Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Er/843/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7700892050
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7700892050.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29 augusta
8 a 10, Bratislava proti povinnému S. družstvo H., H., O.: XX XXX XXX, o vymoženie 44.670,68 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi nepriznáva trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi návrh na vymoženie pohľadávky
ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak ukladá vykonateľné rozhodnutie vydané Sociálnou
poisťovňou, pobočka Michalovce zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX-XXX-XXXX/XX. Okresný súd Michalovce
následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa
zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

Podaním doručeným súdu dňa 9.9.2015 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie z dôvodu,
že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra.

Uvedenú skutočnosť a teda aj dôvodnosť podaného návrhu má súd za preukázanú v Obchodnom
registri, z ktorého je zrejmé, že povinný bol vymazaný na základe uznesenia Okresného súdu Košice
I, č.k. 26K/26/2013-71 zo dňa 27.9.2013.

V zmysle § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou

alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje,
ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a
odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku,
alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania
nezostane spoločnosti žiaden majetok.

Podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa spoločnosť zrušuje zrušením konkurzu po splnení
rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu
výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku.

Podľa § 68 ods. 4 druhá veta Obchodného zákonníka, ak po ukončení konkurzného konania zostane
majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostanespoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na
úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu
bol zamietnutý pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz

spoločnosti z obchodného registra.

Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V zmysle ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku preto musí súd aplikovať na toto exekučné konanie
ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z
dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod
zastavenia exekúcie až novelizáciou ust. § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002
zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania

začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné
postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa
ustanovení § 57, ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.

Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní

nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia

exekúcie.

V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z
dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002
zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol

predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie
exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie.
Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o

miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť
také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený
vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá za
preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani
zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 21.2.2000.

Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom
rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie
znáša oprávnený. Preto v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň
tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje

iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa
môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon
exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi
patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd
skonštatoval,žeinterpretáciaaaplikáciaust.§203Exekučnéhoporiadkuvtomsmere,žesaexekútorovi

odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte
nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.