Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/182/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216355
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515216355.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci
starostlivosti súdu o maloleté deti C., Y., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom R. práce, sociálnych vecí a rodiny W., Q. Xa, W., deti rodičov, matky:
D. C., trvale bytom W., M. XX, v skutočnosti bytom W., L. XX, zastúpená U.. U. M., advokátkou so sídlom
v W., AK, O. XX a otca: F. C., trvale bytom F., U. čtvrť 7, C. republika, v skutočnosti bytom W., L. XX,

adresa pre doručovanie súdnych písomností W., M. XX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloleté deti C., Y., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že túto bude matka vykonávať od piatka XX,XX
hodiny nepárneho kalendárneho týždňa do piatku XX,XX hodiny párneho kalendárneho týždňa a otec od
piatka XX,XX hodiny párneho kalendárneho týždňa do piatku XX,XX hodiny nepárneho kalendárneho

týždňa, pričom rodičia si deti budú preberať, otec od matky v mieste jej bydliska a matka od otca v mieste
jeho bydliska.

SúdurčujevyživovaciupovinnosťotcakmaloletýmdeťomsumouXXX,-€mesačnenakaždézaobdobie
od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. Zročné výživné za uvedené obdobie u každého maloletého dieťaťa v

celkovej sume 146,95 € je otec povinný zaplatiť matke maloletých detí do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa XX.X.XXXX, tunajšiemu súdu podaným dňa X.X.XXXX, požiadala matka o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu k maloletým deťom C., Y., nar. XX.XX.XXXX,

T., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX tak, že deti navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti
a otca zaviazať výživným od mesiaca september XXXX v sume XXX,-€ mesačne na každé. Návrh
zdôvodnila prebiehajúcim konaním vo veci rozvodu manželstva na E. súde W. V pod sp. zn. XXP/XXX/
XXXX, a tým, že otec detí sa v septembri XXXX odsťahoval zo spoločnej domácnosti, kedy sa ústne
dohodli na výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že osobnú starostlivosť o
ne bude vykonávať ona a otec bude prispievať na ich výživu sumou XXX,-€ mesačne na každé. E. si

však neplní svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s uzavretou ústnou dohodou a na výživu detí prispieva
nepravidelne. Spočiatku ju otec opakovane ubezpečoval, že dlžné výživné na deti vyrovná po tom, ako
sa mu zlepší jeho finančná situácia. Nakoľko jeho ústnym sľubom verila, nepovažovala za nutné riešiť
vec súdnou cestou. Od začiatku roka XXXX jej však otec nezaplatil výživné v mesiacoch január, február,
apríl, máj a jún a v mesiaci marec uhradil iba sumu XXX,-€ a v mesiaci júl sumu XXX,-€. Keď od
neho žiadala zaplatenie výživného s tým, že nemá prostriedky ani na zakúpenie základných potravín,

odmietol tak urobiť s odôvodnením, že kým si nevyriešia svoje bezpodielové spoluvlastníctvo, tak jej
nebude platiť na deti výživné. Na pojednávaní matka uviedla, že nežiada rozhodnúť o zastupovaní detía spravovaní ich majetku, ani o styku otca s deťmi, a že od XX.X.XXXX sa u nich začala vykonávať
striedavá starostlivosť. Odvtedy jej otec na deti finančne neprispel, deťom zaplatil šeky v materskej a
základnej škole každý druhý mesiac.

Otec sa k návrhu vyjadril tak, že nesúhlasí so zverením maloletých detí do starostlivosti matky, ani s
určením výživného. Po svojom odchode zo spoločnej domácnosti dal matke v XX/XXXX sumu XXX,-€,
v XX/XXXX sumu XXX alebo XXX,-€, v XX/XX možno nič. Potvrdil platby, ktoré matka súdu predložila
v rozpise od X/XXXX následne a ohľadne roku XXXX povedal, že matke nedával žiadne finančné

prostriedkynadetizdôvodu,žematkapredalaichspoločnýrodinnýdomajemuztohonevyplatilažiadne
finančné prostriedky, pričom časť peňazí z odpredaja domu dala svojmu otcovi. Ďalej otec vypovedal,
že keď sa začala striedavá starostlivosť, aby matka vedela, v akom oblečení mu má deti vrátiť - išlo
o oblečenie, ktoré kúpil deťom on, poslal jej fotografie detského oblečenia, keďže matka v tom mala
chaos, lebo niektoré veci mali deti darované alebo požičané od matkiných kamarátok. Deťom platil šeky
v materskej škole aj v základnej škole buď priamo, alebo dal na ne matke peniaze.

Kolízny opatrovník odporučil maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
k návrhu matky na určenie výživného od roku XXXX sa nepripojil pre absenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa a odporučil, aby súd vyživovaciu povinnosť otca určil od podania návrhu do začiatku
fungovania striedavej osobnej starostlivosti, pričom výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od
septembra XXXX, kedy sa z nej otec odsťahoval a maloleté deti zostali v osobnej starostlivosti matky.
RozsudkomzodňaX.X.XXXX,č.k.XXP/XXX/XXXX,bolonanávrhmatkymanželstvorodičovrozvedené
a výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom upravený tak, že súd deti zveril do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že túto bude matka vykonávať od piatka XX,XX hodiny
nepárneho kalendárneho týždňa do piatku XX,XX hodiny párneho kalendárneho týždňa a otec od piatka
XX,XX hodiny párneho kalendárneho týždňa do piatku XX,XX hodiny nepárneho kalendárneho týždňa,
pričom rodičia si deti budú preberať, otec od matky v mieste jej bydliska a matka od otca v mieste jeho
bydliska, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku poveril obidvoch rodičov a výživné

na deti neurčil. Rozsudok zatiaľ právoplatnosť nenadobudol.

Matka iné vyživovacie povinnosti nemá. V obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaná nie
je. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola vedená v dobe od XX.XX.XXXX do X.X.XXXX a
od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX mala vyplatenú dávku v

nezamestnanosti v celkovej sume X.XXX,XX €. Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX bola zamestnaná v
X. sporiteľni, a.s., s priemerným mesačným netto zárobkom XXX,XX € a vo zvyšku mala vyplatené
nemocenské v celkovej výške X.XXX,XX € od X. poisťovne pobočka W., pracovný pomer skončil
dohodou podľa § 60 N.. práce. Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX pracovala na základe dohody o vykonaní
práce v Y. P., s.r.o., výkon práce bol ukončení rozviazaním tejto dohody a priemerná čistá mesačná

mzda matky tu predstavovala XXX,XX €. Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX trval pracovný pomer matky v
J. W. I. H. and X., a.s., aj tento pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 N.. práce. Od XX.X.XXXX
do XX.X.XXXX matka pracovala v E. poisťovacej a zaisťovacej spoločnosti Y., a.s., s priemerným netto
zárobkom XXX,XX € mesačne, pracovný pomer skončil rovnakým spôsobom, ako predchádzajúce
pracovné pomery. Od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX trval pracovný pomer matky založený dohodou o

vykonaní práce s firmou D.., s.r.o. a skončený bol dohodou zo strany zamestnanca, tu matka zarobila
v čistom v mesiaci október XXX,XX € a v mesiaci november XXX,XX €. Od X.XX.XXXX sa matka
zamestnala v S.-D., s.r.o. a jej priemerný netto zárobok od nástupu do apríla XXXX činí XXX,XX €.

Otec je bez iných vyživovacích povinností. Od XX.X.XXXX je držiteľom živnostenského oprávnenia

pre predmety podnikania: P. autora, natáčanie videokamerou, C.v. V obchodnom registri evidovaný nie
je. V daňových priznaniach uviedol: za rok XXXX príjmy zo živnosti X.XXX,XX €, výdavky zo živnosti
X.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a žiadnu daň, za rok XXXX príjmy zo živnosti XX.XXX,XX €,
výdavky zo živnosti XX.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a žiadnu daň, za rok XXXX príjmy zo živnosti
XX.XXX,XX €, výdavky zo živnosti X.XXX,XX €, základ dane XXXX,XX € a žiadnu daň a za rok XXXX

príjmy zo živnosti X.XXX,XX €, výdavky zo živnosti X.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a žiadnu daň.
Ako vyplýva z vyjadrenia otca na pojednávaní dňa X.XX.XXXX v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XXX/
XXXX (rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností), pracuje spolu s ďalšími
živnostníkmi na rekonštrukcii bytov, má obchodík na L. XX v W., teda v mieste svojho terajšieho bydliska,kde býva sám v T.P. Y. je vo veku E., navštevuje T. ročník základnej školy. T. T. a A. majú Q., chodia do
poslednéhoročníkamaterskejškoly.Zvýšenévýdajenaichvýživuprezdravotnýstavpreukázanéneboli.

V rámci rozvodového konania bolo kolíznym opatrovníkom vykonané šetrenie v mieste terajšieho
bydliskaotcanaL.XXvW.dňaXX.X.XXXX.G.odvojgarsónkusdvomilodžiami,ktorúmáotecprenajatú
na dobu neurčitú. O. je tu prepojená s obývačkou, v izbe sa nachádza manželská posteľ, poschodová
posteľ s dvomi lôžkami a poschodová posteľ, pod ktorou je písací stôl a dve stoličky. T. majú svoje
potreby uložené v šatníku a zásuvkách. W. je udržiavaný na primeranej hygienickej úrovni. E. má podľa

kolízneho opatrovníka vytvorené vhodné podmienky pre pobyt maloletých detí. O. opatrovník zároveň
šetrením zistil, že matka býva s deťmi taktiež v prenajatej dvojgarsónke, kde je kuchyňa spojená s
obývačkou a zároveň slúži ako spálňa pre matku. V izbe majú deti tri postele, skrinky a pracovný stôl.
V chodbe je vstavaná skriňa, kde majú deti uložené šatstvo.

Kolízny opatrovník vykonal v rámci šetrenia pomerov tiež pohovor s maloletými deťmi. Maloleté dvojičky

uviedli, že by chceli byť v rovnakej miere u matky aj u otca. Otec je im vzácny, majú ho radi. Maloletý Y.
bol v tej dobe na otca nahnevaný, lebo ho odmietol, keď chcel ísť k nemu na návštevu počas víkendu. Y.
so striedavou starostlivosťou nesúhlasil, otca by chcel navštevovať iba cez víkend. Otec ho niekoľkokrát
sklamal, a to tým, že nesplnil, čo sľúbil, napr. nekúpil mu psa, zabudol mu zabezpečiť obed v škole a
neprihlásil ho na L..

Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky vo výchovnom prostredí rodičov.

V rámci konania o rozvod si súd vyžiadal správy ohľadne maloletých detí od základnej školy a materskej
školy, ktoré navštevujú.

Základná škola na M. XX v W. dňa XX.X.XXXX súdu oznámila, že maloletý Y. je žiakom jej druhého
ročníka. Jeho správanie je primerané veku, školský poriadok neporušuje, je ohľaduplný a slušný.
Výchovnovzdelávacie výsledky dosahuje dobré, je snaživý. Jeho domáca príprava je zabezpečená,
v prípade choroby väčšinou škola komunikuje s matkou. Maloletý si potrebné veci do školy nosí,

tak isto máva so sebou desiatu a pitie. Triednych aktívov sa zúčastňuje matka, podľa potreby sa
informuje aj telefonicky a osobne, uhrádza platby za stravovanie a školský klub a nepravidelné
poplatky požadované školou. U maloletého škola nezistila nedostatky v hygiene, oblečení alebo vo
vybavení desiatou a školskými pomôckami. Zo správania maloletého alebo z jeho vyjadrovania triedna
učiteľka nepostrehla, ku ktorému z rodičov maloletý viac inklinuje, a ktorého viac spomína, o striedavej

starostlivosti vykonávanej po týždni sa dozvedela len z písomnej požiadavky súdu.

Materská škola na M. XX v W. dňa XX.X.XXXX súdu doručila správu ohľadne maloletých detí T. a A.
z ktorej vyplýva, že deti sa správajú k učiteľkám slušne a k deťom tiež, pri nástupe v septembri XXXX
patrili medzi najšikovnejšie deti, teraz sú ich výsledky priemerné. A. je viac komunikatívna a samostatná

ako T., ktorý je viac citlivý a zmeny sú na jeho správaní výraznejšie, mal obdobie, kedy sa nevedel
sústrediť. Deti chodia vždy čisto oblečené, obaja rodičia spolupracujú a o deti sa zaujímajú. Poplatky,
napr. stravu, zaplatia niekedy s omeškaním. Rodičia vodia deti striedavo, tak isto po ne aj chodia. Deti
majú dobrý vzťah k obom rodičom. A. rozchod rodičov berie s pochopením, T. situácia v rodine stresuje
a znepokojuje. A. neboli zistené ani počas týždňa, keď sa o deti stará matka, ani v týždni, keď sa o ne

stará otec.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Nakoľko rodičia, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, pričom prebieha konanie vo veci
rozvodu ich manželstva, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
dôvodný.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

V danom prípade sa striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov už realizuje, a to od XX.X.XXXX,
teda presne po dobu osem mesiacov. Za celé obdobie je o deti bezpochyby riadne postarané, opak
by sa bol prejavil v hodnoteniach základnej školy a materskej školy. Z vyjadrenia školy maloletého Y.
dokonca vyplynulo, že triedna učiteľka nemala vedomosť o striedaní sa rodičov pri starostlivosti o neho.

Z hľadiska materiálnych požiadaviek kladených na rodičov pri výkone striedavej starostlivosti neboli
zistené žiadne nedostatky ani na strane matky, ani na strane otca. Obidvaja rodičia majú v podstate
totožné bytové podmienky, obidvaja bývajú v prenajatých dvojgarsónkach na rovnakej ulici, každé z detí
má u oboch rodičov samostatné lôžko, všetky potrebné veci a primerané pohodlie.

Blízkosť bydlísk rodičov je nie nepodstatnou náležitosťou výkonu striedavej osobnej starostlivosti,

predovšetkým z hľadiska dochádzania detí do školy a škôlky.

Ako obidvaja rodičia zhodne uviedli, náklady spojené s pobytom detí v materskej škole, ako aj stravné
v škole, hradia striedavo každý druhý mesiac. Otec tieto poplatky zaplatí buď priamo, alebo peniaze na
ne odovzdá matke.

Súd nemá žiadnu pochybnosť o rodičovských zručnostiach matky ani otca, obaja rodičia sa javia ako
zodpovední, starostliví a schopní deťom poskytnúť všetko potrebné. Jediným negatívom je, že rodičia
nemajú medzi sebou vysporiadané majetkové pomery, čo spôsobuje v ich vzťahu tenziu, avšak priamy
vplyv na úroveň ich starostlivosti o deti táto skutočnosť nemá.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných

za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Z dikcie zákona vyplýva pre súd povinnosť prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa a jeho názoru
venovať náležitú pozornosť, čo ale neznamená, že súdne rozhodnutie musí kopírovať vôľu dieťaťa
prejavenú prostredníctvom vypočutia kolíznym opatrovníkom, príp. pred súdom, pretože súdne

rozhodnutie musí vychádzať zo všetkých podstatných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, pričom
maloleté dieťa v konečnom dôsledku nemôže rozhodovať samotné o takých podstatných záležitostiach,
ako je jeho výchovné prostredie, keď nechápe v celosti ich význam a dosah, preferujúc výhradne svoje
aktuálne záujmy.

Aj keď sú všetky tri maloleté deti v pomerne útlom veku, k striedavej osobnej starostlivosti mali možnosť
vyjadriť svoj názor, kedy maloleté dvojičky uviedli, že by chceli byť v rovnakej miere u matky aj u otca a
maloletý Y. so striedavou starostlivosťou nesúhlasil s tým, že by otca chcel navštevovať iba cez víkend.
A. stanovisko maloletého bolo v čase jeho vypočutia kolíznym opatrovníkom ovplyvnené tým, že bol na
otca nahnevaný. Z vyjadrenia maloletého Y. neboli zistené žiadne závažné skutočnosti, ktoré by boli v

neprospech už realizovanej striedavej starostlivosti.

X. rozhodol o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vykonávanej
v týždňových intervaloch, a to matkou od piatka XX,XX hodiny nepárneho kalendárneho týždňa do piatku
XX,XX hodiny párneho kalendárneho týždňa a otcom od piatka XX,XX hodiny párneho kalendárneho

týždňa do piatku XX,XX hodiny nepárneho kalendárneho týždňa. H. spôsobom bolo rozhodnuté o
výchovnom prostredí maloletých detí aj na čas po rozvode manželstva ich rodičov. T. takého rozhodnutia
je reálny výkon striedavej osobnej starostlivosti od XX.X.XXXX, ktorý je zjavne ku prospechu všetkýchmaloletých detí, a teda v ich najlepšom záujme, kedy majú zabezpečenú rovnakú mieru rodičovskej
starostlivosti otcom aj matkou.

O zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku matka nežiadala rozhodnúť.
Matka navrhla na všetky maloleté deti určiť výživné od septembra XXXX do budúcna.
Návrh na súd podala dňa X.X.XXXX.

Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu

troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu vôbec alebo v dostatočnej
miere, je nevyhnutné podať návrh na začatie konania čo najskôr. U maloletého oprávneného môže
súd výnimočne priznať výživné aj spätne, a to až tri roky odo dňa podania návrhu na súd, avšak len z
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ súd uzná, že sú dané takéto dôvody, musí mať preukázané

predovšetkým kedy si povinný prestal plniť úplne, resp. čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť k
oprávnenému.

Keďže matka návrh na súd podala dňa X.X.XXXX, je to deň, ktorý procesný predpis určuje za deň
začatia konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne,

ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania. Zákonnou podmienkou však je existencia dôvodov hodných
osobitnéhozreteľa.Súdtedamôževýživnénamaloletédieťapriznaťajspätne,akzistýchdôvodov,ktoré
možno uznať ako výnimočné, účastník žiada o spätné určenie výživného a v jeho počine nemožno badať
snahuzneužiťtentozákonnýinštitút.Zákonpritomexistenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,resp.
jej preukázanie vyžaduje striktne a bez výnimky aj v tom prípade, ak sa v návrhu požaduje výživné jeden

deň pred začatím konania. Zákon presne nedefinuje, o aké konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa
sa má jednať čo znamená, že ponecháva v jednotlivých prípadoch na zvážení súdu, či určité dôvody
udávané rodičom, pre ktoré nemohol uplatniť nárok maloletého dieťaťa na výživné od druhého rodiča
na súde skôr, alebo skutočnosti, ktoré súd sám na základe vykonaných dôkazov zistil, sú tak závažné
a podstatné, že je nevyhnutné brať na ne zreteľ. V zásade tak pôjde napr. o nepriaznivý zdravotný stav

rodičia, ktorý mu bránil podať včas návrh na určenie výživného, vyhrážanie sa výživou povinného rodiča
druhému, a teda odôvodnené obavy tohto rodiča, že v dôsledku podania návrhu na súd bude nejakým
spôsobom ohrozený, tiež dlhodobý pobyt oprávneného rodiča v zahraničí, a tým značne sťažený jeho
styk s justičnými orgánmi domovského štátu a pod.

Keďže v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti podľa § 176 O.s.p. súd nie je viazaný návrhom,
nakoľko sa jedná o konanie, ktoré je možné začať aj ex offo (§ 81 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa sám z
úradnej povinnosti otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného pred
podaním návrhu na súd. Nezistil však žiadne okolnosti, ktoré by za dôvody hodné osobitného zreteľa
mohli byť uznané, a preto nárok na určenie výživného už od septembra 2013 priznať nemohol, keď ani

matka nijako neosvedčila, že by jej v podaní návrhu na súd už v skoršom období bránila nejaká závažná
subjektívna alebo objektívna prekážka.

Za dôvody hodné osobitného zreteľa nemohlo byť považované matkou udané, že musela zabezpečovať
chod domácnosti, predávala dom a nemala čas chodiť na pojednávania a riešiť situáciu, že otec jej

neplatí výživné. Práve riešenie neplatenia výživného na maloleté deti malo byť pre matkou prioritou v
záujme zaistenia výživy detí pred všetkým ostatným. To, že musela zabezpečovať chod domácnosti,
čo v konečnom dôsledku je povinnosťou každého rodiča, ktorý po rozpade partnerského vzťahu má
na starosti maloleté deti, nemôže byť posudzované ako dôvod hodný osobitného zreteľa, keď práve
zabezpečenie riadneho chodu domácnosti, a teda potrieb všetkých jej členov, je závislé aj od dosiahnutia

plnenia výživného od druhého rodiča.
Navyše matka podala návrh na rozvod manželstva už X.XX.XXXX, teda deväť mesiacov pred podaním
návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, hoci
v záujme maloletých detí malo byť prioritné práve riešenie ich výchovy a výživy, keď rodičia už nežili
v spoločnej domácnosti.

Na základe uvedeného určil súd počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca odo dňa podania návrhu
na súd, teda od X.X.XXXX.Od XX.X.XXXX sa začala vykonávať striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov.
Otec priznal, že v dobe od podania návrhu do začiatku striedavej osobnej starostlivosti matke na výživu
detí nedal žiadne finančné prostriedky napriek tomu, že boli ústne dohodnutí na sume XXX,-€ mesačne

na každé z detí. N. to tým, že matka predala ich spoločný rodinný dom a jemu z toho nedala žiadne
financie. Q. na maloleté deti nie je možné kompenzovať so žiadnymi inými finančnými nárokmi, preto
súd nemôže prihliadať na majetkové nezhody rodičov a ich prípadné vzájomné pohľadávky.

F. § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce
k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky
atď., to všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, miera pracovného

nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu
podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom
registri.

Matkou navrhované výživné súd považoval za primerané veku a potrebám všetkých troch detí v období,

za ktoré bolo určené, nakoľko medzi najstarším dieťaťom a jeho súrodencami - dvojičkami, je vekový
rozdiel len dvoch rokov.

Navrhovaná výška výživného zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca po zohľadnení rovnakých
kritérií na strane matky.

Súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom za obdobie od podania návrhu do začiatku
výkonu striedavej osobnej starostlivosti, teda za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, sumou XXX,-€
mesačne na každé z detí, čo je suma, na ktorej boli rodičia ústne dohodnutí, a ktorej sa matka svojim
návrhom aj domáhala. S. vzniklo zročné výživné u každého maloletého dieťaťa v celkovej sume XXX,XX

€ za uvedené obdobie, t.j. za XX dní mesiaca august XXXX a XX dní mesiaca september XXXX (XXX,-
€ : XX dní x XX dní = XX,XX € a XXX,-€ : XX dní x XX dní = XX,XX €, spolu XXX,XX €).
F. § X60 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.N. výživné súd otcovi povolil zaplatiť matke maloletých detí v dlhšej lehote, a to do XX dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s ohľadom na jeho celkovú výšku.

Q. bolo určené len za vyššie uvedené obdobie, kedy osobnú starostlivosť maloletých detí vykonávala
iba matka, keď následne sa začala realizovať striedavá osobná starostlivosť, po dobu ktorej už výživné
určené nie je (§ X2 ods. 6 Zák. o rodine).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými
náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady
konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných
dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú splnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu.