Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313221070
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313221070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35
724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 01 Bratislava,
Údernícka 5, proti odporcom: v 1./ rade: P. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., D. XX, v 2./
rade: G. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., Š. X, o zaplatenie 2.066,78 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1./ a odporca v 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu
vo výške 2.066,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 174,86 eura a úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.066,78 eura od 11. 7. 2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných

splátkach po 20,- eur, kde splátky sú splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcav1./aodporcav2./radesú povinníspoločneanerozdielnezaplatiťnavrhovateľovinaúčetjeho
právneho zástupcu vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX,
náhradu trov konania vo výške 123,50 eur titulom súdneho poplatku a vo výške 356,76 eura titulom trov
právneho zastúpenia, a to všetko v mesačných splátkach po 5,- eur, kde splátky sú splatné vždy do 20-

teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 8. 2013 domáhal, aby
súd odporcov zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 2.066,78 eura, úroku z omeškania 174,86 eura,
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.066,78 eura od 11. 7. 2012 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka zo dňa 27. 9. 2012 bola na neho postúpená pohľadávka
z pôvodného veriteľa - postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcami dňa 25. 7. 2007 zmluvu číslo XXXXXXXXX,
ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcom peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných

prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti
sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5.461,93
eura, ktorá pozostávala z istiny 4.216,48 eura a riadneho úroku 473,41 eura, úroku z omeškania 736,16
eura a ostatného príslušenstva 35,88 eura v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení, kde postupca

Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
jej generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Úrok z omeškania vo výške 736,16 eura a ostatného príslušenstva vo výške 35,88 eura si navrhovateľ
v tomto konaní neuplatnil.

PodľaÚverovejzmluvypostupcaposkytolodporcomúvervovýške3.983,27eura,ktorýmalbyťsplácaný
v mesačných splátkach vo výške 89,86 eura vždy k 10. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní
uplatnil splátky úveru splatné od 10. 9. 2010 do 10. 7. 2012 v počte 23 a celkovej výške 2.066,78 eura.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom
splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania od toho dňa.

Uplatňovaná dlžná suma teda predstavuje 23 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 2.066,78
eura (t. j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky).

Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania
nasledovne:
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 9. 2010 do 10. 7. 2012 vo výške 15,18 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 10. 2010 do 10. 7. 2012 vo výške 14,49 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 11. 2010 do 10. 7. 2012 vo výške 13,79 eura;

- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 12. 2010 do 10. 7. 2012 vo výške 13,11 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 1. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 12,40 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 2. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 11,70 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 3. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 11,06 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 4. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 10,36 eura;

- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 5. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 9,68 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 6. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 8,97 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 7. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 8,29 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 8. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 7,59 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 9. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 6,88 eura;

- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 10. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 6,20 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 11. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 5,50 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 12. 2011 do 10. 7. 2012 vo výške 4,82 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 1. 2012 do 10. 7. 2012 vo výške 4,11 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 2. 2012 do 10. 7. 2012 vo výške 3,41 eura;

- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 3. 2012 do 10. 7. 2012 vo výške 2,75 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 4. 2012 do 10. 7. 2012 vo výške 2,04 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 5. 2012 do 10. 7. 2012 vo výške 1,36 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 6. 2012 do 10. 7. 2012 vo výške 0,66 eura;
- 9 % zo sumy 89,86 eura od 11. 7. 2012 do zaplatenia.

Súdsaoboznámilsobsahomspisualistinnýmidôkazmivňomzaložených -úverovázmluva,všeobecné
podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou č. 1, pokus
o zmier, vyslúchol odporcu 1/ a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 25. 7. 2007 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. s odporcami
zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 120.000, - Sk (3.983,27 eura) za nasledovných podmienok: typ a výška úrokovej
sadzby - premenlivá, 11,75 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, spôsob poskytnutia úveru - jednorazovo
bezhotovostne, poplatok za poskytnutie úveru - 2.400, - Sk (79,67 eura), poplatok za správu úveru - 60, -

Sk mesačne (1,99 eura), výška mesačnej splátky - 2.707, - Sk (89,86 eura), splatnosť prvej splátky istiny
10. 8. 2007, konečná splatnosť úveru 10. 7. 2012, počet splátok 60, periodicita a splatnosť splátok istiny
- mesačne k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť úrokov - posledný deň kalendárneho mesiaca,
RPMN 14,77 %, spôsob splácania - inkasným spôsobom z inkasného účtu.Listami zo dňa 16. 10. 2012 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcom postúpenie pohľadávky
podľa § 526 Občianskeho zákonníka, pričom mu uviedla, že pohľadávka bola postúpená navrhovateľovi.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok pod číslom XXXX/XXXX/L. a z jej prílohy číslo 1 mal súd za
jednoznačne preukázané, že na základe tejto zmluvy, zo dňa 27. 9. 2012, došlo k postúpeniu pohľadávky
voči odporcom za Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa.

Navrhovateľ dôvodil vo svojom návrhu, že uvedená zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti Zmluvy

o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka takzvaným
absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo Zmluvy o úvere uzavretej pred 1. 1. 2008 sa
spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Do 31.
12. 2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§
52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy

upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch číslo
258/2001 Z.z. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť

právnychúkonovvzniknutýchpred1.1.2008.Toznamená,žepokiaľpreddňom1.1.2008bolauzavretá
Zmluva o úvere, kde bol dlžníkom spotrebiteľ, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1. 1. 2008
z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Ak je účastníkom
zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
(lex specialis). Na práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, tak je potrebné aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31. 12. 2007 prípustná
len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť
podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi, môžu byť posudzované
len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne
stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku pod spisovou značkou 5 Obo/56/2007 zo

dňa 4. 6. 2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere,
súd 1. stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto
zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“

Keďže si odporcovia nesplnili svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, vyzval ich právny zástupca

navrhovateľa, listami zo dňa 16. 7. 2013, na zaplatenie dlžnej sumy a to najneskôr do 31. 7. 2013.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného k 25. 7. 2007, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného ku dňu rozhodnutia súdu, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 25. 7. 2007, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZoSÚ), účinného k 25. 7. 2007, Tento zákon upravuje niektoré podmienkyposkytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ cit. zák., Na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny

vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru
odvolacieho súdu vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva
sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou

konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce
neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani
regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru

ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ,
ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez
ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských

zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1
OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej
právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie
občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva
typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na

inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako
absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny
obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,

nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy,
za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach
máprespotrebiteľovdiametrálneodlišnénegatívne následky.Prinázorenavrhovateľabysavcelejškále
dualisticky upravených inštitútov súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane

premlčania), s čím sa podľa súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne
právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu
a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich
postavenie. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká
právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava

v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia,
zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času
pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument
o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský.Podľa § 4 ods. 1, 2, 5, 6 ZoSÚ, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. (§ 524 Občianskeho
zákonníka.)

Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech
dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky.

Podľa 524 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 27. 9. 2012, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
(2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1), na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však

vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Postupca stráca postúpenú
pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie
je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky
postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky
právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke (napr. dlžobný úpis, predmet

zálohu a pod.). Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku
nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s
námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo
sa o postúpení pohľadávky dozvedel. Pokiaľ s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj
príslušenstvo pohľadávky, pôjde o úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, prípadne o náklady

spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3). Zmena v osobe veriteľa nemá podľa ustanovenia § 111 vplyv
na plynutie premlčacej doby.Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia
platne uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver, ktorý riadne nesplatili.
Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku na navrhovateľa, ktorý si v konaní uplatnil 23

neuhradených splátok úveru v celkovej výške 2.066,78 eura (89,86 eura x 23, t. j. rozdiel medzi
neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky).

Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania,
ako je uvedené vyššie..

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 11. 7. 2012 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná vo výške 0,75

% p.a., z čoho vyplýva, že výška úrokov z omeškania je potom 8,75 % p.a. a nie 9 % p.a., preto súd
v časti 0,25 % p.a. návrh zamietol.

Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)

a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv
veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania
dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie
zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z
omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov

a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku. Súd mal za
preukázané všetky skutočnosti uvádzané v návrhu, preto mu vyhovel a návrh zamietol len v nepatrnej

časti a to úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne, t. j. v nepatrnej časti.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti. Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To

znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, resp. ak mal neúspech v nepatrnej
časti, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov
vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Uplatnené trovy konania je odporca povinný nahradiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 151

ods. 8 O.s.p., advokátovi, ktorý zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania a
tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 123,50 eura a trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil v celkovej sume 356,76 eura. Trovy
právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak pozostávajú z:
- 3 úkonov právnej pomoci po á 87,64 eura + 20 % DPH, za prípravu a prevzatie, predsporovú výzvu,

podanie návrhu na súd, t.j. spolu 328,65 eura;
- 3 x režijný paušál po á 7,50 eura + 20 % DPH, t.j. 28,11 spolu eura.Súd postupom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. určil, že peňažné plnenie sa vykoná v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určil vo výroku rozsudku. Súd tak rozhodol na základe úvahy, nakoľko
odporca 1/ súdu preukázal, že dosahuje príjem od 480,- eur do 590,- eur, odporkyňa 2/ je starobná

dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 240,- eur. Obaja odporcovia majú vykonávané exekučné zrážky zo
svojich príjmov, v dôsledku čoho dostávajú vyplácané len životné minimum. Na základe uvedeného by
záväzok odporcov na zaplatenie dlžnej sumy jednorázovo bolo nevykonateľné a v ďalšej exekúcii by im
aj tak mohlo byť vykonávané len minimálne zrážky. Pri svojej úvahe súd vychádzal aj z toho, že sa jedná
o spotrebiteľský vzťah, pričom úlohou štátu je chrániť záujmy spotrebiteľov. Ďalším faktom pri posúdení

povolenia splnenia dlhu v splátkach bolo aj to, že odporcovia sa nijako nevyhýbali súdnemu konaniu,
odporca 1/ spolupracoval v plnej miere. Tieto skutočnosti potom súd vyhodnotil tak, že odporcom povolil
splniť dlh v splátkach tak, ako to požadovali, v opačnom prípade by odporcov dostal do ťaživej až
nezvládnuteľnej životnej situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.