Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510203139
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510203139.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne A.. A. G., R., P. X, zast. JUDr. Štefanom
Kseňákom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Park Angelinum 4, IČO: 37 871 048, proti
žalovanému Paxtravel, s.r.o., Bratislava, Pečnianska 23, IČO: 31 340 571, zast. JUDr. Martou Huttovou,
advokátkou, Bratislava, Bezekova 13, o zaplatenie 1 143 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie 11C/85/2010-160 z 24.5.2011 v znení opravných uznesení
11C/85/2010-196 zo 16.11.2011 a 11C/85/2010-200 z 21.3.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 136,43
€ s 10 % úrokom od 28.2.2009 až do zaplatenia a uhradiť jej trovy konania 715,78 €, všetko do 3 dní
po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení, o. i. uviedol, že vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav veci, konkrétne, čo zistil zo
zmluvy o obstaraní zájazdu (čl.7,45) z 11.12.2008 (ďalej len zmluva), čo uviedla žalobkyňa vo svojej
výpovediakoúčastníčkakonania,svedkyňaE..C.F.vosvojejsvedeckejvýpovedi,čopotvrdili,prehlásili,

resp. tvrdili svedkovia C. G. C. A.. C. R. vo svojej výpovedi, čo je uvedené v programe poznávacích
zájazdov žalovaného za r.2008 a 2009, čo uviedla žalobkyňa v odstúpení od zmluvy, odoslanom
žalovanému27.2.2009,a,žežalovanývšaknesúhlasilstýmtoodstúpenímodzmluvyavrátilčasťkúpnej
ceny až na predžalobnú výzvu. Dospel k záveru, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou [§ 6 zák.č.281/01
Z. z. a § 741a a n. O. z. - jeho znenie (nepresne) citoval]. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa nie
je aktívne legitimovaná na podanie tejto žaloby, vzhľadom na jeho ďalšie prednesy, dospel k záveru, že
namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie, nakoľko je procesne spôsobilá na uplatnenie si tohto

návrhu na súde a, že nedostatok vecnej legitimácie by znamenal, že by nebola nositeľom práva, o ktoré
ide v predmetnom konaní a čo v tomto konaní aj skúmal. Zistil, že predmetom zájazdu bol 4 dňový
poznávací zájazd do Ríma v dňoch 1.-4.3.2009, že - ako vyplýva z katalógu „Poznávacích zájazdov
2009“ - bol zameraný na prehliadku kultúrnych pamiatok Ríma a Vatikánu a tiež aj audienciu u Sv. Otca
a, že túto skutočnosť účastníci nepopreli. Citujúc znenie § 5 zák.č.281/01 Z. z. uzavrel, že v súlade
so smernicou Rady Európskej únie (ďalej len EÚ) č.90/315 EEC sa pojem „objednávateľ“ vymedzuje
v širšom význame než v našom právnom poriadku zaužívaný pojem „spotrebiteľ“, preto mal za to, že

v tomto prípade je objednávateľ zájazdu žalobkyňa, ktorá aj zmluvu podpísala a za zájazd aj zaplatila,
čoho dôkazom je, že časť kúpnej ceny jej bola vrátená, že v tejto zmluve sú síce uvedené osoby, ktorým
malbyťtentozájazddarovaný,alekprevzatiudarunedošloatedasastalazmluvnoustranoupredmetnej
zmluvy a teda jej vznikli práva a povinnosti z tejto zmluvy. Ďalej, citujúc znenie § 741e a § 741h ods.2O. z., urobil záver, že v danom prípade zo strany cestovnej kancelárie - žalovaného došlo k zmene
zmluvy, t.j. zmenil sa program, upustilo sa od audiencie u Sv. Otca a za to mal byť náhradný program
- návšteva Rádia Vatikán, že žalobkyňa neakceptovala túto zmenu, pretože o takýto zájazd by nemala

záujem, výslovne mala záujem o zájazd s audienciou Sv. Otca, teda ide o zmenu podmienky, ktorá mala
vplyv na rozhodnutie objednávateľa zakúpiť zájazd, z tohto dôvodu odstúpila od zmluvy, lebo sa zmenila
jej podstatná podmienka a nakoľko zo strany objednávateľa - žalobkyne došlo platne k odstúpeniu od
zmluvy, lebo so zmenou zmluvy nesúhlasila, vznikol jej nárok na vrátenie zvyšnej časti kúpnej ceny,
ktorá jej, ani napriek výzve, žalovaným nebola vrátená, preto ho zaviazal zaplatiť jej 1 136,43 € a tiež jej

vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 %, t.j. od 28.2.2009, t.j. od nasledujúceho
dňa po odstúpení od zmluvy (§ 517 ods.2 O. z.), z týchto dôvodov žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Konštatoval, že žalobkyňa mala v konaní úspech a preto zaviazal žalovaného uhradiť jej, v súlade s §
142 ods.1 O. s. p., trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho
zast., pri vyčíslení ktorých vychádzal z toho že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a preto základná
sadzba tarifnej odmeny je podľa § 11 ods.1 písm. b) vyhl.č.655/04 Z. z. 1/13 výpočtového základu t.

zn.66,40 €, bez dane z pridanej hodnoty (DPH). V tejto sadzbe priznal náhradu za 1) prevzatie zast.
+ 6,95 € režijný paušál,2) podanie žaloby + 6,21 € režijný paušál,3) písomné vyjadrenie z 29.9.2010
+ 7,21 € režijný paušál,4) účasť na pojednávaní 25.1.,22.2. a 24.5.2011 + 3 x 7,41 € režijný paušál,5)
účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania 12.4.2011 podľa § 14 ods.5 vyhl. - 16,60
€ + 7,41 € režijný paušál a 6) písomné podanie z 8.4.2011 + 7,41 režijný paušál, spolu tarifná odmena

bez DPH je 481,40 € + režijný paušál 58,42 + 20 % DPH, čo je spolu 647,78 €, ako „náklady“ právneho
zast. a trovy spoločne so zaplateným súdnym poplatkom 68 € sú 715,78 €.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a žiadal ho, podľa § 220 O. s. p., zmeniť tak, že
žaloba sa zamieta a žalobkyni sa ukladá povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového a odvolacieho
konania, resp., podľa § 221 ods.1 písm. f),h) O. s. p., ho zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie

konanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny a za nepreskúmateľný pre
jeho nedostatočné odôvodnenie, že jeho vecná nesprávnosť spočíva v tom, že súd sa dostatočným
spôsobom nevysporiadal s jeho argumentmi a dôkazmi v otázke vecnej legitimácie žalobkyne, čo malo
za následok nesprávne právne posúdenie veci a, že v tomto smere aj svoj rozsudok nedostatočne
zdôvodnil, čím sa tento jeho rozsudok stal nepreskúmateľným. K aktívnej legitimácii žalobkyne a k

dôvodom, ktoré súd viedli k záveru, že je aktívne vecne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby
citovalčasťodôvodneniarozsudkuNSSR4Cdo/192/2004(uverejnenéhoakoR46/2008vZSPč.4/2008)
atvrdil,žepreposúdenie,čijeaktívnevecnelegitimovanánapodaniežalobyjerozhodujúcizák.č.281/01
Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a
doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (citoval čo uvádza v § 5), že použitím

logického výkladu právnych noriem toto ust. rozlišuje 3 kategórie objednávateľov, a to alternatívnym
spôsobom, t. zn., že vylučuje, aby objednávateľmi mohli byť súčasne všetky osoby spĺňajúce znaky 2
alebo dokonca všetkých 3 kategórií objednávateľa pod písm. a),b) a c), že účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu na strane objednávateľa môže byť osoba len jednej z týchto kategórií, buď ním bude osoba podľa
písm. a) alebo b) alebo c), ak teda uzavrela zmluvu o obstaraní zájazdu v prospech iných osôb (t.j.

situácia podľa písm. b), tak účastníkom hmotnoprávneho vzťahu na strane objednávateľa nebude ona,
ale budú nimi len osoby, v prospech ktorých zmluvu uzatvorila a je vylúčené, aby popri týchto osobách
bola súčasne účastníkom hmotnoprávneho vzťahu - objednávateľom aj ona z toho titulu, že zmluvu
fakticky uzavrela (podpísala), že na to, aby došlo k uzavretiu zmluvy v prospech tretej osoby O. z. v § 50
ods.2 a 3 vyžaduje, aby osoba v prospech ktorej bola zmluva uzavretá, vyjadrila s ňou súhlas, dovtedy,

kým tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli a to isté platí, ak tretia osoba
súhlas odoprela a, že podľa relevantných doktrinálnych výkladov vedy občianskeho práva, osoba sa
stane z tejto zmluvy oprávnenou okamihom, keď s ňou prejavila súhlas, hoci aj konkludentným činom
(Dôkaz: Svoboda, J.: Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, Eurounion spol.
s r.o.,2005, ISBN 80-88984-64-5,s.120). Na základe uvedeného zotrvával na tom, že osoby, v prospech

ktorých žalobkyňa zájazd objednala, vyjadrili súhlas s takto uzavretou zmluvou konkludentným činom.
Vychádzal pritom z toho, že tieto osoby nikdy neodopreli súhlas so zmluvou, v ktorej bol dohodnutý
doplnkový program zájazdu - audiencia u Sv. Otca, že skutočnosť, že A.. R., C. R. C. C.. G. svojimi
konkludentnými činmi vyjadrili súhlas so zmluvou mu neskôr potvrdili aj v písomnej forme, a to listinou z
27.2.2009, ktorú tieto osoby označili ako „Odstúpenie od Zmluvy o obstaraní zájazdu“ (reprodukoval, čo

v tejto listine doslovne uviedli), že práve touto listinou sa o ich súhlase s uzavretou zmluvou dozvedel aj
on,inakpovedané,vtejtolistinepísomnejednakdeklarovali,žesúhlasilisuzavretouzmluvouvprospech
nich a jednak prejavili vôľu od nej odstúpiť, pretože nesúhlasili s následnou zmenou programu zájazdu,
že túto skutočnosť A.. R. C. C.. G. v predmetnom súdnom konaní, kde boli vypočutí ako svedkovia,nevyvrátili, naopak, potvrdili ju, keď na pojednávaní 22.2.2011 zhodne uviedli, že súhlasili so zájazdom,
ktorý zahŕňal aj audienciu u Sv. Otca, nesúhlasili len so zmenou programu zájazdu, t.j. že namiesto
audiencie u Sv. Otca sa bude konať návšteva Rádia Vatikán (takéto ich výpovede cituje v napadnutom

rozsudku aj súd, a to na str.4 ods.2 - reprodukoval, čo doslovne uvádza), teda sami takýmto spôsobom
potvrdili, že súhlasili so zmluvou, ktorá obsahovala zájazd do Ríma, ktorý obsahoval aj doplnkový
program - audienciu u Sv. Otca a A.. R., C.. R. C. C.. G. sa tak stali účastníkmi hmotnoprávneho
vzťahu - objednávateľmi tohto zájazdu a žalobkyňa, naopak, takéto hmotnoprávne postavenie stratila.
Poukázal na to, že jeho názor, že žalobkyňa v tomto konaní nie je aktívne legitimovaná a že aktívne

legitimovaní na podanie takejto žaloby sú A.. C.. R., C.. R. C. C.. G. potvrdzujú aj oni sami tým, že voči
nemu podali žalobu na Okresný súd Košice I, ktorou si uplatňujú vrátenie časti ceny zájazdu vo výške 1
136,43 € na tom istom skutkovom a právnom základe ako žalobkyňa (konanie sa vedie pod 18C/33/11
a nie je doteraz právoplatne skončené), že skutočnosť, že zmluva bola uzavretá v prospech tretích
osôb deklarovala aj samotná žalobkyňa, jednak pri jej uzavretí, keď za účastníkov zájazdu označila Ing.
R., C.. R. C. C.. G., ako aj neskôr, v listine z 27.2.2009, ktorú označila ako „Odstúpenie od Zmluvy o

obstaraní zájazdu“ (reprodukoval, čo v tomto liste doslovne uviedla). Čo sa týka toho, že súd svoj záver
o aktívnej vecnej legitimácii oprel o ust. smernice Rady EÚ (poznamenal, že je v rozsudku nesprávne
uvedená, pretože ňou je Smernica Rady 90/314/EHS z 13.6.1990 o balíku cestovných, dovolenkových a
výletných služieb uverejnená Ú. v. ES 158,23.6.1990, a nie smernica Rady EÚ č.90/315 EEC), poukázal
na to, že smernica ako sekundárny prameň práva EÚ nemá nikdy vo vzťahu k fyzickým a právnickým

osobám priamy účinok, ten má len vo vzťahu k členským štátom EÚ, ktoré sú povinné v lehote v
nej určenej zosúladiť s ňou svoje vnútroštátne právo, a to vydaním alebo zmenou už existujúcich
vnútroštátnych právnych predpisov, že Slovenská republika uvedenú smernicu implementovala do cit.
zák.č.281/01 Z. z., v ktorom (§ 5) pojem „objednávateľ“ obsahovo definovala totožne, ako je pojem
„spotrebiteľ“ definovaný v čl.2 ods.4 predmetnej smernice, že smernica rovnako ako náš zák. rozoznáva

3alternatívnekategórieobjednávateľovzájazdovavymedzujeichtotožnýmiznakmi,pretosanestotožnil
s názorom súdu, že pojem „spotrebiteľ“ je v smernici vymedzený v širšom význame, ako je vymedzený
v našom právnom poriadku zaužívaný pojem „objednávateľ“. Súčasne poukázal na to, že do právomoci
slovenských súdov nepatrí výklad práva EÚ, jediným orgánom, ktorý je oprávnený poskytovať záväzný
výkladprávnychpredpisovEÚjejejSúdnydvor.Knázorusúdu,žežalobkyňajeobjednávateľomzájazdu

aj preto, že „zmluvu o obstaraní zájazdu podpísala a za zájazd zaplatila, čoho dôkazom je, že časť
kúpnej ceny bola vrátená jej“ uviedol, že je len logické, že ak sa zmluva uzatvára v prospech tretieho, tak
ju podpisuje len osoba, ktorá zmluvu v prospech nich uzatvára, že táto osoba zmluvu v prospech tretieho
uzatvára preto, že tretie osoby buď sami nemôžu platne uzavrieť zmluvu alebo ju síce môžu, ale nie sú z
rôznych dôvodov a príčin prítomné pri uzatváraní takejto zmluvy, pretože v opačnom prípade by ju inak

sami podpísali, že rovnako zaplatenie ceny zájazdu osobou, ktorá uzatvára zmluvu v prospech tretieho
žiadnym spôsobom nevylučuje, aby objednávateľmi boli, napriek tejto skutočnosti, tretie osoby, že § 50
ods.2 O. z., upravujúci zmluvu v prospech tretieho vyžaduje splnenie jedinej podmienky na to, aby boli
z takejto zmluvy zaviazané tretie osoby a nie osoba, ktorá zmluvu uzatvárala, že touto nevyhnutnou
podmienkou je, aby tretie osoby prejavili súhlas s uzavretou zmluvou a splnenie ďalšej inej podmienky už

O.z.nevyžaduje.Nesúhlasilanisnázoromsúduvtom,žedôkazomtoho,žeobjednávateľomzájazdudo
Rímabolalenžalobkyňa,jejehokonanie,priktoromnajejúčetvrátilletiskovépoplatky176,37€,naopak,
bol toho názoru, že táto skutočnosť len potvrdzuje to, že A.. R., C.. R. C. C.. G., ktorí boli objednávateľmi
zájazdu, vrátil časť ceny zájazdu na bankový účet, ktorý sami označili v listine z 27.2.2009, ktorú A..
R., C.. R. C. C.. G. označili ako „Odstúpenie od Zmluvy o obstaraní zájazdu“ (reprodukoval, čo uviedli

v jej predposlednom odseku). Tvrdil ďalej, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v merite veci (toto
odôvodnenie reprodukoval) znamená, že súd považoval za podstatnú podmienku zmluvy výlučne len
samotné vyjadrenie žalobkyne, ktorá uvádzala, že mala záujem len o zájazd do Ríma s audienciou
u Sv. Otca a následne potom z takéhoto jej vyjadrenia vyvodil záver, že platne odstúpila od zmluvy,
keď predtým nedošlo k uzavretiu novej zmluvy podľa § 741g ods.2 O. z. a jemu vznikla povinnosť

podľa § 741h ods.2 O. z. bezodkladne jej vrátiť celú cenu zájazdu. Vytýkal súdu, že - ako vyplýva z cit.
odôvodnenia napadnutého rozsudku - bližšie neodôvodnil, prečo posúdil zmenu doplnkového programu
zájazdu z audiencie u Sv. Otca na návštevu Rádia Vatikán ako porušenie podstatnej podmienky zmluvy,
že pri tomto jeho nedostatočnom odôvodnení sa možno len domnievať, že sa stotožnil so subjektívnymi
pocitmi žalobkyne a svedkov, ktorí boli v priebehu konania na súde vypočutí a, že v tomto smere

nevychádzal z právne relevantných skutočností, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné aj pre jeho
nedostatočné zdôvodnenie. Opakovane považoval za nutné uviesť, že neporušil žiadne povinnosti,
vyplývajúcemuzuzavretejzmluvy,ženeporušilžiadnejejpodmienky,atoanipodstatné,činepodstatné,
že žalobkyňa si pre svojich príbuzných objednala z jeho katalógu „Poznávacích zájazdov 2009“ 4 dňovýletecký zájazd do Ríma a Vatikánu, že tento zájazd bol zameraný predovšetkým na prehliadku kultúrnych
pamiatok Ríma a Vatikánu, že audiencia u Sv. Otca nebola hlavným programom zájazdu, ale len jedna
z množstva jeho iných programových náplní, nemala preto významnejšie postavenie v programe, ako

iná prehliadka alebo iná programová náplň a potvrdzuje to aj rozpis programu tohto zájazdu v jeho
katalógu, ako aj jeho presný program, s ktorým boli jeho objednávatelia oboznámení, že pre audienciu
u Sv. Otca bol v jeho programe vyčlenený čas len v rozsahu niekoľkých hodín jedného dopoludnia
z celkových 4 dní, po ktoré mal trvať, preto jeho ponuka zájazdu aj znela „Letecky do Ríma“ a nie
„Letecky do Ríma s audienciou u Sv. Otca“, že z uvedených skutočností mal vychádzať aj súd pri

posudzovaní, či porušil podstatnú podmienku zmluvy alebo nie, že rozhodujúce je teda to, či zmena
programu bola s ohľadom na dohodnutý obsah uzavretej zmluvy podstatným porušením jeho povinností,
že kritériom na posúdenie musí byť vždy obsah uzavretej zmluvy alebo všeobecne záväzných právnych
predpisovaniesubjektívnepocityžalobkyneasvedkov,žetí,vúmyslezakryťpravýdôvododstúpeniaod
zmluvy,samozrejmeúčelovotvrdia,bezakejkoľvekprávnejaleboskutkovejargumentácie,žepovažovali
audienciu u Sv. Otca za hlavný program zájazdu pred všetkými ostatnými desiatkami súčastí programu

zájazdu, a to napriek tomu, že to z obsahu objednaného zájazdu žiadnym spôsobom nevyplývalo, t.
zn., že si vykladali program zájazdu subjektívne, svojsky, bez ohľadu, čo bolo uvedené o predmetnom
zájazde v jeho katalógu a pri uzatvorení zmluvy o obstaraní zájazdu, že súčasťou zmluvy o obstaraní
zájazdu sú vždy jeho všeobecné zmluvné podmienky, v ktorých sa v čl. VI. 5 sám zaviazal klientom
zabezpečiť náhradný program, ak dôjde k náhlym zmenám v dohodnutom programe z objektívnych

dôvodov, ktoré nemala možnosť jeho cestovná kancelária ovplyvniť a tak to bolo aj v tomto prípade, keď
obratomzabezpečilnáhradnýprograma,žeto,žeišlootakútonáhluzmenuvprogramebližšiezdôvodnil
už v písomne podanom odpore proti platobnému rozkazu z 23.4.2010, ako aj vo svojom písomnom
vyjadrení z 18.5.2011, pričom sa týchto vyjadrení v tejto otázke naďalej pridržiava. S poukazom na to,
že žalobkyňa nie je v predmetnom konaní aktívne legitimovaná a tiež vzhľadom k tomu, že žiadnym

spôsobom neporušil zmluvu, ktorú s ním uzavrela 11.12.2008 v prospech tretích osôb, považoval žalobu
za nedôvodnú a tvrdil, že napadnutý rozsudok je preto vecne nesprávny. K trovám právneho zast.,
ktoré súd priznal žalobkyni a špecifikoval ich podľa vyhl.č.655/04 Z. z. na str.6 napadnutého rozsudku,
namietal, že vyhotovenie písomného podania zást. žalobkyne z 8.4.2011 nie je podaním vo veci samej
podľa § 14 ods.1 písm. b) cit. vyhl., a preto žalobkyni za tento úkon právnej služby žiadna náhrada trov

konania nepatrí, že obdobne jej nepatrí ani žiadna náhrada trov konania za písomné vyjadrenie jej zást.
z 29.9.2010, ktorého obsah vôbec nepozná, pretože mu ho súd, resp. zást. žalobkyne doteraz nedoručil,
že súd nesprávne určil aj výšku odmeny za 1 úkon právnej služby, že bol povinný postupovať v súlade
s § 10 ods.1 a § 18 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, že podľa cit. ust. základná sadzba tarifnej odmeny za 1

úkon právnej služby nie je 66,40 €, ako ju priznal súd, ale len 61,41 €. Trovy prvostupňového konania
žiadal priznať vo výške 422,16 € a poukázal na to, že ich súdu podrobne vyčíslil v podaní z 19.5.2011
a trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho zast., vyčíslil v celkovej výške 82,58 €
[vypracovanie odvolania 61,41 € + paušál 7,41 €, t.j. 68,82 € + 13,76 € (DPH 20 %)]. Vo fotokópii pripojil
podanie z 19.5.2011, adresované súdu.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že na str.3 odvolania uvádza žalovaný ako
dôkaz knižnú publikáciu Svoboda, J.: Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie,
Eurounion spol. s r.o.,2005, ISBN 80-8894-64-5,s.120 a tvrdila, že nielen podľa názorov právnej vedy,
ale a to predovšetkým z právnej povahy zmluvy v prospech tretej osoby vyplýva, že tretia osoba sa stane
oprávnenou, až okamihom, keď s ňou prejavila súhlas, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania:

1) vedela o prianí A.. R., C.. R. C. C.. G. zúčastniť sa audiencie u Sv. Otca, inými slovami stretnúť sa
s hlavou rímskokatolíckej cirkvi,2) žalovaný ponúkal zájazd s audienciou u Sv. Otca, t.j. s audienciou
u vrcholného predstaviteľa rímskokatolíckej cirkvi,3) výslovne si vymienila, že zájazd bude obsahovať
takúto audienciu, o čom svedčí text uvedený v zmluve a to potvrdil priamo na pojednávaní aj konateľ
žalovaného,4) tento zájazd mienila darovať A.. R., C.. R. C. C.. G. a 5) keď zistila zmenu programu,

ktorá bola interpretovaná ako dôsledok náhlej zmeny programu, oznámila to A.. R., C.. R. C. C.. G.
s tým, že im pôvodne chcela darovať zájazd s audienciou u Sv. Otca, ale program by bol iný, a to
návšteva vatikánskeho rádia, A.. R., C.. R. C. C.. G. takýto dar odmietli prijať, teda k prijatiu daru ani
len nedošlo. Uviedla, že pokiaľ bolo preukázané, že obsahovo je tento zájazd odlišný od toho, ktorý mal
byť realizovaný podľa zmluvy, a že tretie osoby tento zájazd so zmeneným programom, t.j. exkurziou

do vatikánskeho rádia absolvovať nechceli a dar ani neprijali, je nepochybné, že nemôžu byť tieto tretie
osobyviazanétakoutozmluvouajebezpredmetné,čizdôvoduobozretnostiniečozaslalialebonezaslali
žalovanému, pokiaľ ona samotná riadne odstúpila od zmluvy, rovnako je bezpredmetné, či z dôvodu
obozretnosti bola podaná ešte jedna žaloba a súčasne bol súd v konaní o tejto druhej, neskôr podanejžalobe, požiadaný o prerušenie tohto neskôr začatého konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod 11C/85/2010, pričom na toto prebiehajúce konanie
bol súd výslovne upozornený. Zároveň upozornila odvolací súd na názor žalovaného (str.7 zápisnice z

pojednávania z 22.2.2011), či na viazanosť zmluvou stačí púhe uvedenie mena a priezviska do zmluvy.
Zotrvávala na svojom postoji, že určujúce je, či tretie osoby prejavili vôľu byť účastníkmi takejto zmluvy,
že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že takúto vôľu tieto tretie osoby nemali, že zmluva v prospech
tretej osoby totiž sa v takomto prípade skladá do istej miery aj z prvkov typických pre darovaciu zmluvu,
pričom tretie osoby nikdy neprejavili vôľu prijať také plnenie, t.j. zúčastniť sa zájazdu bez audiencie u Sv.

Otca, že toho si bola vedomá aj ona, a preto si vymienila to, že pôjde o zájazd s audienciou u Sv. Otca,
že kúpila tento zájazd u žalovaného len z dôvodu, že ponúkal takýto program a keby nebol ponúkal
takýto program, nikdy by s ním nevstúpila do takéhoto právneho vzťahu. Prípadnú argumentáciu, čo
v prípade ak sa program Sv. Otca náhle zmení, označila v tomto prípade za bezpredmetnú, pretože
program Sv. Otca sa vôbec nezmenil, práve naopak bol stabilný a predvídateľný, pretože Sv. Otec,
ako už uviedla, audienciu v danom termíne neposkytoval a je bezpredmetné, či žalovaný o nemožnosti

audiencie vedel alebo nevedel, že aj keď je prekvapená postojom žalovaného, predsa bonae fidei
predpokladá, že išlo o jeho nevedomosť, nakoľko ale takýto program ponúkal a nemožnosť audiencie
bolo zistiteľná veľmi jednoducho, využitím internetu a kalendára, príp. telefonicky, nejedná sa o žiadne
„nuansy“, ktoré by mali ovládať „cirkevné organizácie“, ale jedná sa o bežnú dostupnú informáciu, ktorú
by nepochybne - podľa jej názoru - mali ovládať cestovné kancelárie, informujúce záujemcov o tom, že

ponúkajú zájazd s audienciou u Sv. Otca. Upozornila súd, že žalovaný svojou argumentáciou v podstate
odvádza pozornosť od toho, čo vlastne ponúkal ako obsah zájazdu, že nie je ťažké vyvodiť, kvôli čomu
by si bežný spotrebiteľ zakúpil takýto zájazd, že prejavila zvýšenú obozretnosť v tom, že si výslovne
vymienila, že predmetný zájazd bude obsahovať audienciu u Sv. Otca, t.j. u vrcholného predstaviteľa
rímskokatolíckej cirkvi, že je na mieste pripomenúť, že o takýto typ zájazdov majú záujem predovšetkým

osoby, u ktorých takáto audiencia má istý význam aj z dôvodov ich vierovyznania, preto je pochopiteľné,
že ak obsahom zájazdu mala byť v skutočnosti exkurzia do vatikánskeho rádia, tak takáto exkurzia by
nebola vhodnou alternatívou oproti stretnutiu s hlavou rímskokatolíckej cirkvi. Považovala tiež za vhodné
pripomenúť, že zmenu programu odôvodnil žalovaný náhlou zmenou programu, nejednalo sa však o
žiadnu zmenu programu a postačoval jediný telefonát do Rímskej kúrie, na zistenie, že v termíne, ktorý

uvádzal sa audiencie u Sv. Otca nielenže nekonajú, ale sa ani nekonali a nebudú konať, že Rímska kúria
v zastúpení svojim prefektom Jamesom M. Harveyom potvrdila, že je vylúčené, aby sa v týždni po tzv.
Popolcovej strede konala audiencia, pretože v tom čase vykonáva Sv. Otec tzv. duchovné cvičenia a to,
že sa audiencia konať nemohla sa dalo, o. i. zistiť aj na webovskej stránke Rímskej kúrie. Do pozornosti
odvolacieho súdu dala prednesy konateľa žalovaného, ktorý na jej otázku, či má vedomosť o tom, že v

tom čase sa ani audiencia konať nemohla, uviedol: „Teraz už mám o tom vedomosť.“ a na otázku, prečo
teraz áno, uviedol Ing. Cmorej: „Nie sme cirkevná organizácia, teda nemáme povinnosť ovládať všetky
„nuansy“,všetkypravidlá,ktoréplatiaprepápežskúkúriu“.azdôraznila,žežalovanácestovnákancelária
ponúkala zájazd s audienciou u Sv. Otca a to s audienciou v termíne, kedy sa audiencia nekoná, pretože
v týždni po tzv. Popolcovej strede, Sv. Otec audiencie neposkytuje. Poukázala ďalej na to, že z odvolania

vyplýva, že žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu, že návšteva Rádia Vatikán namiesto audiencie
u Sv. Otca je porušením podstatnej podmienky zmluvy a tvrdila, že za okolností, že si vymienila takúto
podmienku (audienciu u Sv. Otca) to podstatnou zmenou je, že žalovaný prezentoval tento zájazd ako
zájazd s audienciou u Sv. Otca, že nejednalo sa o žiadnu náhlu zmenu programu, práve naopak, jednalo
sa o NEMOŽNÝ PROGRAM a to, že si vymienila uvedenie textu „s audienciou u Sv. Otca“ je zrejmé

zo zmluvy a konateľ žalovaného to na pojednávaní aj výslovne potvrdil. Zdôraznila, že žalovaný, ktorý
je cestovnou kanceláriou, t.j. profesionálom v tejto oblasti, a ktorý doslovne uviedol „Nie sme cirkevná
organizácia, teda nemáme povinnosť ovládať všetky „nuansy“, všetky pravidlá, ktoré platia pre pápežskú
kúriu“,naplánovalzájazdnatermín,kedySv.Otecaudiencieneposkytuje,totižponúkalnemožnéplnenie
a nechala na zamyslenie súdu, aký by bol asi záujem o zájazd s exkurziou do Vatikánskeho rádia.

Napokon uviedla, že žalovaný podal pomerne rozsiahle odvolanie, tvrdenia v ňom uvedené sa však
nezakladajú na pravde (napr. náhla zmena programu) a prezentovaná argumentácia nemá zrejmú oporu
ani v právnych predpisoch a ani v rozhodovacej činnosti súdov a, že bol pritom v celom doterajšom
súdnom konaní zast. advokátom, svoju obranu mohol komplexne rozvinúť na pojednávaniach, ktorých
sa jeho zást. nezúčastňoval a ktorého neúčasť žiadal jeho konateľ ospravedlniť a súčasne súhlasil

s pojednávaním bez prítomnosti advokáta. V súlade s uvedeným textom v tomto vyjadrení žiadala
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť jej zást., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým jej bola náhrada trov
odvolacieho konania priznaná.Opravným uznesením zo 16.11.2011 súd opravil v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku zrejmé
nesprávnosti a chyby v písaní tak, že v úvodnej časti riadku 4 správne znie: - PAXTRAVEL, s.r.o.,
Pečnianska 23, vo výroku, riadku 1 správne znie: - sumu 1 136,43 € s 10 % úrokom zo sumy 1 136,43

€ od 28.2.2009, riadku 4, 5 správne znie: - v sume 715,78 € do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku
advokátovi E.. Š. F., PhD., Hlavná 6, 040 01 Košice.
Opravným uznesením z 21.3.2012 súd opravil v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku (v znení
opravného uznesenia zo 16.11.2011) zrejmé nesprávnosti a chyby v písaní tak, že výrok správne znie:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1 136,43 € s úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 1

136,43 € od 28.2.2009 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný
uhradiť žalobkyni trovy konania 715,78 €, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, advokátovi JUDr.
Š. F., PhD., Park Angelinum 4, 040 01 Košice.“
Odvolacísúd,poprejednaníodvolaniavrozsahuvyplývajúcomz§212ods.1,3O.s.p.,rozsudokpotvrdil
podľa § 219 ods.1,2 O. s. p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním

v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody napadnutého rozsudku sú správne.
Podľa § 221 ods.1 písm. f),h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, resp. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd

(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho

možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane

rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Napadnutý rozsudok v podstate zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám
súdnej praxe, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f)

O. s. p.] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis (použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho
správne priradenie k zistenému skutkovému stavu), ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že osoby, v prospech ktorých
žalobkyňa zájazd objednala, vyjadrili súhlas konkludentným činom iba so zmluvou, v ktorej bola
dohodnutá audiencia u Sv. Otca. Pri zmene podmienok zmluvy o obstaraní zájazdu je rozhodujúce,

kedy sa cestovná kancelária (v tomto prípade žalovaný) objektívne mohla dozvedieť o niektorých
skutočnostiach, resp. okolnostiach, majúcich za následok, že nie je schopná klientovi zabezpečiť
niektorú zo služieb, ktorú prezentovala (ponúkala) a ktorú sa v zmluve zaviazala poskytnúť, pričom nie
je rozhodujúce, že v dôsledku zmeny podmienok sa nemení, napr. cena zájazdu, lebo klient nemusí mať
záujem zúčastniť sa zájazdu za zmenených podmienok, ak sa zmenila pre neho taká zásadná vec, že v

dôsledkunejmuzájazdnevyhovuje.Nemôžebyťsporotom,žepreosoby,vprospechktorýchžalobkyňa
zájazd objednala, bola zásadnou vecou audiencia u Sv. Otca (skutočnosť, že v programe zájazdu bol
pre ňu vyčlenený čas len v rozsahu niekoľkých hodín jedného dopoludnia z celkových 4 dní, po ktoré
mal zájazd trvať nemá preto žiaden právny význam) a preto ak sa dozvedeli o tom, že sa neuskutoční, je
len prirodzené a pochopiteľné, že o zájazd už nemali záujem, lebo náhradný program - návšteva Rádia
Vatikán - pre nich nič neznamenal. Služby, ktoré sa žalovaný v zmluve zaviazal poskytnúť majú - ako

sa to konštatuje aj v SMERNICI RADY z 13.6.1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných
služieb (90/314/EEC); L 158/59-64 Úradný vestník Európskych spoločenstiev 23.6.1990 - špeciálnu
povahu, preto ak by bol postupoval s profesionalitou, akú si poskytovanie takých služieb vyžaduje, bol
by už v čase podpisu zmluvy vedel o tom, že ponúkanú službu - audienciu u Sv. Otca - nemôže, v čase
keď sa mal zájazd uskutočniť, poskytnúť, lebo potrebné informácie si mohol zadovážiť spôsobom, na

ktorý žalobkyňa poukázala. Nesprávne uvedenie smernice nemá nijaký právny význam, lebo Smernica
Rady 90/314/EHS z 13.6.1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158,
23.6.1990) - ako na to poukazuje aj žalovaný - bola implementovaná do cit. zák.č.281/01 Z. z.
Nebolivšakpodmienkyaniprepotvrdenierozsudku(§219)aniprejehozmenu(§200),pokiaľideovýrok
o trovách konania, lebo nezodpovedá uvedeným požiadavkám, vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a

zásadámsúdnejpraxe,ajenepreskúmateľný,pretobolrozsudokvuvedenomvýrokuzrušenýavecbola
vrozsahuzrušeniavrátenásúdunaďalšiekonanie,keďžeakjerozhodnutiesúdunepreskúmateľné,lebo
neobsahuje žiadne dôvody, príp. obsahuje iba nedostatočné dôvody prichádza do úvahy len zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Predovšetkým súd neuviedol všetky ust. vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, z ktorých bolo potrebné pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vychádzať (týka sa to dane z pridanej hodnoty a náhrady výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné), ani ust. osobitných predpisov, podľa ktorých priznal

daň z pridanej hodnoty. Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, žeby bol skúmal, či
trovy uplatnené v súvislosti s podaniami žalobkyne z 22.9.2010 (č.l.80-81) a z 8.4.2011 (č.l.123-124) boli
potrebné na účelné uplatňovanie práva žalobkyne.
Povinnosťou súdu bude preto opätovne o náhrade trov rozhodnúť a uznesenie odôvodniť tak, aby bolo
preskúmateľné, pričom vezme do úvahy, že vyhl.č.232/10 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1.6.2010) do § 11 doplnila
nový ods.2, podľa ktorého, ak bol klient v spore zo spotrebiteľskej zmluvy úspešný čo len čiastočne,
nepoužije sa § 11 ods.1 písm. b) vyhl. a v uvedenom prípade patrí advokátovi tarifná odmena podľa §
10 vyhl., t.j. podľa všeobecného výpočtu odmeny.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3
O. s. p.).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.