Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208190
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813208190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., Suché Mýto 1,
811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, 831
01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanej: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie
sumy X.XXX,XX Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
5C/392/2013 - 38 zo dňa 05.05.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanej
zaplatiť mu sumu 1.679,57 €, ktorá pozostáva z úveru v sume 1.171,55 €, úroku za poskytnutie úveru vo
výške 417,06 € a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 20,27 €, poistenia vo výške 70,69

€ a trov konania. Z dôvodu neplatenia splátok riadne a včas, žalobca od zmluvy odstúpil. Žalovaná ku
dňu podania žalobného návrhu uhradila sumu 2.199,72 Eur.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 48 ods. 2, § 52 ods.1 a 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka, § 25
ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a) a § 3 ods.1 a 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. ochrany spotrebiteľa ako aj

s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len ,,VOP“) mal preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanou bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. Podľa zmluvy a VOP sa predmetný právny
vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu,
preto daný právny vzťah posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 24.10.2007 zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver s úverovým limitom
40.000,-Sk s možnosťou navýšenia úverového limitu až do maximálnej výšky 100.000,-Sk a úrokovousadzbou platnou ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 2,14 % mesačne. Z výpisu z úverového účtu súd
zistil, že žalovaná čerpala celkovo sumu 1.656,57 €.

Listom zo dňa 30.11.2012 adresovaným žalovanej žalobca oznámil, že jej aktuálny dlh predstavuje
1.656,56 Eur a v súlade s ustanovením článku 8.4 VOP odstupuje od zmluvy o revolvingovom úvere s
tým, že toto odstúpenie je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4 VOP.

Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je pre žalovanú ako spotrebiteľku

výhodnejšia, preto súd odstúpenie od zmluvy posúdil v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Vyhodnotil ako nepochybné to, že žalobca využil svoje právo v zmysle VOP a listom zo dňa 30.11.2012
od zmluvy o revolvingovom úvere odstúpil. Odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle § 48 ods. 2
Občianskehozákonníkarušíodsaméhozačiatkuaakstranyužpodľazmluvyplnili,vyporiadajúsamedzi

sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy má účinky ex
tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s
ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvynavzájomsivrátiťvšetko,čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho
stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal.

Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná čerpala úver v sume 1.656,57 Eur, pričom žalobca v žalobnom
návrhu uviedol, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu v celkovej výške 2.199.72 Eur.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná nemá vo vzťahu k žalobcovi žiadnu ďalšiu
povinnosť na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená od začiatku v dôsledku odstúpenia žalobcu
a teda žalovaná nemá vo vzťahu k žalobcovi žiadnu povinnosť na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola
zrušená a teda žalobca nemá nárok na bezdôvodné obohatenie, preto žalobu súd zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a to z dôvodu podľa §
221 pís. f) § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. teda, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal žalobcovi
možnosťkonaťpredsúdom,nazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam

a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o
revolvingovom úvere č. 70023029 a žalovaná podpisom potvrdila, že sa oboznámila so zmluvou, súhlasí
s ňou a uzatvára ju v súlade so svojom slobodnou a vážnou voľou. Podľa neho zmluva o úvere bola
uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z.
Obchodného zákonníka. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z VOP žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o úvere sú VOP žalobcu, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a tvoria
prílohy 1 - 4 a žalovaná sa s nimi riadne oboznámila.

V ďalšom uviedol, že zmluvy o úvere patria medzi absolútne obchody a to aj v prípade, ak žiadateľom
o úver je fyzická osoba nepodnikateľ. V tejto súvislosti poukázal tak na § 2 písm. b), c) zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj na § 261 ods. 2 písm. d) a § 273 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na uvedené žalobca prezentoval svoj názor, že má nárok na zaplatenie sumy vo výške
1.679,57 Eur, ktorá pozostáva z úveru v sume 1.171,55 Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 417,06

Eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 20,27 €, poistenia vo výške 70,69 Eur,
uplatnenej v návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa podľa neho nesprávne aplikoval na otázku
odstúpenia od zmluvy o úvere Občiansky zákonník, nakoľko právna úprava odstúpenia od zmluvy je
upravenávObchodnomzákonníkukomplexne,pretoustanoveniaObčianskehozákonníkasanepoužijú.V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka a úpravu v §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od
počiatku (ex tunc) pritom Obchodný zákonník hovorí o zániku zmluvy momentom zrušenia zmluvy, preto

zmluva zaniká doručením odstúpenia od zmluvy druhej strane (ex nunc). V tejto súvislosti poukázal ja
na rozhodnutie najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2009, spis. zn. 1M ObdoV2/2007.

V ďalšom odvolateľ uviedol, že zmluvné strany si v rámci zmluvnej voľnosti upravili dôsledky odstúpenia
od zmluvy o úvere v článku 8.4 VOP s tým, že zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú

nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v
súvislosti s jej skončením.

Podľa odvolateľa ani zo zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere nevyplýva, aby Občiansky zákonník pôsobil ako lex specialis k Obchodnému zákonníku, a to tiež
s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyvodil, že citované ustanovenie

nemôže byť interpretované tak, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy majú byť
aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 - 54 O.z. § 612 a 627 OZ ) sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči Obchodnému
zákonníku. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 369 ods. 1 OZ. Vyvodil preto záver, že jeho nárok na
zaplatenie nesplatenej časti úveru spolu s úrokom za poskytnutie úveru žalovanej je plne v súlade s

citovanýmizákonnýmipredpismi,pretonamietatvrdeniesúdu,žeodstúpenieodzmluvyoúvereaúčinky
s tým spojené sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a posúdenie nároku žalobcu ako nároku
na bezdôvodné obohatenie.

Odvolateľ rovnako poukázal aj na článok 46 ods. 1 ústavy SR, ako aj článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Navrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a žiadal
priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 107,66 Eur s DPH pozostávajúce z jedného úkonu
právnej služby vo výške 97,60 Eur s DPH a režijného paušálu vo výške 10,07 Eur s DPH.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia §
212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 17.06.2016 a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými, na ktoré odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,

ďalej len OZ, v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy ).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané (§ 53 ods. 1 OZ ).Zmluvné podmienky uzavreté spotrebiteľskou zmluvou sa ne nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ ).

Odvolací súd uvádza, že zákonom č. 150/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
v znení neskorších predpisov, zaradil s účinnosťou od 01.04.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy
zo dňa 27.10.2007 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany
spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak

nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. V zmysle uvedeného
a v súlade s úpravou ochrany spotrebiteľov podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 súd
prvého stupňa správne vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy žalobcom listom zo dňa 30.11.2012 došlo k
odstúpeniu od zmluvy, ktoré je potrebné právne vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka, lebo je to pre
žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšie. Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedeným záverom súdu

prvého stupňa. Z uvedeného záveru je potom potrebné vyvodiť aj nároky žalobcu vo vzťahu k žalovaným
tak, že zmluva sa zrušila od začiatku t.j. ex tunc a preto účastníci takejto zrušenej zmluvy sú povinní si
navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná žalobcovi
zaplatila viac, ako jej bol poskytnutý úver, ktorý čerpala vo výške 1.656,57 Eur a zaplatila sumu 2.199,72
Eur, nemá žalovaná ďalšiu povinnosť zaplatiť žalobcovi nejaké ďalšie nároky z úverovej zmluvy.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd ešte uvádza, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy v zmysle
ustanovenia § 48 ods. 2 OZ sa zmluva zrušila s účinkami od začiatku a tým zanikli práva a povinnosti
z tejto zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti s tým spojené, teda
bezdôvodné obohatenie. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie podľa

ustanovenia § 457 OZ. Iný výklad, ktorý podáva žalobca v odvolaní a podľa ktorého je potrebné na
odstúpenia od zmluvy aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka zhoršujú postavenie spotrebiteľa,
pretože spotrebiteľa by zaväzovali nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v
dôsledku odstúpenia od zmluvy. Rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane plnenia z pôvodnej úverovej
zmluvy popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc by postavenie

spotrebiteľa zhoršilo. Dôsledky odstúpenia od zmluvy na základe zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi
konania ako aj VOP sú tak nevýhodnejšie ako sú dôsledky odstúpenia podľa úpravy uvedenej v
Občianskom zákonníku. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vyhodnotil,
že splnením reštitučnej povinnosti žalovanej žalobcovi po odstúpení od zmluvy, žalovaná už nemá
žiadne povinnosti uhrádzať akékoľvek nároky uplatňované zo zmluvy (od ktorej žalobca už odstúpil ).

Odvolacísúdešteuvádza,žeakVOP-všeobecnéobchodnépodmienky,naktorépoukazuježalobca,sú
vytlačené na druhej strane zmluvy uzavretej so žalovanou, že tieto sú písané malým, skoro nečitateľným
písmom, preto už aj z toho dôvodu nemôžu zaväzovať žalovanú.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu v
zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods.1 a § 151 ods.1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnila, preto o ich trovách odvolací súd ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.