Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114207148
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114207148.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek
senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: O. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná
765/3, Malinovo, o určenie neplatnosti zmluvných podmienok, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na

odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 18C/60/2014-97 zo dňa 15. decembra
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd výrokom I. určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 4 všeobecných
podmienokposkytnutiaúveruvznení:„Vprípade,akbudedlžníkvomeškanísniektorousplátkousedem
dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou
pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa
splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník
neuhradívčasdveposebeidúcesplátky,prípadneuhradílenčastisplátokaleboneuhradívčasposlednú

splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť dve
po sebe idúce splátky spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo
poukázať na účet veriteľa a s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.
Dlžní sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto
zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od
doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky.

Výrokom II. určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 5 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po
sebeidúcichsplátok,keďnastávasplatnosťceléhodlhu.Vovzťahukzamestnávateľovidlžníkapreukáže
veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na

vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm.
b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená
dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene
dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny
zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ
vykonával zrážky zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a

poukazoval ich na účet veriteľa.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky.Výrokom III. súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 6 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v
zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25%

z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do jeho uhradenia.“ je
neplatná z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky.

Výrokom IV súd žalovaná zaviazal zaplatiť žalobkyni 1.220,83 eura s 5,25% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 531,10 eura od 27.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo

sumy 689,73 eura od 24.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. súd
žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods.
2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 451

ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Skutkovo súd rozsudok odôvodnil
tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvných dojednaní všeobecných
podmienok poskytnutia úveru v bode 4, 5, 6 a po pripustení zmeny návrhu uznesením zo dňa 24.10.2014
č. k. 18C/60/2014 - 89 vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.220,83 eura s príslušenstvom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyni nebol poskytnutý úver v rámci predmetu

jej podnikateľskej činnosti, ako to tvrdil žalovaný, preto na vec aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských
úveroch a o ochrane spotrebiteľa. Na základe zmluvy o úvere č. 4251275 zo dňa 15.11.2006 si
žalobkyňa požičala sumu 663,88 eura, bola povinná žalovanému vrátiť sumu 1.194,98 eura. Poplatok
za poskytnutie úveru bol stanovený vo výške 531,10 eura. Žalobkyňa uhradila žalovanému spolu sumu
1.972,60 eura.

Súd posúdil zmluvné podmienky špecifikované v bode č. 4, 5, 6 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru (ďalej len VPPÚ), ktorých neplatnosti sa žalobkyňa domáhala z hľadiska, či nespôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (teda či nie sú
neprijateľné) a dospel k záveru, že neprijateľné sú z nasledovných dôvodov:

Žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 4 VPPÚ, v zmysle
ktorej bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) dohodnutý niekoľkonásobný
postih, úroky z omeškania, zmluvná pokuta, ale dokonca aj poplatky za upomienku. Podľa spomínaného
bodu, ak sa dlžník omeškaná s čo i len jednou splátkou o sedem dní a viac, má žalovaný nárok na

zmluvnú pokutu vo výške 9,96 eur za každý jeden prípad omeškania, pričom splatnosť zmluvnej pokuty
upravená nie je. Navyše má nárok na úroky z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania a v prípade, ak zašle upomienku, aj nárok na paušálnu úhradu nákladov a administratívy s
tým spojenej vo výške 1,99 eura. Nepochybne v danom prípade ide o hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. V prípade, ak by sa spotrebiteľ omeškal s viacerými splátkami,

zmluvná pokuta môže dosiahnuť výšku celej splátky. Taktiež lehota splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi
krátka.Žalovanýniezarok,aleuždo7dnípoomeškanízískavazmluvnúpokutu9,96eurzakaždýjeden
prípad omeškania a k tomu úroky z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy. Za pár dní po omeškaní
existuje hrozba, že príjmovo slabší spotrebiteľ sa neprimerane zadĺži. Neprijateľnou podmienkou je aj
ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním

pohľadávky, ktoré dokonca môžu byť paušalizované, čo je neprospech spotrebiteľa (rozsudok OS
Prešov č.k. 11C/71/2010 zo dňa 05.11.2010 v spojení s rozsudkom KS v Prešove č.k. 3Co/151/2013
zo dňa 25.09.2013).

Žalobkyňa sa domáhala aj určenia neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5 VPPÚ, dohody o

zrážkachzomzdyakoprostriedkunazabezpečeniepeňažnejpohľadávkyzdôvodu,žeideoneprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech žalobkyne, pretože umožňuje siahnuť
na jej majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Žalobkyňa by tak
stratila právo disponovať so svojim príjmom ako so svojim majetkom, a to bez právneho dôvodu.

Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných
príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo žalovanej momentom, kedy mu je táto dohoda
predložená. Všeobecná úprava v OZ nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo
strany žalovanej. Nakoľko mala žalobkyňa záujem získať od žalovanej úver, musela sa podrobiť tejtovopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke bez toho, aby s ňou žalovaná túto podmienku
individuálne dohodla. V danom prípade ide teda o inštitút, ktorý bol zapracovaný v rámci formulárovej
zmluvy. Vytvorila sa tak výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, žalobkyne. Je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy
v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby sa o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy
alebo ako zmluvného dojednania) mohol spotrebiteľ slobodne rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť.
Slovenská právna úprava výkonom zrážok zo mzdy umožňuje uspokojenie pohľadávky dodávateľa
z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly, čo je v kolízii s princípom efektivity unijného práva. Zdá

sa, že je tu ešte väčšie nebezpečenstvo, ako pri neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v rámci ktorej
existuje kontrola zo strany exekučného súdu. V rámci výkonu zrážok zo mzdy niet žiadnej súdnej
kontroly a výšku dlhu diktuje veriteľ. Predmetná vec je jasným dôkazom, že sa tak robí aj na plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Dohodu

o zrážkach zo mzdy posúdila aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich (MS SR Župné námestie 13, Bratislava) ako neprijateľnú
zmluvnúpodmienkupodľa§53ods.1OZ,pričomskonštatovala,ževýkonzrážokzomzdyjesúkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Súd v tomto smere poukazuje na znenie písomných

pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: Bod 22: „V
prejednávanej veci naozaj môže nastať - ak už nenastala - situácia, v ktorej si veriteľ vymôže celú svoju
pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu
značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť po náležitom súdnom preskúmaní
nekalosti ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Bod 23: „V tomto kontexte dokonca samotná

dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže
inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej
jezaloženánanekalýchpodmienkach.Jedokoncamožnévidieťurčitúparalelumedzizrážkamizomzdy,
ktoré zvýhodňujú veriteľa a medzi stanovením povinného riešenia sporov na rozhodcovskom súde so
sídlom v mieste podnikania veriteľa. V obidvoch prípadoch je veriteľ vo výhodnejšom postavení, pretože

môže veľmi jednoducho vymôcť aj také čiastky, ktoré sa zakladajú na nekalých zmluvných podmienkach,
pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a
môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Ak by skutočne boli
vykonané zrážky vo väčšom rozsahu, než je oprávnená pohľadávka veriteľa, spotrebiteľ bude nútený
vyvinúť značné úsilie pre to, aby vymohol od veriteľa späť plnenie, ktoré zrejme predstavuje bezdôvodné

obohatenie veriteľa. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu
bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup obnášal.“ Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka uvedená v bode 5 VPPÚ spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže inštitút
zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je

založená na neprijateľných podmienkach, a preto ju súd určil za neplatnú (k rovnakému záveru dospel
aj Okresný súd Prešov v rozsudku č.k. 12C/68/2012 zo dňa 19.02.2013, ktorým súd určil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatná).

Žalobkyňa sa taktiež domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 6 VPPÚ,

v zmysle ktorej sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy
za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do jeho uhradenia. Žalobkyňa
považuje výšku úrokov z omeškania za neprimerane vysokú a takéto zmluvné dojednanie pre rozpor
s dobrými mravmi za neplatné. Súd sa s týmto tvrdením žalobkyne v plnom rozsahu stotožnil, pričom
svoje rozhodnutie súd opiera o názor, ktorý zaujal NS SR v odôvodnení rozsudku č. k. 5Cdo 26/2011

zo dňa 26.4.2012, v zmysle ktorého „...neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke
sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú
podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so

zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej
pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na
to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky častopráve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1

OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Výška
úrokov z omeškania v danom prípade v prepočte na ročný úrok dosahuje 91,25 % ročne. Ak by žalovaná
v prípade omeškania žalobkyne s plnením dlhu aplikovala ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinným v čase omeškania žalobkyne napr. s prvou či druhou

splátkou, úrok z omeškania by bol len vo výške 8,5 % ročne. Zmluvne dohodnuté úroky z omeškania tak
až niekoľko násobne prevyšujú úroky, na aké by žalovanej vznikol nárok pri aplikácii zákonnej úpravy.
Súd dospel k záveru, že aj v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok
bola žaloba podaná dôvodne, keď zmluvné podmienky uvedené v bodoch č. 4, 5, 6 VPPÚ boli dohodnuté

zjavne nevýhodne pre spotrebiteľa, v rozpore so zákonom ako aj komunitárnym právom, a preto súd
vyslovil ich neplatnosť s poukazom na § 53 ods. 4 OZ tak, ako je uvedené v I. až III. výroku tohto
rozhodnutia.

Žalobkyňa sa taktiež domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.220,83 eura s

príslušenstvom. Žalobkyňa argumentovala tým, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Plnenie, ktoré
žalovaná od žalobkyne vyžadovala a nakoniec aj prijala, je preto plnením bez právneho dôvodu, a teda
ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
medzi účastníkmi je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN). Účelom RPMN je určenie skutočnej ceny úveru, čím
má byť spotrebiteľovi umožnené porovnávať ponuky rôznych poskytovateľov úverov s cieľom vybrať si
najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb. Neuvedenie RPMN má za následok nezrozumiteľnosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľ (ako slabšia strana), nemá reálnu predstavu o celkovej
výške nákladov poskytnutého úveru. Pre spotrebiteľa je najvýhodnejším úverom ten, ktorý má najnižšiu
hodnotu RPMN pri rovnakých vstupných dátach (suma úveru a doba, na ktorý je poskytnutý). RPMN
predstavuje celkové náklady spojené s úverom alebo pôžičkou. Do výpočtu sa zahŕňa nielen výška
úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou. Túto základnú informáciu

musí banka, resp. splátková spoločnosť poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke úveru alebo pôžičky.
Vynechanie RPMN zároveň možno považovať za nekalú praktiku, pretože žalovaná tak neumožnila
žalobkyni spoznať jeden z najdôležitejších údajov, z ktorého jej má byť zrejmá výhodnosť úveru na
trhu. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s
následkomneplatnostizmluvyoúvere,avšakposkytujespotrebiteľoviochranu.AkniejeRPMNuvedená

v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho, v predmetnej
veci treba naviac konštatovať, že neuvedením RPMN bola zakrytá neprijateľná zmluvná podmienka v
podobe neprimeranej odplaty za poskytnutie úveru. Žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobkyni
na desať mesiacov úver vo výške 663,88 eura za poplatok 531,10 eura, čo predstavuje 80 % hodnoty
poskytnutého úveru, teda v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru ide o úver za cenu 96 %, ktorá

je neprimerane vysoká (výpočet: 531,10 eur/10 mesiacov násobených 12 mesiacmi predstavuje sumu
637,32 eur). Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách
a zistil, že pri krátkodobom spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka v novembri 2006
činil úrok 13,66 % p.a.. Z toho je zrejmé, že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v bol o 82,34
% vyšší, čo viac ako šesťnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov poskytovaných v tomto období

bankami. Z uvedeného vyplýva, že vzájomné plnenia účastníkov sú v hrubom nepomere. Poplatok
vo výške 80 % z poskytnutého úveru je v rozpore s dobrými mravmi a do úvahy prichádza nielen
občianskoprávna zodpovednosť, ale aj trestnoprávna zodpovednosť. Aj z tohto dôvodu súd považuje
prijaté plnenie, za také, ktoré je možné považovať za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov,
ktorý musí žalovaná vydať. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR
1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Vzhľadom na vyššie uvedené závery by súd považoval dohodu o
výške úrokov presahujúcu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia úverovýchzmlúv za absolútne neplatnú, a to aj v prípade, že by bola v predmetných zmluvách uvedená výška
RPMN.

Nakoľko žalobkyňa riadne neuhradila žiadnu splátku úveru, žalovaný na základe rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu podal návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 23.02.2008 žalobkyňa uhradila
sumu 79,67 eura a dňa 21.06.2008 sumu 33,19 eura. Ostatné platby vymohol súdny exekútor v priebehu
exekúcie, a to spolu vo výške 1.859,74 eura. Žalobkyňa teda spolu uhradila sumu 1.972,60 eura (79,67
eura + 33,19 eura + 1.859,74 eura). Žalobkyňa si je vedomá, že sa dostala do omeškania s úhradou

samotnej istiny úveru bez poplatkov vo výške 663,88 eura a preto nespochybňuje nárok žalovaného na
príslušný úrok z omeškania zo sumy istiny, s úhradou ktorej sa do omeškania dostala. Súd v odôvodnení
rozsudku ďalej podrobne špecifikuje výšku úroku z omeškania, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť
žalovanému v súvislosti s omeškaním platenia poskytnutého úveru. Spolu predstavoval vyčíslený
zákonný úrok z omeškania, na ktorý má žalovaný nárok do dňa splatenia celej istiny sumu 87,89 eura.
Uvedenú sumu úroku z omeškania tak bolo potrebné odpočítať od sumy bezdôvodného obohatenia

požadovaného žalobkyňou. Po odrátaní istiny úveru v sume 663,88 eura a úroku z omeškania v sume
87,89 eura od všetkých žalovanému uhradených platieb v sume 1.972,60 eura, súd dospel k záveru, že
žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.220,83 eura.

Pri posudzovaní nároku žalobkyne na požadovaný úrok z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti,

že zo strany žalovaného nedošlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia v lehote splatnosti. Z rozsudku
Najvyššieho súdu SR č.k. 1 Cdo/210/2005 zo dňa 1.5.2006 vyplýva, že „keďže pri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 OZ vychádzať
z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o
splnenie,aaknedošlopožiadaniedlžníkoviužskôr,trebazakvalifikovanépožiadaniepovažovaťžalobu,

zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“

Žaloba bola žalovanému doručená dňa 25.03.2014 a návrh na pripustenie zmeny petitu mu bol doručený
dňa 22.10.2014. V zmysle vyššie uvedeného, zročnosť pohľadávky žalobkyne vo výške 531,10 eura
nastala dňa 26.03.2014, deň po doručení žaloby žalovanému. Zročnosť pohľadávky žalobkyne vo

výške 689,73 eura (ktorej priznania sa žalobkyňa domáhala až dodatočne, keď požiadala o pripustenie
zmeny petitu) nastala dňa 23.10.2014, deň po doručení návrhu na pripustenie zmeny petitu žalovanej.
Nevydaním bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného v lehote splatnosti, tak vznikol žalobkyni
nárok požadovať úroky z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti
pohľadávky v zákonnej výške.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnej žalobkyni súd náhradu trov
konania nepriznal, lebo si ich v konaní neuplatnila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p. V

odvolaní žalovaný uviedol, že rozhodovanie súdu o určení platnosti jednotlivých zmluvných podmienok,
resp. ich neplatnosti a neplatnosti právneho úkonu, je neprípustná lebo tu existuje prekážka právoplatne
rozhodnutej veci. Žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaná právoplatným a
vykonateľným rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.
sp. zn. SR 8130/2007 zo dňa 06.11.2007. Rozhodcovský súd uznal nárok žalovaného na plnenie zo

zmluvy o úvere číslo 4251275, a teda de facto potvrdil aj platnosť právneho vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným. Aj napriek tomu, že odôvodnenie vyššie uvedeného rozsudku výslovne neobsahuje
prejudikovanie platnosti zmluvy, už zo samotného rozhodnutia logicky vyplýva, že súd nemá najmenšiu
pochybnosť o platnosti zmluvy o úvere, resp. o platnosti niektorej z jej častí. V prípade, ak by mal
súd iný názor, je viac než isté, že by žalobkyňu v žiadnom prípade na plnenie z neplatnej zmluvy o

úvere nezaviazal. V prospech tvrdenia žalovaného svedčí aj odborná literatúra, podľa ktorej, ak bolo
právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, tvorí výsledok takéhoto rozsudku
prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi
konania vo vzťahu k tomu istému skutku. Obdobný názor zaujal NS SR vo svojom uznesení sp. zn.
3 Cdo 42/2006. Prejednaniu žaloby bráni prekážka právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods.

3 O.s.p. Žalovaný rázne odmieta, že žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa poukázala na účet žalovaného predstavujú dobrovoľné plnenie,
na ktoré bola zaviazaná vyššie špecifikovaným rozhodcovským rozsudkom. Takéto plnenie nemožno
podľa názoru žalovaného považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 OZ. V prospechtvrdení žalovaného svedčí, napríklad aj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.12.2011, č. k.
1Co/79/2011 - 93 podľa ktorého, pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, dobrovoľné plnenie žalobcu, na
čo bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom nie bezdôvodným obohatením žalovaného,

nakoľko nešlo o majetkový prospech získaným plnením bez právneho dôvodu. Je teda zrejmé, že
žalobkyňa sa domáhala žalobou o vydanie plnenia, ktoré je žalobkyňa povinná plniť žalovanému na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Žalovaný týmto vznáša námietku
premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu
nedošlo a akýchkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej

lehote. Požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej lehote dňa 14.01.2014
a žalobca sa so žalobou o zaplatenie obrátil na súd až dňa 14.03.2014.

Žalovaný rázne odmieta, že zmluvné podmienky uvedené v napádanom rozsudku sú neprijateľné.
V čase uzavretia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie
zakazujúce poskytovať úver či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Veriteľ,

teda žalovaný môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za
jeho poskytnutie. Všeobecné určenie jeho neprijateľnosti je v hrubom rozpore s právami veriteľa, ktoré
mu priznáva platná legislatíva. Ak príde k spornosti takéhoto poplatku, súd mal daný prípad posúdiť
individuálne a nie určiť všeobecnú neprijateľnosť takéhoto poplatku. Rovnako nemožno považovať za
neprijateľnú podmienku uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Právny poriadok veriteľovi nezakazuje

uzatvárať dohody o zrážkach zo mzdy. Je preto v rozpore s právnou istotou veriteľa, aby súd vyhlásil
túto podmienku za neprijateľnú a veriteľ si tak nemohol svoj záväzok zabezpečiť inštitútom, ktorý spĺňa
všetky zákonom požadované náležitosť. Žalovaný po citácii čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, záverov generálnej advokátky Trstenjak
týkajúce sa výkladu čl. 4 ods. 2 smernice, § 52 ods. 1 OZ ďalej poukazuje na to, že smernica je v

celom rozsahu aplikovateľná aj na právny poriadok SR. Predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné
dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by v
neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov
a služieb. Taká regulácia cien by bola v priamom rozpore s článkom 55 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého
hospodárstvo SR je postavené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Z

vedeného vyplýva, že zmluvné dojednania, ktoré podliehali prieskumu v tomto konaní, súd preskúmaval
v rozpore s právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby na základe uvedeného
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej,
alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) potom čo zistil, že odvolanie žalovaného bolo
podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p. zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3
O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Predmetom konania v prejednávanej veci je určenie a neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných dojednaní
v bodoch 4, 5 a 6. VPPÚ, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi 15.11.2006 a

vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobkyni po pripustení zmeny návrhu unesením zo dňa
24.10.2014 č.k. 18C/60/2014-89 vo výške 1.220,83 eura s príslušenstvom (ako plnenia z neplatného
právneho úkonu).

Súd žalobe žalobkyne vyhovel z dôvodov, ktoré sú podrobne popísané v prvej časti odôvodnenia tohto

rozsudku. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd nemohol rozhodovať o (ne)platnosti zmluvy o úvere
uzavretej medzi účastníkmi 15.11.2006, lebo žalobkyňa bola v konaní o plnenie z tej istej zmluvy o
úvere zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 8130/2007 zo dňa 06.11.2007. Rozhodcovský súd uznal nárokžalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere. Existencia právoplatného rozsudku na plnenie zakladá
neodstrániteľnú prekážku konania o neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný v odvolaní vzniesol námietku
premlčania nároku žalobkyne a namieta, že súd nemôže za neprijateľné podmienky vyhlasovať zmluvné

dojednania, ktoré sa týkajú primeranosti ceny plnenia.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie, či vzhľadom k rozsahom a dôvodom
podaného odvolania postupoval súd prvého stupňa správne, keď žalobe žalobkyne vyhovel.

Z obsahu spisu je zrejmé že účastníci uzavreli zmluvu o úvere 15.11.2006, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni úver 663,88 eura, žalobkyňa bola podľa zmluvy povinná vrátiť žalovanému sumu
1.194,98 eura. Poplatok za poskytnutie úveru bol stanovený vo výške 531,10 eura. Žalobkyňa uhradila
žalovanému spolu sumu 1.972,60 eura.

Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ účinného v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 (t.j. v čase uzavretia
zmluvy o úvere medzi účastníkmi) úverová zmluva, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku (ďalej
len ObZ), pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ nespadala. Je ale nesporné, že predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení

platnomvčaseuzavretiazmluvy,keďžeideozmluvuuzavretúpodľaObZajejcharakteristickýmznakom
je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch rovnako a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku SR spotrebiteľskou
zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. OZ nie je možné vyvodiť, že 5. hlava OZ sa vzťahuje len a výlučne
na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ, odvolací súd je toho názoru, že

všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať i
na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

Žalovaný je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v

zmysle § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2004 a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 z. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom od 01.04.2004. Vzhľadom na to, že žalobkyňa pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti,jepotrebnéjuvzmysle§52ods.3OZvuvedenomznenípovažovaťzaspotrebiteľaazároveňje
spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na to, že zmluvou sa žalovaný zaviazal

poskytnúť ako dodávateľ žalobkyni ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a
žalobkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zmluva uzavretá medzi
účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) z. č. 258/2001
Z. z., keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv
vymenovaných v § 1 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z., a preto nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je
nevyhnutné posudzovať podľa z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm.
d) ObZ). S poukazom na vyššie uvedené (vychádzajúc zo zásady prednosti použitia osobitnej právnej

úpravy pred všeobecnou) má špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je z. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasledujúce OZ prednosť pred všeobecnou, ktorou je ObZ a je
nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení OZ a
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd, berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, podrobil kontrole rozhodcovskú
doložku upravenú v bode 17 VPPÚ a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje iba
na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 OZ demonštratívne vymenúva niektoréneprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto
prípadejerozhodcovskázmluvavyjadrenáibavpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnými
zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola

dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej
zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej

ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej
podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá. V obdobnej veci ÚS
SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že
rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym

súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči
sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. OZ za použitia ich
výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný
výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská doložka (zmluva), nebola
tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok
rozhodcovského súdu, na ktorý poukazoval žalovaný je ako exekučný titul z vyššie uvedených dôvodov
právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky. Neobstojí preto námietka žalovaného

vyjadrená v odvolaní, že súd vo veci nemohol konať a rozhodovať, pretože išlo o prekážku veci
rozhodnutej. Záver súdu v tomto konaní je zhodný aj so záverom odvolacieho súdu vyjadrenom v
uzneseníKSvTTč.k.11CoE/109/2010zodňa30.11.2011,nazákladektoréhobolaexekúcianazáklade
toho istého exekučného titulu voči žalobkyni zastavená (č.l. 13-17).

Žalovaný v odvolaní ďalej namieta premlčanie nároku žalobkyne. Pri posudzovaní premlčacej lehoty je
pri vydaní bezdôvodného obohatenia potrebné vychádzať z § 107 ods. 1 a ods. 2 OZ, podľa ktorého
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,

za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Je všeobecne známe, že žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných
zdrojov a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný
pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a v čase uzatvárania

zmluvy so žalobkyňou 15.11.2006 bol povinný pri výkone svojej činnosti postupovať v súlade s dobrými
mravmi (§ 6 ods. 3 písm. a), b) zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 1.7.2007).

V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 12.12.2011 (sp. zn. 7Co/84/2011), podľa ktorého dlhodobé ignorovanie zákonnej

povinnosti uvádzať RPMN (podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy) sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie žalovaného zamerané
na získavanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný neuviedol v zmluve o úvere RPMN a neumožnil
žalobkyni porovnať výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, ak žalovaný skryl poplatok zaposkytnutie úveru (531,10 eura poplatok za úver 663,88 eura, čo predstavuje 80%) do VPPÚ, rovnako
skryl zmluvnú pokutu a úrok z omeškania (vo výške 9,96 eura za každý prípad omeškania a 0,25%
denný úrok z omeškania z nesplateného dlhu) do VPPÚ. Žalovaný za poskytnutý úver žalobkyni

663,88 eura vymohol v exekúcii (ktorá bola napokon zastavená pre neplatnosť rozhodcovskej doložky
v marci 2011) od žalobkyni 1.972,60 eura (na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy) a bol
by pokračoval v prijímaní plnenia od žalobkyni, ak by súd nevydal predbežné opatrenie, ktorým
uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť prestať vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný pokračuje
v svojich aktivitách vymáhania úžerníckych úrokov, neprimerane vysokých sankcií napriek právnemu

názoru vyjadrenému v rozsudkoch súdov (aj v spise založený rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 4C/282/2012), charakterizujúcich jeho konanie ako v rozpore s dobrými mravmi, nekalými
obchodnými praktikami aj naďalej. Takéto konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak, ako úmyselné
konaniescieľomobohatiťsaapretojepotrebnénadanýprípadaplikovať10ročnúobjektívnupremlčaciu
lehotu.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa
bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mal možnosť uvedené dozvedieť skôr (čo
vyplýva z gramatického a teleologického výkladu ustanovenia § 107 OZ). Podľa názoru odvolacieho
súdu žalobkyňa sa o tom, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie dozvedela, keď

začalaaktívnekonaťapodalanávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorémuOkresnýsúdTrnava
vyhovelvcelomrozsahuadňa31.01.2014vydalpredbežnéopatrenie,ktorýmzakázalzamestnávateľovi
žalobkyne naďalej vykonávať zrážky zo mzdy (čo je zrejmé zo žaloby a žalovaný uvedené nepoprel).
Žalobkyňa podala žalobu vo veci samej 14.03.2014, preto subjektívnu premlčaciu lehotu zmeškať
nemohla.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v objektívne lehote
14.01.2014 a žalobkyňa žalobu podala 14.03.2014. Žalovaný svoj záver o tom, od čoho odvíja
svoje tvrdenie, že objektívna lehota na uplatnenie nároku uplynula 14.01.2014 žiadnym spôsobom
neodôvodnil a počas konania pred súdom prvého stupňa námietku premlčania nevzniesol. Ak žalobkyňa

zmluvu uzavrela 15.11.2006, z dôvodov uvedených vyššie objektívna premlčacia lehota na uplatnenie
nároku jej trvala do 15.11.2016, preto nebolo možné dospieť k záveru, že by žalobkyňa uplatnila svoje
právo po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty.

Žalovaný v odvolaní namieta, že súd nemôže za neprijateľné podmienky vyhlasovať zmluvné

dojednania, ktoré sa týkajú primeranosti ceny plnenia. Námietka žalovaného je neopodstatnená, pretože
je tomu tak len v prípade, ak tieto zmluvné podmienky (týkajúce sa hlavného predmetu plnenia
alebo ceny plnenia) sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak sú individuálne dojednané. Z
obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne
dojednané, pretože žalobkyňa nemohla ovplyvniť ich obsah a mohla zmluvu ako celok podpísať alebo ju

odmietnuť a preto súd prvého stupňa mohol konkrétne zmluvné podmienky uvedené v petite rozsudku
vyhlásiť za neplatné.

Navyše súd pri rozhodovaní o vydaní bezdôvodného obohatenia žalovaného vychádzal aj z právneho
záveru, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom pre dojednanie o mimoriadne

vysokom poplatku za poskytnutý úver (poukázal na rozsudok NS SR 1MCdo 1/2009). V prejednávanej
veci si žalovaný voči žalobkyni evidentne uplatňoval nie len už spomenutý dohodnutý poplatok vo výške
80% z poskytnutého úveru, ale aj podľa žalovaného platne dohodnutý úrok z omeškania zo splácaním
dlhu 0,25% denne, zmluvnú pokutu 9,96 eura za každý jednotlivý prípad omeškania žalobkyne, keď
vymohol 1.972,60 eura za poskytnutý úver 663,88 eura a dlh prestal vymáhať len po nariadení

predbežného opatrenia súdom. Dojedanie takýchto sankcií a odmeny za poskytnutý úver je možné
považovať za dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere bez ďalšieho a záver súdu o povinnosti vrátiť
žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného za správne (porovnaj rozsudok Krajského súdu
v Prešove 16 Co/71/2011 založený v spise).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo
jej žiadne nevznikli a žiadne si neuplatnila.

Tento rozsudok bol v odvolacom senáte prijatý počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.