Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203724
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203724.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej D.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, R., o zaplatenie 180 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10C 486/2013 - 75 zo dňa 29.06.2015 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, v tejto časti z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a

konanie z a s t a v u j e.

Vo zvyšku p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov vo vzťahu k zastaveniu konania a ani na náhradu
trov odvolacieho konania a žalovanému náhradu trov vo vzťahu k zastaveniu konania ani náhradu trov
odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu

zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 4, čl. 5 ods. 1, 2, čl. 9 ods.
1-3, čl. 16, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“ alebo
„nariadenie č. 861/2007“), § 121, § 125 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), § 11 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového

a šekového, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že žalobca uplatnil
voči žalovanej nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 180 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo
sumy 180 eur od 28.06.2009 do zaplatenia, 6%-ného ročného úroku zo sumy 180 eur od 11.09.2009 do
zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3-tiny percenta zmenkovej sumy, teda 0,60 eura, ako aj nárok
na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 12.02.2009 na zmenkovú sumu 180 eur, pričom sa zaviazala aj k

úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 28.06.2009 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 12.02.2009 uzavrela žalovaná ako
dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetomktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100 eur, ktorý úver sa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške
68 eur, t.j. spolu 168 eur v 6-tich mesačných splátkach po 28 eur. V ten istý deň bola dlžníkom ako
vystaviteľom vystavená a podpísaná zmenka na sumu 180 eur. Žalobou si žalobca na súde uplatnil

právo na zaplatenie tejto zmenkovej sumy 180 eur. Zo skutočností známych súdu z jeho činnosti, a to
z pripojeného spisu sp. zn. 12Er 348/2010 mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou ako
dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatvárala žalovaná ako
občan - fyzická osoba na formulári veriteľa. Zmluva mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali

len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška
poskytnutéhoúveru,výškapoplatkuaspôsobsplatnosti.Dozmluvysadopisovalalensumaúveru,suma
poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol
obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok.
Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohoda o vyplnení
zmenky a mediačná dohoda. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného

zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Súd mal teda za preukázané,
že zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil zmenkové nároky, slúžila na zabezpečenie nárokov právneho
predchodcu žalobcu - indosanta zmenky spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľa zo spotrebiteľského
úveru.

Súd konštatoval, že aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp.
uplatneniu práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a
dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť
postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo

vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný, konštatovať rozpor práv
uplatnených zo zmenky so zákonom. Takýmto postupom súdy napĺňajú príkaz vyplývajúci z princípu
ochrany práv spotrebiteľa. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa
nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012).

Dohoda o vyplňovacom práve zmenky môže byť ako prejav zmluvnej autonómie zmluvných strán
akceptovateľná právom, len ak je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aby bolo
možné hovoriť o slobodnej vôli pri uzavretí tejto dohody na strane spotrebiteľa je potrebné jednak
informovanie spotrebiteľa o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa a jednak to informovanie

musí byť poskytnuté spotrebiteľovi vo forme, ktorej je spotrebiteľ s ohľadom na svoju rozumovú
vyspelosť spôsobilý rozumieť. V opačnom prípade je možné takú zmluvnú podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve považovať za neprijateľnú. Pre uznanie spotrebiteľa za zodpovedného za takú zmluvnú
podmienku neobstojí uplatnenie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“, pretože tento princíp
ustupuje princípu ochrany spotrebiteľa, ktorý má prevahu. Žalobca nielen že nepreukázal dostatočné

informovanie spotrebiteľa o následkoch vystavenia zmenky, ale v žalobe túto skutočnosť ani netvrdil. O
tejto podmienke pre uznanie žalovaného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Preto je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka táto dohoda neplatná, čo spôsobuje aj neplatnosť samotnej zmenky.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 Nariadenia v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť a návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov
konania. Ako dôvod uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,

ktoré účastníci navrhli. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že vykonal dokazovanie o.
i. aj úverovou zmluvou, exekučným spisom i ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných
informácii ani žalovaná, však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými
dôkazmi nenavrhli. Žalobca predložil ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal

jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a
obsahu zmenky zo strany žalovanej nebolo žiadnych námietok, a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženejzmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §

120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učinil, ide
o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhov žalovanej a bez legitímneho podnetu, na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval

okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
žaloby. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva
na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní
rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že
žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je

predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaná
ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Súd predovšetkým ignoroval § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť

žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008. Je síce prípustné za určitých okolností
uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalovanému, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. V danom prípade

následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením
§ 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde pri rozhodovaní vychádzal z

rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní.

Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť
o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje.
Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú

zmenku. Žalobcom uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. Samotný zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej
vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne
nelimituje použitie len istého druhu zmeniek ani nevylučuje použitie určitých doložiek a podobne. Z

uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ustanovenia §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú
veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení,
pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zmenky zo strany

veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadeniapojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 22.06.2016 a dospel k záveru, že žalobcom formulované odvolacie
dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa pre
účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z vykonaných dôkazov vyvodil správne
skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa v
celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie v celom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, so zisteným skutkovým

stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ako aj správne právne
vec posúdil.

Pokiaľžalobcanamietalnesprávnypostupsúduprvéhostupňaspočívajúcivtom,ževychádzalajziných
dôkazov, než ktoré v návrhu predložil žalobca, je potrebné uviesť podľa názoru odvolacieho súdu, že ak

súd prvého stupňa vykonal dokazovanie posudzujúc aj základný záväzkový vzťah, ktorým sa zmenka
zabezpečovala, je možné tento procesný postup považovať za postup, ktorým bolo porušené právo
účastníka na súdnu ochranu zaručené Ústavou Slovenskej republiky, v tomto zmysle námietky žalobcu
odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Preto nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.
V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu
sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.07.2007. Článok 4 Nariadenia upravuje

zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s
cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva
a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež
použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné

dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne

vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné
dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom

členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení §
120 upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonaťaj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V
danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie

súd prvého stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

Pokiaľ prvostupňový súd realizoval ex offo prieskum uplatnených zmenkových nárokov aj z hľadiska
samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, tiež nekonal v rozpore s nariadením ani

v rozpore s vnútroštátnym procesným právom. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených
zmenkových nárokov vyplývajúca z povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi ochranu bola súdom prvého
stupňa presvedčivo zdôvodnená a v tomto zmysle odvolacia námietka o porušovaní rovnosti procesných
strán nemôže obstáť.

Záver odvolacieho súdu o tom, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom

konania nedopustil pochybenia, podporujú aj závery vyplývajúce zo zjednocujúceho stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo
prijaté na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého :
„I.Aknavrhovateľakodôkazosvedčeniauplatnenéhonárokudoložízmenku,platíbezohľadunapovahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ predložil, že:

a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nárokuje tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého

návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok
zohľadňujúcich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť
úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.
Ak je vystavovateľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vykonávacom
práve, aplikujúc správnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť
nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje."

Čo sa týka argumentácie súdu prvého stupňa vo vzťahu k neplatnosti zmenky odvolací súd sa s
argumentmi, pre ktoré mal súd zmenku za neplatnú, stotožňuje a na dôvody uvedené v rozsudku súdu
prvého stupňa v celom rozsahu poukazuje.

V priebehu odvolacieho konania žalobca vzal žalobu späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19

% denne.

Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší

rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Keďže žalobca zobral žalobu späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % a žalovaná nevyslovila
so späťvzatím návrhu v časti nesúhlas, odvolací súd postupom podľa ust. § 208 O.s.p. pripustil
späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. V tejto časti zrušil rozsudok

súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

Vo zvyšku odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods.2 Os.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
žalobca v konaní úspech nemal a čiastočným späťvzatím žaloby v tejto časti zavinil zastavenie konania
a žalovanej v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.