Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Peter Šamo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/102/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215905
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114215905.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 47234679, proti žalovanému: Y. V.Ň., bývajúci v T., V. L. M. XXXXX/XX,
zastúpený opatrovníčkou X. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu U. W. M., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom
advokátskej kancelárie v Bratislave, Ul. Zámocká 36, o zaplatenie 531,86 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/250/2014-57 zo dňa 9.2.2015, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, že nepriznáva
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Nepriznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v bode I zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 98,69
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 98,69 eur od 13.10.2011 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode II v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, v bode
III žalovanému náhradu trov konania nepriznal a v bode IV žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 49,78 eur na účet jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku pod bodom IV, ktorým bol žalobca
zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Navrhol, aby odvolací súd predmetný výrok
rozsudku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. V dôvodoch
odvolania žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.6.2014 pod sp.zn. 6MCdo/9/2013 a
sp.zn. 6MCdo/5/2013 z 19.3.2014, ktorými bolo potvrdené to, že Združeniu na ochranu práv spotrebiteľa
sa náhrada trov konania nepriznáva z dôvodu neúčelnosti trov. Menované rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR vychádzajú z absolútne totožného právneho a skutkového stavu ako je v tomto konaní. Najvyšší
súd SR v týchto rozhodnutiach poukázal na to, že paušálny vstup Združenia na ochranu práv občana
spotrebiteľa do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty
bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka nepovažoval
za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. V predmetných
veciachzdruženienaochranuobčanaspotrebiteľasúčasnesoznámenímovstupedokonaniapožiadalo
súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Z toho je zrejmé, že v čase vstupu do konania toto
združenie nepoznalo ani predmet sporu a do konania vstúpilo iba na tom základe, že zrejme podľa
toho, kto je vo veci žalobcom usúdilo, že ide o spotrebiteľskú vec. V neposlednom rade poukázal
na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z
vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanieadvokátsku kanceláriu, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu
pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie
alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho
súdneho konania ako celku a z ústavno-právneho princípu proporcionality chrániaceho primeranosť ako
hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie
praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd SR vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo o právne takmer totožných) veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej
ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutné (účelné) vynaložené na riadne uplatnenie alebo
bránenie práva na súde. Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že vedľajší účastník zastúpený advokátom
hromadne vstúpil do porovnateľných vecí žalobcu, pričom v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol
všeobecne formulované vyjadrenie (prakticky formulárové), aktualizované len o údaje žalovaného a
údaje o individualizácii žalovanej pohľadávky. Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania, že prípadného
pojednávania sa on, ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti,
sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv.
hromadných vecí javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To má
za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a
tedaichnepriznanieúčastníkovi,ktorýbyinaknaichnáhradumalprávo.Vedľajšíúčastníkbysvojuúlohu
spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia
nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci.
Žalobca ďalej poukázal v tejto súvislosti na to, že požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď je neodmysliteľnou súčasťou princípu
právnej istoty.
Vedľajší účastník vo vyjadrení na odvolanie žalobcu poukázal na to, že v spore poukázal na viaceré
nedostatky zmluvných dojednaní, pričom poukázal na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe argumentácie vedľajšieho účastníka bol nárok uplatnený žalobcom v rozpore s právom
a súdu nezostávala iná možnosť ako žalobu zamietnuť. Mal za to, že tieto právne argumenty boli
opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené, a preto žiadal uhradiť trovy právneho zastúpenia. Zároveň
odmietol úvahy žalobcu, že trovy neboli účelne vynaložené. Žalobca uplatňuje dlhodobo neprijateľné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane
vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom území Slovenskej republiky. Súd síce prihliada na
neprijateľné podmienky, alebo premlčanie ex offo, avšak zhodnotenie určitých zmluvných podmienok
ako neprijateľných, alebo kvalifikované vznesenie námietky premlčania, hlavne posúdenie, kedy sa v
prípade nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán jedná o nerovnováhu značnú podľa §
53 OZ, alebo posúdenie podmienok zmluvy odporujúcim dobrými mravom je vecou úvahy a právneho
názoru vedľajšieho účastníka, ale aj súdu. Preto aj upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku
premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom
treba považovať za účelný úkon. Z tohto dôvodu nemožno neprihliadať na vyjadrenie vedľajšieho
účastníka ohľadom obsahových nedostatkov zmluvy. Poukázal na to, že súd správne vyhodnotil úkony
vedľajšieho účastníka ako účelne a hospodárne. Ďalej uviedol, že žalobca využil zákonné právo
a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Takže
takáto úvaha je v priamom rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ išlo o opodstatnenosť trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok vo svojich
ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý chrániť svoje záujmy v konaní pred súdom
sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov
vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie
uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní
advokátom.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľaktorého,akmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie98,69 eur zo sumy 531,86 eur, teda v rozsahu 18,56 % a žalovaný vo zvyšných 81,44 %. Úspech
žalovaného, ktorý prevyšuje úspech žalobcu je 62,88 %, a preto mu patrí náhrada trov konania. Nakoľko
sijuvšakneuplatnil,súdmujunepriznal.Súdvšakpriznalvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovaného
náhradu trov konania vo výške 49,78 % (62,88 % z uplatnených 79,16 eur) za trovy právneho zastúpenia
za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a podanie návrhu, t.j. 2x po 31,54 eur, k tomu 2x režijný
paušál po 8,04 eur podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 4.9.2014 a týmto oznámením o
vstupe žiadal o doručenie návrhu na začatie konania vo veci samej spolu s prílohami. Podaním, ktoré
došlo súdu 15.12.2014 zaslal vedľajší účastník vyjadrenie vo veci, v ktorom citoval ustanovenie § 52
ods. 1 až 4, ustanovenie § 53 ods. 1, ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, ďalej ustanovenie § 4 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ustanovenie § 4 ods. 2 a 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch a na základe
uvedených ustanovení konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo iba na zaplatenie nevrátených finančných
prostriedkov - istiny úveru poskytnutých žalovanému, t.j. nárok na zaplatenie sumy 98,69 eur. Súčasne
vedľajší účastník a jeho právny zástupca oznámili, že súhlasia s rozhodnutím o veci bez nariadenia
pojednávania.
Odvolací súd na základe týchto zistení dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné priznať
náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, a to z dôvodu neúčelnosti trov právneho zastúpenia. Už zo vstupu
vedľajšieho účastníka do konania je zrejmé, že tento bol vykonaný bez poznania veci samej, čo vyplýva
z toho, že žiadal doručiť návrh a príslušné prílohy návrhu. Samotné vyjadrenie vo veci obsahuje len
konštatáciu jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákona
o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorých vedľajší účastník uvádza záver, že žalobca má nárok
len na zaplatenie istiny, teda vo vyjadrení sú uvedené skutočnosti, na ktoré musí súd prihliadať z
úradnej povinnosti, a to so zreteľom na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia
§ 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Ustanovenie § 5b je účinné od 1.5.2014, a teda v čase, kedy sa vedľajší účastník
vyjadroval prostredníctvom právneho zástupcu už bolo toto ustanovenie účinné a súd rozhodujúci o
nárokoch žalobcu mal naň prihliadať a ho aplikovať. Je teda nepochybné, že vedľajší účastník by
svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez
vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastúpenie. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil,
preto mu táto priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.