Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214810
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812214810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa I., zastúpeného H. proti
odporkyni G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne R., zastúpeného M., o zaplatenie
sumy 4.728,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 12. augusta 2014, č.k. 10C/303/2012-144, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni domáhal
zaplatenia sumy 4.728,78 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových
produktov zo dňa 31.07.2008, uzavretej medzi spoločnosťou B. a odporkyňou, ktorá predstavovala

nesplatenú úverovú istinu v sume 2.904,99 Eur, zmluvný úrok v sume 1.720,97 Eur, zmluvnú pokutu a
poplatkyvsume 102,82Eurapríslušenstvozdlžnejsumyod24.09.2009dozaplatenia.Zvykonaného
dokazovania okresný súd zistil, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že dňa 31.07.2008 spoločnosť B.
a odporkyňa uzavreli zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru odporkyni v sume 150.000,- Sk, t. j. v sume 4.979,09 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v
mesačnýchsplátkach po3.211,-Skpodobu72mesiacov,vždydo28.dňavmesiaci,od28.08.2008.

RPMN predstavovala 16,67 %. Cena úveru predstavovala sumu 231.192,- Sk. Vzhľadom k tomu,
že odporkyňa poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosti úveru ku
dňu 21.03.2009. Okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou o úvere zo
dňa 31.07.2008 s poukazom na ust. § 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
neskorších predpisov, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v súlade s citovaným ustanovením § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až § 60 Občianskeho
zákonníka je potrebné, vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať

všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Napokon podľa citovaného ust. §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť
od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t. j. aj od
všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní ). Vedľajší účastník na strane odporkyne
vzniesol námietku premlčania, ktorú okresný súd považoval za dôvodnú. Na predmetný úverový
vzťah, ktorý je občianskoprávnym vzťahom, sa aplikuje premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka,

ktorá je trojročná. Predčasná splatnosť úveru nastala dňa 21.03.2009, čo navrhovateľ nepoprel a
konštatoval aj vo svojom prednese na pojednávaní dňa 12.08.2014. Najneskôr sa právo navrhovateľa
premlčalo uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty plynúcej od 22.03.2009, t. j. odo dňa nasledujúceho povyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Premlčacia lehota uplynula dňa 22.03.2012. Návrh na začatie
konania podal navrhovateľ dňa 20.09.2012, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty, preto ho okresný súd
ako nedôvodný zamietol. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva,

a to i dojednaných úrokov a úrokov z omeškania. Záverom okresný súd poukázal na to, že posúdenie
premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách,
ktoré neboli uzavreté podľa občianskoprávnych predpisov, pripustil aj Najvyšší súd Slovenskej repubiky,
napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5M Cdo 20/2009, v rozhodnutí zo
dňa 25.01.2011 a tomuto právnemu záveru zodpovedá aj novelizované ustanovenie § 52 ods. 2, veta

tretia Občianskeho zákonníka, účinné od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva (zákon č. 102/2014). Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.01.2011 okresný súd považoval za neplatný právny úkon
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Z prejednávaných vecí, v
ktorýchakonavrhovateľvystupovalaspoločnosťI.je zrozhodovacejčinnostisúduznáme,že

dohodyouznanízáväzkuvobdobnýchveciachboliuzavretévýlučnezpodnetunavrhovateľa,pracovníci
ktorého dlžníkov osobne navštívili s tým, že splátky úveru, ktoré poukazovali spoločnosti B.,
majú poukazovať spoločnosti I.. Nič bližšie im o obsahu dohody nevysvetlili, nepoučili ich o tom,
aké účinky má uznanie záväzku a neboli informovaní ani o prípadných následkoch uznania premlčaného
dlhu, hoci z textu dohody, z článku 3.1 vyplýva, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu

a jeho následkoch (napr. vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 10C/305/2012). Okresný
súd bol toho názoru, že dôvodom uzavretia dohody o uznaní záväzku medzi účastníkmi
konania bol výlučne zámer navrhovateľa dosiahnuť úspešnú vymožiteľnosť svojej pohľadávky, nakoľko
rovnakým spôsobom postupoval aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom, voči ktorým v súdnych
konaniach uplatnil postúpené pohľadávky vyplývajúce z úverových zmlúv, ktoré vo väčšine prípadoch

boli v čase ich uplatnenia súdnou cestou premlčané. Takýto postup navrhovateľa vyhodnotil ako nekalú
obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 257/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších
predpisov, pretože navrhovateľa k uzavretiu dohody o uznaní záväzku viedol jediný dôvod, a to docieliť
vymožiteľnosť svojej pohľadávky pred súdom a nie meniť pôvodný obsah úverovej zmluvy dojednaním
nových splátok. Dohoda o uznaní záväzku je vyhotovená vo forme predtlačeného textu, obsah ktorého

je pre všetky typy uzavretých zmlúv rovnaký bez rozdielu na to, či sú plnenia v nich uvádzané v čase
podpisu premlčané alebo nie. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 8 ods. 4
zákonaoochranespotrebiteľa,pretožeprijejuzavieranízostranynavrhovateľanebolidodržanéprincípy
poctivosti a dobromyseľnosti. Uzavretú dohodu okresný súd považoval aj za neplatný právny úkon
podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože odporkyňa neprejavila vôľu takýto právny úkon s účinkami

želanými navrhovateľom uzavrieť. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania pohľadávky
navrhovateľa vedľajším účastníkom na strane odporkyne a neplatnosť dohody o uznaní
záväzku zo dňa 27.01.2011 z dôvodu jej neplatnosti podľa § 8 ods. 4 zákona č. 257/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
Vyslovil názor, že aj vedľajší účastník môže účinne v súdnom konaní vzniesť námietky hmotnoprávneho

charakteru, vrátane námietky premlčania, pretože inak, s poukazom na jeho postavenie v konaní, by
jeho účasť v konaní stratila akýkoľvek význam. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania
v sume 906,26 Eur, k rukám zástupcu vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu vo vzťahu k odporkyni
v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a na základe
vykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam.Vytýkalsúduprvéhostupňa,žeposúdil
jeho pohľadávku ako premlčanú z dôvodu, že ku dňu podania návrhu uplynula 3-ročná premlčacia doba

podľa Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, čo
znamená,žetentoprávnyvzťahbezohľadunapovahuúčastníkovsaspravujeObchodnýmzákonníkom.
Vyslovil názor, že použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy pri posudzovaní
otázokpremlčania,keďževšeobecnáúpravapremlčaniajeobsiahnutávobchodnomprávevust. §
387 a nasl. Obchodného zákonníka a bolo potrebné v danej veci aplikovať 4-ročnú premlčaciu lehotu,

ktorá začala plynúť dňa 28.05.2009 a uplynula dňa 28.05.2013, pričom návrh na začatie konania bol
podaný dňa 31.05.2012, teda v premlčacej dobe. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/4/2012.Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v danom
prípade sa jednalo o právny vzťah zo stavebného úveru podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona
č. 258/2001 Z. z. a zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou,
je potrebné považovať jednoznačne za zmluvu spotrebiteľskú, bez ohľadu na skutočnosť, že bola
uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Uviedol, že spotrebiteľské právo bolo etablované do

právneho poriadku Slovenskej republiky v rámci procesu transpozície právnych aktov európskych
spoločenstiev a Európskej únie. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, uvedené v Občianskom
zákonníku, ale aj v ostatných spotrebiteľských normách vo vzťahu ku všetkým ostatným súkromno-
právnym predpisom slovenského právneho poriadku, sú ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere
kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy
priamo v našom právnom poriadku. Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových

vzťahov tak musí ustúpiť špeciálnej záväznej spotrebiteľskej úprave, ktorá má svoj základ v Smernici
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dňom 01.05.2004, t. j. dňom
vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, sa stali na území Slovenskej republiky
záväznými právne akty Európskej únie, vrátane uvedenej smernice. Dojednanie o použití všeobecnej
úpravy záväzkov podľa Obchodného zákonníka, vrátane inštitútu premlčania, je potrebné posúdiť

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah odporuje dobrým mravom. Použitie Obchodného
zákonníka, ako podpornej právnej úpravy pri spotrebiteľských vzťahoch, je jednoznačne pre
spotrebiteľa znevýhodňujúce a naopak, dodávateľa dostáva do výhodnejšieho postavenia. Zastávali
názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru,
sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym

zákonníkom. Na podporu svojho názoru citoval rozhodnutia iných súdov a vyjadrovali sa k dôvodnosti
výroku súdu prvého stupňa o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi s tým, že poukazoval na
Zmluvu o fungovaní EÚ, Chartu základných práv EÚ, zákon č. 365/2004 Z. z., zákon č. 250/2007 Z. z.,
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, na rozhodnutia Krajského súdu Nitra, Krajského súdu
Trenčín, Krajského súdu Žilina, Krajského súdu Banská Bystrica, Krajského súdu Košice a Krajského

súdu Prešov a portál www.najprávo.sk. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,46
Eur.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu

je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil

dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých
dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietky navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli

mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014
Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán, rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o
ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými
zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľanemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3
MCdo 14/2014)

Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich z
úverových a podobných zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka,
nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho
zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v čl. II. v bode 1. v § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého
je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262

Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa
na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu

v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú
premlčaciu dobu.

Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou na
základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 31.07.2008 je spotrebiteľským

vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná. Preto bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť
podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane rozhodnutia
o prvostupňových trovách konania, ktoré považoval za správne, a ktorých výška, ani právne posúdenie

neboli navrhovateľom podaným odvolaním spochybnené.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnej
odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odporkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne

náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko jeho rozsiahle vyjadrenie (13 strán), podané
k odvolaniu navrhovateľa, nepovažoval odvolací súd za účelne vynaložené trovy konania. Odvolací súd
má za to, že trovy konania, vzniknuté zastupovaním v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na

riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Uvedený právny názor bol opakovane vyslovený
Najvyšším súdom Slovenskej republiky (napr. v konaniach, sp. zn. 6MCdo/5/2013, 6MCdo/9/2013), s
ktorým názorom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a má za to, že vedľajší účastník v danej
veci vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol výlučne všeobecne formulované stanoviská,
týkajúce sa spotrebiteľského práva a rozsiahlo popisoval súčasnú rozhodovaciu prax súdov, na ktoré

rozhodnutia poukazoval.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .