Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 16, 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213200490
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8213200490.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu T. X., B..
XX.XX.XXXX, X. Y.. R. XX, X., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, Garbiarska 2, Košice, právne
zastúpenémuJUDr.GabrielomGulbišom,advokátom,Nemcovej22,Košice,ozrušenierozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1661/2012 zo dňa 19.1.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr.
Bohumírom Zaujecom dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/1661/2012.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 412,63 eur pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.1.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vydaného rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp. zn.

2C/1661/2012 zo dňa 19.1.2012 (ďalej iba „rozhodcovský rozsudok“) z dôvodov uvedených v § 40
ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Svoj návrh odôvodnil tým, že
mu bol dňa 27.12.2012 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 52,83 eur a trovy
rozhodcovskéhokonaniavovýške276,-eurnaúčetžalovaného,aleboabyvtejistejlehotepodalaodpor
na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalobca uviedol, že po oboznámení sa s intemetovou

stránkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zistil, že v prípade rozhodcovských doložiek
súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je jeho. V jeho
prípade si tiež osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná
v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak
sa mu už musí nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný
a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá

rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská
vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v zmluve dostatočne
nezohľadnil.VzhľadomnaneprijateľnúrozhodcovskúdoložkuodporúčalvychádzaťzrozsudkuSúdneho
dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores
SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98). Plnenie, ktoré
sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej

doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadnéhosúkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez návrhu
sám vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku a

vskutočnostijerozsudokpaaktom.Akjerozhodcovskádoložkaneprijateľná,ideorovnakýstavakokeby
rozhodcovská zmluva neexistovala. V tomto smere dávam do pozornosti najnovšie uznesenie NS SR 6
Cdo 1/2012, uznesenia IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011. Taktiež je významný aj rozsudok ESD Mostaza
Claro. Žalobca preto žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a priznal mu náhradu trov konania.

Žalovaný v podaní zo dňa 26.3.2013, doručenom súdu dňa 27.3.2013 uviedol, že toto konanie, v
ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, nie je spotrebiteľským sporom. Nejedná sa
o odvolacie konanie a ani o iné konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o opravnom prostriedku, pričom
existencia takéhoto konania nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku až do momentu
jeho prípadného zrušenia. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vo veci vydaný a pokiaľ nebol zrušený v
osobitnom inštančnom podľa § 40 a nasl. zákona, č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov, má byť riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Všeobecnému
súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite
veci prejednaný pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať či hodnotiť dokazovanie
vykonané pred rozhodcovským súdom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu
prieskumu iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z. z. s tým, že súd v konaní

o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania
nevybočoval z medzí predvídaných v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z. z.. Konanie o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa OSP) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z.). Konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti

postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm.
a) a ž i) zák. č. 244/2002 Z. z.. Žalovaný poukazuje aj na žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdnych
poplatkov, avšak v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku ako osobitnom type konania je podľa
žalovaného namieste vyžadovať od žalobcu súdny poplatok spojený s podaním jeho návrhu. Žalovaný
s poukazom na podanú námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti zo strany žalobcu žiada, aby bolo

rozhodnutéotejtonámietkespolusozistenímďalšíchpodmienokprevedeniekonaniapredvšeobecným
súdom, najmä skutočnosti, či žalobca podal návrh v prekluzívnej lehote stanovenej zákonom na podanie
takejto žaloby. Navrhuje súdu, aby v prípade nesplnenia podmienok pre vedenie konania toto konanie
zastavil a rozhodol o náhrade trov konania navrhovateľom voči žalovanému. Žalovaný ďalej poukazuje
na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov

predložených žalovaným ako navrhovateľom (obdobne ako v konaní pred všeobecným súdom pri
vydávaní platobného rozkazu ), pričom prípadným podaním odporu zo strany žalobcu by došlo k jeho
zrušeniu - táto právne významná skutočnosť však v žalobnom návrhu absentuje - a následne by došlo
k ďalšiemu konaniu pred rozhodcom vo veci samej. Pre tento prípad vznáša žalovaný pri svojom
prvom úkone námietku podľa § 106 ods. 1, ods. 3 O. s. p. s návrhom na zastavenie konania alebo

prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal ako prvý konať v
danom spore. Žalovaný považuje za nesporné, že so žalobcom uzavrel dňa 24.01.2008 poistnú zmluvu
č. 4252700504 s dohodnutou dobou poistenia v trvaní od 25.01.2008 do 25.01.2014. Súčasťou poistnej
zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky z 21.05.2007 ( ďalej len VPP ), ktoré navrhovateľ podpísal
dňa 24.01.2008 a Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2.

týchto Osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka znenia:„ Poistník a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. “Táto rozhodcovská doložka doložená

podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná. Práve pre svoj osobitý charakter bola
osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby jej poistník venoval
náležitú pozornosť. Žalovaný poukazuje na mylnú predstavu žalobcu, že rozhodcovská doložka sa
nachádza v čl. XV. VPP s názvom „ Rozhodcovské konanie“. Rozhodcovská doložka bola dojednaná
v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve navrhovateľa, ktoré sú zaradené

až v samom závere za znením VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si
ich navrhovateľ všimol a venoval im náležitú pozornosť. Žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom
poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku,
čím by prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah alebo nepodpísaťosobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah
by nebol v ostatnom dotknutý. Práve osobitosť rozhodcovskej doložky sa snažil žalovaný maximálne
zvýrazniť pre svojich klientov tým, že jednak to nazval osobitnými zmluvnými dojednaniami, jednak

zaradil jej znenie za text VPP a jednak podriadil jej prijatie osobitnému podpisu účastníkom poistného
vzťahu. Žalovaný uviedol, že disponuje tiež právoplatnými rozhodnutiami súdov rôznych stupňov v rámci
celej SR, kde tieto posúdili presne totožnú rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a teda
platnú, pričom pri právnej argumentácii tieto rozhodnutia predkladá súdu v záujme právnej istoty pri
rozhodovaní súdov v rovnakých veciach rovnako.. Žalovaný vie dokázať, že rozhodcovská doložka bola

pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobcovi tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bol
v danom prípade pán Radoslav Palenčár. Žalovaný považoval z tohto dôvodu za nespochybniteľné, že
vstupoval do poistného vzťahu so žalobcom ako informovaným spotrebiteľom. Žalovaný považuje za
nesprávne tvrdenie , že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná pre ktorý dôvod má byť
podľanehojeneprijateľná,pretožetátobolaindividuálnedojednaná,atedajeplatná.Nazákladežiadosti
žalobcudoručenejžalovanémudňa25.02.2011ozrušeniepoistnejzmluvyč.4252700504došlokzániku

poistenia dňom 25.04.2011 s preplatkom poistného vo výške 439,31 eur. Žalovaný považuje skutočnosť
k zániku poistného vzťahu s bilanciou poistného za nespornú. Pri zániku poistenia poisťovňa zaslala
poistníkovi oznámenie o zániku poistenia obsahujúce bilanciu poistenia. Rozhodcovský súd je nezávislý
subjekt od žalovaného, žalovaný nemá a ani nemal zriadený rozhodcovský súd na prejednávanie
sporov v rozhodcovskom konaní, a preto navrhuje súdu ex offo vyžiadať si v prípade potreby kompletný

rozhodcovský spis č. k. 2C/1661/2012 ako listinný dôkaz pre účely súdneho konania. Žalovaný tiež
namietal povahu tohto konania pred súdom ako spotrebiteľského sporu a taktiež nedostatok podmienky
konania podľa § 106 ods. 1, ods. 3 O.s.p..
Žalovaný v podaní zo dňa 13.9.2013, doručenom súdu dňa 16.9.2013 doplnil svoje vyjadrenie o ďalšie
právne významné skutočnosti. Poukazuje aj na viaceré uznesenia odvolacích súdov, kde odvolacie

súdy v skutkovo obdobnej právnej veci v rámci vykonávacieho konania posúdili rozhodcovskú doložku
oprávneného za nepochybne individuálne dojednanú, a to uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn.l0CoE/48/2011-53 , uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. IOCoE/51/201 1-53, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14CoE/174/2011-53, 17CoE/224/2012 z 29.01.2013 a
17CoE/209/2012-93, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/235/2012 z 27.02.2013 a iné,

ktoré zrušili rozhodnutia okresných súdov o odmietnutí vydania poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie z titulu nesprávneho právneho posúdenia identickej rozhodcovskej doložky ako
neplatnej zmluvnej podmienky. K zásadám právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty. Súčasťou
právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Od princípu právnej
istoty možno odvodiť aj požiadavku, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach

vždy rovnakým spôsobom. Poukazuje na stav právnej neistoty, ktorý bol tak vyvolaný rozporom v
rozhodovacej činnosti súdov, ktoré v obdobných skutkových veciach vyslovujú diametrálne odlišné
právne názory. Takýto stav je v právnom štáte neprípustný a tento bol vyvolaný aj napadnutými
rozhodnutiami exekučných súdov. Na základe týchto skutočností žalovaný považuje za nesprávne
tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná pre ktorý dôvod má byť

podľa neho je neprijateľná, pretože táto bola individuálne dojednaná, a teda je platná. Právny zástupca
žalovaného oznámil súdu, že v obdobnej veci bol úspešný so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde SR
pod č. k. II. ÚS 499/2012, keď tento svojím rozhodnutím zo dňa 10.07.2013 na neverejnom zasadnutí
rozhodol o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012 a vrátení
veci na ďalšie konania pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Predmetná vec bola v prvom stupni

vedená na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 17 Er/1074/2010 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 15 CoE 139/2011 a dotýkala sa posudzovania identickej rozhodcovskej doložky ako v tomto
prejednávanom prípade. tlačovej informácii Ústavného súdu SR pod bodom 9. je taktiež informácia o
prijatí dvoch ústavných sťažností odporcu na Ústavný súd SR spojených v jednom konaní pod č. k.
II. ÚS 382/2012 vo veciach dvoch konaní vedených na Najvyššom súde SR pod č. k. 6 Cdo 1/2012

a pod č. k. 5 Cdo 112/2012 a tieto sa rovnako týkajú namietnutia nesprávneho posúdenia identických
rozhodcovských doložiek vo veciach v prvom stupni rozhodovaných na Okresnom súde v Lučenci pod
č. k. 17 Er 1101/2010 a pod č. k. 12 Er 286/2011.
Pojednávania dňa 16.9.2013 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Nezúčastnil sa žalobca, ktorého
neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, o odročenie pojednávania nežiadal. Právny zástupca

žalovaného ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili mailom zo dňa
16.9.2013, súhlasili s pojednávaním bez ich účasti. Preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal
a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
Podľa nich ide v tomto prípade o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, ktorej vykonateľnosť už bola
vykonanásúdmiSR.PoukázalinajmänarozsudokNSSRzodňa21.3.2012,sp.zn.6Cdo1/2012,ktorým

NSSR odmietol dovolenie súkromnej životnej poisťovne Rapid life proti rozhodnutiu okresného súdu,
ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Jedná sa
o rovnakú rozhodcovskú doložku ako v tomto prípade. Táto rozhodcovská doložka nebola osobitne
dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že dodávateľ vyvolá

spor pred rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami spotrebiteľa a dodávateľa. Z tohto dôvodu je podľa nášho názoru neprijateľná.
Tiež rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná podľa § 53, ods. 4
písm. r/ OZ. Naviac tiež poukazujú na list EK, ktorá tento list adresovala SR. V tomto liste Európska
Komisia vyjadrila znepokojenie nad situáciou v SR ohľadne spotrebiteľských zmlúv a sporov. Tiež
v tomto liste EK venuje celú časť listu problematike rozhodcovských konaní. Citoval z toho listu:

Podľa názoru EK slovenské pravidlá týkajúce sa rozhodcovských konaní v spotrebiteľských veciach a
nejasné procesné pravidlá týkajúce sa kontroly slovenskými súdmi nad rozhodcovskými rozsudkami
v spotrebiteľských veciach nezabezpečujú účinnú ochranu spotrebiteľov pred nekalými zmluvnými
podmienkamivzmyslečlánku3smernice93/13/EHS.Ztýchtodôvodovnavrhlivyhlásiťrozsudok,ktorým
OS zruší rozhodcovských rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/1661/2012 z 19.1.2012.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu žaloby a k
nej pripojeného výpisu žalovaného z Obchodného registra, kópie rozhodcovského rozsudku sp. zn.
2C/1661/2012, kópie návrhu na začatie konania podaného rozhodcovskému súdu, upovedomenia o
začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, kópie poistnej zmluvy č. 4252700504 zo
dňa 24.1.2008, oznámenia o zániku poistenia zo dňa 3.3.2011, všeobecných poistných podmienok pre

poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. vrátane osobitných zmluvných
dojednaní č. 01/2007, informatívneho výpisu spoločnosti Arbitrážny súd Košice, s.r.o. z Obchodného
registra,vyjadreniažalovanéhozodňa26.3.2013,doručenomsúdudňa27.3.2013,doplnenievyjadrenia
žalovaného zo dňa 13.9.2013, doručenom súdu dňa 16.9.2013, kópiou kompletného spisu Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 2C/1661/2012, kópie všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané

Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej
zmluve, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 24.1.2008 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou sú Poistné podmienky z
24.1.2008. V časti XV. poistných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská zmluva, podľa bodu 1. ktorej sa

účastníci dohodli, že „všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom - rovnako tak podľa bodu 3. časti XV. Poistných podmienok
rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou (žalovaným) a poistníkom,
poisteným (žalobcom), oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami. v zmysle bodu 2. časti
XV. Poistných podmienok žalobca ako poistník podpisom Poistných podmienok vyjadril výslovný,

bezvýhradný, neodvolateľný súhlas s tým, že pokiaľ žalovaný (poisťovňa) nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne (žalovaného). V deň podpisu
poistnej zmluvy a Poistných podmienok podpísali účastníci pokračovanie predtlačeného formulára

Poistných podmienok označené ako osobitné zmluvné
dojednania č. 01/2007 v zmysle bodu 2. ktorých poistník (poistený) a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP, pričom toto ustanovenie chápu

zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. K zániku poistenia podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania došlo dňa 25.4.2011, pričom odkupná hodnota poistnej zmluvy v oznámení zo dňa
3.3.2011 o zániku poistenia bola vyčíslená na 553,01eur.

Dňa 2.1.2012 uplatnil žalovaný ako žalobca na Arbitrážnom súde Košice voči žalobcovi (ako v

rozhodcovskom konaní žalovanému) nárok na zaplatenie sumy 52,83 eur s poukazom na ustanovenie
bodu 7a. časti XVII. Poistných podmienok, v zmysle ktorého ustanovenia podpisom poistnej zmluvy
vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za
sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahuzápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu; ak odkupná hodnota pri
ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného
vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto

všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Dňa 27.12.2012 bol žalobkyni
doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom
Zaujecom sp. zn. 2C/1661/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým rozhodcovský súd vyššie uvedenej žalobe
podanej rozhodcovskému súdu žalovaným vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému do
piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 52,83 eur a trovy rozhodcovského

konania vo výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý
rozhodcovský rozsudok vydal. Arbitrážny súd Košice právomoc na prejednanie žaloby žalovaného zo
dňa 2.1.2012 odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), ktorá je súčasťou Poistných
podmienok vzťahujúcich sa na účastníkmi konania dňa 24.1.2008 uzavretú poistnú zmluvu. Žalobca na
tunajšom súde dňa 24.1.2013 podal žalobu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku z
dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. - žaloba bola podaná včas (§ 41 ods.

1 zákona č. 244/2002 Z.z.).

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej

zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 788 ods. 3 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy), súčasťou poistnej
zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu

uzavrel, oznámené.

Podľa čl. 3 ods. 1, ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 27.12.2012. Žaloba na zrušenie rozhodcovského
rozsudku bola súdu doručená dňa 24.1.2013, teda bola podaná na súde včas, v lehote 30 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku určenej § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.. Zároveň
súd poznamenáva k námietke žalovaného, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je
spotrebiteľským sporom, že táto námietka je absolútne irelevantná - v rozhodcovskom konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok bolo nespochybniteľne rozhodované o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda pokiaľ sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
v spotrebiteľskej veci, jednoznačne sa domáha ochrany svojich práv ako spotrebiteľ, teda aj toto konanie
o zrušenie rozhodcovského rozsudku je konaním vo veci spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu (v danom prípade podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.) a teda je

oslobodená od poplatkovej povinnosti (§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.). Rovnako bola
nedôvodná námietka žalovaného podľa § 106 ods. 1, ods. 3 O.s.p. - ustanovenie § 41 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z. určuje pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku prekluzívnu 30-dňovú
lehotu od jeho doručenia, bez ohľadu na to, či išlo o vydanie rozhodcovského rozsudku v skrátenom
konaní - okrem toho táto námietka žalovaného bola absolútne scestná už s ohľadom na samotné znenie

§ 106 ods. 1 O.s.p. - rozhodovať o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona č. 244/2002
Z.z. predsa nemožno v samotnom rozhodcovskom konaní, teda nešlo o námietku v zmysle § 106 ods.
1 O.s.p., preto sa ňou súd ani nezaoberal.

Účastníkmi uzavretá poistná zmluva č. 4252700504 zo dňa 24.1.2008, ktorej súčasťou sú aj

všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid,
a.s. obsahujúce v časti XV. rozhodcovskú zmluvu, ako aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
k poistnej zmluve č. 4252700504 obsahujúce rozhodcovskú doložku, je zmluvou spotrebiteľskou v
zmysle vyššie citovaných § 52 ods. 1 OZ i § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. vzhľadom na to,
že žalobca pri jej uzatváraní preukázateľne, vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, v tomto prípade vystupoval ako fyzická
osoba, ktorá uzatvorením poistnej zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaný
pri uzatváraní poistnej zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter poistnej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu
kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ.

Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy je kogentnou
právnou normou, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také
dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na
úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník v čase uzavretia poistnej zmluvy zakazoval dodávateľom

zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv a najmä pri tvorbe svojich zmluvných
formulárov a všeobecných zmluvných (poistných) podmienok, ktoré predkladali spotrebiteľom pri
uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako ich súčasť. V § 53 ods. 3 OZ v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia poistnej zmluvy bol pritom obsiahnutý iba príkladný, teda neuzavretý, výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných zmluvných podmienok súdu

nebráni vyhodnotiť ako neprijateľnú aj takú zmluvnú podmienku, ktorá v danom výpočte v zmysle § 53
ods. 3 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy uvedená nebola.Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v žalovaným vopred jednostranne naformulovaných Poistných
podmienkach(časťXV.Poistnýchpodmienok),ktorébolisúčasťouúčastníkmikonaniauzavretejpoistnej
zmluvy, je podľa obsahu Poistných podmienok neoddeliteľnou súčasťou Poistných podmienok - nikde

v Poistných podmienkach nie je obsiahnuté upozornenie, že pokiaľ žalobca nepodpíše aj ďalšiu
časť predtlačeného formulára - osobitné zmluvné dojednania, nebude sa na právny vzťah účastníkov
vzťahovať úprava časti XV. Poistných podmienok; takýto záver nevyplýva ani z bodu 2. osobitných
zmluvných dojednaní. V tomto smere sú jednoznačne ničím nepodložené tvrdenia právneho zástupcu
žalovaného, že pokiaľ by žalobca osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, tak by sa vylúčilo použitie

časti XV. Poistných podmienok - naopak, už zo samotnej časti XV. Poistných podmienok, vychádzajúc
z jej obsahu, jednoznačne vyplýva, že „všetky“ spory a sporné nároky z poistenia „sa rozhodnú“ v
rozhodcovskom konaní. Aj bod 2. osobitných zmluvných dojednaní - rozhodcovská doložka - v celom
rozsahu odkazuje na vopred žalovaným naformulovanú časť XV. Poistných podmienok, pričom v nej
obsiahnuté dojednania súd považuje za neprijateľné vzhľadom na ich obsah - poverenie osobitnej
právnickej osoby zriadením alebo výberom stáleho rozhodcovského súdu, prípadne zriadenie stáleho

rozhodcovského súdu či vytvorenie rozhodcovského súdu bolo plne v oprávneniach žalovaného a
naproti tomu na výber rozhodcovského orgánu podľa časti XV. Poistných podmienok nemala mať
žalobca žiaden vplyv - teda išlo tu preukázateľne nielen o vyžadovanie riešenia všetkých sporov výlučne
v rozhodcovskom konaní (na čom nič nemení podľa súdu ani znenie bodu 2. osobitných zmluvných
dojednaní - taktiež vopred naformulované zo strany žalovaného), pričom je dôvodný aj predpoklad o

možnej neobjektívnosti takto určeného rozhodcovského tribunálu, pričom v danom prípade zároveň tak
rozhodcovská doložka v bode 2. osobitných zmluvných dojednaní, ako aj rozhodcovská zmluva v časti
XV. Poistných podmienok boli vopred naformulované žalovaným ako dodávateľom, aj keby žalobca
nepodpísal osobitné zmluvné dojednania bola by priamo viazaná rozhodcovskou zmluvou v zmysle časti
XV. Poistných podmienok, ďalej ani časť XV. Poistných podmienok ako ani osobitné zmluvné dojednania

neumožňovali žalobcovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom
súde a dokonca svojim obsahom jej znemožňovali aj začatie konania na rozhodcovskom súde vzhľadom
na obsah bodu 2. časti XV. Poistných podmienok (na ktorú časť výslovne odkazovali aj osobitné zmluvné
dojednania) - ak by totiž aj samotný žalobca chcel riešiť prípadný spor na rozhodcovskom súde, z
uvedenej rozhodcovskej zmluvy (ani z rozhodcovskej doložky - bod 2. osobitných zmluvných dojednaní

odkazujúci v plnej miere na časť XV. Poistných podmienok) nie je možné zistiť, ktorému súdu by mala
žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2. Poistných podmienok mal
byť podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou,
teda žalovanou, pokiaľ by sám žalovaný nepoveril osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom
špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ by žalovaný nezriadil stály rozhodcovský

súd. Z takto formulovaných rozhodcovskej doložky a rozhodcovskej zmluvy nakoniec ani nemôže súd
vyvodiťinýzáverakoten,žeboli„šité“priamonamieružalovanémuscieľomnajednejstranezabezpečiť
si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane
dosiahnuťstav,keďsižalobkyňanebudeuplatňovaťprípadnésvojenároky,pretožepodľarozhodcovskej
zmluvy si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale zároveň nevie ani nemôže objektívne

vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť - takto naformulovaná rozhodcovská zmluva
jednoznačne spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľa a bola prinajmenšom objektívne spôsobilá
žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť. Z uvedených dôvodov súd tak rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v
časti XV. Poistných podmienok, ako aj bod 2. osobitných zmluvných dojednaní odkazujúci v plnej miere

na časť XV. Poistných podmienok, vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods.
1 OZ platného v čase uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi konania a teda tieto zmluvné podmienky
sú podľa súdu neplatné v zmysle § 53 ods. 4 OZ platného v čase uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi
konania.

Tiež treba uviesť, že žalovaný v konaní nijako nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že rozhodcovská
doložka pred jej uzavretím bola žalobcovi vysvetlená, že žalobca vstupoval do poistného vzťahu ako
informovaný spotrebiteľ, a to ani predloženým Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k PZ
č. č. 4252700504. Už zo samotného obsahu tohto predloženého záznamu nemožno vyvodiť záver, že
by žalobca bol poučený o rozhodcovskej doložke, o skutočnosti, že sa mu poskytuje možnosť voľby

prijať alebo neprijať rozhodcovskú doložku, že mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Predložený záznam sa svojim obsahom dotýka
iba potrieb a požiadaviek klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy. V graficky oddelených a
zvýraznených častiach, pri ktorých súd podotýka, že ich mal vypisovať žalobca (poznámka „klient vpíšeÁNO-NIE“),pričompodľajehovyjadreniavšetkytlačivásúvisiacespoistnouzmluvouvypisovalaagentka
sprostredkujúcauzavretiepoistnejzmluvy,pričomtototvrdeniežalovanýnijakonepoprel,saničnehovorí
o rozhodcovskom konaní a informáciách o ňom. Naopak, záznam obsahuje vyjadrenie klienta, v ktorom

sa uvádza: „Klient vyhlasuje, že bol oboznámený s obsahom všetkých poistných plnení v súvislosti
s poistnou udalosťou, dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy, spôsobom
platenia poistného a jeho splatnosťou (vrátane dôsledkov neplatenia, resp. nepravidelného platenia),
spôsobom stanovenia odkupnej hodnoty a rozsahu jej záruky, s výškou poistného, podmienkami
odstúpenia od poistnej zmluvy, základnými informáciami o daňových povinnostiach s poistnou zmluvou.

Informácie sprostredkovateľom poistenia mu boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im.“ Ako
vidno, ani v tomto vyjadrení sa taktiež nič neuvádza o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskej zmluve,
resp. o rozhodcovskej doložke. Jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len záhlaví uvedeného
záznamu v tom zmysle, že v prípade sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné
na ich mimosúdne vyrovnanie využiť rozhodcovské konanie - samotné Poistné podmienky pritom, a v
nich obsiahnutá rozhodcovská zmluva, rátajú s výlučným riešením sporov v rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalovaného o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky a o tom, že žalobkyňa bola informovaným spotrebiteľom, lebo
predložené listinné dôkazy takéto tvrdenia nepreukazujú. Tu súd poukazuje aj na dĺžku a okolnosti
samotného procesu uzatvárania poistnej zmluvy, ktorá vyplýva z výpovede žalobkyne, a ktorú žalovaný
nijako nespochybnil, a to dĺžku „asi 10 až 15 minút, pričom pomedzi to som ešte obsluhovala

aj zákazníkov“. Pri takomto uzatváraní poistnej zmluvy podľa súdu žalobkyni nemohli byť náležite
odprezentované ani len podrobné informácie o samotnom poistení ako takom, nieto ešte podrobne
vysvetlené následky uzavretia rozhodcovskej zmluvy či rozdiely v konaní pred všeobecným a
rozhodcovským súdom.

Zároveň súd upozorňuje, že zo znenia rozhodcovskej doložky (bod 2. osobitných zmluvných dojednaní)
vyplýva, že dôvodom jej uzavretia je „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania.“ Takéto znenie mohlo
objektívne u žalobkyne vyvolať klamlivý dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym
konaním len samé výhody a že je v záujme
jeho samého. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu nebude poskytnutý

taký priestor na uplatnenie práv na obranu proti prípadnému uplatnenému nároku, ako poskytujú
procesné predpisy v prípade konania pred súdom, pričom už zo samotného rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú sumu do 5 dní od jeho doručenia,
alebo v rovnakej lehote podať odpor. V porovnaní s konaním pred súdom, a to v prípade vydania
platobného rozkazu bola tak ukrátená o lehotu 10 dní na podanie odporu, čiže až o 2/3 času, ktorý

poskytuje Občiansky súdny poriadok. Navyše podmienkou prihliadania na podaný odpor bolo zaplatenie
poplatku vo výške 72,- eur. Už samotná podmienka zaplatenia poplatku za podaný odpor aby sa
naň vôbec prihliadalo zakladá hrubú nerovnosť v postavení účastníkov dotknutého rozhodcovského
konania, osobitne pokiaľ zo samotného spisu rozhodcovského súdu je zrejmé, že samotný žalovaný
súdny poplatok v rozhodcovskom konaní podľa všetkého ani nezaplatil (viď osobitne potvrdenie

rozhodcovského súdu založené na č.l. 55 spisu). Z poučenia v rozhodcovskom rozsudku ďalej vyplýva,
že poplatok za podaný odpor je splatný spolu s podaným odporom. Tieto skutočnosti eliminovali
právo žalobcu náležite sa brániť proti uplatňovanému nároku v rozhodcovskom konaní, pričom žalobca
o týchto skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky a predložených listinných dôkazov)
nemohol mať vopred vedomosť.

K poukazu právneho zástupcu žalovaného na to, že poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou kde
sa výslovne pri jej uzatváraní predpokladá podľa § 828a ods. 3 OZ možnosť riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní a teda ide o jedinú typovú zmluvu vo vzťahu ku ktorej OZ explicitne počíta
s dohodou o rozhodcovskom konaní ako súčasťou zmluvného vzťahu čo vylučuje aby rozhodcovská

doložka bola v danom prípade posudzovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka a to a priori ex
lege, súd udáva, že toto tvrdenie je absolútne zavádzajúce. Ustanovenie § 828a ods. 3 OZ sa týka
úpravy poistenia právnej ochrany, čiže úplne iného druhu poistenia, aký bol predmetom poistnej zmluvy
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a zároveň podľa uvedeného ustanovenia poisťovateľ je
povinný uzavrieť rozhodcovskú zmluvu podľa osobitného predpisu na riešenie sporov vyplývajúcich z

poistenia právnej ochrany, ak ten, kto s poisťovateľom poistnú zmluvu uzaviera, pri uzavretí poistnej
zmluvy o to požiada.Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, z vyššie uvedených dôvodov majúc za to,
že rozhodcovská zmluva v zmysle časti XV. Poistných podmienok, ktoré sú súčasťou účastníkmi
24.1.2008 uzavretej poistnej zmluvy, ako aj rozhodcovská doložka v zmysle bodu 2. osobitných

zmluvnýchdojednaníkúčastníkmidňa24.1.2008uzavretejpoistnejzmluvesúneprijateľnýmizmluvnými
podmienkami a teda zmluvnými podmienkami neplatnými (§ 53 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia poistnej zmluvy) podanej žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/1661/2012.

Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. c/
zákona č. 244/2002 Z.z.) sa súd už nezaoberal ďalším žalobcom uvádzaným dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.) - i keď je pravdou, že z
predloženej (kompletnej) kópie spisu rozhodcovského súdu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel
žalobe podanej v rozhodcovskom konaní bez akéhokoľvek zaoberania sa otázkou samotnej prijateľnosti
„zmluvného“ dojednania podľa bodu 7a. časti XVII. Poistných podmienok, ako aj bez predloženia

žalovanýmvrozhodcovskomkonaníakéhokoľvekdokladuotom,žesamotnýžalovanýprovíznuodmenu
za sprostredkovanie poistnej zmluvy sprostredkovateľovi skutočne, kedy a v akej výške vyplatil, a teda
napadnutý rozhodcovský rozsudok je z týchto dôvodov absolútne nepreskúmateľný.

Súd však zároveň nemôže zrušiť rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č.

244/2002 Z.z., ak vec nemohol rozhodcovský súd platne prejednať už vzhľadom na neplatnosť samotnej
rozhodcovskej zmluvy - ak bolo totiž zistené, že je samotná rozhodcovská zmluva neplatná, tak na jej
podklade vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý ohľadne jeho prípadného
zrušenia už preto nemožno posudzovať z hľadiska § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.. Súd
zároveň poznamenáva, že v prípade, ak tento rozsudok tunajšieho súdu nadobudne právoplatnosť, súd

bude v konaní (vzhľadom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z.z.) pokračovať podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. vo veci v rozsahu
uvedenomvžalobe,nazákladektorejbolozačatérozhodcovskékonanie(viďobdobnedôvodováspráva
k zákonu č. 244/2002 Z.z.).

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči
žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný.

Trovy konania žalobca vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa 19.9.2013 a tieto pozostávajú z trov jeho
právneho zastúpenia v tomto konaní spolu vo výške 412,63 eur, ktoré predstavuje: 3x odmena po 60,07
eur + / 1 x 1/4 odmeny, tj. 15,02eur /(§ 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) za úkony právnych
služieb: 1/prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom /§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky

č. 655/2004 Z.z./, 2/ písomné podanie na súd vo veci samej - podanie žaloby /§ 14 ods. 1 písm. b/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z./, 3/zastúpenie na pojednávaní dňa 4.4.2013 /§ 14 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm.
b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z./1/4 odmeny, tj. 15,02eur, 4/zastúpenie na pojednávaní dňa 16.9.2013 /
§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z./ a 4x náhrady výdavkov á 7,81 eur spojené s vyššie
uvedenými úkonmi právnych služieb /§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z./celkovo odmena vo výške

226,47eur /195,23eur + 31,24eur/.

Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú v zmysle ustanovenia § 15 odsek 1 vyhlášky z náhrady
cestovného:
na trase Svidník - Bardejov a späť t.j. 2 pojednávania /4.4.2013 a 16.9.2013/ x 74 km osobným

automobilom značky Škoda Fábia /špz: L. XXX X./ pri priemernej spotrebe 5 l/100 km a Škoda Yeti /špz:
L. XXX J./ pri priemernej spotrebe 6,1 l/100 km.
Za cestu na pojednávanie:
- dňa 4.4.2013, pri cene pohonných hmôt 1,579 €/l, vo výške 5,84 eur
- dňa 16.9.2013, pri cene pohonných hmôt 1,419 €/l, vo výške 6,41 eur,

a paušálnej náhrade (v zmysle ustanovenia § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) 0,183 €/1 kmna trase Svidník - Bardejov a späť t.j. 2 pojednávania x 0,183 x 74 km osobným automobilom značky
Š. K. /.: L. XXX X. H. Š. F. /.: L. XXX J./ vo výške 27,08eur. Celkovo za náhradu cestovného vrátane
DPH suma 39,33eur.

Ďalej trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú - z náhrady za stratu času vo výške 1/60
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu v zmysle ustanovenia § 17 odsek 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z. - za 2 x 3polhodiny za cesty na dve pojednávania v roku 2013 na trase Svidník - Bardejov a späť
(výpočtovým základom je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok

predchádzajúceho kalendárneho roka, t.j. za 1.polrok roku 2012 (1/60 - 13,01 €). Celkovo za stratu času
súd priznal žalobcovi sumu 78,06eur .

Súd nepriznal žalobcovi náhradu v zmysle § 9 zákona č. 283/2002 Z.z., nakoľko nárok na túto náhradu
právny zástupca žalobcu vo svojom vyúčtovaní žiadnym spôsobom nepreukázal.
Súd teda priznal žalobcovi na trovách konania sumu 412,63eur /68,77eur + 343,86 eur, ktorú je žalovaný

povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.