Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/842/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222309
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412222309.1

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že tento
nerozhodol v zákonom určenej lehote o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 4021972 dlžníkom - povinným T. T.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 175,- eur
a na nemajetkovú ujmu vo výške 663,84 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie

pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor
pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXXXX/XXXX. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu
so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové
Zámkyakomiestneavecnepríslušnémuexekučnémusúdu,ktorýpoverilsúdnehoexekútoravykonaním
exekúcie. Žalobca pre obavy o osud pohľadávky vymáhanej povereným súdnym exekútorom, doručil
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora z 5/20/2009. Podľa žalobného návrhu exekučný súd

nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného v zákonom určenom čase, teda do 30 dní od doručenia
návrhu na zmenu exekútora, pričom k návrhu na zmenu exekútora mal žalobca ako oprávnený pripojiť
aj rovnopis exekučného titulu. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu, tento sa o dovŕšení priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu o zmene exekútora z 31.5.2010. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu,
ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom od 1.9.2005, resp.

v rozpore s § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 1.12.2006, mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda
vo výške 175,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. Taktiež
mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 663,88 eur na rok, a to
sumou 663,84 eur, keď márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
že správnym postupom dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučný súd vystavil oprávnené záujmy

žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku
insolvencie povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu malo dôjsť k vnútorným zásahom dospoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate
legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne

príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11NcC/383/2012-10 z 18.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému táto napadla dňa 18.12.2012.

Súd vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,

keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 19.1.2015 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podania žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné

bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu

škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej
strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré
podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §

16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v
ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril

akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že v
praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov (keďže s rozhodnutím o zmene exekútora exekučný súd rozhodne súčasne aj o trovách

doterajšieho exekučného konania tak, ako by došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora), na
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcich exekučnému
súdu z ustanovení § 44 ods. 9 EP. Žalovaná pripustila, že v prípadoch, v ktorých pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu
exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, avšak žalobca si nepodaním sťažnosti predsedovi

príslušného súdu nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V súvislosti s posúdením, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo
spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že
samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní.Vzhľadom
na povahu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a stým spojené úkony, nie je možné považovať

nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom určenej lehote za zbytočné prieťahy,
teda za nesprávny úradný postup. Navyše, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Preto nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody žalobcu. Taktiež uviedlo, že záver o existencii prieťahov môže konštatovaťlen predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške 175,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo

675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo

pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej

moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Žalobca dňa 8.2.2015 doručil súdu mailom stanovisko k vyjadreniu žalovanej, v ktorom súčasne oznámil,
že do spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/212/2012 založil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa
17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej
škody žalobcu, podľa ktorého je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom

prípade neskorého rozhodovania súdu o zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68
eur. Súčasne uviedol, že uvedený znalecký posudok má 107 strán, z ktorých 61 strán tvoria prílohy.
Taktiež doručil súdu prvých 45 strán uvedeného znaleckého posudku, pričom z činnosti súdu je notoricky
známe, že žalobca doručil uvedený znalecký posudok aj žalovanej.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť z dôvodu hospodárnosti konania.
Súčasne súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a neprítomnosti žalobcu. Súd pojednával
aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť a nežiadala
o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 30.5.2012, ktorý bol doručený
Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 2011, ako aj obsahom fotokópie exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/698/2005 a fotokópiou časti znaleckého posudku č.

1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2, 8, 9 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2 EP, §

47 EP, § 60 písm. d/ EP, § 238 ods. 1, 2 EP, § 240 ods. 1 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný

súd nerozhodol o jeho návrhu (ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od
doručenia návrhu, keď rozhodol až dňa 31.5.2010, pričom návrh bol spísaný 5/20/2009.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/698/2005 vyplýva, že dňa
30.6.2005 súdna exekútorka Mgr. K. Baňárová doručila Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o

udelenie poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý jej bol doručený 15.6.2005, s
notárskou zápisnicou ako exekučným titulom a zmluvou o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako
exekučný súd dňa 19.7.2005 vydal poverenie č.k. 10Er 698/05-10, číslo exekútorského spisu: EX XXX/
XX, ktorým poveril súdnu exekútorku Mgr. K. Baňárovú vykonaním exekúcie na základe exekučnéhotitulu - notárskej zápisnice č. N 1355/2005, NZ 12933/2005 z 26.3.2005, pričom oprávneným je žalobca
a povinným je T.. T.. Žalobca dňa 25.5.2009 doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora vo veci
EX XXX/XXXX, pričom navrhol vykonaním exekúcie poveriť Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého.

K uvedenému návrhu nepripojil rovnopis exekučného titulu, ako to žalobca tvrdí v návrhu. Súdna
exekútorka Mgr. K. Baňarová dňa 8.3.2010 doručila exekučnému súdu exekučný spis ako aj stanovisko
k oprávneným navrhnutej zmene súdneho exekútora spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Uznesením
z 31.5.2010 exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2010. Exekučný súd uznesením súdneho úradníka z

26.2.2013 zastavil exekúciu z dôvodu, že notárska zápisnica ako exekučný titul v danom prípade
nespĺňa znaky materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Na základe odvolania žalobcu ako oprávneného,
po vyžiadaní exekučného spisu od súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, sudca exekučného súdu
uznesením z 23.5.2014 vyhovel odvolaniu oprávneného a napadnuté uznesenie zrušil.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca

uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (30.5.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym

úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, ktorá má
pozostávať z účelne vynaložených nákladov žalobcu v súvislosti s jeho činnosťou vo veci správy a

udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca mal vynaložiť titulom správy pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur, titulom nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur ako aj titulom administrácie listín a
komunikácie s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie urgencií

exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií exekučného súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,- eur. Žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik žiadnej
skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 175,- eur v súvislosti s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v žalobcom označenej exekučnej veci v dôsledku

nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom určenej lehote.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žeOkresnémusúduNovéZámkyboldňa25.5.2009
doručený návrh žalobcu, v procesnom postavení oprávneného, na zmenu súdneho exekútora v zmysle
§ 44 ods. 8 EP. Uvedené exekučné konanie sa začalo 15.6.2005, doručením návrhu na vykonanie

exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi. Teda exekučné konania sa začalo ešte pred 1.9.2005
(§ 36 ods. 1, 2 EP). Preto s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP s účinnosťou od 1.9.2005, konania
začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005. Podľa §
44 ods. 6 EP v znení účinnom do 31.8.2005 Ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po
vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého

navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie. Uvedená právna úprava obsiahnutá v § 44 ods. 6 EP v znení účinnom do
31.8.2005 neurčovala lehotu, v ktorej je exekučný súd povinný rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. K určeniu lehoty na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora (30 dní

od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora) došlo až s účinnosťou od 1.9.2005, pričom táto
zmenená úprava nedopadá na konania začaté pred 1.9.2005. Tieto konania sa s poukazom na § 238
ods. 1, 2 EP dokončia podľa práva platného do 31.8.2005. Úprava obsiahnutá v § 44 ods. 8 EP v zneníúčinnom od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania začaté pred 1.12.2006, ako to vyplýva z § 240 ods.
1, 2 EP.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj
v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, bez toho, aby špecifikoval
koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet

pohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiavalinformačnýsystém
a za akú odmenu. V závere znaleckého posudku č. 1/2014 Znalecký ústav Ekonomickej univerzity
v Bratislave uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné,
telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutú
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s tvrdeným porušovaním zákonných lehôt a tvrdenou
nečinnosťou, či už zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V
prípade žalôb titulom návrhu na zmenu súdneho exekútora (ZE) znalecký ústav určil na jednu žalobu
mzdové náklady sumou 5,07 eur (no pri žalobách NZP, NP len 4,15 eur), náklady na tlač 5,31
eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur, náklady na poštovné 3,01 eur, náklady
na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. spolu 31,68 eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok

ústavu nie je dôkazom o vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet škody v uvedenom znaleckom
posudku obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu
informačného systému a náklady na telekomunikačné služby. V posudku sa v súvislosti s neskorým
rozhodnutím o žiadosti na zmenu exekútora uvádza, že spoločnosť žalobcu v rámci vymáhania
pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1.

overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. urgovanie vydania rozhodnutia, 3. urgencie
a spracovanie sťažnosti na postup súdu, 4. spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového
stanoviska, 5. overovanie prijatia elektronického podania - žiadosti o zmenu/urgencie/sťažnosti. Ani zo
súdneho spisu, ani z exekučného spisu, ale ani zo znaleckého posudku, ktorého prílohy súd pozná
zo svojej rozhodovacej činnosti o ďalších návrhoch žalobcu v obdobných veciach, takéto úkony vo

vzťahu k Okresnému súdu Nové Zámky, na rozdiel od Okresného súdu Rimavská Sobota, nevyplývajú.
Závery vyslovené v znaleckom posudku o nákladoch na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné
služby, náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie
údajov, z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu
a na aký počet exekučných vecí žalobcu boli náklady, z ktorých ústav vychádzal vynaložené, či iba na

veci, v ktorých si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, alebo na
všetky exekučné veci, v ktorých má žalobca postavenie oprávneného, vrátane tých, z ktorých si žalobca
neuplatňujenárokypodľazákonač.514/2003Z.z.,alebonavšetkyúverové(obchodné)prípadyžalobcu.
Už vôbec nie je zrejmé prečo, pokiaľ dlžníci žalobcu boli v zmluvnom vzťahu (len) so žalobcom, sú do
nákladov na tlač, resp. na úpravu informačného systému zahrnutí ako odberatelia aj spoločnosti LBG

správa s.r.o. bez konkretizácie vzťahu tejto spoločnosti k žalobcovi a spoločnosť LUKA&BRAMER, spol.
s r.o., ktorá sa podľa uvedeného znaleckého posudku zlúčila so žalobcom na základe rozhodnutia z
11.2.2009, pričom do nákladu boli zahrnuté aj faktúry vystavené pre uvedenú spoločnosť v roku 2008,
avšak v danom prípade bol návrh na zmenu súdneho exekútora doručený exekučnému súdu 25.5.2009.
Znalec do činností oprávneného v súvislosti s agendou ZE zarátal údajné spísanie a podanie žiadostí

o informáciu o stave konanie z 18.2.2009, 19.5.2009, 20.5.2009, 21.5.2009, 26.5.2009, 20.5.2010,
23.9.2010, 27.9.2010 a z 15.3.2010 spísanie a podanie sťažnosti, avšak takéto činnosti žalobcu ako
oprávneného z predmetného exekučného spisu vôbec nevyplývajú. Rovnako nie je zrejmé, prečo do
vyčíslenia škody aj vo veci ZE , ktorou je aj daná vec, boli v danom prípade zahrnuté náklady žalobcu
aj za rok 2008, 2009,2010, 2011, 2012. Prečo do nákladov boli od 1. štvrťroku 2008 zahrnuté popri

nákladoch na právnika a referenta pre exekučné konania aj náklady referenta pre súdne konania a
náklady až na dvoch referentov pre styk s verejnosťou, ako aj náklady na troch informatikov a seniora
špecialistu. Už vôbec nie je zrejmé, prečo do nákladov boli zahrnuté náklady na referenta pre trestné
konanie (od 3. štvrťroku roku 2008) a ďalšieho právnika od 4. štvrťroku roku 2008, najmä keď návrh
na zmenu súdneho exekútora bol v danom prípade doručený exekučnému súdu až 25.5.2009 a bolo

o ňom rozhodnuté uznesením z 31.5.2010.Taktiež nie je zrejmé, či potreba nárastu zamestnancov
žalobcu nesúvisí so zvyšujúcim sa počtom úverov poskytnutých žalobcom v hodnotenom období rokov
2008 - 2012. Súd nemal v danom prípade preukázaný ani výkon činností, ktoré údajne vykonávali
zamestnanci žalobcu vo veciach ZE (str. 21 -23 znaleckého posudku). Z uvedených dôvodov súdznalecký posudok Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz o
vzniku majetkovej škody žalobcovi, preto naň ani neprihliadol. Skutočnou škodou sa aj v zmysle §
442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca

majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.V súvislosti
s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže
mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve týmto postupom. Žalobca nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich

pohľadávku žalobcu voči jeho dlžníkovi aj počas doby, ktorá uplynula od rozhodnutia exekučného súdu o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora do jeho doručenia žalobcovi ako oprávnenému a povinnému,
resp. do nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Takéto náklady mal žalobca aj v období
od spísania návrhu na vykonanie exekúcie až do doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora
exekučnému súdu, resp. od spísania návrhu na zmenu dňa 18.5.2009 do jeho doručenia exekučnému
súdu dňa 25.5.2009.

Keďže s poukazom na§ 238 ods. 1, 2 EP právna úprava obsiahnutá v § 44 ods. 6 EP v znení účinnom
do 31.8.2005 neurčovala lehotu, v ktorej je exekučný súd povinný rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, čas ktorý uplynul do rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zmenu
súdneho exekútora nemohol v danom prípade nielenže vyvolať stav právnej neistoty žalobcu, ale

nemohol byť v danom prípade ani príčinou vzniku žalobcom tvrdenej paušálnej škody vo výške 175,-
eur v uvedenej exekučnej veci. Navyše, pôvodný exekútor mal zo zákona povinnosť vykonávať začatú
exekúciu až do doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani nesprávny úradný postup

exekučného súdu, ani vznik skutočnej škody zmenšením svojho majetku o tvrdených, ale
nepreukázaných 175,- eur a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne,
nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom

na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené

jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to riziku zániku povinného, rizika
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Za vnútorné
zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia

jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom,
za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo
základu 663,88 eur na rok vyčíslil sumou vo výške 663,84 eur.

Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej
ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií
posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v
exekučnom konaní, v ktorom bolo vydané poverenia takmer štyri roky pred doručením návrhu na zmenu
exekútora, doba, ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu na zmenu súdneho exekútora do

vydanie uznesenia o zmene súdneho exekútora, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla
v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo
vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v uvedenej exekučnej veci bola
exekúcia začatá už poverením pôvodného exekútora, ktorý naďalej vymáhal pohľadávku oprávneného.
Žalobca nepreukázal, že skoršie rozhodnutie exekučného súdu o zmene súdneho exekútora by viedlo

k efektívnemu a účinnému vymoženiu celej jeho pohľadávky. Aj pre prípadný stav neistoty účastníka
neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť
motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii
stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca vdanom prípade nepreukázal tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne
zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť
a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 a ani
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto
nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti

žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu
konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 30.5.2012. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V

danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.