Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210382
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714210382.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému P. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXXX/XX, XXX XX N., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava pod sp. zn. EX 23268/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 1,34 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7Er/423/2014-28 zo dňa 3. augusta
2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 7Er/423/2014-28 zo dňa 3. augusta 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým, PhD. v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) z
dôvodu, že existuje prekážka už raz právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni exekučnému súdu v tejto
veci ďalej konať.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 3689/07
zo dňa 11.06.2007, ktorým sa oprávnený domáhal voči oprávnenému vymoženia sumy 10.440 Sk s
príslušenstvom.

Okresný súd lustráciou v súdnom registri zistil, že medzi týmito istými účastníkmi, na podklade toho
istého exekučného titulu bolo na Okresnom súde Zvolen vedené exekučné konanie pod spisovou

značkou 11Er/4292/2007, v ktorom okresný súd uznesením č. k. 11Er/4292/2007-23 zo dňa 25.06.2012
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/196/2012-52 zo dňa 26.10.2012. Proti uzneseniu odvolacieho súdu
podal oprávnený dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

1ECdo/118/2014 zo dňa 20.05.2015 tak, že dovolanie odmietol.

Okresný súd skonštatoval, že v prejednávanej veci jednoznačne ide o rovnaký predmet konania,
vychádzajúci z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, medzi rovnakými účastníkmi aký bol uplatnený
v predchádzajúcej exekúcii, ktorá bola právoplatne zastavená, z dôvodu, že oprávneným predložený
exekučný titul nie je v súlade so zákonom. Keďže v prejednávanej veci je podkladom pre vymoženie

pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už
okresný súd Zvolen v uznesení č. k. 11Er/4292/2007-23 zo dňa 25.06.2012 konštatoval, že nie jespôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru, že označené právoplatné rozhodnutie exekučného
súdu predstavuje prekážku res iudicata. Vzhľadom na skutočnosť, že súd je povinný prihliadať na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať v každom štádiu konania, preto potom exekučné

konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. a) a f) O.s.p..

V odvolaní namietal, že v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny
exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného
konania exekučný súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia tak, že buď vydá poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrh na vydanie poverenia zamietne. V prejednávanej veci exekučný súd
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol preto, lebo podľa jeho názoru neboli splnené podmienky
preto, aby exekučný súd opakovane rozhodoval o návrhu exekútora z dôvodu res iudicata, v dôsledku

čoho exekučné konanie zastavil. Oprávnený bol toho názoru, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust.
§ 251 ods. 4, § 159 ods. 3, 104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na
predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods.
2 exekučného poriadku, v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle §
159 ods. 3 o.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach

a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však vo svojom predmete nemá „vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá meritum veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza

prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným
postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý
proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v
exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd týmto postupom
prekročil svoju právomoc a neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O.s.p.“) predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 20.05.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 11.06.2007 pod sp. zn. SR 3689/07 Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Následne

bola okresnému súdu dňa 18.07.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 11.06.2007 pod sp. zn. SR 3689/07
Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave bola
žalovanému - povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - oprávnenému dlžnú sumu 10.440 Sk
s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú oprávnený

a povinný uzavreli dňa 21.11.2006. Súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré v bode 17 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu alebo cestou príslušného súdu Slovenskej republiky v súdnom konaní podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Od tejto rozhodcovskej doložky odvodil svoju právomoc rozhodcovský

súd.

Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov okresný súd zistil, že exekučnému konaniu
v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 11Er/4292/2007, vedené medzi tými istými účastníkmi na
podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 11.06.2007 pod

sp. zn. SR 3689/07 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
v Bratislave.

Zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11Er/4292/2007 súd zistil, že
poverením č. 5611 016968 * zo dňa 26.09.2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora

na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 10.040,- Sk istiny s príslušenstvom (0,25 %
úrokom z omeškania denne) a trov predchádzajúceho konania ako aj trov exekúcie, na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. č. k. SR 3689/07 zo dňa 11.06.2007. Okresný súd následne uznesením
č. k. 11Er/4292/2007-23 zo dňa 25.06.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil z dôvodu,
že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci

považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2012 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/196/2012-52 zo dňa 26.10.2012.

Okresný súd na základe tohto zistenia dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky pre
to, aby exekučné konanie v už raz právoplatne skončenej exekučnej veci tých istých účastníkov a na

podklade toho istého exekučného titulu prebiehalo, preto napadnutým uznesením konanie s poukazom
na § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. a § 159 ods. 3 O.s.p. zastavil.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučný súd ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku skúma splnenie procesných podmienok konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o

neodstrániteľné nedostatky dôvodom na zastavenie exekučného konania.

Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh
oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky
začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, avšak v takých prípadoch,

pre ktoré nie je v Exekučnom poriadku obsiahnutá právna úprava pre procesný postup exekučného súdu
je s prihliadnutím na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. nevyhnutné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v
Občianskom súdnom poriadku ako lex generalis. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.
sa preto na zistenie, či sú splnené zákonné procesné podmienky nevyhnutné pre vedenie exekučnéhokonania aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje právnu
úpravu za akých podmienok by mohol o opakovanom návrhu oprávneného podaného na základe toho
istého nevykonateľného exekučného konania ďalej konať, je potrebné vychádzať zo zásady „ne bis in

idem“, ktorá platí nielen v konaní vedenom na všeobecnom súde, ale aj pre konanie v exekučných
veciach, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo.

V zmysle § 103 O.s.p. súd je povinný v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom
stanovené procesné podmienky konania na to, aby súdne konanie mohlo začať a aby v ňom mohol súd

vec prejednať a rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný
postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný.
Medziprocesnépodmienkypatríajprekážkavecirozhodnutej-resiudicata,ktorávExekučnomporiadku
nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o
neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania,

pretože súd nemôže konať o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Z dôvodu, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je podľa § 251 ods. 4
O.s.p. potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s tým, že je potrebné
zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd

Slovenskej republiky vyslovil obdobný právny názor.

Konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo
uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené.
Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a

uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať
rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré
nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie,
ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá aj v § 159 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní.

Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému
pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom
sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku.

V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.
11Er/4292/2007 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/423/2014 ten istý oprávnený spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 365 807 598 podal návrh na začatie exekúcie proti tomu
istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na
vykonanieexekúcienazákladetohtoistéhoexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokStáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 3689/07 zo dňa 11.06.2007 s vyznačenou doložkou právoplatnosti
dňa 02.07.2007 a vykonateľnosti 05.07.2007. V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
11Er/4292/2007 exekučný súd právoplatne zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť príslušnosť rozhodcovského súdu na

rozhodovanie vo veci považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uznesenie o zastavení exekúcie
nadobudlo v spojení s uznesením krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/196/2012-52 zo
dňa 26.10.2012 právoplatnosť dňa 23.11.2012. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký
nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým
spôsobom reparovať, pri dodržaní procesnej zásady ne bis in idem, nie je v prípade opätovného

podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné
v exekučnom konaní pokračovať.

Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že aj keď zastavenie konania nie je vo
svojej podstate prekážkou pre podávanie opakujúcich návrhov na začatie exekúcie, a to aj na základe

tých istých exekučných titulov, nebolo by možné ani v budúcnosti, ak by oprávnený podal aj viac návrhov
na vykonanie exekúcie na podklade tohto istého nevykonateľného exekučného titulu viesť opätovne
exekučné konanie práve z dôvodu rešpektovania zásady ne bis in idem, v dôsledku čoho by muselobyť každé jedno neskôr začaté exekučné konanie vždy len zastavené, a teda by skončilo rovnakým
spôsobom.

Keďže existencia niektorého z neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania je dôvodom na
zastavenie konania, okresný súd správne rozhodol, keď exekučné konanie zastavil, v dôsledku čoho
odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil s
tým, že o trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.