Rozhodnutie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Soňa Gašková

Judgement form – Rozhodnutie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 21C/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214469
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Soňa Gašková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7213214469.11

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Gaškovou v právnej veci žalobcu Hydina Slovensko
s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO 45300950, proti žalovanému J. X., K..
XX.X.XXXX, O. B. S., V. XX, v konaní o zaplatenie 200,06 € s prísl.

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 185,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 200,06 € od 15.1.2013 do zaplatenia v 20,- € mesačných splátkach vždy do 30. dňa v
mesiaci počnúc mesiacom júl 2016 až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobcu zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 27.5.2013, domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 200,06 € s 8,75% úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy odo dňa
15.1.2013 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že

medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer na dobu určitú, a to pracovnou zmluvou zo
dňa 14.2.2012, na základe ktorej sa zamestnanec zaviazal vykonávať druh práce: výrobný robotník.
Pracovný pomer bol dohodnutý na skúšobnú dobu od 14.2.2012 do 30.4.2012, pričom žalovaný
bol písomne oboznámený s rozviazaním pracovného pomeru v skúšobnej dobe od 31.3.2012. Dňa
19.4.2012 bola z účtu žalobcu v prospech účtu žalovaného poukázaná suma 200,06 € ako mzda
za vykonanú prácu v mesiaci marec 2012. Dňa 30.4.2012 bola omylom zo strany žalobcu duplicitne

poukázaná rovnaká suma vo výške 200,06 € v prospech účtu žalovaného, v dôsledku čoho došlo zo
strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. K mimosúdnemu riešeniu sporu medzi účastníkmi
konania nedošlo.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, predloženými žalobcom, a to najmä
pracovnou zmluvou zo dňa 14.2.2012, listom zo dňa 30.3.2012, ktorým bolo žalovanému oznámené
rozviazanie pracovného pomeru, dokladom o doručení tohto listu, výpisom z účtu zo dňa 19.4. a
30.4.2016, listom zo dňa 11.5.2012 a 14.12.2012 a zistil tento skutkový stav veci:

Z pracovnej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 14.2.2012, vyplynulo, že títo uzatvorili

pracovnú zmluvu s nástupom žalovaného do práce dňa 14.2.2012 vo funkcii výrobný robotník, pričompracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 14.2.2012 do 30.4.2012. Zamestnancovi patrí podľa
uvedenej zmluvy za vykonanú prácu mzda minimálne 2,20 € za hodinu.

Listom zo dňa 30.3.2012 oznámil žalobca žalovanému, že s ním rozväzuje pracovný pomer dňom
31.3.2012. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 4.4.2012.

Zo zápočtového listu žalobcu vyplynulo, že žalovanému vydal potvrdenie o zápočte dôb zamestnania
za obdobie od 14.2.2012 do 31.3.2012.

Z dokladov, preukázaných žalobcom, vyplynulo, že žalovanému bola vyplatená suma vo výške 200,06
€ dňa 19.4.2012 a zároveň suma 200,06 € dňa 30.4.2012. Táto suma mu bola vyplatená ako náhrada
mzdy za vykonanú prácu v mesiaci marec 2012.

Listom zo dňa 11.5.2012, ktorý žalobca adresoval žalovanému, vyplynulo, že v uvedený deň bola

žalovanému zaslaná žiadosť o vrátenie peňazí vo výške 200,06 € s odôvodnením, že táto suma mu bola
omylom zo strany žalobcu dvakrát vyplatená. Uvedená žiadosť bola žalovanému doručená do vlastných
rúk dňa 16.5.2012.

Listom zo dňa 14.12.2012 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie preplatenej mzdy, ktorá mu bola

omylom duplicitne vyplatená v dňoch 19.4.2012 a 30.4.2012. Uvedenú sumu žiadal žalobca uhradiť v
lehote 10 dní od doručenia tohto listu. Tento list bol žalovanému doručený dňa 28.12.2012.

Na pojednávaní, konanom dňa 21.6.2016, žalovaný predložil doklad o úhrade dlžnej sumy v prospech
žalobcu z dnešného dňa na sumu 15,- €, vo zvyšnej časti, tzn. 185,06 € súhlasil so svojim dlhom vo

vzťahu k žalobcovi. Vzhľadom na svoje majetkové pomery tento žiadal uhrádzať v pravidelných 20,- €
mesačných splátkach, keďže je poberateľom minimálnej mzdy ako zamestnanec U. D. B. S..

Podľa § 222 ods. 1 až 6 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie

vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet
bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak
zamestnanec vedel alebo musel

z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to
v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platná
pracovná zmluva na dobu určitú, na základe ktorej zamestnanec vykonával pre zamestnávateľa práce

vo funkcii výrobný robotník. Za uvedenú prácu za odpracované obdobie, t.j. od 14.2.2012 do 31.3.2012,
kedy bol pracovný pomer ukončený v skúšobnej lehote, patrila zamestnancovi, teda žalovanému
náhrada mzdy vo výške 200,06 €. Žalobca dokladom preukázal, že uvedená čiastka bola žalovanému v
mesiaciaprílvyplatenáduplicitne,atodňa19.4.2012a30.4.2012.Žalovanýtútoskutočnosťaninepoprel
a bol ochotný dlžnú čiastku v prospech žalobcu vrátiť mimo sumy 15,- €, ktoré v deň pojednávania už

na účet žalobcu poukázal.

Na základe vyššie uvedenej skutočnosti súd žalobe v časti 185,06 € vyhovel a zamietol ju v časti 15,-
€, ktorých zaplatenie v jeho prospech už žalovaný na uvedenom pojednávaní preukázal.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.Vzhľadom na majetkové pomery žalovaného, ktorý v súčasnosti poberá minimálnu mzdu, súd neuložil
žalovanému povinnosť uhradiť celú zvyšnú časť dlžnej sumy v prospech žalobcu jednorázovo, ale povolil

splátky vo výške 20,- € mesačne s tým, že v prípade neplnenia tejto povinnosti zo strany žalovaného
je žalobca chránený stratou výhody splátok, tzn. v prípade neplnenia čo i len jednej splátky, nastáva
zročnosť celého dlhu, ktorý si následne môže žalobca od žalovaného vymáhať.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením svojho peňažného záväzku vznikol žalobcovi voči
žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Pre určenie okamihu vzniku omeškania

žalovaného zo zaplatením peňažnej pohľadávky v prospech žalobcu je rozhodujúci dátum doručenia
výzvy na vrátenie preplatenej mzdy zo dňa 14.12.2012, ktorá bola žalovanému doručená 28.12.2012
s tým, že svoju povinnosť vo vzťahu k žalobcovi má splniť do 10 dní odo dňa doručenia tohto listu.
Po uplynutí 10 dní sa žalovaný dostal do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu, preto žalobcovi
vznikol nárok na úrok z omeškania odo dňa 8.1.2013. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil až odo dňa

15.1.2013, preto súd jeho návrhu vyhovel.

O trovách konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote
l5 dní odo dňa jeho doručenia ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovejčasti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.