Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1543/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114210000
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114210000.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, proti odporkyni R. V., narodenej XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX F. F., V. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo námestie 7,
zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, Advokátska kancelária 811 01
Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 669,50 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/143/2014 - 30 zo dňa 25. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne : Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
občianske združenie, so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo námestie 7, do konania.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku
o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 35,98 € spolu s
9 % ročným úrokom z omeškania od 13. 12. 2009 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 23. 05. 2008 č. 820008614
posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, s odkazom na
ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, ako aj podľa ust. § 369 ods. 1 a 3 Obchodného
zákonníka. Zároveň zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Existenciu náležitostí zmluvy posudzoval podľa § 4 ods. 2
tohto zákona, následky neexistencie týchto náležitostí podľa § 4 ods. 3 uvedeného zákona. Podmienky
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere posudzoval podľa ust.§ 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporkyňa dňa 21. 05. 2008 podpísala
a vyplnila body 1. až 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere
ako jednostranného právneho úkonu, ktorý súd považoval za návrh na uzavretie zmluvy. Zástupca
navrhovateľa dňa 23. 05. 2008 podpísal a vyplnil bod 6. predmetnej žiadosti (údaje o schválenom
revolvingovom úvere) a vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím
návrhu, a teda, uzavretím zmluvy. Návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod
6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné, líšia sa v údaji o RPMN, ročnej
úrokovej sadzbe úveru a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť
o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany navrhovateľa, ale o novom návrhu, ktorý by mala odporkyňa
písomne prijať alebo odmietnuť (§ 44 OZ). V konaní však nebolo preukázané, že by odporkyňa následne
urobila ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by takýto nový návrh navrhovateľa prijala. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je preukázaná existencia dvoch platných vzájomných a

obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov o výške úrokovej sadzby
a RPMN, a teda, v dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je táto neplatná (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., § 40 ods. 1 OZ). Keďže účastníci neuzavreli
platnú písomnú zmluvu, sú povinní si vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z
neplatného právneho úkonu (§ 457 OZ, § 451 ods. 2 OZ). Z karty klienta (č. l. 11) mal súd preukázané,
že odporkyni bola celkovo vyplatená čiastka 995,82 €, z ktorej splatila sumu 959,84 €, preto je titulom
bezdôvodného obohatenia povinná vrátiť navrhovateľovi ešte sumu 35,98 €, ktorú súd navrhovateľovi
priznal a vo zvyšnej časti uplatnenej istiny súd návrh ako nedôvodný zamietol. Okresný súd zároveň v
dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že aj v prípade dodržania písomnej formy zmluvy by považoval
úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko ani žiadosť, a ani oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi neobsahuje náležitosť zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. t. (výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ani údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) zákona č.
258/2001 Z. z. (priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2), v dôsledku čoho sa
považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z..

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.. Mal
za to, že odporkyňa mala v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti, avšak náhradu trov konania jej
nepriznal, nakoľko si odporkyňa ich náhradu neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.),
odvolanie navrhovateľ. Namietal nezákonnosť tvrdení súdu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere zo
dňa 23. 05. 2008 neobsahuje predpísané náležitosti, a že nedošlo k akceptácii návrhu zmluvy. Tvrdil,
že údaj o RPNM nikdy nie je a objektívne ani nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán. Vstupné
hodnoty počítané podľa vzorca pre určenie RPNM nie je možné deklarovať pre prípad poskytnutia
revolvingu. Nie je možné, teda, hovoriť o tom, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy. Pri podaní
žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru nie je známym. Známym sa stane až pri schválení úveru.
Z toho dôvodu sa údaj RPNM môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu. Napokon, žiadateľ o úver
nenavrhuje žiaden konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. Časové vyjadrenie celkových nákladov
v podobe nižšej RPNM ako je uvedená v návrhu, nie je takou zmenou, výhradou, či doplnením, ktoré
by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súdom tvrdené chýbajúce
náležitosti zmluva o revolvingovom úvere obsahuje, čo je možné zistiť pri bežnom oboznámení sa s
obsahom zmluvy. Zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci, údaj o dátume
splatnosti prvej splátky, poslednej splátky, vyplýva aj z oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
Zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Nesúhlasil ani so záverom
okresného súdu, že úver by mal byť bezúročným a bez poplatkov, pretože pre takýto záver nie sú
splnené zákonné predpoklady definované v § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy. Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia, t. j. pre vyvodenie dôsledkov podľa neho,
sa podľa zákonodarcu vyžaduje absencia všetkých tam uvedených náležitostí, použitie spojky „a“ v
uvedenom ustanovení tomu jednoznačne nasvedčuje. Rozsudok okresného súdu žiadal v napadnutom
výroku zmeniť a návrhu vyhovieť. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré zároveň aj vyčíslil.

V odvolacom konaní podaním, ktoré došlo okresnému súdu dňa 22. 10. 2014, vstúpil do konania vedľajší
účastník na strane odporkyne : Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, občianske združenie. Navrhovateľ
podaním zo dňa 03. 12. 2014 namietal vstup tohto občianskeho združenia do konania. Uviedol, že jeho
vstup do konania považuje za zneužívanie § 93 ods. 2 až 4 O. s. p., motivovaný snahou o dosiahnutie
prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Uviedol, že okrem označenia účastníkov konania
a výšky žalovanej sumy vedľajší účastník nedisponuje žiadnymi znalosťami o prejednávanej veci. Jeho
činnosť spočíva len vo formulárových oznámeniach o vstupe do konania. Žiadal, aby okresný súd
nepripustil jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania.

Vzhľadom na námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý vstúpil do konania až v
odvolacom konaní, odvolací súd najskôr rozhodoval o pripustení vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Toto ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov, vstúpila do konania ako
vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu (napr. zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). V takomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1, ktorou
je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

Podľa ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení do 31. 12. 2014 (vedľajší účastník) do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa právnej úpravy účinnej v okamihu vstupu vedľajšieho účastníka do konania účinky vstupu
do konania nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu. Výslovný súhlas
podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný.
Zo spisu nevyplýva, že by odporkyňa výslovne vyhlásila, že si vstup vedľajšieho účastníka do konania na
svoju stranu neželá. Pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe
do konania na strane odporkyne ešte v roku 2014, odporkyňa výslovne nevyjadrila svoj nesúhlas s
jeho vstupom do konania na svojej strane, návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť účinný. Nie je možné ani prihliadnuť na argumentáciu
navrhovateľa o účelovosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa ust. § 93 ods. 3, vety druhej, O. s. p. v znení zák. č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01. 01. 2015 ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na
ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu10b) . Súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.

Podaním, ktoré došlo Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08. 01. 2015, oznámil vstup do konania
vedľajší účastník na strane odporkyne, a to Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom 974 01
Banská Bystrica, Janka Kráľa 7. Uviedol, že vstup do konania omylom doručil na Okresný súd Košice 1 v
decembri 2014, s ktorým sa mal predmetný súd vysporiadať po otvorení zásielky tak, že ho mal postúpiť
miestne príslušnému súdu, a preto má za to, že „lehota je zachovaná“.

Odvolací súd na oznámenie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. neprihliadol vzhľadom k tej
skutočnosti, že Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., nepreukázalo, že do konania vstúpilo ešte
v decembri 2014, túto skutočnosť nepreukazuje ani fotokópia podacieho lístka, ktorý bol adresovaný
Okresnému súdu Košice 1 a ani fotokópia podacieho lístka z uvedeného dňa, v ktorom je ako adresát
uvedený Okresný súd Banská Bystrica. Podanie adresované Okresnému súdu Banská Bystrica bolo
doručené Okresnému súdu Banská Bystrica až dňa 08. 01. 2015. V zmysle ust. § 93 ods. 3 O. s. p.
účinného od 01. 01. 2015, teda, odvolací súd na vstup uvedeného vedľajšieho účastníka do konania
neprihliadol.

Pokiaľ ide o vec samú, pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal z tej skutočnosti, že právny vzťah medzi
účastníkmi konania okresný súd považoval za vzťah založený zmluvou o úvere, ktorú okresný súd
posúdil ako vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust.
§ 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2
O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa čl. 2 bod 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku
sa Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 na konci zmenil a doplnil tak, že sa pripojila veta v tomto znení:
„Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie
síce nadobudlo účinnosť až od 01. 04. 2015, pričom okresný súd rozsudkom rozhodol dňa 25. 09. 2015,
ale zákon č. 102/2014 Z. z. neobsahuje žiadne intertenporálne ustanovenia, preto uvedené ustanovenie

sa musí aplikovať na všetky vzťahy, teda, aj na tie zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona.

V dôsledku zmeny právneho predpisu po rozhodnutí okresného súdu, teda, účastníkom bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože účastníci sa nemali možnosť vyjadriť k právnemu posúdeniu veci
platnému v čase rozhodovania odvolacieho súdu, resp., mohli by sa vyjadriť k takémuto právnemu
posúdeniu až v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu krajský súd v napadnutých výrokoch
rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pričom k záverom, ku ktorým
okresný súd dospel v napadnutom rozsudku uvádza, nasledovné :

Pokiaľ okresný súd mal za to, že nedošlo v písomnej forme k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania
vzhľadom k tomu, že návrh na uzavretie zmluvy (oferta) a prijatie návrhu (akceptácia), nie sú totožné
vzhľadom k tomu, že sa líšia v údaji o RPNM, ročnej úrokovej sadzbe úveru a ročnej úrokovej sadzbe
revolvingu, nie je možné s takýmto právnym záverom sa stotožniť, pokiaľ zmluva o revolvingu je v jej
ostatných častiach oddeliteľná od zmluvy v časti týkajúcej sa dohody o RPNM, ročnej úrokovej sadzby
úveru a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a
úverový vzťah môže fungovať n€čitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a
časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je
odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPNM určiť ako tak dá, pretože
výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To
však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa, a tak sa menia údaje
relevantné pre výpočet RPNM. Preto zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. aj výslovne
počíta s nemožnosťou určenia RPNM (viď § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., ako aj rozsudok Krajského
súdu Prešov z 27. 01. 2011 sp. zn. 6Co 95/2010).

Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní posúdiť právne vzťahy medzi účastníkmi konania
prednostne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a o návrhu znovu rozhodnúť.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 35,98 € s príslušenstvom a súdom určenej lehote odvolaním napadnutý nebol, preto v
tomto výroku je rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.