Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 22, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010436
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010436.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 22. 04. 2016 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Kamily Krajčíkovej a Marty Gáplovskej v trestnej veci proti obžalovanej A. R.

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. R., narodená XX. XX. XXXX v V., trvale bytom
J., F. XXX /XX, t.č. vo väzbe v I. na výkon väzby A.

j e v i n n á, ž e:

od presne nezisteného obdobia, približne od roku 2004 minimálne do 22. 01. 2015 v okrese Prievidza,
väčšinou v byte na Ul. F. č. XXX/XX ako rodič, týrala svoju maloletú dcéru R. S., nar. XX. XX.
XXXX tak, že maloletú bezdôvodne dennodenne bila za všetko dlaňami, päsťami, metlou, lopárom po
rôznych častiach tela, pričom jej spôsobila modriny na líci, rukách a nohách, škrabanec pod okom,
na nohách jazvy spôsobené nožnicami, hádzala po nej stoličku a ťahala ju za vlasy, presne nezistený
čas v izbe, v ktorej maloletá spávala, obžalovaná A. R. pozerala celú noc na počítači rozprávky, keď

ju dcéra upozornila, že ráno vstáva do školy, tak ju dobila päsťami a pozerala ďalej, pričom maloletá
R. S. spávala s čiernou čiapkou na očiach so štupľami v ušiach, čo spôsobilo, že v škole zaspávala
posediačky, obžalovaná nikdy riadne nevarila a ak bolo navarené a maloletá nechcela jesť, tak jej
polievku vylievala na hlavu alebo jej hlavu strkala do polievky, nechala maloletú doma samu aj 4 dní bez
jedla,vobdobíodkoncaoktóbrar.2013dopolovicefebruárar.2014,keďmaloletábývalavTopoľčanoch,
ju cez telefón neustále kontaktovala, zakazovala jej jesť a zdržiavať sa v spoločnosti manželky starého
otca a jej dcéry, nemohla sa s nimi ani rozprávať, musela každý deň hneď zo školy 3 hodiny v
Topoľčanoch chodiť po vonku a pritom telefonovať so svojou matkou a oslovovať ľudí, aby jej potvrdili,

že je vonku, pričom jej na to nezabezpečila ani riadne oblečenie a obuv, v čase, keď mala maloletá
zápal močového mechúra, zakázala jej ísť lekárovi, počas vyučovania ju v Prievidzi i v Topoľčanoch
neustálekontrolovalacezmobilnýtelefón,dlhodobomaloletúurážalaanadávalajej,obviňovalamaloletú
zo sexuálneho styku s vlastným otcom - manželom obžalovanej, neprimerane zaťažovala maloletú
manželskými problémami obžalovanej, v dôsledku čoho spôsobila maloletej postraumatickú stresovú
poruchu, depresívnu poruchu, disharmonický osobnostný vývoj, dlhodobé pocity bezmocnosti a strachu
s potrebou psychiatrického liečenia a sledovania,

t e d a:

- týrala blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, neustálym
sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním stravy, spánku, zdravotnej

starostlivosti, ošatenia a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,t ý m s p á c h a l a

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

a za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 208 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr, zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa§288ods.1Tr.por.sapoškodenástranaÚradpráce,sociálnychvecíarodinyJ.,odborsociálnych

vecí a rodiny, Y. č. 1, XXX XX Prievidza s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko - súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú, znalkyňu H.. H., H.. D., svedkov H.. X., J.. J., H.,
F., H.. H., H.. M., G. R., F. R., R., H.. F., G., podľa § 135 ods. 3 Trestného poriadku prečítal výpoveď

maloletej R. S. z prípravného konania na číslo listu 70 - 93. Podľa § 269 Trestného poriadku na hlavnom
pojednávaní boli oboznámené aj listinné dôkazy číslo listu 8 - 9, 170 - 185, 188 - 215, 217 - 219, 424
- 427, 428, 429 - 431.

Obžalovaná okrem iného uviedla, že si nie je vedomá skutočností, ktoré sú uvedené v obžalobe. Tento

skutok neurobila. Na otázku prokurátora, že či je pravda to, čo uviedla maloletá vo svojej výpovedi,
že ju obžalovaná dennodenne bila, uviedla že neverí tomu, že to povedala. Nikdy ju nebila. Nikdy deti
nebila. Je pravda, že keď bola dcéra už väčšia, niečo si dovolila, tak dostala facku. Facku dostala
dvakrát. Udrela ju po líci. Bolo to v roku 2013, keď chodila do školy v Topoľčanoch a používala slová,
ktoré tam počula. Keď bola malá, je pravda že keď neposlúchala, dostala po zadku. Na otázku ako

reagovala na tie facky, uviedla že jej povedala, že jej musí niečo povedať, aby mohla ísť bývať do
Topoľčian. Nepamätá si, že by maloletú do jej veku asi 13 rokov bila. Okrem ruky udrela maloletú
prútikom. Bolo to preto, lebo jej odvrávala. Iným predmetom maloletú neudrela. Na ďalšiu otázku, či
ťahala maloletú za vlasy uviedla, že asi raz, keď jej odvrávala. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede
obžalovanej z prípravného konania, kde okrem iného uviedla, že maloletú raz udrela lopatkou na

zametanie,obžalovanáuviedlažetojezasinak,neudrelajulennaznačila,keďišlaokoloúder.Naotázku
prečo potom povedala vyšetrovateľovi, že maloletú udrela lopatkou po zadnej časti tela, uviedla že
prokurátor sa chytá slovíčok. Nespôsobila svojím konaním fyzicky následok na tele maloletej. Potom, čo
bola prečítaná v čase výpovede obžalovanej z prípravného konania, kde uviedla, že raz urobila maloletej
modrinu na oku, uviedla že dala jej facku. Na otázku prokurátora, či mali s manželom manželské

problémy uviedla, že nebude na to odpovedať, maloletá mala rada oboch. Pripúšťa, že v manželstve
mali výmeny názorov, určite niečo maloletá počula, majú dvojizbový byt. Nie je pravda, že by obviňovala
maloletú zo sexuálnych stykov s vlastným otcom - jej manželom. Spomína si, že maloletá v jednom
prípade reagovala na hádku s manželom. Nie je pravda, že by ju niekedy manžel - svedok R. fyzicky
napadol. Na otázku, či tento fyzicky napadal iných členov rodiny - dcéry, uviedla že je potrebné sa

to spýtať jeho. Nikdy nezvýšila hlas na maloletú, upresňuje, keď bola väčšia áno. Bolo to napríklad vsituáciách, keď jej hovorila, aby sa išla učiť. Častejšie to bolo po návrate z Topoľčian. Bolo to v rokoch
2013, 2014. Na otázku prečo to tak bolo uviedla, že si myslí, že to bolo preto, že tam bola s X. J., ktorá
nemá úctu. Pre iné dôvody na maloletú nekričala. Po návrate z Topoľčian, maloletá ohovárala jej rodinu,

pochopila, že to nie je z hlavy maloletej. Nikdy maloletej nenadávala. Na otázku prokurátora, uviedla že
maloletá sa nikdy nepomočovala. V roku 2004 spávali deti v detskej izbe. V tom období chodieval manžel
domovkaždédvatýždne.Jepravdou,žeodroku2012spávalaspoškodenouvjednejizbe.Bolotopreto,
že ďalšia dcéra odišla preč, inak zariadila obývačku. Potom, čo dcéra dopozerala rozprávky sa išlo spať,
ona si vybavovala objednávky. Je pravdou, že v tej izbe, kde dcéra spávala mala notebook, tento bol

pripojený na internet. Používala USB kľúč. Je pravda, že v tej dobe, keď dcéra zaspala, komunikovala
so sestrou cez skype. Pripúšťa, že v jednom prípade sa mohla poškodená počas komunikovania so
sestrouzobudiť,reagovalatak,žezobralanotebookaišladoobývačky.Skypepoužívalakaždýdeň,bola
to jej práca, upresňuje notebook používala každý deň, skype možno raz za týždeň. Komunikovala tak
so svojimi sestrami. Rozprávali sa o rodinných veciach. Na otázku prokurátora uviedla, že poškodená
chodievala rada do školy. Pomáhala jej s prípravou do školy. Poškodená vedela čítať už keď mala tri

roky. Mávala problémy s matematikou. Problémy jej vysvetľovala, stávalo sa že napriek tomu niektorým
problémom nerozumela. Nebola nervózna, keď poškodená nechápala učivo. V prípade, že poškodená
niečo nevedela, netrestala ju. Nemá vedomosť, že by poškodená mala na tele stopy po trestaní. V
prípade, že zistila, že poškodená má nejaký problém, riešila to tak, že jej to vysvetlila. Na otázku ako
reagovala na situáciu, keď mala poškodená iný názor uviedla, že nemala iný názor. Pri nej nemala iný

názor. Iný názor mala v roku 2013. Poškodená mala doma zvieratká, škrečkov, mačku, psa. O tieto
sa starala väčšinou ona. Nie je pravdou, že niektorému zvieraťu by spôsobila zranenie. Nehodila psa
o zem. Tieto zvieratá mala rada. Na otázku prokurátora ako hodnotí zdravotný stav poškodenej ako
dieťaťa uviedla, že mala problémy s angínou. Taktiež mala problémy s pruhom. Bežné ochorenia malých
detí neprekonala. V prípade, že poškodená mala zdravotný problém, išli k lekárke. Keď bola poškodená

malá, do roku 2004 pravidelne varievala. Každý deň bolo k dispozícii uvarené jedlo. Poškodená nemala
rada polievky. Je pravdou, že nútila poškodenú, aby polievky jedla. Dochucovala polievky, napriek tomu
sa poškodená bránila jedeniu polievok. Fyzicky nenútila poškodenú polievky zjesť. Nie je pravdou, že
by poškodenej strčila hlavu do polievky, že by jej polievku vyliala na hlavu. Poškodená sa stravovala
v škole v školskej jedálni, na desiatu mala rožky so salámou. Stávalo sa, že niekedy doniesla desiatu

domov, mala pri sebe peniaze, niečo si kúpila. Potom jej už nedávala peniaze. Na otázku prokurátora
uviedla, že poškodená mala problémy so zubami, dosť často v stredu chodievali k zubárovi. Je pravdou,
že občas keď sa necítila dobre, napísala poškodenej ospravedlnenku do školy a zostala doma. Bolo to
tak, že to neriešila lekárom, antibiotikami, lebo tieto jej zničili zuby. V takom prípade, keď bola doma viac
dní, nepredložila potvrdenie od lekára, poškodenej dala potvrdenie, ktoré jej napísala. Na ďalšiu otázku

uviedla, že poškodená mala mobilný telefón odvtedy, čo bola v Topoľčanoch. Na otázku, či poškodenej
telefonovala uviedla, že poškodená telefonovala jej. J. sa jej sťažovala, že svedkyňa J. má problémy. J.
užvolalaajonajej,malaobavy,pretopoškodenáprešlanagymnáziumdoPrievidze.Naotázku,čipotom
poškodenej volávala na gymnázium uviedla, že áno. Nebolo to však počas vyučovania. Podľa jej názoru
nemala neprimerane dlhé telefonické rozhovory, keď bola poškodená v škole, respektíve len keď bola v

Topoľčanoch. Potom jej zavolala ona, povedala jej, aby nešla autom s X. J., bol tam nejaký problém. Na
otázku, aký to bol problém uviedla, že X. má určitý problém, nechce to tu teraz povedať. Na otázku ako
si potom vysvetľuje, že poškodená chcela ísť k rodine J. nenamietala súdne rozhodnutie v tomto smere
uviedla, že svedkyňa J. v súvislosti s dedičstvom sa nezachovala dobre voči ním. Na otázku prokurátora
ako to súvisí s tým, že poškodená chcela ísť k J., uviedla že to bolo v inom období, prokurátor dáva do

súvisu rok 2013 a rok 2015. Poškodenej oblečenie objednávala cez mobil ona. Niekedy nosila veci po
starších sestrách, väčšinou mala nové oblečenie. Chodievala oblečená inak ako ostatné deti, chodila
slušne oblečená, sťažovala sa. Nosievala do školy dlhšiu sukňu. Na otázku ako si vysvetľuje správy
zo škôl, podľa ktorých poškodená chodila v obnosených veciach, uviedla že nevie, prečo to uviedli. Na
otázku prokurátora ako si vysvetľuje skutočnosť, že poškodená uvádza presne opačné skutočnosti ako

uvádza obžalovaná a ako si to vysvetľuje, uviedla že tieto skutočnosti poškodená neuviedla. Aj ona
uverila tomu, čo poškodená uvádzala, že bola týraná spolužiakom K., uverila to, čo tvrdila svedkyňa J.. V
zákulisí toho týrania spolužiakom bola svedkyňa Paulovičová s dcérou Natáliou. Na otázku prokuratúra
uviedla, že svedkyňa J. žila s jej otcom, manželom jej matky, začalo to vtedy, keď táto bola vo väzení.
Bolo to niekedy v osemdesiatych rokoch. Na otázku prokurátora, že na čísle listu 183 vyšetrovacieho

spisu sa nachádza facebooková komunikácia medzi dcérou obžalovanej F. a poškodenou ako mala
fyzickynapádaťpoškodenú,akojeF.ľúto,žeto muselapoškodenáprežívať,abytopoškodenávydržala,
kým sa osamostatní, obžalovaná uviedla, že toto nevidela. Vtedy bola poškodená v Topoľčanoch. V tej
dobe dcéra F. žila v Martine. Na otázku prokurátora, či niekedy svedkyňa J. žila s jej dcérou F. v Martineuviedla, že nie. Nevie prečo niečo takéto dcéra F. napísala. Na otázku prokurátora prečo ďalšia jej
dcéra svedkyňa F. vypovedala podobným spôsobom, uviedla, že nevie prečo tak vypovedala. Na ďalšiu
otázku uviedla, že s deťmi chodievala k lekárovi, keď uvážila, že je to potrebné. Na otázku obhajcu,

aby sa bližšie vyjadrila ku konfliktu poškodenej so spolužiakom K. uviedla, že v škole sa dozvedela, že
poškodenánebolatýmtospolužiakomtýraná.TátopotomišladoškolydoTopoľčian.Naďalšiuotázku,čo
bolo príčinou toho, že poškodená vymenila viacero škôl, uviedla, že prestupy vybavovala ona, príčinou
bol problém s učiteľkou, keď tá učiteľka nepracovala na škole, poškodená sa vrátila na tú školu. Na
otázku prokurátora uviedla, že potom čo sa riešil problém so spolužiakom je pravdou, že chodievala na

školu častejšie, za riaditeľkou. Nie je pravdou, že by počas vyučovacej hodiny vstupovala do triedy. Je
pravdou, že po konflikte s K. žiadala, aby poškodená nesedela s chlapcom. Na otázku prokurátora, aby
sa vyjadrila k správe zo školy, ktorá je na čísle listu 211, podľa ktorej si obžalovaná vymýšľala rôzne
problémy, narúšala vyučovací proces, keď prišla do školy chcela sa zúčastniť vyučovacieho procesu,
často chodievala za učiteľkou, pričom rodičia ďalších žiakov sa postavili na stranu učiteľky; obžalovaná
uviedla, že to bolo v súvislosti s tým problémom s K.. Podľa jej názoru tento problém riešila kľudným

spôsobom na rodičovskom združení s matkou toho chlapca. Na otázku, aby sa vyjadrila k správe na čísle
listu 208, podľa ktorej poškodená, keď dostala zlú známku bála sa ísť domov, stále bola v psychickom
napätí, uviedla, že na deti nikdy netlačila v súvislosti so známkami zo školy. Na otázku, či poškodená
ako človek sa vyvíjala podľa jej predstáv uviedla, že áno. Na otázku predsedu senátu ako si potom
vysvetľuje, že jej dve dcéry Z., H. boli zverené otcovi uviedla, že to nie je pravda. Dcéra Z. nebýva

u nej od šiestich rokov. Na ďalšiu otázku, či je pravda, že ako tvrdí obžaloba, musela poškodená po
skončení školy v Topoľčanoch chodiť niekoľko hodín po meste a kontrolovala ju, uviedla že ako ju mohla
kontrolovať. Toto je vytrhnuté z celej situácie, musí ako svedok, svedok Jehovov hovoriť pravdu. Je
pravdou, že keď bola v Topoľčanoch musela poškodená v utorok večer chodiť do Prievidze, chodievala
na zhromaždenia svedkov E.. Nevie vysvetliť prečo poškodená a ďalší svedkovia tvrdia skutočnosti,

ktoré ona popiera. Na otázku prokurátora prečo, ak mala konflikt s rodinou J., umožnila v roku 2013
poškodenej v tejto rodine bývať, uviedla že ona nemá konflikt s A. J.. Až neskôr zistila v tomto smere
problémy, preto zobrala poškodenú z Topoľčian preč. Na otázku ako si vysvetľuje skutočnosť, že potom
čo s poškodenou bola na Úrade práce v Prievidzi, poškodená sa tam vrátila a povedala, že chce byť
radšej v detskom domove ako bývať s obžalovanou, uviedla že v roku 2013 sedela so spolužiačkou R.,

ktorá bola v detskom domove, táto jej hovorila ako je tam dobre. Má vedomosť o tom, že v čase, keď išla
na úrad práce komunikovala telefonicky s A. J., podľa nej to bolo dopredu pripravené. Na ďalšiu otázku
ako si vysvetľuje skutočnosť, že znalci zistili, že poškodená trpí postraumatickou stresovou poruchou,
depresívnou poruchou, dlhodobými pocitmi bezmocnosti, strachu, uviedla že ako môže dieťa s takýmito
poruchami ísť hovoriť o nej na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Svedkyňa H. okrem iného uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Rodinu obžalovanej začali
evidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi od decembra 2014. Dostali od školy
v Novákoch, kam poškodená chodila správu, na základe tejto správy sa pokúsili rodinu obžalovanej
kontaktovať. Opakovane sa pokúšali vykonať v rodine šetrenie, bolo to neúspešné. Na otázku predseda

senátu, čo bolo obsahom tej správy zo školy v Novákoch uviedla, že poškodená bola vyšetrená
psychológom, poškodená sa vyjadrovala pri vyšetrení, čo všetko sa v ich rodine deje. Poškodená
uviedla,žezostranyobžalovanejtrpífyzickyajpsychicky.Poneúspešnejsnahekontaktovaťrodinu,bola
obžalovaná predvolaná k nim na úrad. Obžalovaná potom vtrhla do kancelárie, bez ohľadu na to, že tam
bol iný klient, povedala, že nemajú ich rodinu riešiť. Tvrdila, že je všetko v poriadku v rodine, povedala že

s poškodenou sa sťahuje do Topoľčian, zoberie ju zo školy. Následne kontaktovali obžalovanú, chceli,
aby sa aj s poškodenou dostavili na úrad, najskôr to odmietala, nakoniec sa obe dostavili. Keď sa
chceli porozprávať s poškodenou v neprítomnosti obžalovanej, táto s tým nesúhlasila. Nakoniec im
bolo umožnené krátko sa porozprávať s poškodenou v neprítomnosti obžalovanej, poškodená vtedy
naznačila, že to čo je uvedené v správe zo školy a čo uviedla psychologičke, je pravda. Navrhli jej, že

ak je to pravda, že budú podniknuté opatrenia, že bude umiestnená mimo rodiny. Na otázku uviedla
že počas návštevy s dcérou, obžalovaná ešte nevedela čo je obsahom správy zo školy v Novákoch.
Poškodenú počas návštevy poučili, že v prípade, ak by to nebolo dobré v rodine, môže kedykoľvek
prísť na úrad. Obžalovanej počas návštevy navrhli spoluprácu s psychologičkou, ktorú majú na úrade,
poškodená to uvítala, obžalovaná to odmietla. Na otázku predsedu senátu ako sa chovala poškodená

v prítomnosti obžalovanej, uviedla že aj keď poškodená vyslovila nejaký názor, s ktorým obžalovaná
nesúhlasila a povedala, že to tak nie je, poškodená sa prispôsobila. Podľa jej názoru, poškodená
sa v prítomnosti obžalovanej nesprávala prirodzene ako iné dievčatá v jej veku. Asi po dvoch dňoch
od tejto návštevy prišla na úrad poškodená sama, uvádzala že dva dni bol doma všetko v poriadku,dostala však potom facku, niečo sa malo v rodine udiať. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede z
prípravného konania, kde okrem iného uviedla, že v rodine bolo tie dva dni všetko v poriadku, po
týždni však prišla poškodená znovu a uviedla, že obžalovaná ju zbila; bolo poukázané na rozpory vo

výpovediach,svedkyňauviedla,žetobolotakakovypovedalavprípravnomkonaní.Obžalovanájumala
zbiť, pretože nezvonil budík, nestihla prísť do školy. Poškodená uviedla, že by chcela byť umiestnená
v ústave, doma sa to už nedá vydržať, na druhej strane však stále matku obhajovala, nechcela, aby
bola za to ako sa správa, postihnutá. Keď sa pýtali poškodenej, komu by chcela byť prípadne zverená
do starostlivosti, pretože preferujú zverenie do rodín pred umiestnením v domove, vtedy spomenula

manželku jej nebohého starého otca, pani J.. Navrhla, aby aspoň do určitej doby bola zverená do
jej starostlivosti. Uvádzala, že s dospelými sestrami prichádza do kontaktu veľmi málo. Poškodená im
potom dala kontakt na pani Paulovičovú, kontaktovali ju, keď prišla, oboznámili ju so situáciou v rodine
obžalovanej.Pýtalisajej,čijeochotná,aspoňdočasne,postaraťsaopoškodenú.Uviedla,žejeochotná,
máknejveľmidobrývzťah.PotomsipodalapaniJ.návrhnapredbežnéopatrenienasúd.Tomutonávrhu
bolo súdom vyhovené, poškodená bola zverená do dočasnej starostlivosti pani J.. Na otázku predsedu

senátu uviedla, že poškodená povedala, že nechce zostať v rodine obžalovanej, najprv uviedla, že chce
ísť aj do domova, až potom prišla do reči možnosť zveriť ju pani J.. Ako dôvod, že chce byť umiestnená
dodomovauvádzala,žeobžalovanájutrestázamaličkosti,niekedynevedelazačojuobžalovanátrestá,
ukázala tiež fotografiu na občianskom preukaze, kde mala modrinu pod okom. Uvádzala, že obžalovaná
ju fyzicky trestala za veci, za ktoré si bitku nezaslúžila. Spomínala, z vecí uvedených v obžalobe, to

že musela za každého počasia chodiť po Topoľčanoch, obžalovanej sa hlásiť, obžalovaná ju neustále
kontrolovala, nemala ani kľúče od domu, v prípade, že obžalovaná nebola doma, musela ju telefonicky
kontaktovať. Na otázku predseda senátu prečo nemala kľúče od domu, uviedla že predpokladá, že
poškodená tak vyrastala, brala to ako normálnu vec. Nespomína si, či poškodená uviedla dobu odkedy
sa takto obžalovaná voči nej správala. Po zverení do rodiny J., chodila určitú dobu do školy do

Novák, potom zmenila školu, chodila do školy v Topoľčanoch. Podľa správy zo školy v Topoľčanoch
sa poškodená adaptovala celkom dobre, prišla odtiaľ pozitívna správa. Boli prešetrené prostredníctvom
Úradu práce v Topoľčanoch rodinné pomery v rodine J.. Neboli zistené žiadne nedostatky. V tej rodine
je poškodená spokojná. Navštevuje psychologičku a psychiatričku. Na otázku prokurátora uviedla,
že pred zverením do dočasnej starostlivosti pani Paulovičovej podrobne poškodenú nevypočúvali ku

skutočnostiamuvedenýmvsprávezoškolyvNovákoch.Nechcelitozbytočnerozpitvávaťspoškodenou.
Na otázku obhajcu uviedla, že v čase rozhodovania o poškodenej, nekontaktovali manžela obžalovanej,
pracoval na týždňovky. Na ďalšiu otázku ako pôsobila poškodená z hľadiska oblečenia, keď k nim prišla,
uviedla že bola oblečená primerane počasiu, niekedy však oblečenie nebolo úplne čisté. Žiadne viditeľné
stopy zranení na tele poškodenej nevidela. Na otázku obhajcu uviedla, že v čase rozhodovania o zverení

poškodenej do dočasnej starostlivosti pani Paulovičovej nemali vedomosť, pre krátkosť času, že dcéra
pani J. má psychické problémy. Pri neskorších šetreniach neboli zistené v tejto rodine problémy. Na
otázku obžalovanej uviedla, že obžalovaná tvrdila pri šetrení ich úradom, že v jej rodine je všetko v
poriadku.Naďalšiuotázkuobžalovanejuviedla,žepodľajejvedomostíživotpoškodenejniejeohrozený.
Nevie uviesť, odkiaľ poznala poškodená číslo telefónu pani J..

Svedkyňa PaedDr. J. okrem iného uviedla, že v školskom roku 2013 - 2014 nastúpila poškodená do
školy v Topoľčanoch. Predtým mala problémy so školou, dohodli sa s obžalovanou, že táto nastúpi na
súkromné gymnázium do Topoľčian. S obžalovanou sa dohodli, že bude bývať v Topoľčanoch, a keď
budú mať zhromaždenia svedkov Jehovových bude chodievať v utorok do Prievidze. Nasledujúci deň

v stredu sa vráti do Topoľčian, kde bude do piatka. Víkend mala tráviť doma v Prievidzi. Do mesiaca
október 2013 bolo všetko v poriadku. Vtedy nevie čo sa stalo, obžalovaná telefonovala poškodenej,
táto nemohla ísť domov k ním, musela chodiť po vonku, obžalovaná jej stále telefonovala, niekedy aj tri
hodiny v kuse. Toto musela poškodená robiť v každom počasí, niekedy nebola ani dostatočne oblečená.
Musela chodiť tri až štyri hodiny po vonku, potom jej poškodená dovolila, aby sa išla k ním najesť.

Častokrát ešte kým jedla mala telefonát, aby opätovne išla von. Ona to už nemohla vydržať, bola sa
pýtať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, či to musí strpieť. Bolo jej povedané, že
nemusí poškodenú v danej situácii púšťať von. Keď to povedala poškodenej, táto mala panický strach
z obžalovanej, povedala že keď sa to obžalovaná dozvie, dobije ju. Poškodená sa jej vytrhala a ušla
von. Riešila to tak, že spolu s poškodenou posielala svoju dcéru Natáliu. Večer keď sa poškodená

vrátila domov, musela sa stále zdržiavať mimo ich prítomnosti v byte, v izbe bola sama, obžalovaná jej
tiež stále večer telefonovala. Taktiež obžalovaná zakazovala poškodenej u nich jesť. Poškodená mala
z obžalovanej strach, bála sa sama niečo urobiť. Spomína si na prípad, keď išla poškodená vlakom do
Prievidze, kúpili lístok, krátko na to telefonovala obžalovaná, chcela aby si poškodená kúpila lístok doNovák, keď jej povedala, že už má kúpený lístok do Prievidze, chcela po nej, aby si ho išla vymeniť za
lístok do Novák. Napriek tomu, že už mal prísť vlak, trvala obžalovaná na tom, aby si išla vymeniť lístok.
Povedala,žesitoskontrolujeakeďzistí,ženemálístokdoNovák,zbijeju.Nevydržalato,zobralatelefón

a nakričala na obžalovanú, že ju ohlási na sociálku. Takéto situácie prežívali zhruba do februára 2014.
Myslela si, že obžalovaná nie je normálna, že je psychicky chorá. Ďalšie skutočnosti, ktoré prežívala
poškodená, v tom období nevedela. Potom obžalovaná zakázala poškodenej bývať u nich, poškodená
každý deň dochádzala do Prievidze. Každé ráno, obžalovaná o tom nevedela, dali poškodenej raňajky,
obed. Keď mala v tom období zápal močového mechúra, chcela ísť s ňou k lekárovi, poškodená sa bála,

hovorila že obžalovaná jej zakázala ísť k lekárovi. Kúpila jej potom aspoň lieky, teplejšie oblečenie. V
tej dobe mala pocit, že má narušenú domácnosť, že táto jej nefunguje. Boli tam stále telefonáty, ataky,
keď prišla, v nedeľu večer z domu, hovorila že obžalovaná ju zbila. Videla ranu pod okom, modrinu na
líci. Keď sa jej pýtala prečo ju obžalovaná zbila, povedala, že nevie. Neskôr povedala, že ju bila metlou,
na ktorej bol háčik. Teraz si uvedomuje, že už vtedy to mala ohlásiť na úrad práce sociálnych vecí a
rodiny. Poškodená jej teraz hovorí podrobnosti, teraz hovorí, že jej to už vtedy naznačovala a volala

o pomoc. V tej dobe si nevedela predstaviť, že niekto môže niečo také robiť. Až keď bolo rozhodnuté
o zverení poškodenej do jej dočasnej starostlivosti, začalo to z poškodenej vychádzať, podrobnosti čo
sa stalo. Má vedomosť o tom, že obžalovaná ju obviňuje, že nahovorili poškodenú na to, aby hovorila
to, čo hovorí, absolútne to však nie je pravda. Vyčíta si, že to neoznámila skôr, keď chodila poškodená
do školy v Topoľčanoch a bývala u nich. Nevedela si s tým poradiť aj pretože obžalovaná je dcérou

jej manžela. Odmietala tomu uveriť napriek tomu, že psychologička jej hovorila, že je to týranie. Keď
potom prestala poškodená v júni 2014 chodiť do školy, nebola s ňou v kontakte až do novembra. Vtedy
jej telefonovala obžalovaná, či môže dať poškodenú k nim späť do školy, mali mať nejaké problémy s
úradom práce sociálnych vecí a rodiny, poškodenú chceli poslať na psychologické vyšetrenie. Vtedy
jej poslala poškodená SMS správu, uvádzala, že aby ju nebrala späť do školy, pretože všetko bude

tak ako predtým. Tesne predtým ako ju kontaktoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi,
bolo to okolo 20. januára 2015, jej telefonovala poškodená, že sa strašne bojí ísť domov, že ona to
nevydrží, že sa ide hodiť do rieky, zabije sa. Nevedela, čo má robiť, kontaktovala Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny v Prievidzi, povedala im, že nevie, čo má robiť, čo jej telefonovala poškodená. Potom jej
telefonovali, či môže prísť 22. januára 2015 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. Keď

tam prišla, bola tam poškodená, hovorila, že nechce ísť domov, že chce ísť do detského domova. Keď
sa jej spýtali, či by si poškodenú nezobrala nemohla povedať nie. Súhlasila s tým, považovala to za
dočasné riešenie. Keď potom poškodená prišla k nej a videla v takom psychickom stave je, navštívila
s ňou psychologičku, táto jej dala k dispozícii psychologický nález poškodenej. Táto jej povedala, že
poškodená potrebuje psychiatra. Ako učiteľka 27 rokov učí, prišla do styku s veľa deťmi, ale s prípadom

ako je poškodená sa ešte nestretla. Nemohla jesť, spať, sústrediť sa. Našla ju sedieť v kúte v kúpeľni,
v rohu, kolená mala položené pod bradou, plakala, triasla sa. Keď vonku zabrechal pes poškodená
bola pred psychickým zrútením. Keď išla spať musela mať zavreté dvere, zhasnuté svetlo, musela byť
úplná tma, stiahnuté žalúzie. Nedokáže zjesť polievku, maximálne zo dve lyžice. Hovorila, že keď jedla
polievku, obžalovaná jej ponárala hlavu do polievky. Taktiež jej mala polievku vyliať na hlavu. Hovorila,

že raz musela šošovicovú polievku zbierať a jesť z podlahy. Potom ju mala obžalovaná zbiť, že to jedla
zo zeme. Keby nemala pomoc od psychologičky Mgr. L. a psychiatričky MUDr. H., nevie ako by to
zvládla. Netvrdí, že v súčasnosti je poškodená v poriadku, je to lepšie ako bolo keď k nej prišla. Stále
sú také situácie, že keď sa na ňu otočí, odskočí dobre že nie na dva metre a skryje si tvár do dlaní.
Taktiež máva ešte stále sny, že sa musela vrátiť k obžalovanej a táto ju bije. Keď jej vysvetlí, že to je

len sen, poškodená hovorí, že cíti na tele údery. Na strane druhej, poškodená sa obáva, čo bude v
budúcnosti s obžalovanou. Preto sa v súčasnosti jej stav zhoršil, psychiatrička jej zvýšila lieky. Má už
v súčasnosti 16 rokov, nemohla pred ňou tajiť, že prebieha toto súdne konanie. Poškodená uvádza, že
sa cíti bezpečne v jej prítomnosti, uvádza že inde sa bezpečne necíti. Osobne nevidela obžalovanú, že
by poškodenú bila, zažila však že v prítomnosti obžalovanej sa poškodená strhávala. Spomína si na

jednu príhodu, keď spolu s poškodenou pozerala televízor, poškodená sa rozplakala, keď sa spýtala
prečo, povedala že videla ako matka drží dcéru za ruky. Keď jej povedala, že to je normálne, povedala
že obžalovaná ju nikdy za ruky nedržala. Poškodená neverí, že by ju mohol mať niekto rád. Na otázku
prokurátora, či niekedy mala pocit, že poškodená neuvádzala pravdu v súvislosti s tým, čo prežila
uviedla, že absolútne nie, s poškodenou žije, vie, čo táto prežíva. Je presvedčená, že poškodená hovorí

pravdu. Na ďalšiu otázku prokurátora, či predtým ako sa v septembri 2013 k nim nasťahovala, bola u
nich, uviedla, že nevie, či si to presne pamätá, ale bola na prázdninách aj v auguste. Vtedy vychádzali
s obžalovanou dobre, stretávali sa. Vedeli, že obžalovaná nie je starostlivá matka, že deti sú hladné. V
tom období sa častejšie stretávali so svedkyňou F. a s poškodenou. Vtedy predpokladala, že problémyv rodine poškodenej súvisia s tým, že obžalovaná nemá dostatok finančných prostriedkov. Neskôr sa od
poškodenej dozvedela, že obžalovanej dáva manžel finančné prostriedky a táto si kupuje cez internet
oblečenie. Vždy mala obžalovanú najradšej spomedzi jej sestier, nezáleží jej teraz, či bude obžalovaná

potrestaná alebo nie, záleží jej len na tom, aby poškodená vyrastala v normálnom prostredí. Na otázku
prokurátora uviedla, že v súčasnej dobe chodí poškodená na strednú školu odbornú, pedagogickú, nie
je to tá škola na ktorej učí ona. Začala tam chodiť v marci 2015. Na otázku obhajcu uviedla, že si
nepamätá, či v priebehu rokov 2004 - 2005 navštevovali rodinu obžalovanej. Keď tam boli , bol tam
neporiadok. V tom období tam boli len krátko, manžel nemohol počúvať reči obžalovanej, vznikol konflikt

a odišli. Keď však prišla obžalovaná k nim na návštevu, prebehlo to v poriadku, manžel keď nemohol
obžalovanú počúvať, odišiel do inej miestnosti. Bolo tomu tak aj napriek tomu, že manžel mal veľmi rád
svoje deti, aj obžalovanú. Na otázku predsedu senátu, či jej poškodená skutočnosti uvedené v skutkovej
vete obžaloby poškodená povedala uviedla, že áno. Poškodená jej povedala aj viaceré veci, ktoré nie
sú uvedené v obžalobe. Poškodená jej povedala, že keď bola malá veľmi ju bil otec, povedala jej, že 15
rokov žije s dvomi narušenými osobami. Povedala, že 15 rokov ju bijú a trpí. Predpokladá podľa toho, čo

počula od poškodenej, že ešte kým boli v domácnosti tri deti, správanie sa obžalovanej rozdelilo medzi
tri osoby, po odchode dvoch sestier musela toto znášať poškodená sama. Na ďalšiu otázku predseda
senátu uviedla, že konanie popísané v obžalobe, napríklad tá polievka, sa malo odohrávať aj keď bola
poškodená menšia a aj keď bola väčšia. Na ďalšiu otázku predsedu senátu, čo sa odohrávalo potom, čo
bola poškodená v januári 2015 zverená do jej dočasnej starostlivosti, uviedla že odišli do K., poškodená

sa veľmi bála, žiadala ju, aby obžalovanú nepúšťala k nej. Keď tam prišli, zatelefonovala obžalovanej,
táto vravela že nevie, kde je poškodená, povedala je u nej. Snažila sa situáciu obžalovanej vysvetliť,
nedalo sa to. Obžalovaná vystriedala všetky možné nálady, potom prišla do Rajčian, napriek tomu,
že ju žiadala, aby priniesla poškodenej nejaké veci, nič nepriniesla, počas toho ako sa rozprávali cez
bráničku povedala poškodená obžalovanej, že ona to už nemohla vydržať, nemohla vydržať ako sa

voči nej obžalovaná správala, že už to nemôže znášať. Potom obžalovaná odišla preč. Potom začali
sústavné telefonáty obžalovanej 9 - 11 krát za deň. Boli prípady, že obžalovaná poslala na nich políciu.
Na otázku predsedu senátu uviedla, že poškodená mala zvyk pri telefonovaní púšťať reproduktor. Je
pravdou, že túto skutočnosť v prípravnom konaní neuviedla, takúto otázku jej nikto nedal. Na ďalšiu
otázku uviedla, že je pravdou že poškodená povedala, že keď bola malá, považovala spôsob života

v rodine obžalovanej za normálny a až neskôr pochopila, že sa dá žiť aj inak. Mala aj taký zvláštny
zvyk, vešať sa, túliť sa aj k úplne cudzím ľuďom, museli to potom s ňou riešiť. Boli to vždy len ženy,
potrebovala dotyky. Na ďalšiu otázku uviedla, že jej dcéra X. má 20 rokov, nemali s ňou závažnejšie
problémy, vo svojej kategórii na Slovensku patrila medzi najlepšie klaviristky. V čase, keď mala 14
alebo 15 rokov, manžel ochorel na závažnú chorobu, Natáliu poslala mimo rodiny, aby nebola svedkom

choroby manžela, keď sa vrátila bola ako vymenená, bola nútená navštíviť s ňou psychiatra, porezávala
sa. Nikdy sa nepokúsila o samovraždu. Potom ako začala brať lieky situácia sa zlepšila. Omamné látky,
drogy nebrala. Na otázku obhajcu uviedla, že svedkyne F. a G. R. v tejto veci nehovoria pravdu, klamú.
Vie to podľa toho, lebo sa rozprávala s oboma telefonicky, F. potvrdila to, čo jej povedala poškodená o
týraní. F. povedala, že je rada, že poškodená odišla z domu obžalovanej. Prečítala si tiež facebookovu

komunikáciu F., kde uvádzala, že ako jej bolo poškodenej ľúto. Niečo iné je to, že to už teraz nie je
pravda. Na otázku obhajcu, či hovorila o tomto s G. uviedla že nehovorila, ale ak videla, čo sa v tej rodine
dialo, videla to tiež poškodená, musela to vidieť aj G.. Motiváciu týchto dvoch uvádzať nepravdu vidí v
tom, že chcú chrániť obžalovanú. Nevie odpovedať prečo svedkyňa F. uvádza to, čo poškodená, zrejme
sa rozhodla povedať pravdu. F. a G. situáciu vyriešili tým, že ukončili strednú školu a odišli od rodiny

obžalovanej. Založili si vlastné rodiny. V čase, keď obžalovaná už bola vo väzbe F. obrátila, dokonca
pri telefonáte povedala poškodenej, že už nie je jej sestra. Na otázku obžalovanej uviedla, že pokiaľ
sa týka roku 2013, vtedy si myslela že poškodená je lenivá, nevedela sa sústrediť na učivo. Taktiež
mala problémy s jedením, bolelo ju brucho. Nevedela vtedy, prečo to poškodená robí, predpokladala,
že sa jej nechce učiť. Všetko pochopil, keď prišla poškodená k nej, pochopila, čo všetko si prežila.

Na otázku obžalovanej uviedla, že v tom období bola poškodená unavená, myslela si, že dlho pozerá
televízor. Dnes už vie, že poškodená nemohla v noci spávať, pretože obžalovaná pozerala dlho do noci
filmy, rozprávky, musela spať s čiapkou na hlave, na očiach. Taktiež sa obžalovaná v noci rozprávala
so sestrou X.. Chce zdôrazniť, že obžalovanej nepraje nič zlé, teraz však povedala pravdu. Poškodenej
poskytla to, čo jej mala poskytnúť obžalovaná, poskytla jej domov.

Svedkyňa F. okrem iného uviedla, že si spomína na jeden konflikt v súvislosti so sestrou Z. H., sestre
tiekla krv, keď sa učila. Pokiaľ sa týka jej detstva, pokiaľ si to pamätá, kým nastúpila do školy bolo všetko
v poriadku. Obžalovaná chcela, aby sa dobre učili, keď v tomto smere boli problémy, začali bitky. Muselanosiť dlhé rukávy na telesnú výchovu, lebo mala dobité telo. Boli situácie, že došlo ku zlomeniu variech,
ťahaniu za vlasy. Spomína si na situácie, že keď si vypísala pero a išla si kúpiť nové, vedome išlo pomaly,
aby si oddýchla, keď sa vrátila dostala bitku za to, že bolo preč dlho. Riešila to tak, že odišla k otcovi,

mala však matku - obžalovanú rada, tak sa vždy k nej vrátila. Keď bola v puberte, spomína si na dva
incidenty, boli závažnejšie. Ťažko sa jej o tom rozpráva. Obžalovaná dosť často zdôrazňovala intímnu
stránku života, slovo sex bolo na dennom poriadku. V jednom prípade odporovala matke, vtedy na ňu
matka vytiahla nôž. Utekala do obývačky, matka držala nad ňou nôž, prosila ju, aby ju nezabíjala. Pokiaľ
sa týka druhého incidentu, nevie či ho spomínala v predchádzajúcej výpovedi, bola to situácia že sa

kúpala, matke odporovala v niečom, vtedy ju topila vo vani. Keď sa prestala brániť, zmierená s tým že
zomiera, matka prestala. Potom už odišla preč od nej k otcovi. Na otázku prokurátora uviedla, že si
nepamätá, že by ako dieťa predtým ako išla do školy dostávala bitku. Keď mala jej sestra Z. 6 rokov,
odišla k otcovi. Osobne si myslí, že spúšťačom konania obžalovanej bola škola. Na otázku prokurátora,
či obžalovaná jej bola v detstve oporou uviedla, že je to pripadá skôr opačne, spomína si, že keď ju
obžalovaná zbila, kľakla si obžalovaná pred ňou a opýtala sa či to urobila ona. Nemala pocit, že sa utieka

k obžalovanej, skôr ona k nej. Na ďalšiu otázku prokurátora, či má určitú vedomosť ako sa správala
obžalovaná k poškodenej v období od roku 2004 do januára 2015 uviedla, že s poškodenou v podstate v
uvedenom období nebola, nežila s nimi v spoločnej domácnosti. Na otázku, či sa mohli poškodenej stať
veci popísané v obžalobe uviedla, že áno. Z toho čo hovorila poškodená mala pocit že z 80 % hovorí o
jej živote. Na otázku predsedu senátu, či ďalšie sestry F. a G. jej niečo povedali o živote s obžalovanou,

uviedla,žeáno,F.jejpotvrdila,potomčosatátovecprevalila,žemalapodobnéproblémysobžalovanou,
že jej rezala prsty, keď však potom videla obžalovanú v televízii ako ju odvádzajú v putách, pýtala sa, čo
to má znamenať. Má vedomosť, že neskôr Klaudia poprela skutočnosti, ktoré uviedla jej. F. ešte predtým
ako začala tvrdiť to, čo teraz tvrdí, hovorila že obžalovaná by sa mala liečiť. Na otázku prokurátora,
že jej otec, ktorý vypovedal pred tým hovoril, že mala obžalovaná ponoriť sestre Z. hlavu do polievky,

uviedla, že to urobila jej. Ak si dobre spomína, mohla mať vtedy 6 rokov. V súčasnosti, keď je staršia
vysvetľuje si správanie obžalovanej voči nej tak, že táto, keď bola malá tiež nemala ľahký život, týmto
si to vysvetľuje. Definitívne odišla od obžalovanej niekedy v roku 1994, 1995. Na otázku obžalovanej,
prečo tieto skutočnosti, toto týranie, neoznámila otcovi, keď sa k nemu odsťahovala uviedla, že dieťa
si zvykne na prostredie, kde žije a neberie ho ako divné. Myslí si, že je to normálne prostredie. Vždy

jej bolo prezentované obžalovanou, že keď dostala, tak si to zaslúžila. Týrané dieťa si neuvedomuje,
že je týrané.

Znalkyňa H. okrem iného uviedla, že spolu s kolegom trvajú na záveroch znaleckého posudku z
odboru psychiatria, ktorý sa nachádza v spise na čísle listu 256 - 300. V súvislosti s duševným stavom

obžalovanej, ktorú vyšetrili pri dvoch sedeniach, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, po
konzultáciáchspsychológomnenašliuobžalovanejduševnúchorobuvpravomzmysleslova.Zistiliunej
osobnostnú poruchu, histerionsku, táto sa prejavuje odlišným spôsobom správania sa, nie je relevantná
z hľadiska posudzovania rozpoznávacích a ovládacích schopností, tieto sú zachované. Obžalovanej
nenavrhli žiadnu formu ochrannej liečby. Porucha osobnosti u obžalovanej je trvalá, prejavuje sa a

rozvíjala od mladosti do včasnej dospelosti. Rozvoj súvisí s nedostatkom kladných výchovných a
emočných stimulov. Obžalovaná pochádza z disharmonického rodinného prostredia. Obžalovaná má
za sebou dve neúspešné manželstvá, v treťom manželstve nežije s partnerom v spoločnej domácnosti.
Poškodená je piatym dieťaťom obžalovanej, táto sa asi 20 rokov angažuje spoločnosti E. svedkov.
Osobnosť obžalovanej je silne egocentrická. Presadzuje si vlastné záujmy a potreby. V záťažových

situáciách reaguje agresívne, z hľadiska resocializácie je negatívna prognóza, obžalovaná má už trvalú
osobnostnú výbavu. U obžalovanej nezistili žiadne známky duševnej choroby. Duševná porucha u
obžalovanej sa môže prejavovať takým spôsobom, že sa ľahko dostáva do konfliktu sama so sebou a
tiež so svojím okolím. V prípade nenaplnenia očakávaní môže sa obžalovaná správať aj agresívne.
Intelektuálne je obžalovaná zdatná, intelekt dosiahla vyšší oproti populačnému priemeru. Obžalovaná

akoosobnosťsaprejavujedominantne,radaupriamujepozornosťnaseba,manipulujesosvojímokolím.
Používarôzneprostriedkyktomu,abyzískalaobdiv.Vprípade,ževšetkojepodľajejpredstáv,správasa
prispôsobivo. V opačnom prípade sa dostáva do konfliktov a používa manipulačné, integračné spôsoby,
ohováranie. Na otázku predsedu senátu uviedla, že z prvého manželstva mala obžalovaná dve deti,
po šesťročnom manželstve boli deti zverené matke - obžalovanej, neskôr jedno z nich otcovi. S ďalším

partnerommalaobžalovanátaktieždvedeti,ztretiehovzťahupochádzapoškodená.Obžalovanásacelú
dobu vyjadrovala, že má pozitívny vzťah k deťom, tvrdenia poškodenej považovala za ovplyvnené zo
strany vdovy jej otca. Na otázku prokurátora ako reaguje obžalovaná v záťažových situáciách uviedla, že
nevylučujeagresívnesprávaniezjejstrany.Podľajejnázoru,prechoddetízmaterskejškolydozákladnejškoly môže spôsobiť u obžalovanej zmenu správania voči deťom. Je tak najmä v prípade, ak dieťa
nesplní očakávania obžalovanej. Psychický vývoj dieťaťa v šiestich - siedmych rokoch môže spôsobovať
záťažové situácie u obžalovanej. Z jej pohľadu by to mohla obžalovaná pociťovať ako týranie zo strany

dieťaťa. Na otázku obhajcu uviedla, že je pravda, že pri vypracovaní znaleckého posudku prihliadala aj
na niektoré svedecké výpovede. Pred svojou výpoveďou si vypočula výpoveď MUDr. Moščicovej, túto
nemala pri vypracovaní posudku k dispozícii, táto výpoveď by na záveroch znaleckého posudku nič
nezmenila. Nevylučuje, že praktický lekár si nemusí všimnúť v skutočnosti, ktoré sú predmetom konania,
dieťa - poškodená to môže tajiť. Manipulatívnosť osobnosti obžalovanej sa vo vzťahu k dieťaťu môže

prejavovať aj tak, že dieťa sa neprejavuje spôsobom ako sa cíti. Týrané dieťa nebude prezentovať svoje
skutočné pocity. Týrané dieťa to môže tajiť aj celý život, alebo nie, je to veľmi individuálne. Obžalovaná
k výpovedi znalkyne uviedla že ona najlepšie vie ako vychovávala svoje deti, znalkyňa s ňou hovorila
len niekoľko hodín.

Svedkyňa G. R. okrem iného uviedla, že v spoločnej domácnosti s obžalovanou a poškodenou žila až do

roku 2012, kedy sa odsťahovala k priateľovi. Fungovali ako normálna domácnosť, manžel obžalovanej
chodieval domov z práce len na víkendy. Môže povedať, že nemali prebytok finančných prostriedkov,
keď poškodená potrebovala peniaze, obžalovaná uprednostňovala potreby poškodenej. Pokiaľ sa
týka oblečenia, je pravda že mladšie deti nosili oblečenie po starších deťoch. Stravovanie detí bolo
zabezpečované v školskej jedálni. Obžalovaná varievala doma večere. Taktiež kontrolovala poškodenú

v učení, táto mala s tým problémy. Ona so sestrou F. v škole nemali také problémy ako poškodená, boli
samostatnejšie. Môže uviesť, čo sa týka fyzických trestov, žila s nimi dosť dlho, obžalovaná neurobila
nič také ako sa tvrdí v obžalobe. V prípade, že poškodená opakovane neuposlúchla príkaz obžalovanej,
dostala len po zadku. Nebola nikdy svedkom toho, že by obžalovaná strčila poškodenej hlavu do
polievky, prípadne jej polievku vyliala na hlavu. Poškodená dokázala polievku jesť aj hodinu. Nie je

pravda, že by obžalovaná poškodenú bila lopárom. Pri povahe poškodenej by každému "rupli" nervy,
hovorila obžalovanej, že by si poškodená zaslúžila silnejšiu ruku. Nevidela že by obžalovaná hádzala
po poškodenej nožnice, nôž, stoličku. Poškodená mala potrebné oblečenie v zime aj v lete. Potom,
čo sa v roku 2012 odsťahovala od rodiny k priateľovi, s poškodenou bola v kontakte. Písali si, taktiež
sa navštevovali. Počas návštev sa poškodená nikdy nesťažovala, že by jej obžalovaná robila zle.

Predpokladá, že dieťa ktoré by trpelo tak ako tvrdí obžaloba by to niekomu povedalo. Kým bývala
v spoločnej domácnosti, nikdy nevidela na poškodenej modriny. Poškodená sa nikdy nesprávala ako
týrané dieťa. S obžalovanou mala dobrý vzťah, vychádzali spolu dobre. Na otázku prokurátora uviedla,
že nevie, kde chodí teraz poškodená do školy, nie je s ňou v kontakte. Je to preto, lebo už nie je jej
sestrou. Na otázku aký vzťah má ku sestre F.i uviedla, že vychádzajú spolu dobre. Táto bola, ona

tiež, vychovávaná v duchu kresťanskej výchovy. Na otázku prokurátora, čo hovorí na facebookovu
komunikáciu poškodenej s jej sestrou F. na čísle listu 183, uviedla že nie je uvedené aké bitky kto zažíval,
neuznáva takéto veci aké sa píšu cez facebook. Na ďalšiu otázku, čo hovorí na tvrdenie obžalovanej, že
nikdy poškodenú nezbila, keď ona v dnešnej výpovedí pripustila, že obžalovaná občas udrela po zadku
poškodenú, svedkyňa uviedla, že ako svedkyňa uviedla pravdu, obžalovaná pravdu nemusí hovoriť. Na

ďalšiu otázku uviedla, že ju, ani sestry obžalovaná nikdy nebila. Na ďalšiu otázku ako si vysvetľuje, že
poškodená trpí, podľa záverov znaleckého posudku, postraumatickou stresovou poruchou, ako vznikla,
uviedla že toto určite utrpela zo strany matky. Jej otec bol agresívny, stále len kričal. Na otázku predsedu
senátu uviedla, že so svedkyňou F. teraz nevychádzajú dobre, vychádzali dobre kým boli spoločne vo
viere, je to preto že ona z viery odišla a nemôže byť v kontakte s tým kto tam zostal. S poškodenou sa

stretávala, bola v kontakte, aj po roku 2012, keď sa odsťahovala z rodiny, v súčasnej dobe v kontakte
nie sú. Na otázku predsedu senátu uviedla že v roku 2012 sa odsťahovala od rodiny z toho dôvodu,
že priateľ nebol vo viere. Na ďalšiu otázku ako si vysvetľuje skutočnosť, že poškodená a svedkyňa F.,
ktoré zostali vo viere, potvrdzujú, na rozdiel od nej, skutočnosti uvedené v obžalobe, uviedla že nevie o
akých veciach hovorila, vtedy s nimi nežila v spoločnej domácnosti. Na ďalšiu otázku, či mala niekedy

v škole problémy uviedla, že sa učila veľmi dobre. Poškodená, má vedomosť o tom, sa učila zle. Na
otázku predsedu senátu, že má pocit z toho, čo doteraz svedkyňa uviedla, že na poškodenú žiarlila,
svedkyňa uviedla, že nechcela aby to tak vyznelo, je medzi nimi pomerne veľký vekový rozdiel 7 rokov,
oblečenie vzhľadom na to nemohlo byť uložené v skrini 10 rokov. Ďalšia vec je že, ak je v rodine viac
detí, najviac si matka "hýčka" najmladšie dieťa. Na ďalšiu otázku uviedla, že sestry obžalovanej, X. G.

D., často nenavštevovali ich rodinu. S obžalovanou komunikovali väčšinou cez skype. Nevie presne
uviesť z akých dôvodov staršie sestry Z., H. odišli bývať k otcovi. Pocit, že poškodená nie je jej sestra
má odvtedy, čo bola obžalovaná vzatá do väzby. Na otázku prokurátora uviedla, že kým ešte bývala u
matky, chodila do školy, mávala mimoškolské aktivity, krúžky, mala kamarátky.R. F. Sommerová na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, preto podľa § 263 ods. 4 Trestného
poriadku bola prečítaná výpoveď z prípravného konania na čísle listu 128 až 132 zo dňa 20. 05. 2015. V

tejto výpovedi okrem iného uviedla, že je dcérou obžalovanej, má štyri sestry. Na sestru Z. si nespomína,
H. si pamätá v súvislosti s tým ako chodila od otca k mame. Obžalovaná, keď žila s otcom, bolo všetko
v poriadku, agresivita u nej sa neprejavovala, začalo sa to pri R.. Tento psychicky týral obžalovanú,
taktiež aj ju. Niekoľkokrát boli u nich policajti, obžalovanú škrtil, škaredo jej nadával, bil ju, taktiež bil ju.
Vyhadzoval ju z bytu, hlavne preto odišla, povedal, že to jeho byt a že keď odíde bude kľud. Obžalovaná

potom hovorila, že jej ubližoval už keď bola tehotná, predpokladá, že obžalovaná bola s ním len preto,
aby sa mal kto o ňu postarať. Pokiaľ sa týka poškodenej, táto bola protivnejšia, udrela ju aj po zadku,
jej otec povedal, že nech si neželá vedieť, čo bude potom, keď sa jej dotkne. V roku 2008, po maturite
v septembri, odišla bývať do Martina. Domov sa už nevrátila, chodila len občas pozrieť obžalovanú,
so R. nemala moc dobré vzťahy. Na otázku, či videla, že by bol tento udrel, bil poškodenú uviedla, že
jej capol, ale viacmenej sa nezapájal do jej výchovy. Na otázku ako obžalovaná trestala poškodenú

uviedla, že ju udrela varechou po zadku, alebo rukou, alebo rozhodla, že táto nebude pozerať rozprávky.
Poškodená mala všetko pod nosom, obžalovaná ju kŕmila, bola chudá, málo jedla, len sladkosti. Na
otázku prečo poškodená vystriedala viac základných škôl uviedla, že lebo bola drzá, nebola obľúbená,
ona by to nerobila meniť školy. Poškodená sa veľmi nezaujímala o učenie, s poškodenou nemala veľmi
dobrý vzťah, táto jej aj povedala keď prišla na návštevu, že by už mohla ísť domov, že ju neznáša.

Poškodená je herečka, na pohrebe starého otca veľmi plakala, asi o tri minúty sa už smiala a normálne
sa rozprávali je možné, že chcela byť v Topoľčanoch, ak to tak bolo ako hovorila, že bola týraná 5 až 6
rokov, prečo nedala škola, susedia, alebo Dominika podnet na prešetrenie veci. Po zadku ju obžalovaná
bila, to je normálne, nikdy, ale nevidela že by mala modriny, nikdy sa jej nezdôverila, že by bola niekedy
týraná. Na otázku obhajcu uviedla, že v domácností bývalo navarené, netrpela hladom. Nič také sa

nestalo, že by obžalovaná i jej niekedy dávala hlavu do polievky, alebo jej túto vyliala na hlavu. Na otázku
uviedla, že domácnosť riadila obžalovaná, varievala, nakupovala. Nie je pravdou, že by jej obžalovaná
rezala prst, sama sa porezala, keď išla čistiť kukuricu. Na otázku vyšetrovateľa, aby sa vyjadrila ku
komunikácii s poškodenou z augusta 2013 prostredníctvom facebooku uviedla, že sa odmieta k tomu
vyjadriť. Na otázku, aby sa vyjadrila k tomu, že každý rok rozmýšľala nad samovraždou uviedla, že

to povedala možno raz v súvislosti s nevlastným otcom. Na otázku ako si vysvetľuje skutočnosť, že
poškodená uviedla na obžalovanú také skutočnosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania, uviedla že počula
také vyjadrenia, že radšej pôjde do detského domova ako by mala byť s mamou, alebo otcom. Vie, že
chcela byť v Topoľčanoch.

B. H. okrem iného uviedla, že v tejto veci bola pribratá ako konzultant, prizvala ju H.. H.. Samozrejme
nemala k dispozícii svedecké výpovede, ktoré boli urobené po vypracovaní znaleckého posudku 17.
05. 2015. Ako uviedla v znaleckom posudku, poškodená trpí postraumatickou stresovou poruchou
a duševnou depresiou. Postraumatická stresová porucha vzniká na základe stresu, má svoj súbor
príznakov. Na otázku obhajcu či, ak niekto trpí postraumatickou stresovou poruchou , si môže pamätať

určité detaily zo svojho života , uviedla že v prípade dlhodobej traumy, ktorou trpí postihnutý, táto
môže vyústiť do depresie. Následne môže prerásť do postraumatickej stresovej poruchy. Postihnutý
takouto poruchou môže si pamätať detaily zo svojho života. Môže uviesť, že s duševnou depresiou sa
v rámci svojej praxe stretáva dosť často u mladých dievčat. Na otázku obhajcu, čo hovorí na závery
MUDr. H., ktorá v správach o zdravotnom stave poškodenej uvádza, že táto trpí syndrómom týranej

osoby uviedla, že ona dospela k záveru, že poškodená trpí postraumatickou stresovú poruchu, taktiež
duševnou depresiou, čo sú psychiatrické termíny. Na otázku prokurátora uviedla, že postraumatická
stresováporuchaaduševnádepresiasaupoškodenejprejavilinienazákladejednorazovéhozážitkuale
dlhodobých stresových situácií, tieto prežívala v detstve a rannej dospelosti. Na záveroch znaleckého
posudku, ktorý vypracovala spolu s MUDr. H. zotrváva. Na otázku predsedu senátu uviedla, že mala k

dispozícii vyšetrovací spis, avšak závery znaleckého posudku boli založené hlavne na psychiatrickom
vyšetrení poškodenej. Pre závery znaleckého posudku, aj v iných prípadoch nielen v tomto, sú
najdôležitejšie výsledky klinického vyšetrenia pacientov. Pri vyšetrení poškodenej bola prítomná jej
kolegyňa, ona prítomná nebola. Na otázku obžalovanej, či pri vyšetrení nezistila u poškodenej syndróm
týranej osoby, uviedla že to bol záver ku ktorému dospela psychologička, táto má program, postup akým

syndróm týranej osoby zistiť.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa § 135 ods. 3 Trestného poriadku prečítaná svedecká výpoveď
maloletej K. R. z prípravného konania zo dňa 02. 04. 2015. Výsluch uskutočnila vyšetrovateľka PZ zaprítomnosti prokurátorky, obhajcu obžalovanej a znalkyne PhDr. H.. Na začiatku pojednávania svedkyňa
uviedla, že nevyužíva svoje právo odmietnuť vypovedať. V ďalšej časti výsluchu, okrem iného uviedla
že v súčasnosti býva v Rajčanoch, prišla si ju zobrať na sociálne oddelenie pani J., vtedy vypovedala

všetko, čo sa deje, potom prišla, lebo jej telefonovali. Bolo to okolo 20. januára. Pani J. volá A., je to
jej nevlastná starká. Do školy chodí do Topoľčian, na pedagogickú školu. Chodí tam asi dva týždne. Na
otázku vyšetrovateľky, aby popísala všetko od narodenia, to ako vyrastala, čo si pamätá uviedla, že keď
mala tri roky, otec odišiel do roboty do Čiech, ďalej od nich, chodieval domov cez víkendy. Matku strašne
bil, totálne ju bil, videla to a bolo to pre ňu stresujúce. Mala štyri roky, keď videla, že ju bije bol to pre

ňu veľký šok, veľmi plakala. Potom matka bila ju za také veci ako napríklad že nezjedla polievku, vždy
ju nútila jesť polievku, potom keď ju nechcela dojesť, tak jej začala pchať hlavu do polievky, dusilo ju
to. Spomína si, že matka bila aj staršie sestry, spomína si že keď krájala mäso mala v ruke nôž, sestra
jej povedala normálnym tónom niečo, vtedy mala 4 - 5 rokov, tak sa rozbehla s tým nožom za ňou, len
si pamätá, že keď vyšli z izby sestra mala dorezanú ruku. Spomína si, že keď bola malá chodievali do
rodiny často policajti, rodičia sa totálne hádali. Spomína si, že matka často otca provokovala, stále mu

hovorila, že má frajerky, stále ho podozrievala. Na otázku ako často ju matka bila uviedla, že keď bola
malá dostávala aj za to, keď sa pocikala. Keďže boli takéto stresy, pocikávala sa do postele, ráno potom
otec aj matka ju za to zbili. Matka ju vždy ťahala za vlasy, ťahala ju aj po zemi za tie vlasy, raz nevedela
koľko je 1540 deleno 35, mala vtedy 9 alebo 10 rokov chytila taký lopár, týmto ju šlahala, že z toho mala
fialový zadok, nemohla sa ani posadiť. Ešte si spomína, že keď išla do prvej triedy vždy mala krvavé

písanky, keď niečo zle spravila, tak ju za to zbila. Krvavé písanky mala z toho, že vždy mala rozbité
pery, po ústach ju zbila rukami. Spomína si, že prišla suseda, čo sa to u nich deje, matka hovorila, že je
všetko v poriadku. Hovorila jej, že aby sa neopovážila plakať pred ľuďmi, keď ju niekedy zbila. Keď mala
6 rokov vždy ju zbila aj za to, keď sa nenaučila. Ona sa chcela učiť s niekým, napríklad s matkou, táto
jej nevedela toto vysvetliť, samej sa jej nechcelo učiť. Potom ju za to strašne zbila, spomína si že vtedy

mala dlhé krásne vlasy, ona ju za tieto kmásala. Na otázku vyšetrovateľky, či ju matka bila aj niekde inde
uviedla, že mala monokle, to jej urobila takou metlou, táto bola zaostrenená a touto jej porezala oko,
mala z toho monokel. Tento mala dokonca na občianskom preukaze, urobila jej to predtým ako sa mala
ísť fotiť na občiansky preukaz. Na otázku vyšetrovateľky, že chodila na viaceré školy, aby uviedla ako
to tam bolo, uviedla, že v prvej triede bola úplne normálna ako ostatné dievčatá, niekedy jej dala, ako

ostatným dievčatám, učiteľka facku. Keď to povedala matke, táto bežala do riaditeľne, že ju zoberie zo
školy. Vtedy chodila do základnej školy na ul. Malonecpalskej, asi po pol roku prestúpila na inú školu
na ulici Šafárika. Tam mala tiež problémy s učiteľkou, matka ju potom šľahala prútom po tvári, stopy
na tvári v škole sa snažila zakrývať vlasmi, tieto mala vtedy dlhé a husté. Vtedy mala asi 7 alebo 8
rokov. To vyšľahanie prútom bolo za to, že nevedela niečo písať alebo nevedela niečo spočítať. Týmto

prútom ju vyšľahala viackrát. Do školy na ulici Šafárika chodila asi rok, rok a pol, potom prešla do inej
triedy. Keď bola v 7. ročníku, prestúpila do školy na ulici Energetikov. Bolo to preto, že mala problém s
kolektívom, matka ju dokonca zbila pred nimi, bolo to v škole. Bolo to preto, že učiteľka povedala, aby
matka prišla za ňou, mala problémy s matematikou. Vtedy, keď ju bila, učiteľka nebola v triede, videli
to spolužiaci. Na otázku vyšetrovateľky, či sa niekedy učiteľka, prípadne spolužiaci nepýtali no modriny,

šľahance uviedla, že matka jej povedala, že má povedať učiteľke, že jej to spravil konár. Učiteľka sa na
to aj pýtala, tak jej povedala, že jej to spravil konár. Potom sa rozplakala, učiteľka čo sa potom rozprávala
s matkou, tejto povedala, že už to neurobí a tiež sa rozplakala. Spomína si, že matka jej rozprávala
strašné hlúposti, ako napríklad, že keď porodí detí, tieto budú mať detí, a tieto deti budú mať deti a
ona všetky prežije. Hovorila o tom tri hodiny, napriek tomu, že jej hovorila, aby s tým prestala. Boli aj

ďalšie situácie, keď hovorila o otcovi, že mal frajerky, stále ju s tým zaťažovala. V súvislosti s tým boli
medzi nimi neustále hádky. Tieto situácie boli v dobe, keď už chodila na gymnázium, myslí tým hádky
rodičov v súvislosti s tým, že otec mal mať frajerky. Vtedy chodila na gymnázium do Novák. Vtedy tam
aj bývala, byt bol špinavý, nepáčilo sa jej tam. Vtedy často chodievala za ňou a musela ju počúvať aj
napriek tomu, že jej hovorila, že sa musí učiť. Chvíľou aj prestala, ale potom začala znova a musela ju

počúvať. V tej dobe jej ani fyzicky neubližovala, skôr ju psychicky týrala, kričala po nej. Keby jej bola
dala facku a nebola by kričala, facka by ju bola bolela, ale bolo by to lepšie. V tej dobe, keď sa niekomu
zdôverila s niečím tak ju matka totálne zbila, ten človek chcel situáciu normálne riešiť a nevedel, že
matka rieši tieto situácie bitkou. Keď jej to ľudia povedali, zbila ju. Keď popritom na ňu aj kričala, bola
už z toho na nervy. Prežívala to tak, že radšej by bola chcela zomrieť, sama seba nenávidela. Takto to

prežívala asi od štrnástich rokov. Vtedy si začínala uvedomovať, že tie situácie, ktoré matka robí nie sú
až tak normálne. Keď bola malá, vnímala to ako niečo normálne, z rodičovského hľadiska. Ona vtedy
bila bábiky, ťahala ich za vlasy, ničila ich. Potrebovala to dostať von, taktiež keď niečo povedali sestry,
bola na tieto strašne agresívna. Raz zobrala na staršiu sestru nôž. Bol to kuchynský nôž, príborový.Myslela si že, keď je matka na ňu agresívna, že to proste tak má byť, bola tiež agresívna. Na otázku
vyšetrovateľky, čo bolo pre ňu úplne najhorší zážitok, na ktorý si spomína, uviedla, že asi to, keď jej
pchala hlavu do polievky a vylievala polievku na hlavu. Keď mala zeleninovú polievku, strčila jej hlavu

do polievky, keď mali šošovicovú túto jej vyliala horúcu na hlavu. Stalo sa to veľa krát, vtedy mala 4 -
5 rokov. Už vtedy je to prišlo divné. Teraz si spomenula, že keď držala matku za ruku, táto ju nechcela
veľmi držať, keď sa spýtala "mami, prosím, ťa, prečo ma tak nedržíš?" uviedla že "aby som si šetrila
sily, aby som ťa doma mohla dobiť". Ona nevedela prečo. Vtedy mala asi 4 - 5 rokov, ešte nechodila do
školy. Na otázku znalkyne, či si pamätá niečo také, že sa začala nenávidieť, uviedla že áno, začala sa

potom rezať najprv nožom, potom žiletkou. Začalo to tým, že matka po nej kričala, neustále ju kritizovala
za každou hlúposť, už to nezniesla. Na otázku, či mala matka nejaké slovné útoky na jej osobu uviedla,
že vždy jej hovorila primitív, debil, to jej vadilo najviac. Vyvolávalo to z nej pocity, že je najhoršia na
svete, obviňovala sa, že čo ak je na vine, že robí niečo také, čo jej vadí. Potom sa jej stala taká vec,
že jej prestávalo chutiť jedlo. Zjedla len polovicu rožka za deň, matka jej síce dávala desiatu, ale ona
ju vždy vyhadzovala. Toto bolo v poslednom období. Dokonca mala problém s tým, že keď prišla k J.,

mala tiež problém, keď táto dala niečo na stôl, trošku si odhryzla a už mala dosť na celý deň. Na ďalšiu
otázku znalkyňa uviedla, že si pamätá na situácie, že matka do rána pozerala detské rozprávky na
počítači. Spávali v jednej izbe, nemohla spať, pretože si to púšťala nahlas tak do jednej hodiny ráno.
Spomína si, že si musela dávať cez oči čiernu čiapku, aby nevidela svetlo, do uší si dávala klapky. Bolo
to vtedy, keď chodila do školy do Novák. Takto si to púšťala každý deň, ani jeden deň, ani jedna noc

neprešla, aby si nepúšťala rozprávku. Keď sa ju pokúsila na to upozorniť, zbila ju, najhoršie bolo, keď
bola s jej tetou a to vždy do rána. Teta je Tána D. a býva v Čechách. Keď spolu hovoria cez skype
najhoršie je že kričia, je to ich spôsob komunikácie. Vtedy jej už nepomáhali ani tie klapky, keď jej to
chcela povedať a rozplakala sa, matka nenávidí plač, tak sa postavila a zbila ju po hlave, povedala "otoč
sa a budeš spať. A ak nebudeš spať, tak ťa dobijem.". V súvislosti s tým, že bola nevyspatá, v jednom

prípade dokonca zaspala na telesnej výchove. Na otázku znalkyne, či boli nejaké iné spôsoby, ktorými
ju matka obmedzovala , uviedla že vždycky ju kontrolovala, nemohla ísť ani von, vždy musela byť pri
nej, nemohla nič iné robiť, len sa učiť. Musela sedieť v izbe a učiť sa. Musela čítať nahlas, neznáša
čítanie nahlas. Matka sa stále chcela presviedčať, či sa učí, tak musela nahlas čítať. Práve vtedy si
nezapamätala učivo. Je pravdou, že nemala dobré známky, ale podľa jej názoru bolo to preto, že sa

neučila správne. Nebolo to tak, že by prišla domov, trochu si oddýchla, od štvrtej do šiestej by sa učila
a potom by mohla ísť von. Na otázku znalkyne, čo by sa stalo keby neuposlúchla to, čo chcela matka
uviedla, že sa to ešte nestalo, lebo sa bála. Na ďalšiu otázku, či ju matka zbila aj niečím iným, uviedla, že
keď bola malá tak varechou. Potom tiež na nej zlomila tú metlu, jej psíkovi touto zlomila nohu, pretože sa
pocikal do postele. Celou silou ho chytila a hodila o zem. Plakala, bol to jej najobľúbenejší psík, milovala

ho. Matka nato povedala "K., chod od neho preč, však už zdochýna". Spomína si, že matka zvykla biť aj
mačky, prvú mačku strašne bila metlou. Na otázku znalkyňa uviedla, že spomína si, že modriny mávala
od dvanástich rokov. Je pravdou, že nechcela, aby to vedeli v škole. Bola malá a myslela si, že robí
zle. Myslela si, že si to zaslúži. Pamätá si, že tú šošovicovú polievku nútila matka, aby zjedla zo zeme.
Taktiež si spomína, že matka po nej hodila nožnice, má z toho doteraz jazvy. Jazvy sú dve, vznikli potom

ako hodila po nej nožnice. Toto sa stalo asi pred jedným alebo dvoma rokmi. Na otázku prokurátorky, či
bol niekto svedkom týchto vecí uviedla, že to bolo väčšinou potom, čo odišla sestra z domácnosti, takže
to nevidela. Niekedy sa stalo, že mala modriny, prišla do Topoľčian, vtedy ich videla starká. Spomína
si, že zadok mala fialový vtedy, keď ešte bývala sestra doma. Sestra tiež vedela, keď ju matka zbila
lopárom. Sestra odišla z domácnosti, keď skončila školu v júni 2012. Mala tiež žlté modriny po prsia.

Takto ju zbila matka, síce to nevidela, ale videla tie modriny. Na otázku uviedla, že raz sa jej stalo, že
matka nevedela nájsť kľúče od auta, keď ich nevedela nájsť povedala "Ráchel ak ich nenájdeš, tak ťa
zabijem, chápeš to? Ja ťa roztrhám. Musíš ich nájsť ". Nemyslí si, že by bola toho schopná, bola by ju
však zbila. Spomína si na ďalší prípad, keď ju ohrozovala s takým nožíkom na mäso, na poslednú chvíľu
prišiel otec. O tomto sestre nerozprávala, väčšinou to rozprávala A. J.. Niekedy ju matka zbila aj za to,

že sa nestihla obliecť načas do školy. Bila ju tak, že začala biť rukami, potom ju bila päsťami. Na otázku
prokurátorky uviedla, že intenzita akým spôsobom ju matka bila bola rôzna, taktiež nevedela za čo ju
bije. Problémy boli tiež, keď prišiel otec a začal matku biť. Bolo to v období, keď bola malá, pretrvávalo
to aj v období, keď chodila do školy. Sestry hovorili, že sa ju snažili uložiť spať, aby to nevidela, vždycky
videla, keď prišli policajti, videla hádku medzi nimi, išli sa pozabíjať. Na otázku vyšetrovateľky, odkedy

otec nežije s nimi uviedla, že možno mala 9, 10 rokov, alebo 11, 12 rokov, kedy začal bývať v Novákoch.
Matka bývala žiarlivá na každú jednu ženu, ktorá prešla okolo neho, dokonca podozrievala aj ju. Je
to dosť divná téma, vtedy chodila do školy do Novák, matka ju tam nechávala, s otcom nechceli, aby
tam bola matka, keď tam bola tak sa hádali. Raz sa jej spýtala "K. mala si pohlavný styk so svojímotcom?". Nevie ako ju to mohlo napadnúť. Vymýšľala si niektoré situácie, keď prišla. Na otázku, či bola
matka na ňu nahnevaná uviedla, že nie, ale ju týmto strašne psychicky ničila. Na otázku znalkyne, či
mala nejaké intímne zážitky s matkou, že hovorila, že musela matke natierať nejaké lišaje uviedla, že

ťažko sa jej o tom hovorí, keď bola veľmi malá, matka mala na stehne ekzém, musela ju škriabať. Tiež si
spomína, že celú noc zvracala, mala hnačku musela jej držať misu. Potom je prosila, aby jej hnačkový
zadok natierala, musela to robiť krémom Indulona. Musel aj natierať konečník. Taktiež mala také chvíle,
že veľmi zvracala, mala žalúdočnú neurózu, potom keď išla k J. tiež jej to zistili. Matka je tiež nútila, keď
mali ísť na úrad práce sociálnych vecí a rodiny, aby bola k nim drzá, ona nedokáže byť taká k ľuďom,

ktorí jej neurobili nič. Žiadala ju matka, aby tam povedala, čo také matka urobila. Vyvíjala v tomto smere
na ňu nátlak, pretože to nechcela povedať, vedela, že takáto konverzácia k ničomu nevedie. Nakoniec
stratila nervy a povedala „mami, dobre. Tak ja ti to poviem. Každé dieťa od teba ušlo. Každé dieťa proste,
hovorili, že si ich bila, že sa k nim nesprávala tak. Tak ja som to chcela urobiť týmto štýlom, aby som ti
pomohla, lebo ty tu pomoc proste potrebuješ. Prosím ťa, pochop má, mama.". Na otázku znalkyne, či
mala matka nejaké sexuálne narážky, alebo niečo hovorila, uviedla že mala sexuálne narážky na otca,

hovorila "Ráchel predstav si asi čo robila, posteľ vŕzga, strieka, pchá to", takéto veci hovorila. Predmetom
bol neskutočný stres, bola malá a keď sa jej nevenovala, bola stále s otcom v izbe. Keď bola malá
nevedela, čo to je, keď vošla do izby poslali ju preč. Večer si k ním chcela ľahnúť, aj vtedy to tak bolo,
proste celé to videla, mala z toho traumu, už ako štvorročná vedela, čo to znamená medzi mužom a
ženou. Na ďalšiu otázku uviedla, že čo sa týka starostlivosti o domácnosť väčšinou nevarila, navarila

občas. Aj otec, keď prišiel domov, sťažoval sa že nemá navarené. Doma jedávali polotovary, väčšinou
kupovala jogurty, pamätá si, že každé ráno na raňajky mala rožok s maslom, aj na večeru bol rožok s
maslom, aj na obed mala rožok s maslom. Keď jej to povedala, chytila tanier a hodila ho do nej, vtedy
mala 6 alebo 7 rokov. V škole chodila do školskej jedálne, kde spočiatku jedávala, neskôr už nechcela
nič jesť. Polievky mala najprv strašne rada, ale potom ako jej strkala hlavu do polievky, nenávidela ich.

Na ďalšiu otázku znalkyne ako to bolo doma s matkou, keď bola chorá uviedla, že táto ju nikdy nedala do
nemocnice, skôr prírodne ju liečila, aj, keď vracala riešila to tak, že jej dala niečo napiť. Na otázku, čím
ju vlastne matka liečila uviedla, že ničím, keď vracala dávala jej piť vodu. Boli chvíle, keď bola malá, tak
ju dala matka k doktorke a užívala antibiotiká. Antibiotiká jej dávala spočiatku, potom to už prestala, keď
bola chorá, nechcela to matka riešiť. Na otázku ako matka riešila situáciu, keď mala horúčky uviedla,

že nijako to neriešila, neliečila. Občas si vzala potajomky paralen, tento matka mala, ale jej ho nedala.
Na otázku ako vedela, že má horúčku uviedla, že teplomerom si odmerala, mala teplotu 38, 39 stupňov.
Vtedy ju totálne bolela hlava, matka to neriešila povedala, že aby sa napila. V čase, keď chodila do
školy v takých prípadoch matka zavolala do školy, že do školy nepríde. A zle sa cítila aj prednedávnom,
keď sa to riešilo, keď ju zavolali na úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Vtedy sa strašne zle cítila. Na

otázku, aby sa vyjadrila k tomu, keď mala zápal močového mechúra uviedla, že vtedy, keď močila niečo
ju bolelo, matka to ale neriešila. Sama to riešila tak, že keď prišla domov dala si horúci kúpeľ, štípalo ju
to, ale trochu jej to pomohlo. Nevie ako jej to prešlo, myslí si, že otec jej dal tabletku, antibiotiká, ktoré
dostal, keď mal podobné problémy. Na otázku ako to riešila matka, keď jej to povedala, uviedla že si
má dať na to nejako mastičku, týmto sa jej to ešte zhoršilo. Tieto problémy trvali asi 1 - 2 týždne, vtedy

chodila na gymnázium. Na záver išla k lekárke, táto ju vyhrešila, že si zobrala tie antibiotiká. Spomína si
ešte na jednu chorobu niečo mala s hrdlom, vykašliavala hlieny, otec povedal, aby si dala kapustu. Na
otázku odkedy chodila do školy na ulici Energetikov uviedla, že od 7. do 8. ročníka, mala tam problémy
so spolužiakom Reisom, mala tam veľmi zlé známky, v 8. ročníku mala prepadnúť. Odišla odtiaľ na
gymnázium do Topoľčian, bola tam rok. Na začiatku ju tam vozievala matka, asi po dvoch alebo troch

týždňoch povedala, aby prespávala u Paulovičovej, potom tam bývala celý týždeň, len utorky chodila
domov. Na začiatku to bolo dobré, prvé mesiace mala aj dobré známky, potom sa to vlastne tak začalo,
že matka jej vyvolávala a musela mať hodinu zapnutý mobil, aby vedela, čo robí. Proste chcela vedieť,
či sa učí, spí alebo čo robí. V škole nemusela mať zapnutý mobil, ale musela aj cez prestávky volať. Po
vyučovaní jej musela hneď zavolať, že je všetko v poriadku. Na otázku, čo tým matka sledovala uviedla,

že ako keby mala strašný strach, čo sa jej deje, alebo sa nudila. Poobede musela s matkou telefonovať
dobrovoľne, nasilu, nakoniec ju niekedy v januári od J. zobrala preč a musela dochádzať každé ráno z
Prievidze do Topoľčian. Potom koncom januára ju matka žiadala, aby mala celý čas zapnutý mobil a aby
sa s ňou rozprávala tri alebo štyri hodiny, kým nepríde otec. Končila školu o druhej hodine dajme tomu,
v tom čase otec robil v Topoľčanoch, prácu končil o piatej alebo po šiestej, takže od druhej hodiny do pol

šiestej bola vonku. Nemohla ísť k J., matka jej to zakázala. Na otázku, čo robila vonku, keď boli január,
február uviedla, že sa prechádzala a musel sa stále s matkou rozprávať. A. J. to potom vyriešila tak,
že mohla s ňou byť jej dcéra X. táto ju trochu podporila, držali sa spolu. Na otázku vyšetrovateľky ako
dlho trvalo toto obdobie, že musela stále telefonovať odpoludnia s matkou uviedla, že asi pol mesiacaalebo mesiac. Skončilo to tak, že už prestávala chodiť do školy, už nevládala dochádzať, bola už na
dne. Spomína si na prípad,, keď chcela ísť vlakom z Topoľčian do Prievidze, matka ju potom žiadala
aby ten kúpený lístok išla vrátiť a aby si kúpila lístok z Topoľčian do Novák, hoci už nato nemala čas,

vlak už prichádzal. Matka hovorila, že ak tak neurobí, že ju zbije, keď príde domov. Nakoniec to vyriešila
tak, že spolu s J. išli do Nitry a potom do Topoľčian, matka to už potom neriešila, ani ju za to nehrešila.
Na otázku vyšetrovateľky uviedla, že keď chodila do školy v Topoľčanoch mala zlé známky, štvorky,
skoro prepadla. Neskôr chodila do školy v Novákoch, bola to chemická škola. Spočiatku mala veľmi zlé
známky, na polroka aj prepadla. V tej dobe bývala s otcom v Novákoch, občas tam prišla aj matka. Do

tejto školy chodila asi rok, potom ju odtiaľ zobrala Paulovičová a nastúpila do Topoľčian na pedagogickú
školu. Na ďalšiu otázku uviedla, že celkove má štyri sestry, najstaršia je Z., má asi 30 rokov, žije v
Kanade. Naposledy sa stretli asi pred desiatimi až dvanástimi rokmi. Ďalšia v poradí je H., tiež má asi 30
rokov, má dve deti, žije v Martine. Tieto dve sestry s ňou nežili v spoločnej domácnosti. Ďalšia v poradí
je F., táto bývala s nimi kým mala ona 9 alebo 10 rokov. Taktiež býva v Martine. Posledná sestra je G.,
na tú si pamätá najviac. Táto odišla z domácnosti, keď ona mala 12 alebo 13 rokov, bolo to v roku 2012,

odišla s priateľom. Táto sa taktiež trošku hádala s matkou, spomína si, že sa pohádali v súvislosti s
tým, či môže alebo nemôže mať G. deti. Na otázku uviedla, že Dominika, keď sa ona hádala s matkou,
prípadne ju táto bila, vždy ju chcela chrániť, taktiež jej vadilo, keď ju matka nepúšťala von. Táto tiež len
čakala, aby mohla keď dovŕši dospelosť opustiť domácnosť. Učila sa dobre, nemala s týmto problémy.
Na otázku uviedla, že keď bola malá, videla ako matka bila Dominiku, nevedela jej pomôcť, len plakala a

kričala, aby ju nebila. Na ďalšiu otázku uviedla, že si písala denník, aj teraz si píše, ale už ju to prestáva
baviť. Keď mala 10 rokov, písala si denník, písala tam, že sa nenávidí, chcela sa zabiť, chcela škodiť
sama sebe, mala ťažkú depresiu. Teraz má v Topoľčanoch denník, psychiatrička jej odporučila, aby si ho
písala, nebaví ju to však. V súčasnosti chodí ku psychiatrička MUDr. Mlynekovej do Bošian. V súčasnosti
sa cíti lepšie, určite by sa nechcela vrátiť k matke, nevie čo by spravila, radšej by sa otrávila, radšej

by chcela zomrieť. Na otázku vyšetrovateľky uviedla, že bez toho, aby sa matka zmenila, aby zmenila
svoju výchovu čo nechce, sama by to nemohla zmeniť, vlastne by to už nevydržala, má také obdobie,
že by to nevydržala. Teraz sa cíti u J. milión 588 tisíckrát lepšie. Na začiatku to síce bolo také, že keď
niečo urobila, tak sa to bála povedať. Síce aj teraz sa bojí, napríklad vie, že nemá púšťať mačky do jej
izby, raz sa mačka vyšpinila na posteľ, bála sa jej to povedať. Keď sa to potom dozvedela, bola z toho

šokovaná, len sa o tom porozprávali, ona ju jednoducho nebije, dá sa s ňou porozprávať. So svojou
matkou sa nemohla porozprávať, vôbec ju nepočúvala, len ona rozprávala, ani nevedela ako sa cíti. Ako
ju mohla vychovávať, keď nevedela ako sa cíti. J. má svoju metódu, vie ako má ísť na ňu. Netreba na ňu
kričať, niekedy síce neposlúchne, ale snaží sa poslúchať. Je pravda, že chcela ísť do detského domova,
myslela si, že tam bude oveľa lepšie ako u matky. Teraz keď je u J. už by nechcela ísť do detského

domova. Pôjde tam v júni na prax. Na otázku uviedla, že odvtedy čo je u Paulovičovcou, potom čo ju
zobrala A. do K., matka prišla hneď tam, rozplakala sa, povedala, že ak ju nepustia dnu sadne si na
špinavý chodník a bude čakať. Proste vyvíjala nátlak, aby jej otvorila bránu. Potom tam prišla aj s otcom,
išla trochu aj von, vlastne to prebiehalo v poriadku, matka zase začala útočiť na A. J.. Hovorila, že aby
išla s ňou na víkend, odmietla to. Ešte by chcela uviesť, že z toho máva nočné mory, stále si myslí,

že ide do Prievidze a že ju matka dobije. Teraz sa jej snívalo, že nemôže odísť z Prievidze, úpenlivo
volala A., že nech ju zoberie autom. Teraz sa to už trochu zlepšilo, jeden deň má normálny sen, ďalšie
dve až tri noci má nočné mory. Na ďalšiu otázku uviedla, že matka jej telefonovala, pred tým to bolo
niekoľkokrát za deň, dokonca posielala policajtov, vymýšľala si situácie, že ju Paulovičová bije, už asi
štyrikrát volala policajtov. Na otázku obhajcu uviedla, že matka má takú povahu, že je v poriadku a potom

zrazu vybuchne, nevie čo má od nej čakať, či je v poriadku alebo nie. Teraz už má náhradnú mamu, táto
ju nebije, robí tie isté situácie čo pri matke, normálne sa správa, sem tam niečo urobí, ale táto ju nikdy
nebije, vychováva ju. Na otázku obhajcu uviedla, že matka ju bila každý deň, keď bola menšia, od tých
desiatich rokov asi tak dvakrát týždenne. Na ďalšiu otázku obhajcu uviedla, že nechodila veľmi čisto
oblečená,malaajšpinavéoblečenie,niekedysimuselaoblečeniesamapraťvrukách,desiatyjejdávala,

na týždeň jej nabalila chlieb so šunkou, za ten týždeň sa to pokazilo. Na otázku obhajcu ako je matka
nábožensky orientovaná uviedla, že náboženstvo s tým nemá nič spoločné, práve tí ľudia ktorí sú v tom
náboženstve ju veľmi podporovali, bez nich by sem nikdy neprišla a nezačala to riešiť. Podľa jej názoru,
matka je možno chorá a preto nemôže za to, že to robí. Ľudia z náboženstva ju brávali von, matka to
dovolila, niekedy chodila aj zvestovať. Vtedy sa rozprávali, to jej pozdvihlo sebavedomie, duševne jej

veľmi pomáhali. Toto je pre nich veľká pohana, oni nie sú takí, jeden človek je proste taký a potom si
ľudia môžu myslieť, že všetci sú takí. Matka ju nútila chodiť von a zvestovať. Bolo to v období, keď bola
v X., povedala jej, aby si zobrala fraktáty a išla zvestovať. Keď bola vonku mala zapnutý mobil a musela
pred ňou zvestovať, musela zastavovať ľudí. Bolo to v Topoľčanoch. Niekedy s ňou chodila zvestovať ajv Prievidzi. Robila to rada, nie však vtedy, keď ju k tomu nútila matka. Na otázku obhajcu uviedla, že zo
začiatku ju matka nútila, aby jej dávala prsty do prirodzenia. Súviselo to s tým škrabaním ekzému, ktorý
bol trošku vnútri. Vyšetrenia s H.. H. vybavila Ingrid J., chodí tam s ňou, s lekárkou sa však rozpráva

len ona. Na ďalšiu otázku uviedla, že skutočnosti ako sa matka k nej správala povedala A. J., taktiež to
povedala v ich náboženstve, išli za matkou, hovorili, aby absolvovala liečenie, odmietla to. Tieto veci
riešili dve osoby, vedeli o nich viacerí z náboženstva. Snažili sa to riešiť, nepomohlo to však. Na otázku
prokurátora, aký to malo dopad na ňu doma uviedla, že fakticky ju matka dobila, z náboženstva však
nevedeli aká ona je, povedala im, že je schopná ju dobiť, potom povedali, že jej to už nebudú radšej

hovoriť. Povedali, že jej chcú pomôcť, ale nevedia ako. Hovorila o tom tiež školskej psychologičke pani
C., potom keď bola pridelená A. J. povedala to tiež jednej spolužiačke. Na otázku vyšetrovateľky, či mala
v škole nejaké kamarátky uviedla, že ani veľmi nie, nerozumie si veľmi s dievčatami jej veku. Na otázku
prokurátora uviedla, že najhoršie obdobie bolo vtedy, keď dochádzala do Topoľčian, vtedy sa vadili ako
psy, bili ju, to bolo asi najhoršie obdobie. Taktiež bolo zlé obdobie, keď ju dusila v tej polievke, alebo, keď
hovorila, že jej ostrihá vlasy. Psychicky ťažko znášala, keď sa matka stále vadila s otcom, rozprávala

nezmyselné historky, že mal frajerky, nemohla to vydržať, do toho tie bitky, monokle, modriny. Na otázku
vyšetrovateľky uviedla, že v súčasnosti berie tabletky na depresiu, jeden a pol tabletky denne. Na otázku
prokurátora uviedla, že v tých Topoľčanoch, keď sa prechádzala v januári a februári bola jej zima, nemala
ani poriadne topánky, A. J. jej potom kúpila čižmy. Oblečenie jej dávali aj členovia organizácie, matka
bola na to strašne nahnevaná, ale ona si kupovala strašne veľa vecí, jej nekupovala skoro nič, proste

dávali jej druhí.

Na čísle listu 8 - 9 sa nachádza oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi zo dňa 27.
01. 2015 adresované Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Prievidzi. V správe okrem iného je
uvedené že Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi bola doručená správa súkromného centra

pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie Prievidza, podľa ktorej zo psychologického
vyšetrenia maloletej K. R. vyplývajú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že jej matka sa opakovane dopúšťa
konania, ktoré má znaky trestného činu, maloletú dcéru bezdôvodne, neprimerane fyzicky trestá, matka
je agresívna, otec je alkoholik v minulosti ju fyzicky trestal. Zo správy ďalej vyplýva, že maloletá K. je
osoba s disharmonickým vývojom, je emocionálne labilná, nie je možné u nej vylúčiť skratové konanie.

Na základe uvedenej správy mal úrad záujem vykonať šetrenie v domácnosti, ktoré bolo neúspešné.
S matkou je náročná spolupráca, podľa nej je u nich všetko v poriadku, ak majú problémy majú si to
riešiť po svojej línii. Uviedla, že dcéra nepotrebuje psychológa a už vôbec nie pedopsychiatra. Maloletá
naznačovala, že je to v rodine neúnosné, ale pred svojou matkou to poprela. Následne sa maloletá
dostavila sama na oddelenie a uviedla, že matka sa k nej nevhodne správa, potvrdila skutočnosti

uvedené v psychologickej správe. Chcela dať matke šancu, aby prehodnotila svoje správanie, táto im
neumožnila vykonať pohovor s maloletou v jej neprítomnosti a uviedla, že si nepraje, aby boli prešetrené
pomery v jej domácnosti. Situáciu riešili v spolupráci so školou, ktorú navštevuje, keďže sa maloletá
dožadovala, že chce byť umiestnená v detskom domove, úrad zisťoval, či by niekto nemohol maloletej
zabezpečovať starostlivosť. Kontaktovali manželku nebohého starého otca A. J., táto prejavila záujem

zabezpečovať starostlivosť maloletej, táto v minulosti už u nej bývala. Okresný súd v Prievidzi dňa 23.
01. 2015 vydal uznesenie o predbežnom opatrení a maloletú K. zveril do osobnej starostlivosti A. J..

Na čísle listu 183 - 185 sa nachádza komunikácia medzi poškodenou a svedkyňou F. R. zo dňa 06.
08. 2013. V rámci tejto komunikácie F. okrem iného uviedla že "no mama vedela riadne zbiť, keď si

išla do školy, až tak, že ťa hlava bolela, aj Stankovi je ľúto, že si pri nich, dúfam, že ti už neubližujú",
poškodená na to odpovedala "ani moc nie, síce raz mi oco dal takú facku, že mi vypadol zub trvalý",
F. na to odpovedala "to nie je smiešne, ale skôr smutné, by si zaslúžili oni bitky, už sa o tom radšej ani
nebavme, lebo mi je z toho do plaču, nemám pekné spomienky na detstvo, furt len krik, bitky, nadávky,
a teba mi je tiež ľúto, až by som z toho plakala, choď od nich preč a bude lepšie, že je škaredé ako

sa k tebe správajú, vieš mne sa nikdy nepáčilo ako sa k tebe správajú a bijú ťa aj ako malinkú, tak sa
správať k deťom nemá, deti majú mať lásku a nie reči o večnom živote a ktovie o čom ešte, a pritom sa
správajú horšie ako ľudia zo sveta, to je hanba, mne to je fakt ľúto, ty si vytrpíš, jediné šťastie, že ideš
do Topoľčian, ty si to už možno nepamätáš, ale koľkokrát si dostala tak strašne že som aj ja plakala a
šklbala ťa za vlasy, ako malú, je to hnus podľa mňa, ja si neviem predstaviť, že by som tak dobila Y.,

neposlúcha, ale dostane po riti, nie po hlave, všetci sú tam strihnutí, alebo aspoň väčšina, nemá sa čoho
obávať, neboj sa ja nie som mama alebo tvoj oco, ty to tiež pri nich nevydržíš, iba preto že sa ešte nemá
kto o seba postarať, ale tie bitky, čo aj teba bili a možno aj bijú, mne ťa je ľúto".Na čísle listu 188 - 192 sa nachádza správa zo psychologického vyšetrenia zo dňa 27. 11. 2004, ktoré
vykonalo súkromné centrum pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie za prítomnosti
obžalovanej, jej manžela, poškodenej. V rámci tohto vyšetrenia okrem iného poškodená uviedla, že

rodičiasadomastrašnehádajú,matkajepotomnaňuagresívna,bijeju,kričíponejprekaždúmaličkosť.
Raz býva s jedným rodičom, potom s druhým rodičom. Nevie, čo má čakať od matky, je strašne chorobne
žiarlivá. Nemá veľmi dobrý vzťah s matkou, nemá ju veľmi rada. Je pokrytecká, najskôr ju chce objať,
potom na ňu nakričím alebo ju zbije. Je to za maličkosti, dosť často sa hádajú, pretože matka celé dni
hovorí, že otec má frajerky. Otec ju teraz nebije, keď bola malá, tak ju bil. Zmenil sa, teraz vie kde je u

neho hranica, u matky to nevie. V škole niektorým predmetom vôbec nerozumie, nemá tam ani jednu
kamarátku. Chcela by odísť od rodičov, pretože sa jej zhoršuje psychický stav. Máva často depresie,
chce sa niekedy zabiť, nikdy to neskúsila. Je pravdou, že sa rezala, najprv nožom, potom žiletkou. Teraz
má skôr myšlienky, že sa chce hodiť do rieky, máva to skoro každý deň. Trvá to asi desať rokov, sestra
G. to vedela. Matka ju ťahala za vlasy, alebo hádže po nej stoličku. Matka ju udrie určite tak dvakrát do
týždňa, nechce bývať s rodičmi. Je plačlivá, posledné 2 - 3 týždne plače. Na základnej škole mala tiež

zle známky, na gymnáziu v Topoľčanoch mala lepšie známky, bývala u nevlastných starkých, v druhom
polroku sa jej zhoršili známky, lebo sa vrátila k rodičom. Najradšej by odišla do detského domova, matka
je tiež na tom psychicky zle, je veľmi agresívna, žiarli na každú ženu, pýtala sa jej, či nemala pohlavný
styk s vlastným otcom. Rodičom klame zo strachu pre známky, otcovi ani veľmi nie, matke sa nedá
povedať.

Na čísle listu 202 sa nachádza správa H.. H. zo psychiatrického vyšetrenia poškodenej dňa 09. 02.
2015. Pri vyšetrení poškodená, okrem iného, uviedla že sa nemá dobré, je v strašnom strese a napätí.
Rodičia sa stále hádajú, stále na seba nadávajú. Nemá kľud u otca ani u matky. Matka je na ňu veľmi
zlá, vôbec ju nechápe, stále po nej len vrieska, kričí. Nemôže doma nič povedať, matka aj bez príčiny

dostane hisák a bije ju. Nemôže sa v kľude ani vyspať, matka pozerá celé noci filmy na notebooku, má to
strašne nahlas pustené a ešte pritom aj svieti. Správa s ňou v spoločnej izbe, nemôže ju poprosiť, aby to
stíšila a zhasla, lebo by znovu dostala bitku. Preto spáva v čiapke, ktorú si stiahne na oči. Matka ju často
ťahá za vlasy, hlavne vtedy, keď jej povie, že už nevládze počúvať ako má otec frajerky. Často pociťuje
nervozitu, úzkosti, strašné napätie, má triašku v celom tele. Nechutí jej jesť, má odpor k polievkam,

keď sa matke niečo nepáčilo, často jej strčila hlavu do polievky. Takto sa už nedá ďalej žiť, nemá nikde
pokoja, nikoho nezaujíma, obaja si len riešia svoje problémy. Má strach, že sa z toho zblázni. Myslí si,
že matka nie je psychicky v poriadku, keby jej povedala, že sa má liečiť, tak by ju dobila. Celkom rada
je v škole, v škole jej to veľmi nejde, ale aspoň tam po nej nikto nehuláka. Nechce bývať u rodičov, už
nedokáže zvládať všetko zlé, čo sa tam deje. Má z toho depresiu, strach, stále by len plakala. Mala

také stavy, že sa rezala, škriabala. Občas mala aj také myšlienky, že by sa hodila do rieky. K rodičom
sa nechce vrátiť, radšej pôjde do detského domova. Teraz si ju zobrala A., je to dedkova žena. Je na
ňu veľmi dobrá, nekričí, nebije ju. Má u nej kľud, všetko jej vysvetlí. Má tam svoju posteľ, v izbe nikto
nesvieti, je tam úplná tma a božské ticho. Takto by chcela žiť, keby matka dala pokoj. Stále vyvoláva,
nadáva jej, hlavne ráno, keď ide do školy. Bojí sa matke nezdvihnúť telefón, lebo by znovu dostala bitku.

Jej matka nikdy nebude taká dobrá ako A. preto sa k nej nechce vrátiť. H. v správe z 09. 02. 2015
okrem iného uviedla, že poškodená trpí syndrómom týranej obete (túži po láske, uznaní, po nežnom
správaní od svojho tyrana). Osobnosť je vo vývoji, nezrelá, zmenená vplyvom dlhoročného psychického
aj fyzického týrania. Vplyvom dlhodobého stresogénneho zaťaženia sa u nej rozvinula depresívna
nálada, lekárka okrem iného konštatovala znížené sebahodnotenie, sebaobviňovanie, nedostatočnú

sebaúctu, nadmernú sebakritičnosť.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku, ktorý je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnila všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona, pretože týrala blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím,
údermi, ponižovaním, neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním
stravy, spánku, zdravotnej starostlivosti, ošatenia a čin spáchala závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas. Aj keď obžalovaná spáchanie trestnej činnosti v konaní pred súdom, tak isto ako v

prípravnom konaní, poprela, podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania možno ustáliť záver, že
skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, skutok spáchala obžalovaná a toto jej konanie
vykazuje znaky vyššie uvedeného zločinu. Obžalovaná spáchanie trestnej činnosti popiera, tvrdí že je
to práca svedkyne J. aj jej dcéry X., ktoré mali poškodenú ovplyvniť takým spôsobom, že uvádzajúnepravdivé skutočnosti. Podľa názoru súdu je toto účelová obrana obžalovanej vedená snahou zbaviť
sa trestnej zodpovednosti a hroziaceho pomerne vysokého trestu v rozpätí od 7 rokov až do 15 rokov
odňatia slobody. Je potrebné uviesť, že zo spáchania trestnej činnosti je obžalovaná jednoznačne

usvedčovaná výpoveďou poškodenej z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní v
zmysle§135ods.3Trestnéhoporiadkuprečítaná.Súdneuvažovalnadosobnýmvýsluchompoškodenej
na hlavnom pojednávaní aj napriek tomu, že táto už dovŕšila 16 rokov ako navrhoval aj obhajca.
Pred tým ako prečítal výpoveď poškodenej z prípravného konania oboznámil na hlavnom pojednávaní
08. 02. 2016 lekársku správu H.. H., psychiatričky, zo dňa 20. 01. 2016 v ktorej je okrem iného

uvedené, že poškodená veľmi zle prežíva súdne pojednávania, vtedy je psychické utrpenie ešte horšie.
Podľa psychiatričky napriek liečbe, stav poškodenej prehĺbila depresívna nálada, zvýraznili sa živé
predstavy, podľa psychiatričky je osobnosť poškodenej zmenená mnohoročným psychickým týraním
zo strany matky. Následky syndrómu týranej osoby a postraumatickej stresovej poruchy si vyžadujú
neustálu psychiatrickú a psychoterapeutickú starostlivosť trvajúcu niekoľko rokov a častokrát aj celý
život. Vzhľadom na tieto skutočnosti a taktiež vzhľadom na závery znaleckého posudku H.. H. a H.. D.

súd upustil od osobného výsluchu poškodenej, pretože podľa názoru súdu osobný výsluch by mohol
v budúcnosti nepriaznivo ovplyvniť duševný vývoj poškodenej, nakoľko poškodená ako to v priebehu
konania viackrát zaznelo napriek nepriaznivým spomienkam na život s obžalovanou, obžalovanú má
naďalej rada a bojí sa o jej ďalší osud. Podrobná výpoveď poškodenej z prípravného konania, ktorá
bola prečítaná na hlavnom pojednávaní je uvedená vyššie, je možné konštatovať, že v tejto výpovedi, aj

v prítomnosti obhajcu obžalovanej, poškodená jednoznačne potvrdila skutočností uvedené v obžalobe
a obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti jednoznačne usvedčila. Skutočnosti, ktoré poškodená
prežila a ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku potvrdila svedkyňa J., ktorej uvedené skutočnosti
v období od 22. 01. 2015, kedy bola poškodená zverená do jej osobnej starostlivosti, vyrozprávala
postupne poškodená. Súd sa zaoberal pred svojím rozhodnutím, aj otázkou vieryhodnosti tvrdení

poškodenej, či si tieto skutočnosti nemohla poškodená vymyslieť, prípadne či nemohla byť k uvedeniu
týchto skutočností nahovorená inou osobou ako tvrdila v prípravnom konaní obžalovaná. Podľa názoru
súdu výpoveď poškodenej je vieryhodná, poškodená si nemohla také množstvo rôznych, častokrát
detailných skutočností zapamätať a opakovane tieto uviesť. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na to,
že znalkyňa H.. H. a MUDr. D. vo svojom znaleckom posudku uviedli, že pri subnormálnej pamäti by

poškodená nedokázala také veľké množstvo zážitkov reprodukovať opakovane rovnako v prípade, že
by klamala alebo konfabulovala. Podľa názoru súdu je zrejmé, že poškodená vo svojej výpovedi v
prípravnom konaní uvádzala pravdivé skutočnosti, tieto vo svojom súhrne podľa názoru súdu napĺňajú
znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)Trestného zákona. Z prečítanej výpovede poškodenej

vyplýva, že takéto konanie obžalovanej voči poškodenej sa začalo už v pomerne v malom veku
poškodenej, približne okolo roku 2004, poškodená uvádzala, že to súviselo aj s tým, že približne
v tej dobe nastúpila na základnú školu. Vzhľadom na závery dokazovania podľa názoru súdu je
preukázané, že konanie obžalovanej voči poškodenej pretrvávalo približne od roku 2004 minimálne
do roku 2015, do 22. 01. 2015, keď na základe predbežného rozhodnutia súdu bola táto zverená

do osobnej starostlivosti svedkyne J. Z vykonaného dokazovania je tiež preukázané, najmä závermi
znaleckého posudku H. a H. že v dôsledku konania, dlhodobého konania obžalovanej, poškodená trpí
postraumatickou stresovou poruchou, depresívnou poruchou, disharmonickým osobnostným vývojom,
dlhodobými pocitmi bezmocnosti a strachu s potrebou psychiatrického liečenia a sledovania. Podľa
lekárskych správ H.. H., psychiatričky, ktorá sa aktuálne stará o zdravotný stav poškodenej, bol u

poškodenej dokonca zistený syndróm týranej osoby, ktorý sa môže prejavovať po dlhší čas, prípadne aj
po celý život. Súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, tvrdenie ktoré zaznelo
nielen vo výpovedi poškodenej, ale aj vo výpovedi svedkyne F., že malé dieťa považuje takéto konanie
rodiča za niečo
"normálne", pretože s iným prístupom sa nestretlo. Až postupne ako malé dieťa dospieva si uvedomuje,

že takéto konanie a správanie nie je normálne a že sa dá žiť aj inak. Za ďalší nepriamy dôkaz,
ktorý usvedčuje obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti považuje súd aj výpoveď svedkyne F.,
jednej zo sestier poškodenej, ktorá síce v čase skutku nežila v spoločnej domácnosti s obžalovanou
a poškodenou, ale v čase, keď žila v spoločnej domácnosti s obžalovanou prežívala niečo podobné
ako poškodená a na hlavnom pojednávaní uviedla, že má pocit, že poškodená hovorí na 80 % o jej

živote. Uviedla niekoľko udalostí, konfliktov s obžalovanou, v čase keď žili v spoločnej domácnosti,
obžalovaná mala po nej hodiť nôž, mala ju topiť vo vani. Taktiež potvrdila, že aj v jej prípade jej
obžalovaná tiež dávala hlavu do polievky, obdobne ako to bolo v prípade poškodenej. Ďalej uviedla,
že aj jej ďalšia sestra F., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala v prospech obžalovanej, potomčo začalo trestné stíhanie obžalovanej, jej potvrdila, že v čase, keď žila s obžalovanou v spoločnej
domácnosti, mala s obžalovanou podobné problémy ako poškodená. Ďalším nepriamym dôkazom, ktorý
usvedčuje obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti je výpoveď svedkyne J. na hlavnom pojednávaní,

ktorá potvrdila a uviedla skutočnosti, ktoré sa dozvedela od poškodenej potom čo jej táto bola dňa
22. 01. 2015 zverená do osobnej starostlivosti. Nepriamo tak obžalovanú usvedčuje zo spáchania
trestnej činnosti na poškodenej. V podrobnej výpovedi potvrdila, že poškodená po príchode do jej
osobnej starostlivosti bola, následkom dlhodobého konania obžalovanej, vo veľmi zlom psychickom
stave, tento psychický stav poškodenej riešila a rieši pravidelnými návštevami u psychiatričky H.. H.. Súd

tiež hodnotil vieryhodnosť vyjadrení uvedenej svedkyne, skúmal či nie sú pochybnosti, že skutočnosti,
ktoré uvádza a ktoré sa dozvedela od poškodenej nie sú pravdivé. Súd nezistil žiadne také skutočnosti,
ktoré by spochybňovali vieryhodnosť výpovede svedkyne J.. Táto svedkyňa potvrdila skutočnostíi ktoré
vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, prečítanej na hlavnom pojednávaní, uviedla poškodená. V
tejto súvislosti poukazuje súd na tú skutočnosť, že svedkyňa v závere svojej výpovede uviedla že
nemá žiaden záujem na tom, aby obžalovaná bola odsúdená, predtým ako sa dozvedela o správaní

sa obžalovanej voči poškodenej, udržiavala s ňou normálne rodinné vzťahy, pričom až do januára
2015 nepredpokladala, že by sa mohla spôsobom popísaným v obžalobe voči poškodenej správať.
Uviedla, že má jediný záujem do budúcnosti sa postarať o poškodenú, o jej zdravý vývoj. V konaní pred
súdom bola podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne F. R. z prípravného
konania, keďže na hlavnom pojednávaní ako dcéra obžalovanej odmietla vypovedať. V tejto výpovedi

táto svedkyňa, ktorá do roku 2008 žila v spoločnej domácnosti s obžalovanou a poškodenou, nepotvrdila
skutočnosti, ktoré uvádzala v tomto trestnom konaní poškodená. Túto jej výpoveď považuje súd za
účelovú, vedenú snahou zbaviť obžalovanú, jej matku, trestnej zodpovednosti. Skutočnosť, že sa jedná
o účelovú výpoveď, potvrdzuje aj internetová komunikácia medzi poškodenou a touto svedkyňou zo dňa
06. 08. 2013, ktorá sa nachádza v spise a ktorá bola konštatovaná vyššie. Zo skutočností uvedených

v tejto komunikácii vyplýva, že F. mala vedomosť o tom akým spôsobom sa obžalovaná správa voči
poškodenej, že ju neprimerane fyzický trestá a psychicky deptá. Taktiež treba zopakovať, že v súvislosti
s touto svedkyňou, jej sestra svedkyňa F. uviedla, že s obžalovanou mala podobné problémy, keď s
ňou žila v spoločnej domácnosti ako poškodená. Podľa svedkyne F. potom čo začalo trestné stíhanie
obžalovanej, F. svoje tvrdenia zmenila a vypovedala v prospech obžalovanej. Je potrebné uviesť, že

na nezdravé rodinné prostredie v rodine obžalovanej a to dlhodobo, podľa názoru súdu, nasvedčuje
ten fakt, že všetky dcéry obžalovanej postupne, v pomerne mladom veku opustili rodinu obžalovanej,
dcéry Lenka a Michaela boli dokonca po rozvode manželstva obžalovanej so svedkom H. zverené
do starostlivosti svedka H.. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedkov G. R. a súčasného
manžela obžalovanej svedka Sudru. Títo svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní v prospech

obžalovanej, súd hodnotí tieto ich výpovede ako účelové, vedené snahou zbaviť obžalovanú trestnej
zodpovednosti. V prípade G., ktorá žila v spoločnej domácnosti s obžalovanou a poškodenou až do roku
2012 sa súdu jej výpoveď javí byť nevieryhodná aj z toho dôvodu, že v priebehu výsluchu nadobudol
súd pocit ako keby svedkyňa na svoju mladšiu sestru žiarlila v súvislosti so starostlivosťou aká podľa
jej názoru bola venovaná pri výchove poškodenej na rozdiel od výchovy svedkyne. Podľa názoru

súdu spáchanie trestnej činnosti obžalovanou nepriamo potvrdzujú aj závery znaleckého posudku
znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že
obžalovaná v súčasnosti a ani v čase spáchania trestného činu netrpela a netrpí duševnou chorobou v
pravom zmysle slova. Obžalovaná v súčasnej dobe a v dobe spáchania trestného činu trpela duševnou
poruchou, histerionskou poruchou osobnosti. Jedná sa ho povahovú abnormitu, pre ktorú je typické, že

sú nedostatočne diferencované vyššie city s dominujúcim egocentrizmom a nedostatkom ohľaduplnosti
k iným, je prítomná sebadramatizácia, teatrálnosť, sebazdôrazňovanie, sebavyjadrovanie za každú
cenu, konanie je skôr inštinktívne než racionálne, emočné prejavy sú preexponované a neprimerane
nadsadené,sugestibilitajezvýšená,emočnéreakciesúčastoneprimerané,pacientsaneustálezaoberá
vlastným vzhľadom, trvale je prítomné rafinovane - manipulatívne správanie sa za účelom dosiahnutia

vlastných potrieb. Znalci konštatovali, že obžalovaná je dominantná, snažiaca sa organizovať svoj život
aj životy iných osôb s ktorými je v kontakte, má potrebu svoje okolie ovládať, manipulovať s ním, mať
ho pod kontrolou. Sama je veľmi slabo manipulovateľná a málo podrobivá, ťažšie sa podrobuje autorite
a vedeniu iných osôb. Navonok sa snaží udržať zdanie kooperatívnosti, forsíruje spoluprácu, ochotu, je
usmievavá, priateľská, s potrebou vytvárať dobrý dojem na okolie, prezentovať sa v pozitívnom svetle.

Na druhej strane, pokiaľ sa jej nedarí, prípadne sa situácia nevyvíja podľa jej predstáv, dochádza u nej ku
frustrácií, vtedy je schopná na okolie a situáciu vyvíjať nekompromisný tlak, urobí si čo uzná za vhodné,
bez ohľadu na okolie, situáciu. Podľa názoru znalcov, obžalovanú viedli k spáchaniu skutku zlyhania a
prehry v osobnom živote, frustrácia z nenaplnenia jej ambícií, túžob a abnormná štruktúra osobnosti.Podľa názoru znalcov vzhľadom k osobnostným faktorom je vieryhodnosť jej výpovede znížená. Podľa
názoru súdu, vykonaným dokazovaním bola preukázaná trestná činnosť obžalovanej na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vykonané dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych

a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo a aj vo svojom súhrne obžalovanú usvedčujú zo spáchania
trestnej činnosti, zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a preto súd
obžalovanú z tejto trestnej činnosti uznal za vinnú.

Obžalovaná ako vyplýva z registra trestov nebola doteraz súdne trestaná, je invalidná dôchodkyňa,
nezamestnaná . Za obdobie od roku 2010 bola osemkrát postihnutá za priestupky v oblasti dopravy.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a vzhľadom na neexistenciu
poľahčujúcich okolností ani priťažujúcich okolností, za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného
zákona, uložil obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov,

pričom pre výkon trestu ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
doteraz nebola vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Takto uložený trest považuje súd
za primeraný, trest vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovanej a za trest potrebný
na ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. V súvislosti s uloženým trestom
poukazuje súd na to, že nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie miernejšieho

trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby na základe možností v trestnom zákone. Je tomu tak, pretože
obžalovaná pokračovala v páchaní trestnej činnosti voči poškodenej po dlhú dobu 11 rokov a zároveň
svojím konaním spôsobila poškodenej možné trvalé následky na duševnom zdraví a tieto skutočnosti
zvyšujú spoločenskú nebezpečnosť jej konania . Súd zároveň rozhodol v zmysle § 288 ods. 1 Trestného
poriadku, že poškodená strana Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí

a rodiny, Y. č. 1, XXX XX Prievidza sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko - súdne
konanie, pretože zástupkyňa poškodenej strany na začiatku hlavného pojednávania uplatnila nárok na
náhradu škody, ktorý však bližšie nešpecifikovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.