Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/426/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204902
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115204902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bstrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Aleny Križanovej, členiek JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
navrhovateľa Retail Value Stores, a. s. so sídlom Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO:47 256
770, zastúpeného JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o. so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava,
IČO:36 857 726, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Michal Matulník proti odporcovi
AMOR, s. r. o. so sídlom Aleja Slobody 2241, 026 01 Dolný Kubín, IČO:36 390 623, zast. Mgr. Gáborom
Gálom, advokátom, Agátová 2513/15, 924 01 Galanta o zrušení rozhodcovského rozsudku o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/129/2015-187 zo dňa 8.

septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/129/2015-187 zo dňa 8. septembra 2015
potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom č. k. 64Cb/129/2015-187 zo dňa 8. septembra 2015 zamietol návrh
navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ
sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s. r. o., sp. OS 95/2014 zo dňa 23. 1. 2015. Rozhodcovský
rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 27.2.2015. Navrhovateľ podal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom
od 1.1.2015, pretože Rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo
spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, ak ustanovenie rozhodcovského súdu
alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a tieto skutočnosti
mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie legitimity a opodstatnenosti dôvodu

pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým
účastníkmi konania a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona v
rozhodcovskom konaní je potrebné v stručnosti zosumarizovať priebeh konania rámcový obsah
sporových strán a v tomto svetle obsah rozhodcovského rozsudku a postup obchodného súdu, ktorý
k vydaniu rozhodcovského rozsudku smeroval. Ďalej uviedol, že odporca sa žalobou doručenou
Obchodnému súdu voči navrhovateľovi domáhal zaplatenia sumy 2.041,78 eur s príslušenstvom titulom
zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru. Navrhovateľ sa bránil tým, že uplatnený nárok zanikol

započítaním sčasti pohľadávky, ktorá navrhovateľovi vznikla z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty z dôvodu porušenia čl. V bod 552 zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny uzavretej medzi
sporovými stranami. Odporca reagoval podaním, v ktorom poukázal na neplatnosť dojednania o
zmluvnej pokute z dôvodu aplikácie § 37 ods. 1 a§ 39 Obč. zákonníka. Konštatoval neplatnosť zápočtu,rozpor dojednania o zmluvnej pokute s ust. zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach
v obchodných vzťahoch. Súd prvého stupňa uviedol, že predmet sporu bol zo strany odporcu pred
vydaním rozhodcovského rozsudku masívne medializovaný. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ

v konaní navrhol, aby obchodný súd vo veci nariadil ústne pojednávanie. Ďalej uviedol, že navrhovateľ
a odporca uzatvorili rámcovú zmluvu obsahujúcu ustanovenie čl. V. bod 552, podľa ktorého bol odporca
okrem iného povinný pri každom dodaní tovaru informovať navrhovateľa v písomnej forme o tom, kedy
bol tovar vyrobený. Opodstatnenosť takéhoto dojednania zmluvných strán vyplývala z povinností, ktoré
sú na navrhovateľa kladené právnym predpisom, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 4 písm. a/ bod 2

ZND a § 12 ods. 1 písm. p/ zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Súd posúdil rámcovú zmluvu, že je
zmluvou platnou zmluvná pokuta podľa čl. V. bod 552 zmluvy bola dohodnutá platne a dostatočne určito,
odporca porušil zmluvnú povinnosť, ktorej splnenie je zabezpečené zmluvnou pokutou navrhovateľovi,
platne vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute
nie je v rozpore s ust. § 4 ods. 4 písm. s/, t/, y/ ZND. Následne však obchodný súd podľa názoru
navrhovateľa v celku svojvoľne a neudržateľne aplikoval ust. § 265 Obchod. zák. a uzavrel, že hoci

zmluvná pokuta bola dojednaná platne, bola uplatnená určitým právnym úkonom, nemôže jej obchodný
súdpriznaťochranu,pretožebybolavrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Obchodnýsúd
teda interpretoval a aplikovať na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zásady poctivého obchodného
styku a to bez toho, aby mal navrhovateľ vôbec možnosť sa k veci relevantným spôsobom vyjadriť. Urobil
tak napriek tomu, že navrhovateľ explicitne žiadal, aby obchodný súd vo veci nariadil pojednávanie.

Obchodný súd vyhodnotil rozpor správania sa navrhovateľa so zásadami poctivého obchodného styku
bez toho, aby navrhovateľovi alebo odporcovi položil jedinú otázku. Aplikácia a výklad zásad poctivého
obchodného styku na konkrétny vzťah je zložitou otázkou a pre jej správne posúdenie je nevyhnutná
znalosť drobných detailov a prvkov posudzovaného vzťahu. Obchodný súd postupoval tak, že bez
nariadenia pojednávania bez toho, aby navrhovateľa vypočul, hoci o to navrhovateľ žiadal rozhodol

a posúdil túto zásadu. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že boli porušené
ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, čo mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Podľa
jeho názoru navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli nevyhnutné pre tak
citlivé posúdenie otázky výkladu aplikácie zásad poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchod.
zákonníka. Podľa čl. 2 ods. 5 posledná veta rokovacieho poriadku Obchodný súd je povinný dbať

na zásadu rovnosti účastníkov konania a v rovnakej miere aj na zásadu hospodárnosti a efektívnosti
konania. Navrhovateľ je však presvedčený, že zásada hospodárnosti a efektívnosti konania by nemala
mať prednosť pred zásadou rovnosti pred zásadou riadneho zistenia skutkového stavu a rešpektovania
práv rozhodcovského konania. Podľa jeho názoru išlo o hrubé porušenie uvedenej zásady rovnosti
účastníkov a konajúci obchodný súd rozhodol tak, že ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka

interpretoval bez toho, že by navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k relevantným skutočnostiam
primeraným spôsobom, ktorý explicitne požadoval.

Súd prvého stupňa uviedol, že nebolo sporné v konaní, že rozhodcovským rozsudkom Obchodného
súdu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., Banská Bystrica

sp. zn. OS 93/2014 zo dňa 23.1.2015 bol navrhovateľ v procesnom postavení odporcu zaviazaný
na splnenie špecifikovanej povinnosti vo vzťahu k odporcovi v procesnom postavení navrhovateľa,
teda navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie návrhu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Spornou nebola v konaní ani skutočnosť, že rozhodcovský
rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 27.2.2015, a keďže návrh na začatie tohto súdneho

konania bol súdu doručený dňa 12.3.2015, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu, je preukázané, že
tento návrh o zrušení rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonnej lehote 60 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhal z dôvodu, že
rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, keď
rozhodoval predpojatý rozhodca a konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a

priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní,
keď rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci o to navrhovateľ žiadal a týmto postupom
rozhodcovský súd odňal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podaniu odporcu zo dňa 23.9.2014. Ďalej
dôvod predpojatosti rozhodcu navrhovateľ videl vo vytvorenom mediálnom nátlaku, keď rozhodca mal
negatívne informácie o prejednávanej veci a navrhovateľ z iných dôvodov ako zo súdneho spisu a o

dôvodoch na vylúčenie rozhodcu sa navrhovateľ dozvedel dňa 28.7.2014, kedy mu bol doručený návrh
a žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede. Okamžite, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel svojim podaním
vo všetkých konaniach vedených na Rozhodcovskom súde týkajúcich sa jeho obdobných sporov s
dodávateľmi namietal predpojatosť príslušných rozhodcov, resp. všetkých rozhodcov Rozhodcovskéhosúdu. Po vyhodnotení námietky predpojatosti súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že v danom
prípade navrhovateľ nekonkretizoval, na základe akých objektívnych skutočností považuje rozhodcu
za predpojatého. Navrhovateľ tiež neuviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k

predmetu konania alebo k zmluvným stranám, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jeho
nepredpojatosti a bolo by dôvodom na jeho vylúčenie. Tvrdenia navrhovateľa o mediálnom tlaku sú
všeobecné a konkrétne a tieto sami o sebe nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu v predmetnej
veci. Ide len o domnienky a ničím nepodložené závery navrhovateľa o predpojatosti rozhodcu, ktoré
nie sú a nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu a dôvody na vylúčenie rozhodcu nezistil ani

Rozhodcovský súd, ktorý by námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom rozhodcovským uznesením
zo dňa 4.9.2004 zamietol. Ďalej podľa zistenia súdu, že navrhovateľ žiadal o vyjadrenie sa k podaniu
odporu zo dňa 18.8.2014 a vo vyjadrení zo dňa 23.9.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia zo dňa 18.8.2014 ako aj podania zo dňa 16.7.2014.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podaniam
a tvrdeniam odporcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ktoré obsahovali skutkové a právne

dôvody. Súd prvého stupňa uzavrel, že Rozhodcovský súd teda nedal navrhovateľovi možnosť vyjadriť
sa k podaniu protistrany, keďže vyjadrenia odporcu zo dňa 23.9.2014 neobsahovalo žiadne skutkové
a právne dôvody, keď odporca len konštatoval, že sa pridržiava svojho predchádzajúce písomného
vyjadrenia a podaného návrhu. Navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania teda nepreukázal,
že vo veci konal predpojatý rozhodca, nepreukázal, že nenariadenie pojednávania bolo v rozpore

s dohodou účastníkov rozhodcovskej doložky a nepreukázal, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť
sa k skutkovým a právnym dôvodom uvádzaným odporcom, čím navrhovateľ nepreukázal, že by
Rozhodcovský súd nebol ustanovený. Rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi, alebo sa takáto dohoda neuzavrela a teda, že ustanovenie Rozhodcovského súdu alebo
priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, a

teda, že tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a preto návrh zamietol.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ podal aj návrh na odloženie vykonateľnosti
napadnutého rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa § 40 ods. 3 zák. č.
244/2002 Z. Z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý

rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozsudku odložiť a keďže konajúci súd vykonateľnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku nemieni odložiť pred meritórnym rozhodnutím veci a následne nemieni
vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložiť ani vzhľadom na výsledok tohto súdneho
konania o takomto návrhu navrhovateľa procesne ani nerozhodoval. O trovách konania rozhodol podľa

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania
v uplatnenej výške.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ V odvolaní
uviedol, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa síce dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, avšak
vyvodil z neho nesprávny právny záver. Poukázal na to, že súd prvého stupňa musí dbať na to, aby
bolo zabezpečené základné a iné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a
právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Uviedol, že nestrannosť sudcu alebo rozhodcu
je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti a z objektívneho

hľadiska. Podľa subjektívneho hľadiska, to znamená, že na základe osobného presvedčenia správania
sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné
záruky, aby bolo z tohto hľadiska vylúčená akékoľvek oprávnená pochybnosť (3 ÚS 16/00). Poukázal
na to, že v danom konkrétnom prípade rozhodca evidentne mal informácie o prejednávanej veci zo
slovenského mediálneho prostredia, kde na adresu navrhovateľa, ale aj samotného Rozhodcovského

súdu odznela zo strany predstaviteľa slovenskej exekutívy negatívna kritika ohľadne Rozhodcovským
súdom prejednávaných obchodných vecí navrhovateľa a vyhrážky o likvidácii obchodnej spoločnosti
navrhovateľa, ako aj hrozba vysokou pokutou zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR a taktiež negatívne vyjadrenia na adresu Obchodného súdu, s. r. o., ako Rozhodcovského
súdu v Banskej Bystrici, ktorý si mal vybrať navrhovateľa. Uvedeným postupom bol na Obchodný súd

ako aj na ktoréhokoľvek z rozhodcov vytvorený enormný mediálny nátlak. Týmto postupom došlo k
spochybneniu kompetencie nestrannosti a nepredpojatosti Obchodného súdu vyhrážaním sa akousi
kontrolnou činnosťou ministra pôdohospodárstva i explicitnému navádzaniu, ako má Obchodný súd
vo veci rozhodnúť. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvéhostupňa v tom, že nekonkretizoval, že na základe akých objektívnych skutočností považoval rozhodcu
za predpojatého. Navrhovateľ uviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu
konania, ktoré vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Prvým je existencia a poznanie

určitej objektívnej skutočnosti, teda vzťah objektívnej reality, ktorého existenciu možno preukázať
dokazovaním, vykonaním a zhodnotením dôkazov, v danom prípade sú to negatívne informácie o
prejednávanej veci a navrhovateľovi z iných zdrojov ako zo súdneho spisu. Druhým je existencia určitej
subjektívnej skutočnosti, teda vzťah, ktorý naopak dokazovaním preukázať nemožno (napr. skutočnosť,
že kolegiálny vzťah dvoch osôb môže ovplyvniť rozhodovanie jednej z nich), ktorí však môžu byť

predmetom skúsenostnéhoposúdenia.Ďalejnamietal,žepodľa§51ods.3sanarozhodcovskékonanie
primerane použijú ustanovenia O.s.p. ak zo zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva niečo iné.
Podľa § 17 ZRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie,
každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu. Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je vyjadrená v § 17 ZRK
tak, že účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému

účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a
na ich ochranu. Z toho dôvodu nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovské konanie
prebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a jeho priebeh bol v súlade so ZRK. To najmä
právo vyjadrovať sa k priloženým návrhom druhej strany. Bol toho názoru, že posudzovať a hodnotiť,
či vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.9.2014 obsahovalo významné, skutkové alebo právne dôvody

Všeobecnému súdu nepatrí. Ďalej uviedol, že účastník konania môže navrhnúť pri rokovaní sporu
na ústnom pojednávaní aj po začatí rozhodcovského konania dikcie znenia § 26 ZRK vyplýva, že
Rozhodcovský súd je v takomto prípade povinný nariadiť ústne pojednávanie vo veci. Bol toho názoru,
že v danom prípade bolo v rozhodcovskej doložke zmluvnými stranami dojednané, že Obchodný súd
bude rozhodovať predovšetkým podľa Slovenského právneho poriadku a iba v prípade, ak by aplikácia

Slovenského právneho poriadku neprichádzala do úvahy a zákon to nevylučuje, bolo by možné použiť
zásady spravodlivosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie.

Odproca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľom tvrdenou

údajnou predpojatosťou Rozhodcovského súdu sa navrhovateľ iba pokúšal zvrátiť pre neho nepriaznivý
rozhodcovský rozsudok, ako je rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici. Bol to totiž navrhovateľ,
ktorý bral konanie pred príslušným Rozhodcovským súdom. Nanútil ho odporcovi v texte zmluvy o
kúpe a predaji tovaru uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko tento nemal možnosť
zasahovať do textu zmluvy. Skutočnosti, navrhovateľovi ide iba o pokus odvrátiť nepriaznivý výsledok

konania prostredníctvom údajnej predpojatosti rozhodcov Rozhodcovského súdu svedčí aj skutočnosť,
že v podanej námietke predpojatosti navrhovateľa v rozhodcovskom konaní išlo zo strany navrhovateľa
len o domnienky a ničím nepodložené závery. K tvrdeniu navrhovateľa, že nemal možnosť sa vyjadriť
k skutočnostiam, ktoré obsahovalo vyjadrenie odporcu zo dňa 23.9.2014 a ktoré mu bolo doručené
spoločne s rozhodcovským rozsudkom uviedol, že toto vyjadrenie odporcu dokonca neprinieslo

nič nové, len sa odvolávalo na predchádzajúce odporcovi vyjadrenia. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/23/2011 zo dňa 21.10.2010. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania, a to vo výške 175,--eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh

navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Obchodným súdom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o. sp. zn. 0S 93/2014 zo dňa
23.1.2015.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zrušenia

rozhodcovského rozsudku vydaného Obchodným súdom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Obchodný súd s. r. o. vydaného pod sp. zn. OS 93/2014 dňa 23.1.2015. Navrhovateľ
podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 244/2002
Z. z. v znení účinnom od 1.1.2015, teda preto, že Rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovskékonanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania ak ustanovenie
Rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie legitimity

a pre posúdenie opodstatnenosti dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je z dôvodu, že
konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania priebeh rozhodcovského konania bolo
v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní je potreba stručnosti zosumarizovať
priebeh konania, rámcový obsah podaní sporových strán a v tomto svetle obsah rozhodcovského
rozsudku a postup Obchodného súdu, ktorý pridaním rozhodcovského rozsudku smeroval. Súd prvého

stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade na základe akých
objektívnychskutočnostípovažujerozhodcuzapredpojatého,neuviedolkonkrétnekonaniekonkrétneho
rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania alebo k zmluvným stranám, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú
pochybnosť o jeho nepredpojatosti a bolo by dôvodom na jeho vylúčenie. Tvrdenie navrhovateľa
o mediálnom tlaku sú všeobecné a nekonkrétne a tieto sami o sebe nemôžu byť predmetom na
vylúčenie rozhodcu v predmetnej veci. Ide len o domnienky a ničím nepodložené závery navrhovateľa

o predpojatosti rozhodcu, ktoré nie sú a nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu nezistí ani
Rozhodcovský súd, ktorý najmä zo zaujatosti vznesenú navrhovateľom rozhodcovským uznesením zo
dňa 4.9.2014 zamietol. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovské konanie prebehlo spôsobom
dohodnutým účastníkmi, ktorí sa dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania, pričom poukázal
na to, že návrh na uzatvorenie zmuvy medzi účastníkmi konania, v ktorej bol a obsiahnutá rozhodcovská

doložka a písomná forma konania pred rozhodcovským súdom predložil práve navrhovateľa. Súd
prvého stupňa uzavrel, že písomné vyjadrenie, ktorého absenciu doručenia namietal a oboznámenia
sa s ním namietal odporca, pričom sa jedná o vyjadrenie zo dňa 23.9.2014 podľa zistenia súdu
nebolo potrebné odporcu s ním oboznamovať, pretože jeho dôvody boli tie isté, aké boli uvedené vo
vyjadrení zo dňa 2.9.2014 ako aj v návrhu. Týmto postupom podľa názoru súdu prvého stupňa neodňal

navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podaniu protistrany , keďže vyjadrenie odporcu zo dňa 23.9.2014
neobsahovalo žiadne skutkové a právne dôvody, keď odporca len konštatoval, že sa pridržiava svojho
predchádzajúceho písomného vyjadrenia podaného návrhu. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že
navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania nepreukázal, že vo veci konal predpojatý rozhodca.
Nepreukázal, že nenariadenie pojednávania bolo v rozpore s dohodou účastníkov rozhodcovskej

doložky a nepreukázal, že mu bola daná možnosť vyjadriť sa k skutkovým a správnym dôvodom
uvádzaným odporcom, či navrhovateľ nepreukázal, že by Rozhodcovský súd nebol ustanovený a
rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi alebo že by sa táto dohoda
neuzatvorila, teda, že ustanovenie Rozhodcovského súdu alebo typ rozhodcovského konania boli v
rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov návrh na zrušenie

rozhodcovského rozsudku zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v danej veci nie je
dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ
nekonkretizoval na základe akých objektívnych skutočností považuje rozhodcu za predpojatého a

neuviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania alebo k zmluvným
stranám, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jeho predpojatosti. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd obranu odporcu v podanom odvolaní neakceptoval. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd
prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým
podaniam a tvrdeniam odporcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ktoré obsahovali skutkové

a právne dôvody. Navrhovateľom uvádzané podanie zo dňa 23.9.2014, ktoré mu bolo doručené
spolu s rozhodcovským rozsudkom aj podľa názoru odvolacieho súdu nemalo vplyv na rozhodnutie
rozhodcovského súdu vzhľadom na to, že neobsahovalo žiadne skutkové a právne dôvody, lebo
odporca v ňom len konštatoval, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia
a podaného návrhu. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého

stupňa aj v tom, že navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania nepreukázal, že vo veci konal
predpojatý rozhodca, nepreukázal, že nenariadenie pojednávania bolo v rozpore s dohodou účastníkov
rozhodcovskej doložky a nepreukázal, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym
dôvodom uvádzaným odporcom. To znamená, že navrhovateľ nepreukázal, že by rozhodcovský súd
nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi, alebo sa

táto dohoda neuzavrela a teda, že ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského
konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a teda, že tieto skutočnosti
mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 175,--
eur uplatnených podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.