Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205554
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714205554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110
00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX,
XXX XX W., o zaplatenie zmenkovej sumy 310,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 14C/58/2014-36 zo dňa 29. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 14C/58/2014-36 zo dňa 29. mája 2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že odporkyni právo na náhradu

trov konania nepriznáva a zároveň rozhodol, že nepriznáva právo na náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi.

Návrhom podaným na súd dňa 17.4.2014 si uplatnil navrhovateľ proti odporkyni právo na zaplatenie
zmenkovej sumy 310,87 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a 6 % ročný úrok , ako
príslušenstvo špecifikované v bode 7.4.1 a 7.4.2. Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu
na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie č. 861/2007“). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 26.8.2009 na zmenkovú sumu 1.110,87 Eur, a zaviazala
sa aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 10. 10. 2010, indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ
tiež uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 800,- Eur, a
to na zmenkovú sumu a na úroky uhradil 0,-Eur.

Súd prvého stupňa postupoval podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007, doručoval odporkyni kópiu
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Odporkyňa si zásielku prevzala dňa 27. 5. 2015, k návrhu sa však nevyjadrila, ani nevyplnila časť II
tlačiva C na odpoveď. Súd prvého stupňa nariadil vyhlásenie rozhodnutia v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p.
na deň 29.5.2015, pričom konštatoval, že oznámenie o vyhlásení rozhodnutia bolo vyvesené na úradnej
tabuli súdu dňa 21.5.2015 a zvesené bolo 29.5.2015, teda boli splnené zákonné lehoty pred vyhlásením

rozhodnutia.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmenkou predloženou navrhovateľom, ako aj exekučným
spisom č.k. 11Er/72/2012 v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. voči odporkyni, akopovinnej na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 00631 zo dňa 21.3.2011 vo výške 1.110,87 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 1.110,87 Eur od 10. 10. 2010 do zaplatenia, úrokom vo výške 6 % ročne z uvedenej sumy od 8.

11. 2010 do zaplatenia (žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto
veci bola zamietnutá ). V exekučnom spise je založená zmluva o úvere zo dňa 26. 8. 2009, číslo zmluvy
XXXXXXXXX, z ktorej súd zistil, že bola uzavretá medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598 a odporkyňou, ako dlžníčkou. Odporkyni bol poskytnutý úver v sume 1.400,-Eur, pričom sa zaviazala
vrátiť ho zvýšený o poplatok vo výške 1.216,-Eur, teda sa zaviazala za úver zaplatiť celkovo 2.616,-

Eur, a to v 12-mesačných splátkach po 218,-Eur, počnúc dňom 26.9.2009. Zo všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere súd zistil, že z čl. 14 vyplýva, že
zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňoval nárok má povahu zabezpečovacej zmenky.

Pri hodnotení zistených skutočností súd prvého stupňa poukázal na úpravu článku I § 48 ods. 1, § 75,
§ 11 ods. 1 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový ( ďalej len „ ZZŠ“ ), § 52 ods. 1,

3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, a na § 4 ods. 6 a ods. 7 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 10.6.2010.

Súd prvého stupňa považoval v konaní za nesporné, že odporkyňa, ako dlžník a POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava, ako veriteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom v deň podpisu bola vystavená

aj zmenka, na ktorej priamo bolo uvedené aj číslo zmluvy XXXXXXXXX.

Zároveň súd konštatoval, že dňa 27.11.2014 oznámením zo dňa 20.11.2014 vstúpil do konania na strane
odporkyne vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 309 166.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že právo Slovenskej republiky je potrebné uplatniť v celosti,
nie je možné aplikovať len zmenkový zákon, a vzhľadom na zistené skutočnosti aj ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z., resp. zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, ktoré súd považuje za
lex specialis voči zmenkovému zákonu. Podľa súdu v tomto konkrétnom prípade s poukazom na §

4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. navrhovateľ aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky bol povinný v konaní preukázať, že predložená zmenka nebola vyplnená v rozpore
s týmto zákonným ustanovením, v zmysle ktorého v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru
smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak
išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej

výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstvo vo výške max. 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Preukázanie tejto skutočnosti považoval súd za nevyhnutné na to, aby mohol
navrhovateľovi priznať uplatnený nárok zo zmenky, nakoľko súd má povinnosť ex offo skúmať platnosť
zmenky, a to nielen z pohľadu zmenkového zákona. Okresný súd zastáva názor, že dohoda o vyplnení
zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko výrazne vyznieva v neprospech spotrebiteľa

a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Súd konštatoval, že Dohoda o
vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatná. Zároveň súd
zastal názor, že v tomto prípade je právne irelevantné, že zmenka bola vystavená ešte v čase, keď
sa v zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. Súd
prvého stupňa nesúhlasil s navrhovateľom v tom, že na preukázanie jeho nároku postačuje predloženie

zmenky, ktorej je majiteľom. Súd prvého stupňa tiež s poukazom na zásadu ústavne konfortného výkladu
zákonov poukázal na Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013, v ktorom
je okrem iného riešená otázka stretu zákona zmenkového a šekového so spotrebiteľským prvkom,
otázka zákazu zneužívacieho výkonu práva a ďalšie otázky, ktoré s touto vecou súvisia. Poukázal tiež
na aktuálnu judikatúru EÚ pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov a nekalé podmienky v spotrebiteľských

zmluvnách. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, aj keď bola v konaní úspešná náhradu trov konania nepriznal, pretože
si žiadne trovy v konaní neuplatnila a zo spisu jej nevyplývali. Taktiež vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnil a zo spisu mu
žiadne nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky vyhovie v celom rozsahu.
Navrhovateľ namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá mohla mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Navrhovateľ predovšetkým namietal, že postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva EÚ,
pretože súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia č. 861/2007. Tvrdil, že na
rozhodnutie súdu o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia, konanie podľa
ktorého je zásadné písomné a pojednávanie sa nariaďuje len pokiaľ to súd považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán. Namietal tiež, že súd prvého stupňa nevydal žiadne rozhodnutie o

nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v zmysle § 45 a nasl. O.s.p. Poukazoval
na to, že odporkyňa nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v zmysle Nariadenia, súd má preto
postupovať podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok. Navrhovateľ namietal proti postupu súdu
prvého stupňa, ktorý vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným
spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, nakoľko navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporkyňa
takéto dokazovanie súdu nenavrhli. Úprava

§ 120 ods. 1 O.s.p. síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci
konania, v tomto konaní však podľa navrhovateľa na to dôvod nebol, súd mohol a mal rozhodnúť v
tejto veci o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej zmenky.
Poukazoval na to, že odporkyňa voči forme a obsahu nevzniesla žiadne námietky, pričom zmenka
je vo vzťahu k navrhovateľovi, ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je

možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ ďalej poukazoval na koncentračnú zásadu konštruovanú
Nariadením, keď odporkyňa mohla vzniesť námietky voči zmenke v zmysle článku 5 ods. 3 až 6
Nariadenia,aktovšakneurobila,musiabyťnámietkyodmietnuté.Súdprvéhostupňapodľanavrhovateľa
z vlastnej iniciatívy bez návrhu odporkyne a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu navrhovateľa
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporkyne, ako spotrebiteľa, pritom takéto skutočnosti

podľa navrhovateľa nemožno jednoznačne považovať za nesporné, lebo odporkyňa ani navrhovateľ
sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Pokiaľ súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach
založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má za následok
jeho nesprávnosť. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov a aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva

EÚ. Poukazoval na to, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy,
nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než ktoré sú na zmenke uvedené, súd
prvého stupňa sa však aplikáciou príslušných ustanovení ZZŠ vôbec nezaoberal a ignoroval tak predmet
sporu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelonosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je podľa
navrhovateľa možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch

a že tomuto zákonu odporuje. Tvrdil, že zmenka, ktorú predložil v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku a uplatnený nárok navrhovateľa je tak v celom rozsahu
dôvodný. Navrhovateľ tiež poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/79/2013
zo dňa 5.9.2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa
21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa a potvrdzujú uvedené

závery navrhovateľa.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila .

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, senát 41Cob vo svojej rozhodovacej činnosti v

podobných veciach do 22.12.2015 vychádzal z platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový ( ďalej len ZZŠ ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním o
zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho zo zmenky, odporca má postavenie zmenkového dlžníka
a pri indosovanej zmenke môže v konaní vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu
voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi len v prípade, ak preukáže, že súčasný majiteľ zmenky pri

nadobudnutí zmenky konal na škodu odporcu ako dlžníka (§ 17 ZZŠ), ďalej že charakter zmenkového
záväzku je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu, zmenka indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky (akou bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru odporcovi, ktorý
na zabezpečenie záväzku z tohto úveru vystavila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku) a stala
sa zmenkou na platenie. Ak zmenku predloženú v obdobných veciach žalobcom súd vyhodnotil ako

platnú, pretože spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti tzv. zmenky vlastnej, a odporca nevzniesol
kvalifikované námietky v zmysle § 17 ZZŠ, súd vychádzal zo záveru, že odporca, ako zmenkový dlžník
je povinný zaplatiť navrhovateľovi, ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu aj s príslušenstvom.S účinnosťou od 22. 12. 2015 bol prijatý zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj Zákon č. 191/1950 Zb. ZZŠ.

V zmysle § 372y ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak, na
konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto
zákona.

Podľa § 79 ods. 3 O.s.p., v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k

žalobe aj táto zmluva.

V zmysle § 79 ods. 4 O.s.p. , v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok
zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

V zmysle § 114 ods. 2 druhá veta O.s.p., v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ide o vec týkajúcu sa
uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd
žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu.

Podľa čl. I § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 438/2015 Z.z. kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k

predošlým majiteľom vždy.

Podľa čl. I § 17 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho

zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho
kolégia dňa 20. 10. 2015 na návrh ministra spravodlivosti prijal v zmysle § 21 ods. 3 písm. b) a §
22 ods. 1 písm. b) Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia č.
861/2007 s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Spoločné zjednocovacie
stanovisko bolo zverejnené pod č. 93 v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2015 (Stanoviská
a rozhodnutia vo veciach občiansko-právnych a obchodno-právnych). Podľa čl. I stanoviska ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetento
ex-offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich

ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnu absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie.

Podľa čl. II spoločného stanoviska, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka

vystavená.

Podľa čl. III spoločného stanoviska, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmaťa podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok, ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia §
219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

Po vyhlásení prvostupňového rozsudku doručil navrhovateľ okresnému súdu námietku neprípustnosti

vedľajšiehoúčastníctva,oktorejokresnýsúdrozhodoluznesenímč.k.14C/58/2014-70zodňa22.7.2015
tak, že nepripustil vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.8.2015.

Zo skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že zmenka predložená v tomto konaní

navrhovateľom bola vystavená a odporkyňou podpísaná, ako zmenka zabezpečovacia k Zmluve o
úvere uzavretej dňa 26.8.2009 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a odporkyňou, ako
dlžníčkou. Na zmluve, ako aj na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX, zmenka bola vystavená
a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere, a to dňa 26.8.2009. Z vykonaného dokazovania je
nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá mala byť a zrejme aj veriteľom bola vyplnená v súlade

s Dohodou o vyplnení zmenky ( bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ). Zmenka bola
vystavená na predtlači pripravenej veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a okrem zákonom predpísaného
textu „ zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava“, bol na nej
nepochybne vopred uvedený aj zmenkový úrok 0,25 % denne, ďalej údaj o splatnosti veriteľovi
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „ bez protestu“ a „ na platenie

predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Na zmenke je dopísaná zmenková suma 1.110,87 Eur a
dátum začiatku úročenia 10.10.2010. V zmenke sú pripravené v predlači aj údaje o ručiteľovi, v tejto časti
však zmenka vyplnená nebola. Ako vystaviteľ je na zmenke uvedená odporkyňa, ktorá zmenku zrejme aj
podpísala, spolu so zmluvou o úvere, na ktorej sa nachádzajú celkovo tri jej podpisy. Jedným z podpisov
na úverovej zmluve potvrdila aj prevzatie v zmluve dohodnutého úveru 1.400,-Eur. Podľa rubopisu na

zmenke bola táto indosovaná na navrhovateľa, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky uplatnil právo
na zaplatenie príslušenstva, teda zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne podľa špecifikácie v návrhu
a ďalej si uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 3,70 Eur. Navrhovateľ v návrhu tiež
uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a odporkyňa, ako vystaviteľ doposiaľ zaplatila 800,-
Eur, a to na zmenkovú sumu a na úroky uhradila 0,-Eur.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľ svoj návrh proti odporkyni podal na predpísanom tlačive „Návrh
na uplatnenie pohľadávky“ podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie).

Podľa článku 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
IČO: 358 075 98, Bratislava, ako veriteľ poskytovala v minulosti, a aj v roku 2010 úvery fyzickým
osobám-nepodnikateľom,tietozmluvyoúvereuzatváralaakoformulárovézmluvyspredtlačenýmiVOP
(všeobecné obchodné podmienky) na druhej strane, súčasťou VOP bola aj dohoda o vyplnení zmenky,

pričom zmenku ako blankozmenku predkladala dlžníkom na podpis spolu s podpisom úverovej zmluvy.
Následne POHOTOVOSŤ, s. r. o. tieto zmenky indosovala (postúpila rubopisom) na navrhovateľa, ktorý
si ako majiteľ zmeniek uplatnil práva voči zmenkovým dlžníkom, a to podľa Nariadenia, na predpísanomtlačive A. Zmluvy o úvere, ktoré POHOTOVOSŤ, s. r. o. uzatvárala, boli spotrebiteľskými zmluvami a
vzťahovala sa na ne príslušná Európska a aj Slovenská legislatíva upravujúca takéto zmluvy.

Ako už bolo uvedené, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 41Cob až do 22. 12. 2015
v podobných veciach vychádzal z platnej právnej úpravy Zákona č. 191/1950 Sb. ZZŠ a z právneho
názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním o zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho priamo
zo zmenky ako z cenného papiera, odporca má postavenie zmenkového dlžníka a v konaní voči
navrhovateľovi, ktorý uplatňuje nárok z indosovanej zmenky môže vznášať relevantné námietky týkajúce

sa jeho vzťahu voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) len ak preukáže, že
navrhovateľ ako súčasný majiteľ zmenky pri nadobudnutí zmenky konal na škodu odporcu, ako dlžníka
(§ 17 ZZŠ), zdôrazňoval charakter zmenkového záväzku, ktorý je prísne abstraktný a oddelený od
zmluvného vzťahu s tým, že indosáciou zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky, ako bola v
súvislostisposkytnutímspotrebiteľskéhoúveruodporcovizostranypôvodnéhoveriteľaPOHOTOVOSŤ,
s. r. o., a stala sa zmenkou na platenie. Pokiaľ zmenkový dlžník relevantné námietky v zmysle § 17 ZZŠ

nevzniesol, a zmenka predložená navrhovateľom bola zmenkou platnou, teda spĺňala všetky náležitosti
zmenky vlastnej uvedené v ZZŠ, odvolací súd považoval nárok navrhovateľa zo zmenky za oprávnený
vrátane príslušenstva (na zmenke uvedeného úroku z omeškania 0,25% denne, zmenkového úroku 6%
ročne a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy).

Súčinnosťouod22.12.2015odvolacísúdprirozhodovanívpodobnýchveciachonárokochnavrhovateľa
vychádzal z vyššie citovanej právnej úpravy Zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.
99/1963 Zb. ( O.s.p.) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj zák. č. 191/1950 Zb..
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu je preto v rozpore s jeho predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou,
kde pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného právneho názoru a nárok navrhovateľa pokiaľ sa

opieral o platnú zmenku, považoval za oprávnený vrátane príslušenstva.

K námietke navrhovateľa, že na tento prípad sa nevzťahuje úprava § 79 ods. 3 O.s.p. v novelizovanom
znení, nakoľko návrh bol podaný podľa Nariadenia, ide o Európske konanie, ktoré sa riadi Nariadením,
ako špeciálnym procesným ustanovením, ktoré upravuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

odvolací súd poukazuje na článok 19 samotného Nariadenia „ Rozhodné procesné právo“, podľa ktorého
pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nariadenie ako špeciálna procesná
úprava má prednosť pred vnútroštátnou úpravou v tých veciach, ktoré upravuje, pokiaľ Nariadenie
niektoré procesné postupy neupravuje, konanie sa riadi Občianskym súdnym poriadkom (samozrejme,

nemôže ísť o úpravu, ktorá by bola v rozpore s Nariadením). Odvolací súd preto dospel k názoru, že
v tomto prípade boli splnené všetky podmienky v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. na to, aby okresný súd
verejne vyhlásil rozsudok.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
vyššie uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa

zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

Vykonaným dokazovaním odvolací súd zistil, že Zmluva o úvere zo dňa 26.8.2009 uzavretá medzi
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporkyňou neobsahovala povinné údaje takejto zmluvy, v zmysle
príslušných ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch ( § 4 ods. 2 ),
keď neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky jej uplatňovania, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako

aj časové obdobie, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, neobsahovala ani ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťvypočítanúnazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď mali byť tiež uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver
poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nakoľko však navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní výlučne nárok zo zmenky, odvolací súd postupujúc
v súlade s citovanou úpravou § 17 ods. 2 ZZŠ z úradnej povinnosti prihliadal najmä na všetky námietky,

ktoré by odporkyňa mohla uplatniť v súvislosti s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke, na základe
ktorej bola zmenka veriteľom vyplnená a následne indosovaná na navrhovateľa.

Odvolací súd zistil, že Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v bode 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na rubovej strane zmluvy o úvere, VPP obsahujú celkom 20 bodov

a nie sú osobitne podpísané odporkyňou. V prípade dohody o vyplnení zmenky nejde o individuálne
dohodnutú podmienku úverovej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na úpravu § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento prípad (ku
dňu vystavenia zmenky), podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase

vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, ďalej zmenku vyplnenú veriteľom v rozpore
s touto úpravou veriteľ nesmie prijať, pričom ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľazmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená v tomto prípade vo VPP,
ktorá umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je ponechaná
na veriteľa a táto suma môže byť (a vo väčšine prípadov aj je) v čase vyplnenia v rozpore s touto

úpravou, je minimálne obchádzaním § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou, v záujme obstarania finančnej hotovosti pristúpi na
podmienkyveriteľabeztoho,abysasnimipodrobneoboznámil,resp.súmutietopodmienkypredložené
len ako VPP na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu
bolo aj v tomto prípade. Pri výklade vyššie citovanej úpravy § 4 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z.) je podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné dospieť k takému výkladu, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola v tomto prípade
povinná postupovať tak, aby nedochádzalo z dôvodu zjavnému nepomeru dohodnutých zmluvných
podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku škody na jeho strane a bola povinná pri vystavení
zmenky zabezpečujúcej splnenie spotrebiteľského úveru postupovať spôsobom, ktorý by odporkyni,
ako dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti nadobúdateľovi zmenky, ako proti pôvodnému veriteľovi.

Takáto povinnosť veriteľom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z úpravy § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka.ObchodnáspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.týmtospôsobomnepostupovala,
keď v dohode o zmenke uviedla, že odporca vystaví v jej prospech zmenku „na rad“, tzv. ordre zmenku,
a nie zmenku „nie na rad“ tzv. rekta - zmenku. V prípade zmenky „na rad“ je možné jednoduchým
prevodom zmenky sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, keď pri

uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musí splniť podmienky v zmysle
citovaného § 17 ods. 1 ZZŠ (do 22. 12. 2015 nemal § 17 ZZŠ ods. 2 a 3). Ako už bolo uvedené, zmenku
pripravil veriteľ, ktorý mohol na zmenke uvedením poznámky „nie na rad“ indosáciu zmenky vylúčiť, čo
však neurobil.

Takýto spôsob vystavenia blankozmenky (bez poznámky „nie na rad“ a s uvedeným 0,25% úrokom
denne) a takýmto spôsobom vopred vo VPP pripravená dohoda o jej vyplnení vo vzťahu k spotrebiteľom,
od ktorých nie je možné očakávať podrobnejšie poznatky o zmenkovom práve, je možné hodnotiť aj
ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. V Dohode o vyplnení zmenky nie sú
uvedené dostatočné informácie o tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v dohode

uvedený údaj „bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky“ je nepresný a nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, či bude dodržaná
citovaná úprava § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. platná v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a
vzhľadomajnato,ževzmluvechýbajúzákonompredpísanéúdajeoúročeníúveruaoročnejpriemernej
miere nákladov, na základe čoho by bol považovaný poskytnutý úver za úver bez úrokov a poplatkov,

je možné dohodu o vyplňovacom práve hodnotiť ako dohodu, v ktorej je obsiahnutý hrubý nepomer
v neprospech spotrebiteľa, a preto ide o neplatnú zmluvnú podmienku. Aj navrhovateľ, ako majiteľ
indosovanej zmenky musel podľa názoru odvolacieho súdu vedieť o tom, že zmenka bola vystavená v
súvislosti so spotrebiteľským úverom.

Postup zo strany pôvodného veriteľa, ktorý uzavrel spotrebiteľskú zmluvu je v rozpore aj s dobrými
mravmi, nakoľko zmenkový úrok 0,25% denne predstavuje sadzbu 91,25% ročne, čo je v hrubom
nepomere s poskytnutým plnením a aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne
a včas.

Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo VPP považoval odvolací súd za neprimeranú zmluvnú
podmienku dohodnutú výrazne v neprospech dlžníka, pričom ako už bolo uvedené nebola táto zmluvná
podmienka osobitne dojednaná, a preto túto dohodu súd vyhodnotil ako neplatnú. Uvedená dohoda je
neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom ( § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. ).

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že zo skladby zmenkových dlžníkov, ktorí vystavili zmenky a ide
výlučne o fyzické osoby, muselo byť navrhovateľovi, ako indosatárovi zrejmé, že zmenky boli vystavené
v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi (na zmenke je aj údaj o čísle zmluvy). Napokon, navrhovateľ v
návrhoch žaloval buď znížené sumy o splátky úveru, keď zohľadnil čiastočnú úhradu zo strany dlžníkov,

resp. v niektorých prípadoch žaloval len zmenkové úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z
podkladov predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Navrhovateľ preto
musel vedieť nielen to, že sa jedná o zmenky na rad (keďže boli na neho rubopisované), ale aj to, že
medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere.Napokon, nie je vylúčené, že k odpočtu splátok okrem informácií od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r.
o. mal k dispozícii aj údaje zo zmluvy o úvere.

Na základe uvedených záverov odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že Dohoda o
vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto neplatná. Aj keď neplatnosť Dohody
o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa ZZŠ, zakladá dôvodnú obranu dlžníka proti
povinnosti zaplatiť takúto zmenku, a to nielen pôvodnému veriteľovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju napokon
ani nemal prijať. Záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je podľa názoru odvolacieho

súdu neplatný, a pôvodný majiteľ zmenky nemohol preniesť na navrhovateľa, ako nadobúdateľa zmenky
práva zodpovedajúce neplatnému záväzku, teda práva, ktoré platne nenadobudol. Ako už odvolací súd
uviedol, samotná zmenka predložená navrhovateľom v konaní je platná, obsahuje všetky náležitosti
úpravy ZZŠ nevyhnuté pre platnosť zmenky, ako cenného papiera. Z vyššie uvedených dôvodov však
súd navrhovateľovi práva uplatnené zo zmenky voči odporkyni nepriznal. Keďže navrhovateľ si, ako to
opakovane v konaní zdôrazňoval uplatnil iba práva zo zmenky, odvolací súd dospel k záveru, že takéto

práva navrhovateľovi priznať nemôže, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože zo strany odporkyne, ktorá bola v
odvolacomkonaníúspešná,nebolpodanýnávrhnarozhodnutieotrováchkonania(§151ods.1O.s.p.).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.