Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217123
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214217123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: WPP Financial

Slovakia s.r.o., IČO: 47 003 430, so sídlom Obchodná 2, Bratislava, zastúpeného: Nosko & Partners
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: M. Š., I.. X. V. XXXX, bytom W. XX, Z., o
1.000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 240 € z titulu vrátenia pôžičky s 5,5 % ročným úrokom z
omeškania
- zo sumy 160 € od 21. júna 2014,
- zo sumy 80 € od 21. júla 2014,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie 240 € z titulu vrátenia pôžičky, 420 € z titulu zmluvných pokút, 11,75 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 160 € od 21. júna 2014, 11,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 80 €
od 21. júla 2014, 17,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 80 € od 21. júla 2014 a 17,25 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 160 € od 21. augusta 2014 sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 28. augusta 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm
uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 2. mája 2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o

spotrebiteľskom úvere a poskytol mu úver v sume 400 €, ktorý mal žalovaný spolu s úrokom a poplatkov
za posúdenie bonity splatiť v štyroch mesačných splátkach po 160 €. Túto povinnosť splnil len čiastočne,
preto sa žalobca domáha zaplatenia zostatku istiny 480 €, ale aj zmluvných pokút, na ktoré má nárok
kvôli porušeniu zmluvných povinností dlžníka, v celkovej sume 520 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní však so žalobou nesúhlasil a predniesol, že sumu
400 € dostal, pred uzavretím zmluvy však žalobcu informoval, že v banke nemôže dostať úver, peniaze

však potreboval na osobné výdavky (výbavička pre dieťa). Zmluvu podpísal u terénneho zamestnanca
žalobcu bez toho, aby ju čítal. Pretože mal problémy s prácou, snažil sa so žalobcom dohodnúť, ale
bezvýsledne.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na
ktoré sa dostavil len žalovaný. Žalobca ani jeho právny zástupca sa nedostavil, neospravedlnil sa, ani
nepožiadaloodročenie.Pretosúdpodľa§101ods.2O.s.p.vykonalpojednávanievjehoneprítomnosti.

Na ňom vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere z 2. mája 2014 (č. l. 6 až 9),
odstúpenie od zmluvy zo 14. augusta 2014 (č. l. 12), karta klienta (č. l. 12 - rub) a v spojení so všeobecne
známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tentoskutkový stav:

4. a) Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z

vlastných zdrojov. Žalobca v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonal na účely
podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

b) Žalobca (vo vedomí, že žalovaný nemá možnosť získať úver v banke) ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník 2. mája 2014 podpísali listinu označenú ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX“, ktorá

bola pripravená žalobcom a žalovanému prvýkrát v celosti predložená tesne pred podpisom. Táto listina
v podstatných častiach znie takto:
»I.
Predmet zmluvy
1.1Veriteľsatýmtozaväzuje...poskytnúťDlžníkovibezúčelovýspotrebiteľskýúvervovýške400,-EUR...
1.2 ... Dlžník zaplatí Veriteľovi za administratívne spracovanie Zmluvy a posúdenie Bonity Dlžníka,

jednorazovú odmenu vo výške 120,- EUR... (... „Odmena“), ktorá bude splatná v prvej splátke
Spotrebiteľského úveru...
1.3 Dlžník sa zaväzuje Spotrebiteľský úver splatiť do dňa 20. 8. 2014 spôsobom podľa článku III. Zmluvy,
a to vrátane zmluvných úrokov a Odmeny... Ročný úrok... je vo výške 90 %...
1.4 Ročná percentuálna miera nákladov je 972,44 %.

II.
Druh a čerpanie a podmienky čerpania Spotrebiteľského úveru
...
2.2 ... Veriteľ poskytne Dlžníkovi Spotrebiteľský úver bezhotovostným prevodom na bankový účet
Dlžníka...

III.
Splatenie Spotrebiteľského úveru
3.1 Dlžník sa zaväzuje splatiť Veriteľovi Spotrebiteľský úver vrátane príslušenstva a Odmeny v 4...
mesačných splátkach. Výška každej splátky je 160,- EUR..., a to najneskôr do 20. kalendárneho dňa
v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok pre prípad nedodržania termínu splatnosti čo i len jednej

Splátky...
...
IV.
Práva a povinnosti Dlžníka a Veriteľa
...

4.4 Dlžník je povinný doručiť Veriteľovi najmenej 10 dní pred splatnosťou každej Splátky vyhlásenie,
ktorého štyri vyhotovenia sú prílohou č. 1 tejto Zmluvy... Vo vyhlásení Dlžník vyhlasuje, že:
a) ku dňu podpisu... nebola podaná proti nemu... žaloba ani akýkoľvek iný návrh na začatie... konania
na... súdy... a nie je si vedomý dôvodov, na základe ktorých by sa tak mohlo stať,
b) nenachádza sa v úpadku..., nie je účastníkom dohôd a dojednaní, ktorých plnenie by bolo v rozpore s

plnením záväzkov podľa Zmluvy alebo by mohli akokoľvek ohroziť či znemožniť plnenie záväzkov podľa
Zmluvy,
c) ku dňu podpisu... proti nemu alebo proti jeho manželovi/manželke nie je vedené žiadne exekučné
konanie a ani neexistuje žiadny exekučný titul...,
d) je schopný splácať riadne a včas Spotrebiteľský úver.

Dlžník je povinný Vyhlásenie riadne a pravdivo vyplniť. V prípade, ak by niektoré z vyššie uvedených
vyhlásení nezodpovedalo skutočnosti, Dlžník túto skutočnosť vo Vyhlásení uvedie.
V prípade, ak Dlžník poruší povinnosť podľa prvej vety..., je Veriteľovi povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 80,- EUR za každé jednotlivé porušenie.
...

4.6 V prípade, ak sa ukáže ktorékoľvek vyhlásenie Dlžníka uskutočnené vo tejto Zmluve alebo vo
Vyhlásení ako nepravdivé alebo neúplne, je Dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 80,- EUR
za každé jednotlivé nepravdivé vyhlásenie.
...
V.

Vyhlásenia Dlžníka
5.1 Dlžník vyhlasuje, že:
(pod písm. a/ až c/ nasledujú v podstate zhodné vyhlásenia ako hore v ods. 4.4 písm. a/ až c/, pozn.)d) súhlasí s výškou Úroku, Odmeny a výškou všetkých zmluvných sankcií pre prípad porušenia
povinností Dlžníka..., považuje ju za primerané a neodporujúcu dobrým mravom s prihliadnutím na
personálnu a technickú náročnosť pri použití know-how Veriteľa a na vyššiu finančnú rizikovosť

poskytovaného Spotrebiteľského úveru,
...
f) jeho príjem a sociálna situácia nespĺňajú podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a ani
iných finančných produktov bankou, a preto sa Dlžník s Veriteľom, po riadnom a dôkladnom posúdení
schopností Dlžníka, dohodli na vysoko rizikovom produkte spotrebiteľského úveru so zodpovedajúcou

odmenou v prospech Veriteľa a so zodpovedajúcimi zaisťovacími a motivačnými inštitútmi, ktoré
Zmluvné strany považujú za nutné a primerané vzhľadom na vzájomný rizikový záväzkový vzťah,
g) ... je schopný splácať riadne Spotrebiteľský úver,
...
VII.
Odstúpenie od Zmluvy, ukončenie zmluvného vzťahu

7.1 Veriteľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak:
a) sa Dlžník dostane do omeškania s plnením akýchkoľvek svojich záväzkov...,
b) Dlžník poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok zo Zmluvy,
c) Dlžník úmyselne uviedol nepravdivé informácie alebo uviedol Veriteľa do omylu s cieľom splniť
podmienky poskytnutie Spotrebiteľského úveru, alebo ak sa akékoľvek vyhlásenie Dlžníka uskutočnené

v tejto Zmluve alebo vo vyhlásení ukáže ako nepravdivé alebo neúplné.
...
7.4 Odstúpenie od Zmluvy je potrebné zaslať... písomnej podobe doporučene... a je účinné dňom
doručenia druhej Zmluvnej strane.
...

VIII.
Sankcie a ostatné zmluvné dojednania
8.1 V prípade omeškania Dlžníka s úhradou Splátky, je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z
omeškania vo výške 17,25% p.a...
8.2 V prípade, ak Dlžník úmyselne uviedol nepravdivé informácie... alebo ak sa akékoľvek vyhlásenie

Dlžníka ukáže ako nepravdivé alebo neúplné, Zmluvné strany si dojednávajú zmluvnú pokutu vo výške
200,- EUR.«

Tesne nad podpisom zmluvných strán je prehľadne zobrazený splátkový kalendár, podľa ktorého sú štyri
splátky po 160 € splatné 20. mája, júna, júla a augusta 2014.

c) Dohodnutá suma 400 € bola žalovanému vyplatená. Žalovaný zaplatil len prvú splátku (splatnú v máji
2014). Ďalšie splátky nevykonal a vyhlásenia (pripojené k zmluve) žalobcovi nezaslal.

d) Listom zo 14. augusta 2014 žalobca odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu

„omeškania so splatením dohodnutých splátok úveru“. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu doplatku
480 € (tri splátky), 240 € ako „sankcie podľa bodu 4.4 zmluvy“, 80 € ako „sankcie podľa bodu 4.6 zmluvy“
a 200 € ako „sankcie podľa bodu 8.2 zmluvy“.

e)Vsúvislostisčinnosťoužalobcunebolozistené,včomspočívaloovereniebonitydlžníka(žalovaného).

Taktiež nebolo zistené, že by odmena za overenie bonity bola vyberaná aj od neúspešných žiadateľov
o úver, teda takých, s ktorými nebola uzavretá zmluva.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných

dôkazov, resp. vychádzajú z nesporných tvrdení žalobcu. Záver v písm. b) o tom, že žalobca mal
vedomosť o tom, že žalovaný nespĺňa podmienky na poskytnutie úveru v banke) je doplnený výpoveďou
žalovaného, o pravdivosti ktorej súd nemal dôvod pochybovať. Absencia konkrétnych zistení čo do
postupu overenia bonity vyplýva z toho, že žalobca na tento účel nenavrhol žiadne dokazovanie, hoci
ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Ak by sa bol žalobca dostavil

na pojednávanie, mohol ho samosudca poučiť o sporných skutočnostiach (§ 118 ods. 2 O. s. p.), na
základe čoho žalobca mohol navrhnúť potrebné dôkazy. Tým, že sa na pojednávanie nedostavil, sám
sa obral o túto možnosť a musí znášať procesné následky s tým spojené.Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 2. mája 2014. Z ods. 2.2

a 3.1 tejto zmluvy vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzok dlžníka
tieto prostriedky splatiť v splátkach, ktoré v sebe zahŕňajú aj určený úrok. Takáto právna konštrukcia
napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, kedy ide o tzv. absolútny
obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d), takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného
zákonníka Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju

neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľom v znení
účinnom k 2. máju 2014, a zmluva by bola zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.
d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2
cit. zákona]. Zároveň je takáto zmluva spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, ak je ich

stranou spotrebiteľ, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2
Obch. zák., ale aj § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 2. máju 2014).

Pretože žalobca sa domáha okrem vlastných splátok úveru, ktoré v sebe majú obsahovať tiež
„príslušenstvo“ a odmenu za overenie bonity (ods. 3.1 zmluvy), aj zmluvných pokút, je potrebné posúdiť

tieto nároky osobitne.

7. Úroková sadzba je v ods. 1.3 zmluvy z 2. mája 2014 dohodnutá vo výške 90 %, pričom zmluva
neobsahuje ustanovenie o tom, či sa počíta z aktuálneho zostatku istiny (ako to predpokladá § 503 ods.
2 Obchodného zákonníka a aj § 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v danom znení) alebo sú vypočítané

z pôvodnej istiny 400 €. Keďže žalovaný má splatit celkovo 4x160= 640 €, v ktorých je ale obsiahnutá
aj odmena podľa ods. 1.2 zmluvy v sume 120 €, pripadá na „čisté“ splátky úveru s úrokami suma 520 €.
Dlžník tak „preplatí“ poskytnutú istinu 400 € o 120 €, teda o 30 %, za obdobie od 2. mája do 20. augusta
2014, teda o niečo viac než 3,5 mesiaca (konkrétne 111 dní). Už pri prepočte tohto úroku na ročný úrok
z počiatočnej istiny je zrejmé, že úroková sadzba úveru nie je 90 % ročne, ale 98,65 % ročne.

Podľa názoru súdu však tak 90 %-ná, ako aj 98,65 %-ná ročná úroková sadzba odporuje dobrým
mravom,atonapriektomu,žepohľadávkanasplatenieposkytnutéhoúveruniejezabezpečenážiadnym
zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví
relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 MObdo 5/2009). Podľa judikatúry
Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v

súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom

medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Úroková sadzba v rozmedzí 90 - 100 % je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože
predstavuje dvojnásobné zhodnotenie poskytnutých peňažných prostriedkov. V relevantnom čase sa
pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej
úrovni (1-3 % ročne). Okrem toho, ako sa dokonca výslovne konštatuje v ods. 5.1 písm. f) zmluvy z 2.

mája 2014, žalobca poskytoval žalovanému úver za stavu, že vedel, že žalovaný nie je schopný získať
úver v banke, resp. nie je schopný získať financovanie z bežných zdrojov finančného trhu. Z ustanovenia
ods. 5.1 písm. f) zmluvy potom dokonca výslovne vyplýva, že žalobca práve z týchto dôvodov vedome
a cielene volil tak vysokú úrokovú sadzbu. Podľa názoru súdu však takýto (svojou podstatou úžernícky)
postup nemožno považovať za súladný s dobrými mravmi. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že

dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho
je podľa § 39 v spojení s § 41a Občianskeho zákonníka neplatná.

8. Na závere o neplatnosti tejto časti zmluvy nemení nič ani vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v ods. 5.1
písm. d) tejto zmluvy. Jednak je toto ustanovenie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktorá podľa

zisteného skutkového stavu bola veriteľom predformulovaná a na ktorej znenie dlžník nemal relevantný
vplyv, keďže mu bola prvýkrát predložená ako celok v momente, kedy ju podľa dohody mal podpísať
(dokonca mu ju priviezol terénny zamestnanec žalobcu). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
však spotrebiteľské zmluvy nemôžu obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Podľa názoru
súdu treba (per analogiam k § 53 ods. 4 písm. m/ Obč. zák.) za takú neprijateľnú podmienku považovať
aj ustanovenie, ktorého obsahom je v podstate vzdanie sa prípadných námietok proti platnosti zmluvy

(také ustanovenie je napokon výslovne zakázané ustanovením § 54 ods. 1 druhej vety Obč. zák.), resp.
prinútenie spotrebiteľa deklarovať právnu bezvadnosť ním uzatváranej zmluvy, teda v podstate mu sťažiť
argumentačnú a dôkaznú situáciu v prípadnom spore o neprijateľnosť ostatných podmienok zmluvy (v
tomtosmeremôžeísťajoanalógiukust.§53ods.4písm.l/Obč.zák.).Takéustanoveniaspotrebiteľskej
zmluvy by museli byť neplatné podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. Tieto závery sú v principiálnom zhode s

judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku C-226/12, Constructora Principado SA,
ods. 13, vyslovil záver, že neprijateľnosť (nekalosť) zmluvnej podmienky nemožno vylúčiť tým, že sa do
nej samej zahrnie vyhlásenie o jej prijateľnosti, resp. vyhlásenia o dôvodoch, ktoré majú jej prijateľnosť
potvrdzovať.
Okrem toho však treba uviesť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pôsobí ex lege, a to bez ohľadu na vôľu zmluvných strán. Meradlom rozporu s dobrými mravmi sú

vonkajšie okolnosti; rozpor s dobrými mravmi nie je vylúčený alebo zhojený už tým, že obe zmluvné
strany chceli v rozpore s dobrými mravmi postupovať. Ustanovenie § 39 Obč. zák., postihujúce
sankciou neplatnosti právny úkon priečiaci sa dobrým mravom, totiž vyjadruje záujem zákonodarcu
na ochrane určitých objektívnych hodnôt, a to podľa potreby aj proti zhodnej vôli zmluvných strán.
Dôvody tejto ochrany môžu byť rôzne, ich spoločným menovateľom je však význam chránených

hodnôt (napr. elementárnej spravodlivosti), ktorý opodstatňuje aj obmedzenie zmluvnej autonómie a
neumožnenie zmluvným stranám proti týmto hodnotám prestúpiť. Medzi takéto hodnoty patrí aj určitá
elementárna ochrana slabšej strany pre extrémnymi negatívnymi následkami tohto jej postavenia
napr. v podobe úžery. Zodpovedá totiž každodennej skúsenosti, že extrémny nepomer v právach a
povinnostiach strán zmluvy je zriedkakedy dôsledkom férového vyjednávania, ale spravidla dôsledkom

výraznej nadradenosti jednej zmluvnej strany nad druhou. Takáto nerovnováha je samozrejme do istej
miery typická pre súkromnoprávne vzťahy, a preto nie každá nevyváženosť práv a povinností strán
právneho úkonu zakladá jeho nesúlad s dobrými mravmi. Extrémna nevyváženosť vzájomných plnení
však spravidla indikuje aj extrémnu nerovnosť v postavení zmluvných strán, resp. prítomnosť faktorov
negatívne zužujúcich jej vyjednávaciu pozíciu na strane jednej z nich a teda aj slobodu (autonómiu) jej

vôle (aj keď nie v takej miere, aby táto vôľa bola neslobodná v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.). Keďže
autonómia vôle je okrem iného aj ústavne chránenou hodnotou (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR), treba v jej
svetle vykladať aj generálne klauzuly občianskeho práva, napríklad aj už citovaný § 39 Obč. zák. a v
ňom obsiahnutý pojem dobré mravy (porov. v tomto zmysle napr. nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 1/2012).
Preto treba tento pojem vykladať tak, že sa priečia dobrým mravom také právne úkony, u ktorých je

nepomer plnenia a protiplnenia extrémny, pokiaľ takýto extrémny nepomer nemožno vysvetliť dôvodmi,
ktoré jednoznačne vylúčia, že tento nepomer je dôsledkom extrémnej nerovnosti vo vyjednávacích
pozíciách. V prerokúvanej veci však z už viackrát citovaného ods. 5.1 písm. f) zmluvy celkom zreteľne
a neskrývane vyplýva, že dôvodom extrémne vysokej úrokovej sadzby 90 - 100 % je skutočnosť, že
žalovaný v podstate nemal inú voľbu financovania svojich potrieb vo svojej životnej situácii než pôžičku

od žalobcu. Za takých okolností však nemožno inak než uzavrieť, že takéto dojednanie je výsledkom
zúženej autonómie vôle na strane žalovaného a sama skutočnosť, že s takýmto dojednaním súhlasil,
nemôže bez ďalšieho odôvodňovať jeho súlad s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi tak treba
vysloviť bez ohľadu na to, že s týmto dojednaním obe strany formálne súhlasili.

9. Súčasťou zmluvy bola v odseku 1.2 aj tzv. odmena za administratívne spracovanie zmluvy a
posúdenie bonity. Podľa názoru súdu nie je takáto „dohoda“ základom pre poskytnutie akejkoľvek služby,
pretože veriteľ (žalobca) žalovanému neposkytuje na jej základe žiadne plnenie (§ 488 Občianskeho
zákonníka). Posúdenie bonity dlžníka je záujmom veriteľa, nie záujmom samotného dlžníka, pretože na
jeho základe sa veriteľ rozhoduje, či do vzťahu s dlžníkom vstúpi. V prerokúvanej veci navyše vôbec nie

je zrejmé, v čom ono „posúdenie bonity dlžníka“ spočívalo, keď zo skutkového stavu vôbec nevyplýva,
aké procesy žalobca na tento účel vykonal a prečo by si dané procesy vyžadovali určité náklady. Súd
samozrejme uznáva, že žalobca ako veriteľ môže mať s vyhotovením a spracovaním zmluvy určité
náklady, pre absenciu zreteľného spojenia medzi vznikajúcimi nákladmi a nejasným významom tohto
plnenia pre dlžníka však súd dospel k záveru, že skutočným zmyslom dojednania tejto odmeny je to

isté, čo je zmyslom dojednania úroku, teda výnosu z toho, že žalobca požičal žalovanému finančné
prostriedky. Keďže samotný úrok už je extrémne vysoký, je podľa názoru súdu cieľom optické rozdelenie
úroku (odplaty) na dve zložky tak, aby bola výška každej z nich jednotlivo ťažšie preskúmateľná na ich
súlad s dobrými mravmi. To však neznamená, že by súd takéto preskúmanie nemal vykonať.Suma odmeny podľa ods. 1.2 zmluvy z 2. mája 2014 je v podstate rovnaká ako dohodnutá suma úroku
(120 €). Po prepočítaní na sumu poskytnutých peňažných prostriedkov tak táto odmena predstavuje
ďalších 90 - 100 % na ročnej báze, počítaných z celej sumy poskytnutej istiny, čo spolu s výslovne

uvedeným úrokom 90 % (v skutočnosti však takmer 100 %) znamená, že celkové zhodnotenie úveru
pre veriteľa dosahuje takmer 200 % na ročnej báze. Takáto sadzba podľa názoru súdu celkom zjavne
odporuje dobrým mravom. V dôsledku toho je podľa názoru súdu podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná aj dohoda o odmene za administratívne spracovania zmluvy a posúdenie bonity v odseku 1.2
zmluvy z 2. mája 2014.

10. Dôsledkom neplatnosti uvedených dojednaní je však úplná absencia akejkoľvek odplaty v zmluve z
2. mája 2010, čo podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. má za následok bezúročnosť
úveru. Neplatnosť uvedených ustanovení tak má za následok, že žalobca nemôže požadovať z
poskytnutého úveru ani dohodnutý úrok, ani odmenu v zmysle odseku 1.2 zmluvy. Žalovaný tak bol
povinný zaplatiť žalobcovi len sumu 400 €, a to v dohodnutých splátkach po 160 €. Zo zisteného

skutkového stavu vyplýva, že žalobca splatil jednu splátku (splatnú 20. mája 2014) a mal správne
pokračovať v splátkach tak, že 20. júna 2014 mal splatiť ďalších 160 € a 20. júla 2014 mal splatiť (400
- 160 - 160 =) posledných 80 €. Žiadne ďalšie platby žalovaný nebol povinný vykonať. Na zaplatenie
týchto súm tak súd žalobcu zaviazal vo výroku I.

Nedôvodné sú však aj nároky na zmluvné pokuty.

11. Sumu 200 € žalobca uplatňoval z titulu zmluvnej pokuty dohodnutej v odseku 8.2 zmluvy z 2. mája
2014, a to doslova z dôvodu, že žalovaný uviedol úmyselne nepravdivé údaje (porov. s. 2 žaloby). Ust.
ods. 8.2 zmluvy viazalo vznik zmluvnej pokuty alternatívne na tri dôvody: úmyselne nepravdivé údaje,

uvedenie veriteľa do omylu ohľadom splnenia podmienok a nepravdivosť alebo neúplnosť vyhlásenia. V
prerokúvanej veci sa žalobca mohol domáhať zmluvnej pokuty na ktoromkoľvek z týchto trov základov,
pričom ako najlogickejšie by sa javilo uplatňovať ju na tom základe, že sa ukázalo nepravdivým
vyhlásenie dlžníka v ods. 5.1 písm. g) o schopnosti splatiť úver (tým samozrejme nie je povedané, že na
tomto základe by bol žalobca so svojím nárokom úspešný). Žalobca však svoj nárok výslovne uplatnil z

dôvodu, že dlžník uviedol úmyselne nepravdivé informácie; potom však bolo jeho povinnosťou dokázať
nielen to, aké informácie boli nepravdivé, ale aj to, že ich dlžník poskytol úmyselne. Žalobca však nijako
neupresnil, v čom malo toto úmyselné konanie žalovaného spočívať, ani na jeho dokázanie nenavrhol
žiadne dokazovanie, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O. s. p.).

12. Ďalšiu zmluvnú pokutu v sume 80 € žalobca uplatňoval podľa ods. 4.6 zmluvy z titulu nesprávnosti
vyhlásenia dlžníka. Žaloba však nijako neuvádza, ktoré vyhlásenie žalovaného sa ukázalo ako
nesprávne. Možno preto len predpokladať, že malo ísť o vyhlásenie v ods. 5.1 písm. g) o schopnosti
splatiť úver. Podľa názoru súdu však takéto „vyhlásenie“ len opätovne deklaruje to, čo už je obsahom
celej zmluvy. Dlžník z logiky veci nemôže pri podpise zmluvy vyhlásiť ako fakt, že je schopný zmluvu

splatiť, pretože z logiky veci nemôže predikovať vývoj vlastnej situácie počas trvania úveru. Preto je
takéto vyhlásenie v skutočnosti len záväzok riadne splácať poskytnutý úver, čo je ale podstatou samotnej
zmluvy o úvere (porov. § 497 a 504 Obchodného zákonníka) a zmluvná pokuta dohodnutá v ods. 4.6
zmluvy vo vzťahu k vyhláseniu v ods. 5.1 písm. g) je v skutočnosti len zmluvnou pokutou za nesplnenie
záväzkuzozmluvy,navyšekumulovanásozmluvnoupokutoudohodnutouvods.8.2zatoistéporušenie

zmluvy (tiež za nepravdivosť vyhlásenia). Citované ustanovenia tak treba vykladať vo vzájomnom
súvise. Z nich potom vyplýva, že veriteľ má pri omeškaní dlžníka so splatením poskytnutého úveru nárok
na zmluvnú pokutu v sume 200+80 €, teda pokutu vo výške 70 % poskytnutej istiny. Odhliadnuc od toho,
že takáto výška pokuty je už sama osebe celkom zjavne neprimeraná a preto ako neprijateľná zmluvná
podmienka (§ 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák.) v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, jej neprimeranosť

zvýrazňuje fakt, že v prípade omeškania veriteľa tak celkové nároky veriteľa kumulatívne dosahujú viac
než 300 % (prepočítaných na ročnú bázu) poskytnutej istiny.
13. Poslednú položku 240 € žalobca uplatňuje titulom zmluvnej pokuty podľa poslednej vety ods. 4.4
zmluvy za nesplnenie povinnosti predložiť písomné vyhlásenia. Podľa názoru súdu však táto povinnosť
- tak ako sú vyhlásenia formulované v ods. 4.4 - tiež odporuje dobrým mravom.

Právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je vzťahom hospodárskym, nie vzťahom osobným. Je
samozrejmé a opodstatnené, že veriteľ môže od dlžníka žiadať určité informácie o jeho osobných a
majetkovýchpomeroch,ktorémôžumaťrelevanciupriposudzovaníbonitydlžníka,resp.prirozhodovaní
veriteľa o poskytnutí úveru. Tieto povinnosti však musia stát v rozumnom súvise s podstatou uzatváranejzmluvy. Uzavretím zmluvy sa dlžník nestáva „nevoľníkom“ veriteľa, ktorý má právo na informácie a
kontrolu nad ďalšími aspektami jeho života, najmä informácie o jeho súkromí a pod. Dlžník napriek
vstupu do právneho vzťahu s veriteľom zostáva slobodnou bytosťou s vlastným životom a vlastným

súkromím. Veriteľ nesmie využívať okolnosť, že dlžník s ním vstúpil do právneho vzťahu na to, aby od
dlžníka získaval obsiahle informácie o jeho súkromnom živote, a to potenciálne také, ktoré môžu byť
citlivé.
V prerokúvanej veci ustanovenie ods. 4.4 písm. a) zmluvy v spojení s druhou vetou tohto odseku
v podstate zaväzuje dlžníka buď vyhlásiť, že sa voči nemu nevedú vôbec žiadne súdne alebo

rozhodcovské konania, alebo uviesť, že sa také vedú. Uvedené ustanovenie pritom vôbec nerozlišuje,
či toto konanie má majetkový alebo nemajetkový charakter (môže ísť aj o konanie o výživné, o rozvod, o
určenie otcovstva, teda o veci rýdzo osobné a súkromné), ani nerozlišuje hodnotu predmetu sporu, teda
relevanciu vo vzťahu k poskytnutému úveru. Okrem toho formulácia, že neexistujú ani žiadne dôvody,
na základe ktorých by sa tak mohlo stať, dokonca vyžaduje od dlžníka, aby v podstate uvádzal všetky čo
len mierne problémové situácie, ktoré vo svojom doterajšom živote mal, keďže teoreticky každá takáto

situácia môže viesť k začatiu súdneho konania. Záber uvedeného vyhlásenia je tak natoľko široký,
že je pre dlžníka neprehľadným a núti ho tak v podstate podať žalobcovi podrobnú správu o svojom
doterajšom živote.
To isté platí v podstate aj vo vzťahu k vyhláseniu v ods. 4.4 písm. c) zmluvy, ktoré sa navyše rozširuje
aj na manžela/manželku, a to bez ohľadu na to, či medzi dlžníkom a manželom existuje bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov alebo nie.
Takto široko formulovaná informačná povinnosť dlžníka voči veriteľovi podľa názoru súdu nie je
rozumnom súvise s predmetom zmluvy o úvere a nie je ani oprávnená existujúcim právnym vzťahom;
naopak, neprimeraným spôsobom zasahuje do súkromia dlžníka a jeho rodiny. Vzhľadom na to je
podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže z úvodnej vety

ods. 4.4 vyplýva, že vyhlásenie je predformulované a možno ho poskytnúť len ako celok, nie je možné
oddeliť uvedené dve neplatné vyhlásenia od zvyšku ods. 4.4, v dôsledku čoho má neplatnosť týchto
dvoch vyhlásení nevyhnutne za následok neplatnosť celého záväzku vyplývajúceho z ods. 4.4 zmluvy,
a to vrátane nároku na zmluvnú pokutu, keďže tú možno podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka
dohodnúť len na zabezpečenie platného záväzku.

14. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobe, pokiaľ sa ňou žalobca domáha zaplatenie
úrokov, odmeny a zmluvných pokút, nemožno vyhovieť a v tomto rozsahu ju zamietol (výrok II).

15. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 369 ods. 1 tretej vety Obch. zákonníka, ktorý v

spotrebiteľských zmluvách zakazuje dohodnúť si vyššie úroky než sú prípustnú podľa predpisov
Občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. je sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch základná sadzba ECB +
5 percentuálnych bodov. Keďže základná úroková sadzba ECB v čase uzavretia zmluvy bola 0,5 %,
bolo možné si dohodnúť úroky z omeškania najviac vo výške 5,5 %. Sadzba 17,25 % dohodnutá v ods.

8.1 zmluvy z 2. mája 2014 odporuje zákonu a veriteľ má právo najviac na zákonné úroky z omeškania
podľa § 369 ods. Obch. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,5 % odo dňa vzniku
omeškania. V prevyšujúcich častiach úroku z omeškania tak súd žalobu zamietol.

15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca aj žalovaný boli v časti úspešní.

Pomer úspechu žalobcu a žalovaného je 240 : 760, t. j. 24 % : 76 %. Náhradu trov tak treba pomerne
rozdeliť tak, že žalobca nahradí žalovanému (76-24=) 52 % jeho trov. Žalobca si trovy uplatnil, no nemá
na ne nárok, preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich
nepriznal. Žalovaný, ktorý by inak mal nárok na náhradu časti trov, zasa žiadne trovy nežiadal, takže tu
nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu právoplatným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej uspokojenia v exekúcii.