Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219828
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214219828.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: W. S., K.. X.

Q. XXXX, bytom B. F. XXX, proti žalovanému: Y. S., K.. X. Q. XXXX, bytom F. Y. XX, Š., zastúpenému:
JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka v Šamoríne, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca sa za obdobie od 1. mája do 31. júla 2014 oslobodzuje spod vyživovacej povinnosti k
žalovanému určenej rozsudkom tun. súdu č. k. 9 P 129/2004-21 z 23. novembra 2004.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba o zrušenie vyživovacej povinnosti žalobcu k žalovanému určenej
rozsudkom tun. súdu č. k. 9 P 129/2004-21 z 23. novembra 2004 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 22. októbra 2014 domáhal, aby bola zrušená jeho vyživovacia
povinnosťkžalovanémunaposledyuloženározsudkomtun.súduuvedenýmvovýroku.Predniesol,žeje

proti nemu vedená exekúcia na vymoženie výživného od septembra 2013 do septembra 2014. Žalovaný
však ukončil štúdium na strednej škole, v ďalšom štúdiu nepokračuje, od novembra 2013 je zamestnaný
(aktuálne v Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.) a je schopný sa samostatne živiť.

2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Poprel, že by bol schopný sa samostatne živiť a že by
skončila vyživovacia povinnosť žalobcu, pretože trpí celoživotným ochorením - primárnym lymfedémom
(trvalý opuch nohy). Má vysoké náklady na liečbu a rehabilitáciu. Do práce nastúpil v novembri 2013,

no už v decembri bol práceneschopný a kvôli tomu s ním bol ukončený pracovný pomer. Do ďalšej
práce nastúpil v máji 2014, avšak znova je práceneschopný a prebieha aj konanie o invalidný dôchodok.
Matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, mu poskytuje osobnú starostlivosť a finančne im musia
vypomáhať aj starí rodičia.

3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného (okrem popretia niektorých skutkových tvrdení) v
podstate namietol, že žalovaný má aj so svojou diagnózou hľadať alternatívne zdroje zárobku,

keďže jeho zdravotný stav nie je natoľko vážny. Poukázal na vlastný úraz v roku 2012 s dlhodobou
práceneschopnosťou. Lekárske potvrdenia žalovaného považoval za účelové, vystavené krátko pred
podaním vyjadrenia.

4. Súd na prejednanie veci nariadil a vykonal pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) v dňoch 22. januára a 27. marca 2015, na ktorom sa zúčastnil len žalovaný. Žalobca svoju
neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti, čomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s.

p. vyhovel.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie
- výsluchom žalovaného (č.l. 93 a 94),- oboznámením listinných dôkazov zo spisu sp. zn. 9 P 129/04, a to vyjadrenia žalobcu (č. l. 10 až 13),
potvrdenia Spoločnosti pre bankovú ochranu a.s. (č. l. 14), potvrdenia Okr. úradu Dun. Streda (č. l. 15)
a rozsudku č. k. 9 P 129/04-21, ako aj

- oboznámením listinných dôkazov zo spisu prerokúvanej veci, a to lekárskymi nálezmi z 13. februára
2012 (č. l. 60), z 10. júla 2012 (č. l. 51), 5. septembra 2012 (č. l. 52), z 2. septembra 2013 (č. l. 58), zo 6.
septembra 2013 (č. l. 53), z 9. septembra 2013 (č. l. 57), z októbra 2013 (č. l. 56), zo 7. februára 2014 (č.
l. 13), z 3. októbra 2014 (č. l. 12), zo 6. októbra 2014 (č. l. 55), protokolom o vyšetrení z 29. septembra
2011 (č. l. 59), potvrdením revízneho lekára Sociálnej poisťovne z 8. septembra 2014 (č. l. 111), správou

o ambulantnom vyšetrení z 22. januára 2015 (č. l. 50), potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti
(č. l. 17), pracovnou zmluvou z 19. novembra 2013 (č. l. 20 a 21), oznámením o skončení pracovného
pomeru(č.l.22),pracovnouzmluvouz22.apríla2014(č.l.14až16),odpoveďounalustráciuvSociálnej
poisťovni (č. l. 48), kúpno-predajnou zmluvou z 18. januára 2014 (č. l. 63 a 64), rozhodnutím Úradu
práce, soc. vecí a rodiny P.. W. z 22. júna 2014 (č. l. 65 a 66), potvrdeniami o platbách pre ZSE, a.s.,
(č. l. 72), Radiolan spol. s r.o. (č.l. 73 a 74), Stavebné bytové družstvo v Š. (č. l. 75 až 77), potvrdením

o poplatku za odpady (č. l. 77), o dani z nehnuteľností (č. l. 79 a 80), potvrdením o platbách pre Slovak
Telekom (č. l. 81 až 83), pre Orange Slovensko (č. l. 84 až 86), potvrdeniami o vkladoch na účet (č. l.
87 až 89), o platbách pre bežné výdavky (č. l. 90 a 91), prepúšťacou správou z 25. februára 2012 (č. l.
34 a 35), prepúšťacia správa z 9. marca 2013 (č. l. 36), správy Fakultnej nemocnice I. (č. l. 37), správa
Univ. nemocnice O. (č. l. 38 až 40 a 43), nález z 11. februára 2014 (č. l. 41 a 45), z 17. januára 2014

(č. l. 42), z 27. januára 2014 (č. l. 44), oznámením Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody z 11. februára 2015 (č. l. 102 až 106), oznámením Q.. S. W., súdnej exekútorky z 12.
februára 2015 (č. l. 108),
a v spojení so skutočnosťami známymi všeobecne, známymi súdu z jeho úradnej činnosti, resp.
nespornými (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalovaný je vlastným synom žalobcu narodeným 6. mája 1992. Manželstvo žalobcu a matky
žalovaného bolo rozvedené v roku 1995. Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému bola

naposledyupravenározsudkomtun.súduč.k.9P129/04-21,právoplatným6.decembra2004.Nímbola
schválená rodičovská dohoda, ktorou bolo výživné platené žalobcom na žalovaného (určené skorším
rozsudkom) zvýšené na 1.800 Sk mesačne počnúc od 1. septembra 2004. V tom čase mal žalovaný 12
rokov, navštevoval 7. triedu ZŠ, jeho matka bola nezamestnaná potom, čo sa niekoľko rokov starala o
svoju starú mamu, poberala dávku v hmotnej núdzi, prídavky na dieťa a výživné. Žalobca pracoval, jeho

priemerný mesačný zárobok predstavoval približne 14.000 Sk, mal manželku, ktorá bola na materskej
dovolenke s ďalším synom žalobcu narodeným v roku 2001 a neskôr bola nezamestnaná. Žalobca si v
tom čase zvyšoval kvalifikáciu štúdiom na Obchodnej akadémii v Ž., čo si vyžadovalo zvýšené finančné
náklady.

b) Žalovaný v roku 2013 ukončil strednú odbornú školu v odbore stavbyvedúci. V novembri 2013
žalovaný vstúpil do pracovného pomeru pre spoločnosť Profidebt Slovakia s.r.o. na pracovné miesto
„operátor Call&Support Centra“ a s dohodnutou základnou mesačnou mzdou 500 €. Táto s ním však
k 27. januáru 2014 ukončila pracovný pomer v skúšobnej dobe. Za obdobie práce pre túto spoločnosť
tak hrubá mzda žalovaného dosiahla v novembri 2013 sumu 220,96 €, v decembri 2013 sumu 166,36

€ a januári 2014 v sume 89,90 €. Následne žalovaný do 1. mája 2014 vstúpil do pracovného pomeru
so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. na pracovné miesto odčítač vodomerov na dobu
určitú do 30. apríla 2015 s dohodnutou mesačnou mzdou a ohodnotením 536+10 €. V tomto pracovnom
pomere dosiahol v mesiacoch máj až júl 2014 hrubú mesačnú mzdu 538,70 €, v mesiaci august 2014
hrubú mzdu 174,45 €, v mesiaci október 2014 hrubú mzdu 3,90 € a v novembri 2014 hrubú mzdu 30

€. V septembri a decembri 2014 bol bez mzdy, v keďže od augusta 2014 je neustále práceneschopný.
Žalovaný je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré nadobudol v januári 2014 za cenu 2.300 €.

c) Žalovaný je dlhodobo (najmenej od r. 2011) liečený na tzv. lymfedém, teda opuch pravej dolnej
končatiny (chodidla, predkolenia a stehna). Najneskôr od septembra 2012 bol vyslovený predpoklad

progresie tejto choroby, ktorá bude obmedzovať mobilitu a pracovné uplatnenie žalovaného. Prognóza
choroby je nedobrá. Žalovaný je nútený absolvovať lymfodrenáže v každý druhý deň, teda manuálnu
masáž na vytlačenie lymfy (tekutiny) z končatiny, ako aj bandážovanie (stiahnutie končatiny obväzom),
pričom celý proces trvá približne dve až tri hodiny. Tieto výkony podstupuje žalovaný na súkromnejklinike, pretože štátne nemocnice ich neposkytujú a zo zdravotného poistenia nie je uhrádzaný potrebný
počet.Potrebatýchtovýkonovžalovanéhoobmedzujevmožnostipohybu,akoajpracovnéhouplatnenia,
pretože je obmedzený na také práce, pri ktorých dochádza z zmene pohybu. V súčasnom zamestnaní

(odmája2014)sajehostavzhoršil.Vodbore,vktoromnadobudolkvalifikáciu,prácuvykonávaťnemôže,
pretože kvôli svojej diagnóze nemôže prácu v stavebníctve vykonávať. V dôsledku toho žalovaný
požiadal o priznanie invalidného dôchodku, pričom v konaní o ňom Sociálna poisťovňa vyslovila záver,
že jeho ochorenie znižuje mieru jeho pracovnej schopnosti o 50 %.
Žalovanýžijesmatkou,staroumatkouastarýmotcom,ktorýsipomozgovejpríhodevyžadujecelodennú

opateru matky žalovaného, ktorá tak nie je zamestnaná a poberá len opatrovateľský príspevok v sume
105,73 € mesačne. Matka okrem toho vypomáha v osobnej starostlivosti aj samotnému žalovanému.
Mesačné výdavky na domácnosť, v ktorej spoločne žijú, predstavujú sumu približne 380 € (elektrina 50,
internet 9,50, preddavkové platby správcovi bytového domu 200, odpad 3, miestne dane 2,50, telefón
95, rozhlas a televízia 19). Finančne im vypomáhajú starí rodičia žalovaného a jeho strýko (matkin brat).

d) Žalobca je od roku 2007 zamestnancom Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody
v Bratislave, pričom je zaradený do funkcie psovod. V januári a februári 2012 mal žalobca hrubý
mesačný príjem približne 1.300 až 1.400 €. Vo februári 2012 žalobca utrpel úraz (viacnásobnú
zlomeninu) predkolenia, kvôli ktorému musel byť hospitalizovaný a v podstate počas celého roka 2012
bol práceneschopný. Musel podstupovať rehabilitáciu, no zostali mu určité trvalé následky a jeho

pracovná schopnosť je odvtedy mierne obmedzená. Do pracovného procesu sa zaradil opätovne od
januára 2013, pričom jeho hrubá mesačná mzda dosahovala v rokoch 2013 a 2014 približne 1.100
až 1.200 € mesačne. Má manželku, ktorá je zamestnaná, a jedného syna. Jeho majetok je tvorený
jedným rodinným domom s pozemkom vo B. F., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
poľnohospodárskymi nehnuteľnosťami v k. ú. Zázrivá a dvoma osobnými motorovými vozidlami. Neboli

zistené žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o potrebe zvýšených výdavkov.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

a) Skutkový záver v bode 5 písm. a) vyplýva z obsahu listinných dôkazov zo spisu sp. zn. 9 P 129/04
(rozsudku a potvrdenia).

b) Skutkové závery v bode 5 písm. b) vyplývajú jednak z obsahu listinných dôkazov (pracovné
zmluvy, skončenie pracovného pomeru, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni, potvrdenie o

práceneschopnosti), ako aj z výpovede samotného žalovaného (ukončenie školy, nemožnosť získať
prax, práceneschopnosť).

c) Skutkové zistenia v bode 5 písm. c) boli zistené jednak z obsahu listinných dôkazov - lekárskych
správ a nálezov a dokladov o platbách spojených s užívaním bytu predložených žalovaným, ako aj z

jeho výpovede, ktorá bola s týmito listinami v súlade a o ktorej pravdivosti súd nemal dôvod pochybovať.
V tomto smere sa súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že doklady o zdravotnom stave žalovaného boli
vyhotovené účelovo krátko pred týmto konaním. Už v lekárskej správe z 5. septembra 2012 (č. l. 52)
bol totiž vyslovený záver, že ochorenie žalobcu má trvalý charakter s predpokladom progresie a bude
viesť k obmedzeniu mobility a pracovného uplatnenia. Lekárske závery ohľadom choroby žalovaného

sa v jednotlivých správach z rokov 2012 až 2014 v podstate opakujú, v dôsledku čoho súd nemal
dôvodspochybňovaťanilekárskesprávyvypracovanéapredloženéžalovanýmnaúčelyprebiehajúceho
konania. Napokon, dôveryhodnosť týchto lekárskych správ je v konečnom dôsledku potvrdená tým, že
revízny lekár Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav žalovaného ako zníženú pracovnú schopnosť
o 50 % (č. l. 111).

d) Skutkové závery ohľadom žalobcu v bode 5 písm. d) vyplývajú z obsahu listinných dôkazov, najmä
lekárskych správ, ale aj správy jeho zamestnávateľa. Závery o jeho rodinných pomeroch zodpovedajú
jeho vlastným tvrdeniam, ktoré žalovaný počas konania nepopieral.

e) Súd nevykonal navrhnuté dôkazy na preukázanie konkrétnych výdavkov žalobcu a žalovaného
súvisiacich s ich liečbou. Vzhľadom na to, že predmetom konania bolo len posudzovanie otázky, či
výživné určené v roku 2004 sa má platiť aj naďalej v pôvodnej výške, a nie otázky, či táto výška je
dostatočná (žalovaný totiž počas konania nenavrhol zvýšenie výživného), nie je potrebné skúmať, akésú konkrétne výdavky jedného i druhého účastníka a teda či a v akej konkrétnej miere sa má žalobca
podieľaťnanáhradetaktozvýšenýchvýdavkovžalovaného.Akobudeodôvodnenéďalej,vprerokúvanej
veci postačuje záver, ktorý zo skutkového stavu vyplýva, že k podstatnej zmene pomerov oproti roku

2004 u žalobcu ani žalovaného nedošlo.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Žalobca sa svojou žalobou domáha zrušenia povinnosti platiť žalovanému výživné, o ktorej bolo

rozhodnuté rozsudkom č. k. 9 P 129/04-21.
Aj keď toto rozhodnutie bolo prijaté za účinnosti predošlého Zákona o rodine č. 94/1963 Zb., posudzuje
sa ďalšie trvanie, obsah a zánik vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému podľa ustanovení
nového Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (§ 114 tohto zákona).
Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. potom vyplýva, že zmena skoršieho
rozhodnutia a dohody o výživnom je možná len vtedy, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o tejto

zmene je potrebné porovnať okolnosti, ktoré tu boli v čase pôvodného rozhodovania o výživnom, s
okolnosťamiexistujúcimivčaserozhodovaniasúduozmeneresp.zrušenívyživovacejpovinnosti(porov.
judikát R 72/1965). Nestačí len všeobecný záver, že doterajšie výživné je neprimerané, pretože by
šlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (porov. judikát R 27/1974). Keďže
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. trvá do času, kým nie sú schopné

sa samé živiť, je potrebné v konaní o žalobe o zrušenie raz určenej vyživovacej povinnosti posúdiť, či
došlo k takej zmene pomerov, z ktorej vyplýva schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť a ktorá by mala
za následok zánik vyživovacej povinnosti. Zároveň je potrebné posúdiť aj to, či táto zmena pomerov
prípadne neopodstatňuje aspoň zníženie výživného, keďže návrh na zrušenie výživného v sebe zahŕňa
aj návrh na jeho zníženie (§ 153 ods. 2 O. s. p., porov. judikát R 2/1967).

8. Pre určenie výživného sú v zmysle § 62 ods. 2 Zák. o rod. rozhodujúce schopnosti, možnosti a
majetkové pomery rodičov (s prihliadnutím na osobnú starostlivosť, § 62 ods. 4), treba skúmať ich zmenu
oproti stavu pri pôvodnom rozhodovaní. V prerokúvanej veci bolo zistené, že
- v roku 2004 pri určovaní pôvodného výživného bol žalobca zamestnaný s platom približne 14.000 Sk,

pričom priemerná mzda v tom čase bola podľa údajov Štatistického úradu SR približne 15.000 Sk. Mal
manželku, ktorá bola na materskej dovolenke, a jedného ďalšieho syna vo veku troch rokov;
- v roku 2014 resp. 2015 je žalobca zamestnaný s platom približne 1.100 €, pričom priemerná mzda
podľa údajov Štatistického úradu SR za rok 2014 bola približne 858 €. Žalobca má manželku, ktorá je
zamestnaná, a syna vo veku 13 rokov.

Nebolo zistené, resp. žalobca v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie, že by sa výrazne negatívne
zmenili jeho majetkové pomery, resp. že by zásadne vzrástli jeho výdavky. Porovnaním pomerov v
roku 2004 a 2014, resp. 2015 teda možno dospieť k záveru, že možnosti žalobcu prispievať na výživu
žalovaného sa výrazne zlepšili, pretože jeho príjem (napriek úrazu, ktorý žalobca utrpel a na ktorý
poukazoval) sa zvýšil z pásma priemeru (v r. 2004) do pásma nadpriemeru. V roku 2004 musel vyživovať

manželku, ktorá bola na materskej dovolenke, v roku 2014 resp. 2015 však manželka už pracuje a tak
sama prispieva na náklady domácnosti a svoje potreby. Žalobca pritom nedokázal, že by jeho manželka
mala mimoriadne nízky, resp. výrazne podpriemerný príjem a v akej miere teda musí vyrovnávať jej
životnú úroveň (§ 71 ods. 1 Zák. o rod.); také výdavky by však beztak nemali prednosť pred výživným
na dieťa (§ 62 ods. 5 Zák. o rodine). Jedinou položkou, ktorá sa relatívne zvýšila, sú tak náklady na

vyživovanie druhého syna (nie žalovaného), ktorého potreby v 13 rokoch nepochybne vzrástli oproti
potrebám v 3 rokoch. Žalobca však nepreukázal, že by si výživa tohto jeho druhého syna vyžadovala
zásadne zvýšené výdavky (v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu syna a pod.), v dôsledku
čoho tak podľa súdu nemožno ani vychádzať z toho, že by táto položka bola natoľko podstatná, aby
odôvodňovala „zmenu pomerov“ na strane žalobcu.

Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že na strane žalobcov nedošlo od roku 2004 k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala úplné zrušenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti určenej v roku
2004 na sumu 1.800 Sk, teda 59,75 €.

9. Zostáva teda posúdiť, či došlo k takej zmene pomerov na strane žalovaného - syna žalobcu, teda

predovšetkým, či žalovaný nadobudol schopnosť sa samostatne živiť.
Ustanovenie § 62 ods. 1 Zák. o rod. neviaže zánik vyživovacej povinnosti na obdobie ukončenia
vzdelania potrebného na výkon určitého povolania (napr. strednej alebo vysokej školy), ale na objektívnu
schopnosť dieťaťa samo sa živiť. Podľa judikatúry k § 62 ods. 1 Zák. o rod., resp. doterajším predpisom(porov. najmä judikát R 16/1968) zánik vyživovacej povinnosti nespôsobuje skutočnosť, že dieťa je
schopné akejkoľvek práce, bez ohľadu na jej záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú
spôsobilosť. Aj keď sa tento judikát týka maloletého dieťaťa, je podľa názoru súdu jeho podstata

použiteľná aj vo vzťahu k plnoletým deťom. Aj u plnoletých detí je potrebné zhodnotiť s prihliadnutím
na všetky okolnosti, či a v akej miere sú schopné sa samy živiť a či a v akej miere ich majú naďalej
vyživovať rodičia. Dôvodom pokračovania vyživovacej povinnosti v určitej (obmedzenej) miere podľa
citovaného ustanovenia tak môže byť aj okolnosť, že dieťa kvôli svojmu zdravotnému stavu nie je
schopné vykonávať žiadnu alebo len nedostatočnú prácu, ktorou nie je schopné sa uživiť. Ak zdravotný

stav dieťaťu dovoľuje vykonávať určité špecifické práce, je podľa názoru súdu potrebné prihliadať aj na
to, do akej miery je takáto práca na trhu práce dostupná, teda do akej miery je dieťa aj reálne schopné
nájsť prácu, ktorá by zodpovedala jeho zhoršenému zdravotnému stavu.

10. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný má dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav spôsobený jeho ochorením - elefantiázou, ktorá ho obmedzuje v pracovnej aktivite, čo v

konečnom dôsledku potvrdila aj Sociálna poisťovňa (revízny lekár) tým, že uznal zníženú pracovnú
schopnosť žalovaného o 50 %. Táto skutočnosť spôsobuje, že žalovaný je častejšie, resp. dlhodobejšie
práceneschopný. Žalovaný skončil stredoškolské štúdium v roku 2013 a až odvtedy je tak možné
uvažovať o jeho schopnosti nájsť si prácu. Žalovaný si prácu našiel v novembri 2013, zo zisteného
skutkovéhostavujevšakzrejmé,ževtejtoprácineodpracovalriadneadohodnutúmesačnúmzduvplnej

výške nepoberal ani jeden celý mesiac, a to v podstate z dôvodu pretrvávajúceho práceneschopnosti.
Možnopredpokladať,žeprávepretobolsožalobcomužvjanuári2014skončenýpracovnýpomer.Podľa
názoru súdu tak v tomto období nemožno vychádzať z toho, že žalovaný bol schopný sa samostatne
živiť, keď je zrejmé, že v dôsledku svojho zdravotného stavu nebol v podstate schopný riadne vykonávať
svoju práci ani jeden celý mesiac.

11. Inak je tomu však za obdobie mája až júla 2014, kedy žalovaný vykonával prácu pre
Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s., a to v dohodnutom rozsahu a za tieto mesiace mu aj
vznikol nárok na mzdu v plnej dohodnutej výške. Aj keď mzda, ktorú žalovaný za toto obdobie dosiahol,
je nižšia než mzda žalobcu (540 vs. 1.100 €), je jej výška dostatočná pre záver, že žalovaný bol v

danom čase schopný sa samostatne živiť. Navyše, podľa § 62 ods. 2 druhej vety Zák. o rod. sa dieťa
podieľa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, nielen jedného. To znamená, že (ak rodičia nie sú
manželmi, porov. § 71 ods. 1 Zák. o rod.), životná úroveň dieťaťa nemusí byť rovnaká ako životná
úroveň toho rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia, ale životná úroveň dieťaťa môže byť primeraným
priemerom vo vzťahu k obom rodičom. V prerokúvanej veci je zrejmé, že žalobca ako otec žalovaného

má životnú úroveň vyššiu než jeho matka. To však neznamená, že otec žalovaného má dorovnávať
jeho príjem do výšky svojho príjmu (svojej životnej úrovne). Suma 540 € v hrubom, ktorú žalovaný
dosahoval v pracovnom pomere, presahuje to, čo by mu bol povinný prispievať žalobca ako jeho otec
aj pri zohľadnení požiadavky rovnakej životnej úrovne žalovaného ako je životná úroveň oboch jeho
rodičov. Preto súd za obdobie mája až júla 2014 žalobe žalobcu vyhovel a výrokom I rozsudku zbavil

(oslobodil) žalobcu povinnosti platiť žalovanému výživné, keďže v tomto období bol žalovaný schopný
sa samostatne živiť.

12. Od augusta 2014 je však žalovaný opätovne práceneschopný, a to v rovnakej miere ako predtým,
dokonca v tej miere, že je čiastočne invalidný. To sa opäť prejavuje tým, že žalovaný nedosahuje v

pracovnom pomere takmer žiaden príjem a vzhľadom na negatívnu prognózu a záver o čiastočnej
invalidite takýto príjem ani nebude schopný dosahovať. Podľa názoru súdu treba tieto skutočnosti
vyhodnotiť tak, že žalovaný nie je schopný sa samostatne živiť tak, ako to má namysli § 62 ods. 2 Zák. o
rod. Súd v tejto súvislosti zohľadniť aj to, že nepriaznivý zdravotný stav žalovaného ho obmedzuje aj pri
hľadaní vhodnej práce, a že je pre žalovaného mimoriadne ťažké nájsť takú prácu, ktorá by zodpovedala

jehozdravotnýmobmedzeniam(prácusčastouzmenoupolohy).Napokon,žalobcasvojetvrdeniaotom,
že žalovaný si je schopný nájsť prácu, nijako nedokázal. Naopak, súd už v rámci hodnotenia dôkazov
vysvetlil, že (vzhľadom na totožné závery lekárskych nálezov a posudkov) nemal dôvod neveriť ani
tvrdeniam žalovaného o tom, že takúto prácu si nachádza ťažko.
V tejto súvislosti súd prejudiciálne (§ 135 ods. 2 O. s. p.) skúmal aj otázku, či by žalovaný bol schopný

sa samostatne živiť formou invalidného dôchodku. Z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov však vyplýva, že predpokladom priznania
invalidného dôchodku je nielen invalidita, ale aj získanie potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia. Dôchodkové poistenie sa v zmysle § 60 v spojení s § 15 cit. zákona získava (zjednodušenepovedané) v podstate zamestnaním alebo činnosťou dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby, prípadne dobrovoľným poistením. Ustanovenie § 72 ods. 1 písm. b) potom vyžaduje,
aby poistenec nad 20 rokov do 24 rokov získal na účely invalidného dôchodku aspoň jeden rok

dôchodkovéhopoistenia.Zozistenéhoskutkovéhostavuvšakvyplýva,žežalovanýnebolvčasezistenia
invalidity v pracovnom pomere ani jeden rok, v dôsledku čoho potrebný čas na priznanie invalidného
dôchodku nezískal.
Znakom vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je jej elasticita, teda vyživovacia povinnosť zanikne,
ak sa dieťa vie samostatne živiť, automaticky sa však obnoví, ak dieťa túto schopnosť stratí, resp. ak sa

ukáže, že ju dieťa nemá. Podľa názoru súdu skutkové závery o zistenom zdravotnom stave žalovaného
a jeho pracovnej schopnosti nateraz neumožňujú prijať záver, že žalovaný je schopný sa samostatnej
živiť v zmysle § 62 ods. 2 Zák. o rod. Vyživovacia povinnosť žalobcu, ktorá za obdobie od mája do júla
2014 spočívala, tak po tomto období naďalej trvá.

13. Rovnako nedošlo k zmene pomerov ani na strane matky žalovaného. Tak v roku 2004, ako aj v r.

2014 resp. 2015 sa matka celodenne stará o blízku osobu a poberá len príspevok na opatrovanie, a jej
možnosti a pomery sú v podstate rovnaké. Okrem toho súd prihliadol aj na to, že matka vypomáha aj
samotnému žalovanému svojou osobnou starostlivosťou oňho v miere, v akej je to pri jeho zdravotnom
stave potrebné (§ 62 ods. 4 Zák. o rod.).

14. Pokiaľ ide o výšku výživného, nezistil súd na strane žalovaného ani dôvody na jeho zníženie. Suma
59,75 € určená v roku 2004 predstavuje v súčasnosti približne sumu pomoci v hmotnej núdzi a celkom
zjavne nie je primeraná vzrastu životných nákladov od roku 2004, na ktorý súd tiež musí prihliadať (§
78 ods. 3 Zák. o rod.). Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že výdavky na domácnosť, v ktorej
žije žalovaný, predstavujú 380 €, teda (pri dvoch osobách) 190 € na osobu, resp. v prípade rozpočítania

na štyri osoby (starí rodičia žalovaného) by šlo o náklady približne 100 € na osobu. Tieto náklady
pritom nezahŕňajú bežné výdavky na stravu, oblečenie, osobné potreby, ani zvýšené výdavky, ktoré pre
žalovaného vyplývajú z jeho zdravotného stavu. V tejto súvislosti sa súd nestotožnil s výhradami žalobcu
voči kúpe osobného motorového vozidla žalovaným, ani voči jeho liečbe na súkromných klinikách.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že potrebné lymfodrenáže (ktorých absolvovanie odporúčajú

lekárske nálezy) nie sú v potrebnom množstve uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, a preto nie
je iná možnosť než ich absolvovať v zariadení, ktoré ich vykonáva za úhradu. Taktiež kúpu motorového
vozidla(ojazdenéhozacenu2.300€)považujesúdsohľadomnazdravotnýstavžalovaného(opúchanie
nohy, teda nemožnosť dlhšie stáť) za primeraný prostriedok na uľahčenie dochádzania za potrebnými
zdravotníckymi výkonmi.

Vzhľadom na všetky tieto okolnosti nemožno výživné vo výške 59,75 € mesačne považovať na
neprimerane vysoké. Keďže však žalovaný návrh na jeho zvýšenie nepodal, nebolo možné (a ani
potrebné) zaoberať sa konkrétnym zvýšením finančných potrieb žalovaného oproti roku 2004.

15. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobe vyhovel iba čiastočne, pokiaľ ide o obdobie mája až júna

2014 (výrok I), vo zvyšku však žalobu zamietol (výrok II). Formuláciou výroku I, pri ktorej vyšiel z judikátu
R 76/1968 (resp. v ňom citovaného rozsudku súdu prvého stupňa), chcel súd zdôrazniť už spomínanú
elasticitu vyživovacej povinnosti, teda skutočnosť, že táto nezanikla, iba za určité obdobie ju žalobca
nemusel plniť.

16. O trovách konania v tomto rozsudku nebolo rozhodované, pretože nikto z účastníkov do jeho
vyhlásenia nepodal zodpovedajúci návrh (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňadospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.