Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/325/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208916
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612208916.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 324,54 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody vo

výške125euranemajetkovejujmyvovýške324,54eur.Ďalejvpodanomnávrhuuviedol,ženavrhovateľ
v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom podľa ust. §-u 38
a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. ( ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu.
Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 424116 dlžníkom: ( povinnou):U. X. K.. XX.X.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci EX 6563//2010.
Exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne,

predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému okresnému súdu ( Okresný súd Topoľčany ) ( ďalej len“ Exekučný súd“) a požiadal ho
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedených podľa týchto procesných
pravidiel ( § 44 ods. 2 EP) sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným
rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom konaní vedenom

podľa týchto
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu!
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými
titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či

exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu
( štátneho orgánu) rozhodnutie rozhodcovského súdom, alebo exekučným titulom bola napr. notárska
zápisnica.Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná:

- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;

- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu;
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010 (konanie pritom
začalo 26.5.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu žiadosti
o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 176 dní!).

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom
konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu

majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísluje nasledovne. Navrhovateľovi
vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 eur. Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Navrhovateľ si
zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ ďalej uviedol, že márnym plynutím
času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky

a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík :

-neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;
a najmä, že navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je
preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) sumu 324,54 eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku

alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na
základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku
= 55 eur za mesiac.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 18.10.2012 č.k. 15NcC/625/2012-9 prikázal vec na prejednanie

Okresnému súdu v Leviciach.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na
viaceré nedostatky návrhu spísaného navrhovateľom, na, že navrhovateľ nedokázal uviesť spisovú
značku príslušného exekučného konania pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje

ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy atď. V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkaznébremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia §-u 43 ods.
1O.s.p. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaného návrhu
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhu sa

tieto tituly prelínajú a navrhovateľ neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pri prieťahoch je
potrebnépoznamenať,ženavrhovateľneuvádzakroky,ktorépodnikolnaodstránenieneželanéhostavu.
Navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní

predsedovi okresného súdu resp.
možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR poukazuje na skutočnosť, že
sťažovateľ má predovšetkým v zmysle zásady vigilantibus iura ( každý
nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd
SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu

boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že už dňa 27.9.2012 bol okresnému súdu doručený návrh
je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovenia §-u 15
ods. 1, §-u 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov

odo dňa prijatia jeho žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podmienky úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody ustanovuje zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý ustanovuje nasledujúce
všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci

pri výkone verejnej moci:
1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Ďalej odporca uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45
ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov ,
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca dal do pozornosti, že samotný navrhovateľ uvádza
znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011. Z týchto ustanovení

jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej
dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul

osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho,
čo zamýšľal zákonodarca,

nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na
rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na

to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv poukazujúc na
judikatúru Ústavného súdu I.ÚS/16/02 odporca uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej odporca poukázal na ustanovenie §-u 9 ods. 2
zákona č . 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené z čoho výlučne jemožné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných
prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a teda odporca

nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Odporca vzniesol námietku premlčania pri
každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred
dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). V prípade, ak
mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru
odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatnil, je možné považovať
za hypotetické. Podľa tvrdenia navrhovateľa si navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných

výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu
na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež navrhovateľ uvádza, že škoda zaťažila navrhovateľa výlučne v
období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému

a administratívne spracovanie textov urgencií publikačné výdaje, poštovné. Navrhovateľ neuvádza,
či predmetné vecné náklady predstavujú podľa §-u 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu
alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje
ušlý majetkový prospech resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne
očakávať nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný beh vecí. Navrhovateľ v tomto konaní na

preukázanie vzniku majetkovej škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu. Navrhovateľ
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje
a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel
využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu
pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.

Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové. Pri ďalšej položke navrhovateľa- „udržiavanie
„ systému, ide taktiež o činnosť, ktorú musí navrhovateľ
vykonávať na každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené

činnosti je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s paušálnou sumou na administratívne spracovanie
urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje
neprimerané čiastky. Navrhovateľ sám uvádza, vo svojom stanovisku zo dňa 2.7.2012 k žiadostiam
o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a že návrhy boli spracované v elektronickej forme

a súdu boli odoslané v tejto forme rovnako tak elektronicky. Odporca má znovu za to, že uplatňovanie
nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 125 eur paušálne za každého dlžníka je
nadhodnotené a tiež nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.

Navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody a ani výšku škody. K nemajetkovej ujme v peniazoch v
pomernej výške, k čiastke 660 eur odporca poukázal na viacero nálezov ústavného súdu SR kde
rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé
prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur alebo 663,88 eur, ktorá musí

byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Tiež poznamenala, že vznik nemajetkovej
ujmy je odlišný u právnických osôb a fyzických osôb. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje
na tento aspekt v rozsudku NS ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011. Odporca nemá za preukázaný tak vznik

nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. K aspektu prihliadnutia
na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu a odporca poukázal vo svojom
vyjadrení na to, že v posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju povinnosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany spotrebiteľov podmienila najmäčinnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu
spotrebiteľských úverov, je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporca upozornil, že ako prílohu vyjadrenia doložil list

Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pod č.JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľa, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267

ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove ( Vec C-76/10). O negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou,
resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku SME zo
dňa 16.7.2012, ktorý odporca priložil v prílohe svojho vyjadrenia. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať

akékoľvek podanie navrhovateľa a to v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade
navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z
dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. považuje navrhovateľ návrh za právne neopodstatnený a žiadal,
aby návrh proti odporcovi bol v celom rozsahu zamietnutý a navrhovateľovi súd nepriznal náhradu trov

konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 15.7.2014 uviedol, že pravdivo opísal jemu známe skutočnosti
rozhodujúce pre predmet sporu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ označil
ako dôkaz súdny spis exekučného súdu. Nevidí dôvod na postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Titulom

nároku je nesprávny úradný postup. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie aby docielil vecný posun v
exekučnom konaní. Dňa 18.2.2009, 20.5.2009, 20.5.2010, 23.9.2010 a dňa 27.9.2010 spísal a požiadal
žiadosť o informáciu o stave konania.

Dňa 9.1.2015 a dňa 3.12.2015 emailom navrhovateľ zaslal súdu identické návrhy na prerušenie

konania bez zaručeného elektronického podpisu, právny zástupca navrhovateľa emailom dňa 9.1.2015
a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu navrhovateľom zaslaného návrhu na prerušenie konania,
o ktorom musí súd rozhodnúť.

Súdkonalvneprítomnostiúčastníkov,pričomnavrhovateľpredvolaniemalriadneavčasdoručenédňom

6.8.2015, právny zástupca navrhovateľa dňa 6.8.2015, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca
navrhovateľaemailomdňa 3.12.2015zdôvodunavrhovateľomzaslanéhonávrhunaprerušeniekonania
o ktorom je potrebné rozhodnúť a preto požiadal o odročenie pojednávania. Odporca predvolanie
mal riadne a včas doručené dňa 6.8.2015, neúčasť súdu ospravedlnil, emailovým podaním zo dňa
11.12.2015 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p..

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany, sp.zn.

7Er/476/2010 písomným návrhom navrhovateľa, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, reakciou na
výzvu súdu o predloženie písomného podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody s vykázaním dátumu podania, ktorú súdu zaslal navrhovateľ, článkom uverejneným v SME,
stanoviskom Európskej komisie, vyjadrením navrhovateľa z 15.7.2014, identickými emailovými návrh na
prerušenie konania navrhovateľom zo dňa 9.1.2015 a 3.12.2015.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7Er/476/2010 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava,
Pribinova 25,IČO: 35 807 598, v konaní zast. Advocate s.r.o. konajúca prostredníctvom JUDr. Martina
Máčaja, proti povinnej: U. X. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX I., Q.. O. XXXX/XX, pre vymoženie
1112,10 eur ( 33.503,12) istiny s príslušenstvom, podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorskýúrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 62, na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. EX/ 6563/10 na základe návrhu oprávneného a na
základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ( ďalej len „ Rozhodcovský súd“) zo dňa
7.10.2009 pod sp.zn. SR 13439/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.11.2009 a vykonateľnosť dňa
5.11.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručené dňa 15.7.2010. Okresný
súd Topoľčany uznesením zo dňa 12.10.2010 č.k. 7Er/476/2010-15 žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu

Okresného súdu Topoľčany nebol podaný opravný prostriedok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 3.11.2010 .

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy
vo výške 324,54 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu ako účelne
vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávok

v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Náklady pozostávajú zo sumy 70 eur ako náklady na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 eur
ako náklady na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 eur ako administratívne
náklady. Navrhovateľ sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým,

že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
-

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu k
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;
a najmä navrhovateľ mohol skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a

príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu.

Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určení jej výšky vychádzal
navrhovateľ pre možnú analógiu k doktríny prijatej Ústavným súdom Slovenskej republiky, podľa ktorej

pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu 324,54 eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny
Ústavného súdu t.j. 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac. Navrhovateľ požiadal u

odporcu o predbežné prerokovanie nároku. Odporca do podania návrhu na súd nereagoval pozitívne.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom k 31.12.2010 t.j. ku dňu rozhodnutia
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ku dňu 12.10.2010)
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnejmoci,okremtretejčastitohtozákona,privýkoneverejnejmocinesprávnymúradnýmpostupom.

Podľa§4ods.1písm.a/bod.1 vyššiecit.zákonavovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti

poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie cit. zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa§41ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.5.2011 t.j. v období dňa
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) t.j. k 15.7.2010 exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade
a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,

g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm./ c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný a preto
ho zamietol.

Navrhovateľ zaslal súdu dňa 9.1.2015 a 3.12.2015 identické návrhy na prerušenie konania
elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré neboli v lehote troch dní
doplnené písomne ani ústne do zápisnice . Z uvedeného dôvodu sa súd návrhmi na prerušenie konania
nezaoberal a ani o nich nerozhodoval. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie obsahujúce návrh vo veci samej

alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami
bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada Pod pojmom.
„ návrh vo veci samej“ okrem návrhu treba rozumieť aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania,
teda v danom prípade aj návrh na prerušenie konania.

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na predčasne uplatnený nárok navrhovateľom, nakoľko
navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil odporcovi dňa
23.4.2012. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 27.9.2012. Napriek tomu, že navrhovateľ podal návrh
na súd pred uplynutím šesťmesačnej odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa uspokojený nebol a preto mal súd za to,
že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne
podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o udelenie
poverenia v tejto veci došla na Okresný súd Topoľčany dňa 15.7.2010, pričom do podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný

návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 1.10.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 7Er/476/2010 súd zistil, že súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý dňa15.7.2010 doručil Okresnému súdu Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučná vec je vedená pod sp.zn.7Er/476/2010 , EX /6563/10 proti povinnej:
U. X. nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX I.Ľ., Q.. O. XXXX/XX, pre vymoženie 1112,10 eur ( 33.503,12,-
Sk) s príslušenstvom istiny s príslušenstvom. Okresný súd v Topoľčany uznesením zo dňa 12.10.2010
č.k. 7Er/476/10-15 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,

pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2010. Voči tomuto rozhodnutiu nebol podaný
opravný prostriedok. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu , 841 04 Bratislava,
Karloveské rameno 8 zo dňa
7.10.2009 sp.zn. SR 13439/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.11.2009 a vykonateľnosť dňa
5.11.2009.

Z uvedeného vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v
lehote 90 dní a nie s omeškaním viac ako 176 dní, ako uvádza navrhovateľ v návrhu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná zákonom č. 514/2003

Z.z. ako zodpovednosť objektívna ( nie je potrebné preukazovať zavinenie). Priznať náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia
uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je
možné priznať. Dôkazné bremeno spočíva v súdnom konaní na navrhovateľovi ako poškodenom, aby
preukázal splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.

Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú
možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi . Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája

zodpovednosť za škodu. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v
čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná.

Pri kategórii nesprávny úradný postup podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu

pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom podľa §-u 9 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.

Navrhovateľ v návrhu poukázal aj na to, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe i keď
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal

podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní od
doručenia žiadosti súdu.Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu 15.7.2010. Od 1.6.2011
bol novelizovaný Exekučný poriadok v ktorom bolo
v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného

titulu. Rozhodcovský rozsudok nie je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného
poriadku. Takéto posúdenie vyplýva aj z komentára § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý potvrdzuje,
že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný titul podľa §-u 41 ods. 2 písm.d/
Exekučného poriadku.

V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda lehota
15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. K vydávaniu poverení na základe
exekučného titulu, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj dochádzalo v zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný ex offo skúmať
v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či rozhodnutie uvedené

v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či orgán, ktorý ho vydal mal
na takéto vydanie právomoc, či rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, či ide o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že Okresný súd Topoľčany v exekučnej

veci sp.zn. 7Er/(476/10 postupoval správne aj vtedy, ak nerozhodol v lehote 15 dní od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a takýto postup nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný
postup. Ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. upravuje síce procesnú lehotu 15 dní na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie ale len pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
povereniaalebonávrhunavykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulusozákonom.Tátolehotaneplatí,

ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. čo výslovne ustanovuje zákon, pričom toto
ustanovenie bolo platné v čase začatia predmetného exekučného konania.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. vyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad,
ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
právny názor Ústavného súdu
sp.zn. II.ÚS 248/2013 v ktorom skonštatoval: „ Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva,
že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad , že
exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa §41 ods.2 písm. c/ ( t.j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica ) a d( (t.j. ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok). Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej
existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je

exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku
zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1. júna 2010“:

Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní vzťahuje na prípad, ak
exekučný súd nezistí rozpor žiadostí alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade
negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá ( uvedené platilo aj pred 1.júnom 2010).

Z vykonaného dokazovanie nevyplýva, že by po doručení žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie bol Okresný súd Topoľčany nečinný a že by v exekučnej veci vznikli zbytočné prieťahy zo
strany súdu pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.

Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 15.7.2010 a súd uznesením zo dňa
12.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Dňa 6.9.2010 vyzval exekučný súd oprávneného na predloženie blankozmenky pričom dožiadanie
oprávnený prevzal dňa 8.9.2010. Oprávnený exekučnému súdu poskytol súčinnosť dňa 22.9.2010.Navrhovateľ nepreukázal , že musel počas exekučného konania v období , ktoré uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej vynaložiť

osobitné náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Potreba navrhovateľa na udržiavanie a správu

informačného systému vznikla u navrhovateľ už poskytnutím úveru povinnej a vedením tejto pohľadávky
v systéme ako neuhradené. Navrhovateľ informačný systém využíva nielen ako uvádza počas
„domnelých“ prieťahov ale aj pred týmto obdobím aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli
predmetom exekúcií, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.

Z pripojeného exekučného spisu nevyplýva, že navrhovateľovi vznikli náklady na administratívne

spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Navrhovateľ podal počas konania jedenkrát sťažnosť
dňa 30.8.2010 na prieťahy v konaní, ktorá ale nebola dôvodná, nakoľko súd riadne vo veci konal.
Vzhľadom na

primeranosť lehoty, v ktorej súd rozhodol o uvedenej exekučnej veci, nemohlo dôjsť k vzniku
nemajetkovej ujmy uvádzanej navrhovateľom v návrhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal
v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej

výške, nepreukázal tiež príčinnú súvislosť ( kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednosti
odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal
existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou

hospodárnosti občianskeho súdneho konania a nadbytočný.

Podľa §-u 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkov, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhrad trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § - u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia,
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania.
Odporca si trovy konania neuplatnil, tieto, ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, zo spisu mu žiadne nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na
Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom satoto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).