Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/643/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207617
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214207617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: P. E., nar. XX.XX.XXXX,
N. M. XXXX/XX, F. B., o zaplatenie 3.255,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.6C279/2014-30zodňa14.októbra2014vzamietajúcej
časti - výrok II. a vo výroku o náhrade trov konania - výrok III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku II. ktorým súd vo zvyšku návrh
zamietol a v závislom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd výrokom I. odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 569,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z tejto
sumy, počnúc od 10.04.2014 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom
II. vo zvyšku súd návrh zamietol a výrokom III. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 a
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 a vecne odôvodnil tým, že súd po preskúmaní obsahu a predmetu
zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou
zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský konkrétne zo spotrebiteľského úveru. Uvedenú
zmluvu je potrebné teda posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá podlieha režimu zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, súd skúmal, či táto zmluva má všetky náležitosti, ktoré vyžadujú
príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia
zmluvy.AkvšakZmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa§4ods.2písm.a),b),d)až
j),k)al),poskytnutýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Vzhľadomnaaabsenciuuvedených
povinných náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. má navrhovateľ nárok len na vrátenie
skutočne poskytnutého plnenia pri zohľadnení úhrad vykonaných odporcom. Preto súd zaviazal odporcu
uhradiť rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 4.000,- eur a tým, čo na

spornomúvereodporcauhradil,teda569,30eur.Navrhovateľsiuplatnilajúrokzomeškaniaspoukazom
na § 517 ods. 2 OZ, súd navrhovateľovi teda v časti, v ktorej bol úspešný v zmysle § 517 ods. 1 a 2
OZ priznal aj príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania.V predmetnom prípade navrhovateľ si uplatnil zaplatenie istiny 3.255,01 eur s prísl., bolo mu priznaných
569,30 eur, odporcovi v súvislosti s konaním trovy nevznikli, preto súd o náhrade trov konania rozhodol
tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ proti výroku II., ktorým vo zvyšku súd návrh zamietol
a výroku III. ktorým vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ako odvolacie
dôvody uviedol § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože prvostupňový súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal, že termín konečnej
splatnosti úveru je uvedený ako lehota splatnosti v zmluve a to políčko 52 lehota splatnosti 84 mesiacov
po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v nasledujúcom mesiaci. Teda doba trvania zmluvy sa dá jednoducho
odvodiť od počtu mesačných splátok, čo je políčko 43 počet mesačných splátok 84 a teda je zreteľné a
jasné, že úver je poskytnutý na 84 mesiacov, teda 7 rokov. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere
sú uvedené termíny splátok a to tak, že sa odkazuje políčko 48 na nižšie políčko kde je uvedené, že prvá

splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po
poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný
deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v
kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci v ktorom je splatná
prvá splátka. Navrhovateľ považuje údaje o konečnej splatnosti za jednoznačné a preto nie je dôvodné

pochybovať o nesplnení tejto náležitosti v spotrebiteľskej zmluve. Podľa odvolateľa v žiadnom prípade
konečná splatnosť nemusí byť vyjadrená dátumom. Čo sa týka náležitostí a to podľa § 4 ods. 2
písm. i) zákona a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov táto náležitosť
jasne vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy z lícnej strany zmluvy a to v nej uvedený počet splátok 84 a
to tak, že lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci a

mesačná splátka je 98,02 eur/2.952,95 Sk. Poukázal na hlavu 4 § 2 úverových zmluvných podmienok
ako aj na hlavu 5 podmienky splácania úveru § 1 kde v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná
časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne úhrada za poistenie, ktoré
je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej
strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky, zníženej o výšku

poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za postenie, a počtu splátok
a výšky poskytnutého úveru. Na základe uvedeného je odvolateľ presvedčený, že zmluva spĺňa všetky
stanovené náležitosti a nie je dôvod, aby bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe
uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)postupom
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je
v napadnutej časti vecne správny.

Predmetom odvolacieho konania bol výrok, ktorým súd návrh zamietol (výrok II.) a závislý výrok o
náhrade trov konania (výrok III.).

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá

postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd
nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania
najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebovyšlinajavoinak,zhľadiskaichzávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivostiavierohodnostijelogický
rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav

nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom konanie súdu prvého stupňa netrpelo žiadnymi takými
vadami, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa
i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi.

Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd s týmto odôvodnením súd v prevažnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

Z obsahu spisu, a to z Úverovej zmluvy č. 4002075741, ktorej súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky,
uzavretej dňa 23.02.2010, vyplýva, že Home Credit, a.s. poskytol odporcovi úver vo výške 4.000,-
eur, ktorý mal odporca splatiť v 84 mesačných splátkach po 98,02 eur, lehota splatnosti 84 mesiacov

po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, ročná úroková sadzba 20,07 %, ročná
percentuálna miera nákladov od 21,7 % do 22,4 %. Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke)
predstavuje sumu 1,99 eur mesačne. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva dlh na istine 203,05
eur, zosplatnená istina 2747,06 eur, úrok 261,04 eur, úrok z omeškania 204,66 eur, poplatok za vedenie
účtu 7,96 eur, poistenie 34,40 eur, dlh spolu 3459,67 eur, spolu úhrada 3.430,70 eur.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Vzmysle§4ods.2zák.č.258/2001Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ods. 3 veta druhá).

Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž
neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť

ich bezprostredne splatiť v celej výške.Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ), ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§
4 ods. 2 písm. i) ). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je
svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v

ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo.

Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva
neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona, preto v zmysle § 4 ods.
3 zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka podľa cit. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel
k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a to konečnú

splatnosť spotrebiteľského úveru. V texte zmluvy nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona. Odvolací súd uzatvára, že
s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere by bolo možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v
citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského

úveru,čovdanomprípadesplnenénebolo.Vzmluveospotrebiteľskomúverenemusíbyťnutneuvedený
iba konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže byť v
zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a jednoznačne
určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej zmluve ale údaj o
konečnej splatnosti úveru nie je uvedený žiadnym spôsobom.

Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala ani rozčlenenie splátok úveru
na istinu, úroky a iné poplatky (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na
istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis
vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonom stanovené členenie a uvedenie

jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať
aj nároky, na ktoré nemá právo. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné
dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je
zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu)

zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
„výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným
iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj
vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti

takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti
venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný
ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy
reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi
vrátiť).

Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na
čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od
spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka
„roztrúsených“vrôznychčastiachlistínspotrebiteľovipredkladaných(aleajnepredkladaných)napodpis,

v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2 písm.
g) a i) v spojení s § 4 ods. 3 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutýúver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom podľa dokladov predložených navrhovateľom,
odporca ku dňu podania návrhu uhradil 3.430,70 eur., poskytnutých bolo 4.000,- eur, súd preto uložil
odporcovi povinnosť na doplatenie 569,30 eur a preto súd správne vo zvyšku návrh navrhovateľa ako

nedôvodný zamietol.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej
časti, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého,
ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.