čo jej malo byť potvrdené ústne na pobočke
T. v Y..

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,
že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny
súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.

Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva
v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané

určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101
a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov

konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.V danej veci sa žalobca svojho nároku domáhal titulom zmluvného plnenia zo zmluvy o pripojení,
uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou podľa zákona č. 610/2003 Z. z. Na
povinnosť jeho tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce ním tvrdenú skutočnosť, že

došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou k uzavretiu zmluvy o pripojení, k poskytovaniu
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu s tým, že odporkyňa si svoje zmluvné
povinnosti riadne a včas platiť za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu neplnila.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné

bremeno, preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou,
poskytovanie elektronických služieb žalovanej, ktorá tieto okolnosti nespochybnila, a tým aj
opodstatnenosť svojho nároku na zmluvné plnenie od žalovanej.

Žalovaná nie je procesným subjektom, ktorého by sa procesné povinnosti, a to
bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, netýkali, a preto, pokiaľ sa chcela v konaní úspešne brániť, musela

tvrdiť a preukázať, že došlo z jej strany k zaplateniu ceny za služby poskytnuté právnym predchodcom
žalobcu a na svoje tvrdenia označiť dôkazy. Teória práva v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Žalovaná tvrdila, že sumu 91,72 Eur žalobcovi uhradila, čo jej mal ústne potvrdiť zamestnanec právneho
predchodcu žalobcu. Žiaden dôkaz o svojom tvrdení súdu nepredložila. Žalobca tvrdenia žalovanej
rozhodne poprel a tvrdil, že jeho nárok, uplatnený v tomto súdnom konaní, žalovanou splnený nebol.

Vzhľadom na uvedené žalovaná dôkazné bremeno neuniesla a musí niesť následky nesplnenia si svojej
procesnej povinnosti, predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, spočívajúce v jej neúspechu v
tomto súdnom konaní.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane trov

prvostupňového konania, ktorých výšku odvolateľka žiadnym spôsobom nespochybnila.

O trovách odvolacieho konania odvolací sú rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Trovy odvolacieho
konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia žalobcu zástupcom z radov advokátov - v odmene za

1 úkon právnej služby zástupcu žalobcu (písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10
ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. po 16,60 Eur, 1 x režijný paušál vo výške 8,39
Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu
vo výške 29,99 Eur podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť k rukám
zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .