Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215200201
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8215200201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX, právne zastúpený A.. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/33/2015-74 zo dňa 08.12.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol nasledovne:

„Súd u r č u j e, že úver zo zmluvy o úvere č. 800502020 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
27.4.2012 je bezúročný a bez poplatkov.
Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
27.4.2012, č. XXXXXXXXX, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 10 a to
v časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je n e p r i j a t e ľ n á .

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo
výške 421,18 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 3 ods. 3, § 5, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 2 a 8, § 2,
§ 7, § 9 ods. 1, 2 a 6, § 11 ods. 1 a 2, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
52 , § 53 ods. 1 až 5, § 53a, § 53b, § 53c, § 54 ods. 1 a 2, § 565, § 563, § 121 ods. 3, § 40 ods. 1, § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS.

V odôvodnení uviedol cit: „Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.12.015 domáhal, aby
súd určil, že úver zo zmluvy o úvere č. 800502020 zo dňa 27.4.2012 je bezúročný a bez poplatkov a
že zmluvná podmienka uvedená v čl. 11 VOP v časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou
a náhrady trov konania.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol
založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 27.4.2012, na základe
ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 500 Eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okremposkytnutej sumy aj poplatok vo výške 211,- Eur, teda všetko vo výške 711,- eur v 3. mesačných
splátkach po 237 Eur, počnúc dňom 2.6.2012, RPNM 782,95 %. Zmluva obsahovala na jednom liste
papiera dve strany, na prvej boli uvedené údaje o veriteľovi, číslo zmluvy a číslo žiadosti o zmluvu,

údaje o dlžníkov ( vyplnené boli meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo, číslo OP, kolónka o
trvalom pobyte), poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výšku mesačných splátok, deň začiatku
splatnosti a kolónka o to, že finančné prostriedky sú použité na iný účel. Ďalej zmluva obsahuje dátum
uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis dlžníka, dátum prevzatia finančnej hotovosti 27.4.2012
a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s podpisom dlžníka. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ( ďalej VPPÚ ). Podľa článku 10 VPPÚ dlžník uznáva dlžnú
sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu
aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako
je uvedené na prvej strane zmluvy. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. V článku 15 VPPÚ je dojednanie podľa § 262 ods. 1 Obch. zák.. Zmluva sa uzatvára podľa

§ 262 ods. 2 Obch. zák. ako zmluva nepomenovaná.

Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď žalovaný ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených
obchodnýchpodmienkachurčilobsahzmluvy,pričomdruházmluvnástrana-dlžník-zákazník(žalobca)

nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej
úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka.

Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalobca

vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/.

Naliehavý právny záujem na podaní žaloby je daný cit. ust. zákona o ochrane spotrebiteľa a tým, že
žalobca má záujem na zistení, aký je jeho dlh a v akej výške ho má platiť.

Súd sa ešte pred posúdením veci ako takej, musel vysporiadať aj s predloženým rozhodcovským
rozsudkom, či prípadne nepredstavuje prekážku res iudicata. V tomto súd podľa obsahu rozhodcovskej
zmluvy uvedenej v odôvodnení rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že táto nemohla byť
platne dojednaná, tak to tvrdí rozhodcovský súd. Aj keď v zmluve dojednaná možnosť voľby medzi

rozhodcovskýmsúdomasúdomvšeobecnýmvprípadesporovvyplývajúcichzuzavretejzmluvyoúvere,
avšak konkrétny rozhodcovský súd je priamo daný v zmluve, teda nie je daná možnosť jeho výberu. Ako
je súdu známe z jeho činnosti, rozhodcovské zmluvy sú veriteľom vopred naformulované, predtlačené
bez možnosti individuálneho dojednania a ovplyvnenia jeho znenia, či výberu rozhodcovského súdu
spotrebiteľom. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že súdu sú opakovane v obdobných veciach veriteľa

- žalovaného predkladané totožné znenia rozhodcovských zmlúv, čo je súdu známe z jeho činnosti ( či
už v exekučných či civilných veciach ).

Rozhodcovská zmluva je preto neprijateľnou a preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu
na konanie a jeho rozhodnutie preto je považované za akt nulitný a teda neexistujúci, nespĺňajúci

podmienky materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na
rozhodnutia súdov : NS SR sp. zn. 6MCdo/9/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, či ÚS ČR, sp. zn. IV. ÚS
2735/11 zo dňa 3.4.2012.

Súd sa preto zaoberal ďalej vecou samou a dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere je zmluva

spotrebiteľská a zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z..
Avšak súd v tomto prípade poukazuje na nedostatky zmluvy o úvere a to najmä, že v zmluve absentuje
uvedenie údajov vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch a to najmä v ust. § 9 ods. 2 písm.
f) - doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, písm. i ) - úroková sadzba spotrebiteľského
úveru, písm. k ) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Rovnako súd nemôže

akceptovať výšku RPNM 782,95 %, ktorá je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a preto je namieste
konštatovať, že ani táto nie je určená a uvedená v zmysle písm. j ) cit. zák. a ust. § 9 ods. 2. Dôsledkom
neuvedenia podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
zák. č. 129/2010 Z.z. je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.Čosatýkazmluvnej podmienkyzakotvenejvčlánku10 VPPÚ včasti poplatkuzaúver(vtomtoprípade
určeného na sumu 211,- eur ) : zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou., súd dodáva, že táto podmienka
nemôže byť platne dojednanou a to už len tým, že je nejasná neurčitá. Nevyplýva z nej za čo má
spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, za aké administratívne úkony by ho mal platiť. Naviac jeho výška
je závislá na výške úveru ( výškou úveru sa navyšujú administratívne náklady ? ?? ).
Naviac uvedené je zakotvené v zmluvných podmienkach, ktoré sú vopred predtlačené, naformulované

veriteľom, ktoré určite spotrebiteľ žiadnym spôsobom individuálne nedojednával ani nemohol ovplyvniť
ich obsah. Sú naviac písané drobnejším písmom ako zmluva. Otázkou drobného písma v Zmluvách,
či Úverových podmienkach ( zmluvných dojednaniach ), sa rovnako už zaoberali aj súdy a opakovane
vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Skutočnosť, že písmo je nečitateľné, pričom
obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú
podmienku (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009). Uvedené spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto uvedené
dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ.

Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že úver zo zmluvy o úvere zo
dňa 27.4.2012 je bezúročný a bez poplatkov a v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. vyhlásil aj neprijateľnosť

zmluvnej podmienky vo výroku svojho rozhodnutia. Uvedené je v záujme ochrany spotrebiteľa - žalobcu,
nakoľko ako vyplýva z predložených listinných dôkazov ( viď rozhodcovské konanie), žalovaný žiada od
žalobcu zaplatiť čím ďalej tým vyššie sumy v rozpore so zákonom. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd
neprihliadal na námietky žalovaného.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

Namietal, že žalobca nemá postavenie spotrebiteľa. Žalobcom predložená zmluva o úvere nie je

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 ObZ uzatvorenú
za účelom povolania. Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 ObZ, že všetky ich právne
vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva č. 800502020 je zmluvou o úvere v zmysle
Obchodného zákonníka a žalovaný mal nárok nielen na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj príslušného
poplatku. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v

prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere ako aj v prípade vydania bezdôvodného
obohatenia. Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným
právnym predpisom. Slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov účtovaniu poplatku
výslovne nebráni. Aj Obchodný zákonník umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a
úroku. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba

dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Žalobca sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, potvrdil ich prevzatie. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Nakoľko žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, vzájomný právny vzťah účastníkov
konania je obchodnoprávny a uplatnenie noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste.
Nie je preto možné posudzovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nenamietal výšku poplatku. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí
žalobcu, či na podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Výška poplatku je v zmluve dostatočne
jasne uvedená, výrazne napísaná, je uvedená hneď pri sume poskytnutého úveru, žalobca mal okamžite
pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aká je cena úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005. Požadovanie zaplatenia poplatku je v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch prípustné, čo a contrario vyplýva z jeho ust. § 9 ods. 10. Dôvodová správa k
zákonu o spotrebiteľských úveroch počíta s existenciou poplatku za spracovanie zmluvy. Môže teda ísť
o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Výška poplatku uvedená v zmluve nie je
v rozpore s platnými právnymi predpismi ani dobrými mravmi. Žalovaný zároveň namietal nesprávnosť

rozhodnutia o trovách konania, nakoľko toto bolo vydané predčasne.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214
ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu ako aj na

jeho internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa
tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 27.04.2012 uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi

za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí
byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené

podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného

zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a
nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický
občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobcu vychádzajúcu z

dôvery v objektívne občianske právo.

Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosťzákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo

vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť

spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 9 ods. písm.
f) ZoSÚ, t.j. konečnú splatnosť úveru. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho
vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru

je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej
splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie
počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj
počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. f)
iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy.

V zmluve rovnako absentuje údaj o úrokovej sadzbe podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Túto je možné
vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve, počtu splátok v spojení s bodom 10 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať
zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.

Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a
žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška,

počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k
istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená
tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o absencii tejto náležitosti v zmluve o úvere.

Neuvedenie týchto náležitostí v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).

Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení

s § 11 ods. 1 ZoSÚ bol správny.

Vo vzťahu k nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku vo
výške 211 Eur odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne vysoký. Dojednanie
o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne

administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku - 140,67 eur predstavuje 28,13 % zo sumy
poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti
je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie

je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za
hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške dosahujúcej takmer tretinu sumy poskytnutého
úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania vštandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 27.04.2012 - dojednanie administratívneho poplatku
vo výške 140,67 eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké
plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v
súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná. Dojednanie o administratívnom poplatku

predstavuje vedľajšie zmluvné cenové dojednanie (keďže cenovým dojednaním vo vzťahu k hlavnému
predmetu plnenia je pri zmluve o úvere dojednanie o úroku), preto toto dojednanie podlieha prieskumu
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa predčasnosti a nesprávnosti rozhodnutia o trovách konania
nie je dôvodná. V zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. je pod pojmom rozhodnutie, ktorým sa konanie končí

potrebné rozumieť rozhodnutie vo veci samej, t.j. rozsudok alebo uznesenie o zastavení konania a
pod.. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku súdu nevyplýva povinnosť vyčkať s
rozhodovaním o trovách konania do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého
stupňa postupoval správne, keď v rozsudku rozhodol zároveň o trovách konania účastníkov. Odvolací
súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, tento
nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalovaný takýto návrh tiež nepodal, ale
anivzhľadomnavýsledokodvolaciehokonaniabymunáhradatrovkonanianemohlabyťpriznaná.Preto
odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo strany žiadneho
účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o návrhové konanie,

súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.