Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/107/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115205723
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115205723.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: J. L., nar. XX. X.
XXXX, bytom B., E. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Juraj Strähle, advokát, so sídlom B., G. Y. XX/XXX
proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
25C/115/2015-90 zo dňa 20. 10. 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 792/21, Žilina, sp. zn. RK-
PC-1004/14-LB zo dňa 27. 11. 2014. Tiež zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 262,50 eur, v lehote 3 dní.
Pri rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., zákona č. 335/2014
Z.z., §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pričom dospel k záveru, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi možno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku s tým, že neboli individuálne dojednané zmluvné
podmienky, nakoľko tieto pripravil dodávateľ vopred a rozhodcovskú zmluvu podpísal spotrebiteľ spolu
so zmluvou o revolvingovom úvere ako viacero spolu súvisiacich dokumentov. Zmluva bola predložená v
predtlačenej podobe, vo forme tzv. formulárovej zmluvy a navrhovateľ mal len možnosť ju buď ako celok
odmietnuť alebo ako celok prijať. Napriek tomu, že v rozhodcovskej zmluve bol uvedený alternatívny
spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd, podľa
názoru súdu išlo o čisto formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde dlžník len formálne sa
môže obrátiť na všeobecný súd z toho dôvodu, že pokiaľ veriteľ uplatní svoje práva na rozhodcovskom
súde, je dlžník povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný
súd, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a vyvodzuje
záver, že právo voľby medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom je len iluzórne. Vzhľadom k
tomu, rozhodcovskú zmluvu považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Pretože nebola individuálne dojednaná a spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, súd ju považoval za neplatnú,
následkom čoho rozhodcovský súd vydávajúci rozhodcovský rozsudok vôbec nemal právomoc konať
a rozhodnúť daný spor. Z uvedených dôvodov zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria v Žiline.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi majúcemu úspech v konaní
priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré posudzoval v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal
odvolanie odporca. Poukazoval predovšetkým na to, že predmetom konania je nulitný rozhodcovský
rozsudok, nakoľko po zmene legislatívy (zákon č. 335/2014 Z.z.) už nebol rozhodcovský súd spôsobilý
rozsudok vydať, preto absentuje akýkoľvek naliehavý právny záujem na jeho zrušení, keďže účastníkov
nemôže k ničomu zaväzovať. Odvolateľ poukázal na to, že nástupníckym rozhodcovským súdom bol
dňa 23. 10. 2015 vydaný rozhodcovský rozsudok, proti ktorému mohol navrhovateľ podať žalobu o jeho
zrušenie. Odvolateľ tiež spochybnil závery súdu ohľadom neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy. V tomto prípade navrhovateľ ako spotrebiteľ mal možnosť dodatočného odstúpenia od
rozhodcovskej zmluvy, a to sa javí ako základný fakt, ktorý neguje závery súdu o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal
informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádza hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy,
teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na
strane spotrebiteľa. Existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si navrhovateľ v
lehote 14 dní mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Navrhovateľ - spotrebiteľ
ako osoba v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená, mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu
aj dodatočne. O tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená, bol navrhovateľ informovaný vo
viacerých ustanoveniach rozhodcovskej zmluvy. Na hodnotenie tejto situácie podporne poukazoval
odvolateľ na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014, resp. iné rozhodnutia súdov.
Odvolateľ napadol aj závery súdu, podľa ktorých navrhovateľovi nebolo dané dostatočné poučenie, resp.
časový priestor. Z rozsudku nevyplýva jediný konkrétny argument, na základe ktorého súd tvrdí, že
poučenie v rozhodcovskej zmluve je nedostatočné, resp. že nebolo vykonané. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia je potom založené nie na objektívnom vyhodnotení dôkazov, ale prevažne na fabuláciách
súdu ohľadom uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a návrh zamietnuť, resp. tento zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania postupom podľa § 214 O.s.p.
napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Okresnýsúdneporušilprávoúčastníkovkonanianaspravodlivýproces,nakoľkovhodnotenískutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre
ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti
vydanému rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom
Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení
rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (IV. ÚS 115/03, I. ÚS 241/07).
Odporcavodvolanínaďalejzastávalnázoroindividuálnedojednanejrozhodcovskejzmluve,resp.otom,
že v kontexte so zmluvou o revolvingovom úvere nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvého
stupňa sa tejto otázke venoval komplexným spôsobom, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky
- rozhodcovskej zmluvy bola interpretovaná vo viacerých rozhodnutiach súdov SR. Nebolo možné
súhlasiť preto s názorom odporcu, že by súd prvého stupňa rozhodol formalisticky bez eurokonformného
výkladu a že by jeho závery a dôvody rozhodnutia vychádzali z nepodložených tvrdení navrhovateľa.
Prvostupňový súd jednoznačne uviedol, prečo rozhodcovskú zmluvu považoval za neplatnú, keď sa
jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorú podpisoval navrhovateľ spoločne s ostatnými písomnosťami,týkajúcimi sa uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolateľ poukazoval na to, že navrhovateľ
mohol odstúpiť od takto uzatvorenej zmluvy, pričom o závažnosti podpísania rozhodcovskej zmluvy mal
byť riadnym spôsobom poučený. Prvostupňový súd mu však vyčítal, že zo zmluvy nie je zrejmé, či bol
navrhovateľ dôkladne poučený o následkoch vyplývajúcich z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, t.j. že
pokiaľ veriteľ požiada o riešenie sporu rozhodcovský súd, týmto výberom je dlžník (spotrebiteľ) viazaný.
Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd plne stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa,
ktorý vo svojom odôvodnení rozsudku podrobne rozviedol, prečo uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu
považovalzaneprijateľnúaztohodôvoduzaneplatnú,následnepotomnemohlabyťzaloženáprávomoc
a príslušnosť rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie sporu a ním vynesený rozhodcovský
rozsudok zrušil. V zmysle ust. § 372w O.s.p. spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
a o zrušenie rozhodcovského rozsudku spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých
sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia
súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov. Súd správne v intenciách daného ustanovenia
rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Z uvedených dôvodov odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a rozsudok prvostupňového
súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p., resp. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože odporca ako odvolateľ nebol v konaní úspešný a navrhovateľ si trovy neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.