Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214206657
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214206657.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobkyne: I. U., J..

XX. Z. XXXX, bytom E. XXX, H., zastúpenej: JUDr. Ladislav Pongrácz, advokát, Dunajská Streda, proti
žalovanej: D. J., J.. XX. Z. XXXX, bytom Á. XXX/X, Q., zastúpenej: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka,
Dunajská Streda, o 2.655,51 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 2.655,51 € z titulu pôžičky sa zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 487,19 € (v tom 328,19 € trovy
právnehozastúpeniaa159€inétrovykonania),atodotrochdníodprávoplatnostirozsudkudorúkJUDr.
Heleny Buzgóovej, advokátky; náhrada trov prevyšujúcich 487,19 € (t. j. suma 108,93 €) sa žalovanej

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 24. marca 2014 domáhala od žalovanej sumy uvedenej vo výroku.
V žalobe predniesla, že žalovanej požičala sumu 2.655,51 €, o čom táto 1. októbra 2007 vystavila
čestné prehlásenie, v ktorom sa zaviazala splácať ju v splátkach najmenej 66,39 €. Požičanú sumu však
nesplatila a na výzvy nereagovala.

2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadala žalobu zamietnuť.
Požičanie peňazí priznala, predniesla však, že ich do apríla 2008 v celosti vrátila, na čo ponúkla aj

svedka. Okrem toho namietla premlčanie. Neskôr svoje vyjadrenie doplnila v tom zmysle, že v roku 2008
sa so žalobkyňou nepohodla a táto uzamkla ňou prevádzkovanú kaviareň, vymenila zámky a zadržala
takjejveci.Nazákladetrestnéhooznámeniabolozačatéajtrestnéstíhanie,ktoréboloneskôrzastavené.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na
ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne (č. l. 55), žalovanej (č. l. 56) a svedka M. Z. (č. l. 56),
ako aj listinnými dôkazmi: čestné vyhlásenie (č. l. 2) a uznesenie povereného príslušníka Policajného

zboru ČVS: Q.-XXXX/OSV-O.-XX z 20. novembra 2008 (č. l. 48) a v spojení so všeobecne známymi,
resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaná od roku 2005 prevádzkovala kaviareň v obci H. a žalobkyňa s ňou bola v pracovnom
pomere (výpoveď žalobkyne - č. l. 55 rub, výpoveď žalovanej č. l. 56, uznesenie policajta č. l. 48).

Približne v auguste a septembri 2007 žalobkyňa po častiach odovzdala žalovanej sumu 80 000 býv. Sk,
ktorá bola časťou úveru, ktorý žalobkyňa získala od banky (výpovede žalobkyne a žalovanej tamtiež).
Dňa 2. októbra 2007 žalovaná podpísala listinu (č. l. 3) označenú ako „Čestné prehlásenie“, v ktorej sa
doslovne uvádza:„Dolupodpísaná D. J. bytom H. XXX čestne vyhlasujem že som si požičala 80 000,- Sk od I. U. bytom
H. XXX.
Zapožičanú sumu jej budem splácať v mesačných splátkach min. 2000,- Sk, resp. dohodou, vzhľadom

na moju finančnú situáciu.“

b) Najneskôr do februára 2008 žalovaná sumu 80.000 býv. Sk žalobkyni splatila, a to tiež vo viacerých
splátkach. Vykonané splátky boli zaznačené do zošita, „Čestné vyhlásenie“ však zničené nebolo.
(výpoveď žalovanej a výpoveď svedka Z., č. l. 56).

c) Žalovaná vo februári 2008 odovzdala prevádzku kaviarne žalobkyni, ktorej vybavenie (hnuteľné veci)
zostali jej vlastníctvom. Žalobkyňa ju približne v máji 2008 do kaviarne odmietla vpustiť a v auguste 2008
jej odmietla vydať jej veci práve z dôvodu, že má voči nej pohľadávku z titulu uvedenej pôžičky. Veci jej
však neskôr vydala a pôžičku si prvýkrát uplatnila touto žalobou. (uznesenie policajta č. l. 49).

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).
Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú z dôkazných prostriedkov uvedených pri nich v zátvorkách. Pokiaľ
sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli rozpory, vyhodnotil ich súd takto:
Dátum podpisu listiny „Čestné vyhlásenie“ súd vyvodil z obsahu osvedčovacej doložky, ktorá je pripojená

obcou (orgánom verejnej moci) podľa zákona č. 599/2001 Z. z. a je tak verejnou listinou podľa § 134 O.
s. p. V dôsledku toho dokazuje pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené. Z jej obsahu pritom vyplýva, že
žalovanávdeňjejosvedčenialistinupredorgánomobcepodpísala,tedavtentodeňsvojpodpispripojila.
Dôkaz opaku navrhnutý nebol. Preto treba čestné vyhlásenie považovať za podpísané 2. októbra, nie
1. októbra 2007, ako sa na ňom uvádza.

V prerokúvanej veci sa podstatným spôsobom odlišovali výpovede žalobkyne a žalovanej o tom, či
žalovaná vrátila požičaných 80.000 Sk. Na túto skutočnosť však súd vykonal dôkaz aj výpoveďou
svedka Z.. Jeho výpoveď bola dôveryhodná, keď v nej neboli zistené logické rozpory, a je aj uveriteľná,
keďže sám svedok úprimne priznal, že určité okolnosti (aj také, ktoré by inak boli v prospech žalovanej)
si nespomína (napr. na to, či žalovaná splatila celú sumu a ako presne sa úhrady zapisovali do

zošítka). Žalobkyňa sama ani na otázku súdu nedokázala uviesť žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré
by dôveryhodnosť jeho výpovede spochybnili. Sama skutočnosť, že svedok bol po určitý čas druhom
žalovanej, podľa názoru súdu jeho výpoveď nespochybňuje. V súčasnosti totiž pomer medzi svedkom
a žalovanou neexistuje a z toho, že majú spoločné dieťa, na ktoré svedok platí výživné, nevyplýva, že
by mal mať záujem vypovedať nepravdu v prospech žalovanej.

Je síce pravdou, že svedok nepotvrdil splatenie celých 80.000 Sk. Výpoveď svedka sa však v
podstatnýchrysochzhodovalasvýpoveďoužalovanej,nazákladečohosúddospelkzáveru,ževýpoveď
žalovanej je taktiež dôveryhodná. V tejto súvislosti súd len pripomína, že obe účastníčky konania boli
vyslúchnuté podľa § 131 O. s. p. a ich výpovede sú tak dôkaznými prostriedkami, ktoré podliehajú
hodnoteniu podľa § 132 O. s. p. Rozpor výpovedí dvoch účastníkov neznamená automaticky, že sa obe

považujúzanedôveryhodné.Úlohousúdujevtakomprípadezhodnotiť-vsúvislostisostatnýmidôkazmi
- dôveryhodnosť oboch výpovedí a usúdiť, či a ktorá z nich a do akej miery je pravdivá. V prerokúvanej
veci žalovaná vypovedala, že peniaze žalobkyni čiastočne vrátila, čo je minimálne čiastočne potvrdené
výpoveďou svedka Z.. Tým je ale podľa súdu zároveň vyvrátená výpoveď žalobkyne, ktorá akékoľvek
(čo aj len čiastočné) vrátenie požičaných peňazí popierala.

Výpoveď žalobkyne však súd považoval za nedôveryhodnú aj preto, že žalobkyňa nedokázala
vierohodne vysvetliť, prečo s vymáhaním pôžičky čakala šesť rokov, a začala ju vymáhať práve v čase,
kedy má (podľa ňou nepopretých tvrdení žalovanej) finančné problémy. Okrem toho žalobkyňa logicky
nevysvetlila, prečo si pôžičku neuplatnila už v roku 2008, kedy za týmto účelom žalovanej zadržala jej
hnuteľné veci, no neskôr jej ich vrátila bez toho, aby jej žalovaná dlh zaplatila (keďže sa ho žalobkyňa

domáha až teraz). Okrem toho výpoveď žalobkyne o dôvodoch zadržania bola v tomto konaní odlišná od
toho,čožalobkyňatvrdilavroku2008vtrestnomkonaní(dnes:žalovanávyberalapeniazezpokladnena
svoje účely, vtedy: žalovaná jej dlhovala). Konečne, nedôveryhodnosť jej výpovede podčiarkoval podľa
súdu rozpor jej tvrdenia, že listinu „Čestné vyhlásenie“ našla až v roku 2014 (krátko pred odovzdaním
veci advokátovi) a údajmi z uznesenia policajta z roku 2008, podľa ktorého túto listinu pri výsluchu

predložila, takže ju už vtedy k dispozícii mala.
Záverom treba dodať, že princíp voľného hodnotenia dôkazov podľa § 132 O. s. p. znamená, že
žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú silu (hodnotu) a že neexistujú také skutočnosti, ktoré by bolo
možné dokázať jedine určitým typom dôkazu. Prípadné výnimky musia byť ustanovené zákonom. Pretosúd nemohol akceptovať námietky žalobkyne, že splatenie pôžičky mala žalovaná dokázať listinným
dôkazom. Taký názor by odporoval princípu voľného hodnotenia dôkazov.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Čestným vyhlásením z 2. októbra 2007 žalovaná voči žalobkyni prejavila, že má voči nej určitý dlh
z určitého titulu v určitej výške. Takto vystavená listina má písomnú formu (§ 40 ods. 3 O. s. p.), v
dôsledku čoho spĺňa tak formálne, ako aj obsahové náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho

zákonníka (porov. v tomto smere aj závery judikátu R 25/1993, ktorý sa týkal takmer totožne znejúceho
úkonu). Podľa tohto ustanovenia platí, že ak nieto písomne uzná dlh čo do dôvodu a výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Treba tak vychádzať z toho, že 2. októbra 2007 žalovaná dlhovala
žalobkyni sumu 80.000 Sk. To napokon obe účastníčky priznali. Účinkom uznania dlhu je však okrem
iného aj predĺženie premlčacej lehoty podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. na 10 rokov.
Aj keby sa táto lehota počítala odo dňa uznávacieho prejavu, uplynula by až 2. októbra 2017; ak by

sa počítala od splatnosti prípadných splátok, uplynula by ešte neskôr. Žalobkyňa pritom žalobu podala
25. marca 2014, teda celkom zjavne pred uplynutím premlčacej doby. Námietka premlčania vznesená
žalovanou tak podľa súdu nie je dôvodná.

7.Podľa§559ods.1Občianskehozákonníkavšakdlhzaniknesplnením.Vykonanýmdokazovanímbolo

zistené, že žalovaná sumu 80.000 Sk dlhovanú z titulu pôžičky žalobkyni splatila približne do februára
2008. Najneskôr vo februári 2008 tak dlh žalovanej u žalobkyne zanikol. Žalobkyňa preto v súčasnosti
nemá voči žalobkyni nárok žiadať jeho opätovné splnenie, a iný dôvod nároku na 80.000 Sk žalobkyňa
ani netvrdila, ani nepreukázala. Preto súd jej žalobu zamietol (výrok I).

8. Na tomto mieste súd len pripomína, že sa nezaoberal otázkou splatnosti záväzku žalovanej, najmä
pokiaľ ide o dohodu, že pôžičku splatí v splátkach po 2.000 Sk. Aj keby takáto dohoda eventuálne
vylučovala jednorazové splatenie celej pôžičky, boli by v čase vyhlásenia rozsudku všetky splátky už
beztak splatné (80.000 po 2.000 znamená 40 splátok, teda posledná by bola splatná vo februári 2011).
Navyše, žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala len zaplatenia samotnej istiny, nie úrokov z omeškania.

Zisťovanie presnej splatnosti dlhu žalovanej z pôžičky a s tým spojeného omeškania žalovanej (§ 517
ods. 1 Obč. zák.) by mohlo mať význam len v takom prípade.

9. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
priznal ich náhradu. Nahraditeľné trovy konania žalovanej pozostávajú zo súdneho poplatku 159 € a trov

právneho zastúpenia. Základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci 2.655,51 € v zmysle §
10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 101,24 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval
sumu 328,19 €, ktorá pozostáva zo
- základnej sadzby odmeny za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a odpor, účasť
na pojednávaní 24. apríla 2015 - § 13 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhl. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od.

1. júla 2013) po 101,24 €, teda celkovo 303,72 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za dva úkony v roku 2014 po 8,04 € a za jeden
úkon v roku 2015 v sume 8,39 €, teda celkovo 24,47 €.
Náhradu určenú vo výroku III rozsudku je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobcu (§ 149 ods. 1
O. s. p.).

10. Súd naopak nepovažoval za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia na vyjadrenie (doplnenie
odporu)z26.marca2015.Totopodaniepodalažalovanázvlastnejiniciatívy.Nereagovalanímnažiadne
podanie protistrany, ani na úkon súdu, ktorých by si takéto doplnenie vyžadoval. Okrem toho v ňom
žalovaná uvádza len skutočnosti, ktoré sa stali v roku 2008 a ktoré je boli známe už pri podaní odporu.

Preto ich mohla uviesť už v odpore. Nešlo preto ani o reakciu na aktuálne udalosti, ktoré jej pri podaní
odporu neboli známe. Keďže tieto trovy právneho zastúpenia nemožno považovať za účelné, podľa §
142 ods. 1 O. s. p. nemožno ich náhradu inak úspešnej žalovanej priznať (druhá časť výroku III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalobkyňa dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa žalovaná domáhať
jej uspokojenia v exekúcii.