Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/992/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113209878
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113209878.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: G. E. K., s.r.o., S. 5, C., IČO: 35 724 803,
zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., S. 5, C., IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ Igor C., bytom S.
XXX/XX, 2/ G. C., bytom S. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ a 2/ Občianske
združenieslovenskýchspotrebiteľovAZ,sosídlomSkalica,Petrovská10,IČO:42264154,zastúpeného
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, v konaní

o zaplatenie 675,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín, č.k. 20C/308/2013-117 zo dňa 15. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ a
2/ p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,75 Eur, do rúk JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi z
návrhu vo výške 33,80 Eur, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 17.4.2013 požiadal súd, aby odporcov
zaviazal zaplatiť mu sumu 675,36 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania 80,16 Eur, úrokom z
omeškania 9% ročne zo sumy 669,45 Eur od 23.3.2013 do zaplatenia titulom neuhradeného úveru
poskytnutého odporcom na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.1.2007. Pred začatím pojednávania
navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu bez bližšej špecifikácie a žiadal konanie zastaviť. Uviedol,
že odporcovia po podaní návrhu pohľadávku čiastočne uhradili viacerými platbami v celkovej sume 115

Eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že keďže navrhovateľ vzal návrh späť pred začatím pojednávania,
súhlasodporcovsospäťvzatímnávrhunebolspoukazomna§96ods.3O.s.p.potrebný,apretokonanie
podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu zastavil. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť
a tým procesne zavinil zastavenie konania, preto súd prvého stupňa o náhrade trov rozhodol podľa
ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Odporcovia náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu nevyplýva,
žeby im nejaké boli vznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník súd priznal

náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia
2014, podanie písomného vyjadrenia k návrhu na súd 10.3.2014, za ktoré pri hodnote sporu 675,36
Eur podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky_ MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí základná sadzba tarifnej
odmeny 51,45 Eur za 2 úkony, režijný paušál vo výške 8,04 Eur za 2 úkony z roku 2013. Tieto úkony
právnej služby považoval súd za účelne vynaložené, pretože vedľajší účastník opodstatnene namietal
premlčanie celého uplatneného práva, čo je úkon na prospech odporcov 1/ a 2/, ktorých v konaní

podporoval. Súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia
118,75 Eur.Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote,

prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že súd žiadnym
spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ak vedľajší účastník je zo zákona subjektom, ktorý m á svoju činnosť vykonávať sám.
Poukázal na to, že činnosť vedľajšieho účastníka spočívala v predložení predformulovanej námietky

premlčania. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014. Zastával názor, že ako subjekt, ktorému zákon priznáva osobitné
postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) bude tento subjekt odborne, personálne a materiálne
pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Mal za to, že odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba
v mimoriadne obtiažnych právnych veciach v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona. Rovnako

namietal nezákonnosť priznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi aj z dôvodu, že ten nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka pre absenciu súhlasu toho na koho strane má vystupovať
v zmysle novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 9,96 Eur.

K odvolaniu navrhovateľa vyjadrenie písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov

konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdiť.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia

návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného
konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak

vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcom 1/ a 2/ zaplatenia čiastky
675,36 Eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 15.01.2015 vzal

navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcom 1/ a 2/ bolo
späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by
odporcovia 1/ a 2/ splnili to, čoho sa podaným návrhom voči nim domáhal. Zároveň súd prvého stupňa
správne konštatoval, že navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu potom, ako mu súd doručil

písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ a 2/, v ktorom vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania celého uplatneného práva, pričom táto námietka bola dôvodná. Preto v zmysle ust.
§ 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcom 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovitrovy konania. Súd prvého stupňa odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne
trovy v konaní nevznikli.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 118,75 Eur. Odvolací
súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,

ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy
právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej
republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany
spotrebiteľa - odporcov 1/ a 2/. Nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ by
znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Z obsahu spisu
mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca

zastúpenieriadneprevzaladňa10.03.2014doručilsúduvyjadreniekveci,vktoromprávnekvalifikovane
vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd má za to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka nie je ani dôvod na aplikáciu ust.
§ 150 O.s.p..

Odvolací súd v tak danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva
odporcov 1/ a 2/ ako spotrebiteľov. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd
zdôrazňuje, že odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne
priznaná vedľajšiemu účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne

nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv odporcov 1/ a 2/ v občianskom súdnom konaní.
Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali v preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce
v priznaní odmeny za ďalší úkon právnej služby - vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník poukázal na
jednotlivé obsahové nedostatky Zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň vzniesol námietku
premlčania, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre odporcov 1/ a 2/ priaznivé

rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dodáva, že účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, ktoré pre odporcov 1/ a 2/ po
intervencii vedľajšieho účastníka a následnom späťvzatí návrhu navrhovateľom voči odporcom 1/ a 2/
dopadlo v konečnom dôsledku úspešne, pretože odporcovia 1/ a 2/ neboli rozhodnutím súdu zaviazaní
k zaplateniu istiny s príslušenstvom uplatnenej navrhovateľom.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania,
avšak náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, preto mu náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .