Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113229702
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113229702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana

Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci navrhovateľa: M. D.,
nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, právne zastúpeného
spoločnosťou Burian & partners, s.r.o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 819/1, IČO: 47 254 483, proti
odporcovi: PUBLISHING HOUSE, a.s., so sídlom Žilina, Jána Milca 6, IČO: 46 495 959, právne
zastúpenému spoločnosťou HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Žilina, Prielohy
1012/1C, IČO: 47 249 722, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/253/2013-86 zo dňa 19.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 119,85 eur, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť
odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 358,01 eur na účet právneho zástupcu odporcu.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd oprel o ustanovenia § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd dôvodil tým, že právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Výpočet

jednotlivýchzákonomchránenýchzložiekosobnostisavcitovanomustanoveníuvádzapríkladmo.Takže
popri práve na ochranu života, zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy možno
sem zaradiť aj právo na ochranu osobnej slobody, osobného súkromia, svojej podoby, pseudonymu
atď. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či
nezavinene,alebovedomiečinevedome.Nevyžadujesaanivyvolanienásledkov,stačí,ženeoprávnený
zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby.
Okresný súd mal nepochybne preukázané, že v Žilinskom večerníku vyšiel dňa 08.01.2013 článok v

znení: „V A. zabil syn svoju matku." „V posledný januárový deň zastrelil v rodinnom dome v A. 46-ročný
M. svoju 67-ročnú matku S.. Staršia žena zraneniam podľahla a matkovrah si momentálne odpykáva
trest za mrežami. V tomto prípade pravdepodobne úradoval alkohol."
Okresný súd po vykonanom dokazovaní došiel k záveru, že žalovaný článok je dostatočne
anonymizovaný. Navrhovateľ, ktorý sa domáha nemajetkovej ujmy, v ňom nie je označený ani
priezviskom, ani menom, ani inými identifikačnými údajmi. V článku je len údaj 46-ročný M. a toto
označenie je veľmi generické. Navrhovateľ nemohol byť nijakým spôsobom identifikovaný v radoch

bežnej verejnosti. Žilinský večerník sa vydáva v pôsobnosti mesta Žiliny a blízkeho okolia. Okresný
súd ďalej poukázal na to, že článok má zanedbateľný rozsah, je veľmi stručný a podľa názoru súdu
neobsahuje nepravdivé tvrdenia. Navyše sa v článku nekonštatovalo, že by navrhovateľ bol vrahom.
Konštatuje sa v tomto článku, že určitý 46-ročný, resp. neurčitý 46-ročný M. mal zabiť svoju matku.V článku bolo použité slovo zabiť, nie zavraždiť. Tretím osobám, ktoré nemali o konaní navrhovateľa
vedomosť z iných zdrojov, je teda takáto osoba celkom neznáma a neurčitá. Zverejnením článku tak
nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľa v tom zmysle, že by bola znížená jeho

česť a osobná dôstojnosť v spoločnosti. Okrem uvedeného okresný súd zdôraznil, že navrhovateľ
nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že k zníženiu jeho cti v spoločnosti alebo u
blízkych osôb zverejnením článku došlo v takom závažnom a nenapraviteľnom rozsahu, ktorý by
si vyžadoval poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotná skutočnosť, že došlo k
zverejneniu článku, takýto záver nijako nepreukázala a neodôvodňovala ani výšku nemajetkovej ujmy,

ktorú navrhovateľ požadoval. Jeho tvrdenia, že uverejnením tohto článku došlo k zníženiu jeho cti v
spoločnosti, predovšetkým u blízkych osôb, sú len špekulatívne. Okresný súd zdôraznil, že navrhovateľ
nepredložil žiaden dôkaz, u ktorých blízkych osôb malo dôjsť k zníženiu jeho cti, resp. neoznačil okruh
ľudí, ktorých sa tento článok mohol týkať. Súčasne okresný súd uviedol, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil,
že zverejnením takéhoto krátkeho marginálneho článku mohlo byť ovplyvnené jeho dokazovanie v jeho
trestnej veci, tak toto považoval okresný súd za absolútne tendenčné tvrdenie, ktoré nijakým spôsobom

nebolo preukázané. Pokiaľ mal navrhovateľ akékoľvek pochybnosti o priebehu dokazovania v jeho
trestnej veci, mohol podľa okresného súdu využiť na to inštitúty trestného práva a mohol sa brániť v
rámci trestného konania. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľa ako neopodstatnený
zamietol.
O trovách konania rozhodoval okresný súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.. V tomto konaní

bolúspešnýodporca,ktoréhoprávnyzástupcasivyčísliltrovykonania(prevzatiezastúpeniaaporadavo
veci91,29eur;06.11.2014písomnépodanievovecisamej,vyjadreniesakžalobe91,29eur;19.10.2015
účasť na pojednávaní 91,29 eur) spolu vo výške 273,87 eur. Účtoval si režijný paušál za dva úkony po
8,04 eur a za jeden úkon 8,39 eur, spolu
24,47 eur. Úkony spolu s režijným paušálom 298,34 eur. Okrem toho si právny zástupca účtoval aj DPH

20% v sume 59,67 eur, spolu s DPH 358,01 eur. Okresný súd preskúmal takto vyčíslené trovy konania a
zistil, že tieto boli vyčíslené v zmysle ustanovení § 1 ods. 2, ods. 3, § 10 ods. 8, § 13a, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004, správne bola vyčíslená výška úkonu, počet úkonov a tiež režijný paušál.
Okresný súd potom priznal právnemu zástupcovi trovy konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že súd došiel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Podotkol, že v žalobnom návrhu uviedol, že článok ho okrem iného osočil pred
jeho blízkou rodinou a jeho známymi. Údaje v rozsahu uvedenia krstného mena, veku, obce, kde mal
navrhovateľtrvalýpobyt,spoluskombináciouvekuakrstnéhomenamatkynavrhovateľabolidostatočné

na jeho identifikáciu v okruhu blízkej rodiny a verejnosti, kde je Žilinský večerník vydávaný. Podľa
odvolateľa rozsah článku nie je podmienkou a k zásahu do práv osobnosti môže dôjsť i pomerne
krátkym článkom, ktorý je prístupný verejnosti a môže do značnej miery výrazne ovplyvniť osobu, o
ktorej je písaný, jej postavenie a status v spoločnosti. Na pravdivosť tvrdení uvedených v článku bolo
potrebné prihliadať z pohľadu času, kedy článok vyšiel, t.j. v čase, kedy nebolo vo veci rozhodnuté

právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. To, že v článku je použitý výraz „zabiť“ a nie „zavraždiť“, nič
nemení na skutočnosti, že spolu s týmto termínom je v článku uvedené slovo matkovrah, čo môže
vzbudzovať dojem, že sa jedná o vraždu a nie o náhodné, neúmyselné zabitie. Odporca svojím článkom
zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, čo malo za následok v značnej miere zníženie
dôstojnosti fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti a mohlo mať aj vplyv na rozhodovanie v trestnej

veci. Navrhovateľ bol v článku dostatočne identifikovaný a nebolo ho možné zameniť s inou osobou
s rovnakými údajmi a v rovnakom čase, v rovnakej lokalite. V prípade okolností súvisiacich s trestnou
činnosťou treba mať na zreteli princíp prezumpcie neviny, a to najmä, že o páchateľovi trestného činu je
prípustné informovať verejnosť až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku, čo v tomto konaní odporca
preukázateľne nedodržal.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že prvostupňový súd správne posúdil otázku
identifikácie navrhovateľa a skutočnosť, že článok vplýval na česť a osobnú integritu navrhovateľa, nie
je ničím preukázaná. Navrhovateľ nijako nepreukázal následok ani reakciu okolia, ani závažnosť údajne
vzniknutej ujmy, pričom samotný článok môže byť len dôkazom o prípadnom zásahu a nie však dôkazom

o následkom takéhoto zásahu. Preto prvostupňový súd za daných okolností správne rozhodol tak, že
navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal, nakoľko neboli splnené podmienky na priznanie
tohto výnimočného reparačného inštitútu.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe
podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľaustanovenia§219ods.1O.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje

nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce

vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd nezistil v procesnom postupe prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia, také vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Stotožniac sa s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, na ktoré v zmysle ustanovenia § 219
ods. 2 O. s. p. poukazuje, sa v ďalšom zaoberal iba odvolacími námietkami navrhovateľa, pričom ich
vyhodnotil ako nedôvodné.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že prvostupňový súd z predložených dôkazov nesprávne posúdil skutočnosť,

či bol navrhovateľ v spornom článku dostatočne identifikovaný a zverejnením sporného článku došlo k
zásahu do jeho zákonom chránených práv a v tejto súvislosti mu vznikol nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, odvolací súd konštatuje, že otázku identifikácie navrhovateľa v článku posúdil prvostupňový súd
správne, pretože zverejnený údaj bol natoľko všeobecný, že v očiach verejnosti nemohol akýmkoľvek
spôsobom stotožniť osobu navrhovateľa. Aj podľa odvolacieho súdu samotný článok nemohol byť

zdrojom, ktorý by mohol vplývať na postoj verejnosti, teda ani na česť navrhovateľa takým spôsobom,
ako uviedol navrhovateľ v žalobnom návrhu. Navyše nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa, že
článok obsahoval údaje o mieste trvalého pobytu navrhovateľa, keďže takýto údaj v uvedenom článku
absentuje.

V danom konaní okresný súd správne konštatoval, že samotný navrhovateľ nepredložil a ani nenavrhol
vykonať žiadne dôkazy, že k zníženiu jeho cti v spoločnosti, alebo u blízkych osôb skutočne došlo
a že takéto zníženie cti bolo spôsobené práve zverejnením predmetného článku. Prvostupňový súd
tiež v odôvodnení svojho rozsudku zrozumiteľne poukázal na zamietnutie žaloby z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena v súvislosti s nesplnením základného predpokladu pre eventuálne priznanie

nemajetkovej ujmy, ktorým je predloženie dôkazov o tom, že sporný článok skutočne vyvolal následky,
ktoré by dosahovali intenzitu rovnajúcu sa neodstrániteľnému zásahu do osobnej integrity navrhovateľa,
ktorú by nebolo možné kompenzovať inak, ako poskytnutím peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy.
V tomto smere rovnako už prvostupňový súd správne vyhodnotil, že navrhovateľ nijako nepreukázalreakciu okolia, ani závažnosť údajne vzniknutej ujmy. Za daných okolností preto prvostupňový súd
správne rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o
trovách prvostupňového konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť.

O trovách rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešný
v odvolacom konaní bol odporca, ktorému prináleží náhrada trov odvolacieho konania vo výške 91,29

eur, a to za 1 úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu, režijný paušál vo výške 8,58 eur a 20 % DPH
vo výške 19,98 eur, spolu 119,85 eur, ktoré si uplatnil. Vo vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia
odporcu nezistil odvolací súd žiadne nesprávnosti, a preto mu ich priznal v uplatnenej výške, keď
vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to najmä z ustanovenia § 1 ods. 2, § 10
ods. 8, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ak to

zákonpripúšťavlehotedvochmesiacovoddoručeniaodvolaciehosúduoprávnenémusubjektunasúde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).