Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207000
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216207000.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. X., O.. XX.XX.XXXX, dieťa v
konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská Streda, dieťa
rodičov: matka - V. X., O.. XX.XX.XXXX, Š., t. č. na neznámom mieste a otec - Z. X., O.. XX.XX.XXXX,
Š., t. č. na neznámom mieste, o návrhu navrhovateľov: 1/ Ľ. X., O.. XX.XX.XXXX, V. X. P., U. P. XX a 2/
D. X., O.. XX.XX.XXXX, V. Š., P. K. XX, na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje predbežné opatrenie:

„Maloletý F. X. sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi 1/. Starý otec
maloletého - navrhovateľ 1/ je oprávnený a povinný vykonávať osobnú starostlivosť o mal. F. v rovnakom
rozsahu ako by ju vykonávali rodičia, zastupovať ho a spravovať jeho majetok len v bežných veciach a
nakladať s výživným od rodičov maloletého.

Rodičia sú p o v i n n í platiť na výživu mal. F. každý sumu vo výške 30% zo sumy životného minima
pre nezaopatrené dieťa určené v ustanovení § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení k
rukám navrhovateľa 1/, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, od doručenia tohto uznesenia.“

Predbežné opatrenie platí do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12P/23/2016.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 02.05.2016 (po doplnení písomným podaním z 24.05.2016) sa starí rodičia mal. dieťaťa
zo strany matky - navrhovatelia domáhali rozhodnutia súdu, ktorým predbežným opatrením zverí súd
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi. Maloletý sa nachádza v jeho starostlivosti
(striedavo aj v starostlivosti navrhovateľky 2/) od roku 2013. Rodičia maloletého sú bezdomovci, o dieťa

neprejavujú záujem.

Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie pre
konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/ a g/, rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu,

ktorý má náležitosti podľa ods. 2. (§ 75 ods. 1, 5 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku - O. s. p.).

Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c)
poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných
dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými

vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vovýchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo
ohrozuje právo duševného vlastníctva. (§ 76 ods. 1 O. s. p.)

Predbežné opatrenie je procesný inštitút, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred
nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti) a nemusí pri tom dbať

na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky známe okolnosti javí ako pravdepodobná. Súd predbežným opatrením poskytuje účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna
povinnosť nie sú celkom nepochybné. Obsahom dočasnej úpravy nie je súd v neskoršom konaní viazaný
a môže rozhodnúť aj inak.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností

obmedzený alebo pozastavený. (§ 28 ods. 2, 3 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine)

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej
starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme
maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní
súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí
súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah

práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu,
v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa
v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento

súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (§ 45 ods. 1 až 4, 7 zák. o rodine)

Podľaudanianavrhovateľovvnávrhumaloletédieťasanachádzavichstarostlivosti -počaspracovného
týždňa u navrhovateľky 2/ a počas víkendov u navrhovateľa 1/. Obaja starí rodičia mu zabezpečujú

všetky potreby, rodičia neplatia riadne výživné.

Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 17.05.2016 potvrdil tvrdenia
starých rodičov. Rodičia dieťaťa zanedbávajú starostlivosť o dieťa, nemajú vytvorené podmienky na
výchovu dieťaťa. Starostlivosť o maloletého zabezpečujú o všetkých smeroch navrhovatelia, ktorí majú

vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a zdravý vývoj maloletého.

Návrh na dočasnú úpravu, keďže rodičia nezabezpečujú starostlivosť o maloletého riadne, je dôvodný,
jednoznačne je potrebné pristúpiť k dočasnej úprave o tom, kto a za akých podmienok sa bude o
maloletého starať. V prvom rade je potrebné ustáliť osobu, ktorá by mala mať dieťa (čo aj len pre čas

do konečného rozhodnutia) vo svojej starostlivosti, aj potreba celkom presného určenia platobného
miesta na výživné si vyžaduje celkom bezpečne určenie prijímateľa platieb výživného. Maloleté dieťa sa
v súčasnosti fakticky nachádza striedavo v starostlivosti navrhovateľov, zhodne (a spoločne) navrhujúzveriť maloletého do starostlivosti starého otca, preto tu nie je dôvod návrhu čo do zverenia maloletého
do jeho starostlivosti nevyhovieť.

Následne súd rozhodol predbežne aj o povinnosti rodičov platiť výživné maloletého, tu predbežnej
úprave na výživné v nevyhnutnej miere (ktorá však v žiadnom prípade nekopíruje a neprejudikuje
konečné rozhodnutie súdu) zodpovedá určenie výživného v rovine blízkej minimálnemu rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov určeného zákonom, aby tým boli kryté základné potreby dieťaťa, teda
kryté základné nevyhnutné životné náklady. Neznamená to však, že rodičia nemôžu platiť výživné vo

väčšej miere, čo sa zohľadní pri prípadnej potrebe výpočtu spätnej povinnosti. Otázka životnej úrovne
rodičov bude následne predmetom dokazovania vo veci samej.

Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2013) sa za
životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3
spoločne, považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.

Minimálna výška výživného takto predstavuje v súčasnosti 27,13 eur mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 171 ods. 2 O. s. p.),

odvolanie nemá odkladný účinok.