Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813205620
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813205620.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: S. Z., bytom D. F., T.. A. č. XX, t. č. bytom R. - R.,
A. C. XXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Chlapík s. r. o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 167/13, IČO: 47 232 072, proti povinnému: A. Z., bytom
D. F., T.. A. č. XX, štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený M.. R. C., advokátkou so sídlom
A., G. S. X/A, o vymoženie výživného, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza

zo dňa 22. októbra 2015, č. k. 9Er/1134/2013 - 318, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, v ktorej súd rozhodol, že
exekúcia sa ďalej bude viesť v časti o vymoženie bežného výživného vo výške 310 Eur, ktorý nedoplatok
vznikol za obdobie od 01.07.2013 do 28.02.2014 a trov exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu pre bežné výživné za obdobie od

01.05.2013 do budúcna, s výnimkou bežného výživného vo výške 310 Eur, ktorý nedoplatok vznikol za
obdobie od 01.07.2013 až 28.02.2014. Rozhodol, že exekúcia sa bude naďalej viesť pre vymoženie
tohto nedoplatku vo výške 310 Eur a trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57
ods. 1, ods. 2, § 58 a § 80 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekúcia
sa viedla na zameškané výživné za obdobie od 01.03.2013 do 30.04.2013 v sume 300 Eur a ďalej
pre bežné výživné od 01.05.2013 v sume 150 Eur. Pokiaľ ide o zameškané výživné, uznesením č. k.

9Er/1134/2013-37 zo dňa 23.10.2013 súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii pre zameškané
výživné za obdobie od 01.03.2013 do 30.04.2013 vo výške 300 Eur, keď z preukázaných fotokópií
výpisov z platieb povinného aj prostredníctvom banky mal za preukázané, že povinný poukázal na
výživnom dňa 11.01.2013 sumu 150 Eur, dňa 14.02.2013 sumu 150 Eur a dňa 27.03.2013 sumu 150
Eur. Vo výroku I. uznesenia č. k. 9Er1134/2013-168 preto exekúciu v tejto časti zastavil, ako dôsledok
rozhodnutia o vyhovení námietkam. Poukázal na skutočnosť, že podľa rozsudku č. k. 15C/16/2011-108

zo dňa 18.04.2011 bol povinný zaviazaný k plateniu výživného z titulu príspevku na výživu rozvedeného
manžela mesačne sumou 150 Eur vždy vopred do 10-teho dňa v mesiaci. Z predložených výpisov o
platbách vyplýva, že povinný zaplatil dňa 30.04.2013 sumu 150 Eur za máj, dňa 16.05.2013 sumu 150
Eur za jún, dňa 28.06.2013 sumu 150 Eur za júl, dňa 08.08.2013 sumu 150 Eur za september, dňa
10.09.2013 sumu 150 Eur za október, dňa 10.10.2013 sumu 150 Eur za november, dňa 11.11.2013
sumu 30 Eur za december, dňa 10.12.2013 sumu 30 Eur za január 2014, 10.01.2014 sumu 30 Eur za

február, dňa 10.02.2014 sumu 350 Eur za marec, dňa 10.03.2014 sumu 150 Eur za apríl, dňa 09.04.2014
sumu 150 Eur za máj, dňa 10.05.2014 sumu 150 Eur za jún, dňa 09.06.2014 sumu 150 Eur za júl a dňa
03.07.2014 sumu 150 Eur za august. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že nedoplatok povinného v predmetnej exekúcii predstavuje sumu 310 Eur. Z toho 150 Eur výživné za
mesiac august 2013, ktoré malo byť uhradené do dňa 10.07.2013 a 160 Eur nedoplatky, ktoré vznikli
povinnému za obdobie, kedy podľa nariadeného predbežného opatrenia platil povinný 3x bežné výživné

v zníženej sume 30 Eur mesačne (platby v období november 2013 až január 2014). Toto predbežné
opatrenie však bolo uznesením sp. zn. 10Co/61/2013 zo dňa 13.01.2014 zrušené a výška výživnéhozostala naďalej v pôvodnej výške 150 Eur. V mesiaci február 2014 uhradil síce povinný sumu 800 Eur,
aleztejtosumybolo450Eurpoukázanýchnavýživnénadeti,350Eurvýživnépreoprávnenú,rozdelené
na bežné výživné 150 Eur a 200 Eur na zameškané výživné, ktoré sa použili na úhradu nedoplatku

vzniknutého zo znížených platieb za spomenuté mesiace, kedy platil povinný výživné v nižšej sume.
Úhradou nedoplatku 200 Eur sa však nepokryla celú výška nedoplatku, ktorá predstavovala sumu 360
Eur(úhradypovinného3x30Eur=90Eur,malzaplatiť3x150Eur=450Eur,450Eurmínus90Eur=360
Eur - 200 Eur = 160 Eur). K spornej sume 600 Eur, ktorú povinný poukázal oprávnenej dňa 23.07.2013
bez bližšej špecifikácie, aká suma je na úhradu výživného pre maloleté deti a aká na výživu oprávnenej,

povinný na pojednávaní dňa 06.08.2015 uviedol, že podľa jeho výpočtov, keď posielal sumu 600 Eur, mal
už preplatok na výživu oprávnenej v sume 150 Eur, ktorý ale nevie presne uviesť, k akému dátumu tento
preplatok vznikol a s oprávnenou sa vôbec nebavil o tom, ako by mala byť suma rozdelená na jednotlivé
druhy výživného. Súd prvého stupňa si opakovane vyžiadal stanovisko súdneho exekútora a čestné
prehlásenie pracovníčky exekútorského úradu k údajnému telefonátu, že suma 600 Eur má byť použitá
len na úhradu výživného pre maloleté deti. Súdny exekútor sa vyjadril podaním zo dňa 04.09.2015,

že povinný dňa 29.07.2013 telefonicky oznámil, že úhrada vo výške 600 Eur z 22.07.2013 sa týka
výživného na maloleté deti, ktoré je vymáhané v EX 161/13. O uvedenej skutočnosti bol dňa 29.07.2013
N. pracovníčkou exekútorského úradu následne spísaný úradný záznam. Spolu s fotokópiou uvedeného
záznamu doručil súdny exekútor aj čestné prehlásenie N. pracovníčky exekútorského úradu, že povinný
telefonicky oznámil horeuvedenú skutočnosť dňa 29.07.2013. Na základe uvedeného vznikol potom

nedoplatok na manželskom výživnom vo výške 150,- Eur za august 2013. Súd prvého stupňa si vyžiadal
aj stanovisko súdneho exekútora a výpis platieb aj na výživné na deti, ktoré sa vedie pod exekúciou č. EX
160/2013. Pokiaľ oprávnená na pojednávaní dňa 06.08.2015 tvrdila, že nedoplatok na výživnom je až
460 Eur z titulu manželského výživného, keď podľa nej povinný neuhrádzal od začiatku výživné mesačne
dopredu ako určil exekučný titul, ale až v tom-ktorom mesiaci, teda vždy zostával s jednou platbou

výživného pozadu, súd prvého stupňa uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnená podala dňa
18.03.2013 na vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 01.03.2013 do 30.04.2013 vo výške
300 Eur a ďalej pre bežné výživné od 01.05.2013. V časti zameškaného výživného súd vyhovel podaným
námietkam povinného, keď z doložených platieb mal za preukázané, že povinný za mesiac marec 2013
uhradil sumu 150 Eur dňa 14.02.2013, teda do podania návrhu a za mesiac apríl 2013 zaplatil 150

Eur dňa 27.03.2013, teda po podaní návrhu, ale ešte pred vydaním, resp. doručením upovedomenia
o exekúcií. Dôsledkom vyhovenia námietkam bolo zastavenie exekúcie pre zameškané výživné, čo sa
stalo vo výroku I. uznesenia č. k. 9Er/1134/2013-37, ktoré v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa
12.08.2014, a preto sa súd prvého stupňa tvrdením oprávnenej o konštantne meškajúcom výživnom
vo výške 150 Eur už nezaoberal. Poukázal na skutočnosť, že oprávnená má vždy možnosť, pokiaľ

tvrdí, že na manželskom výživnom jej smerom do minulosti, teda do obdobia, ktoré nie je predmetom
tejto exekúcie, vznikol nejaký nedoplatok, uplatniť si tento nárok novým návrhom na začatie exekúcie.
Súd prvého stupňa ďalej sledoval, ako si povinný plní vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej po vydaní
uznesenia č. k. 9Er/1134/2013-168 zo dňa 10.07.2014. Z doložených dokladov - výpisov z účtu zistil,
že povinný uhradil na výživnom pre oprávnenú dňa 10.08.2014 sumu 150 Eur, dňa 10.09.2014 sumu

150 Eur, dňa 10.10.2014 sumu 150 Eur, dňa 10.11.2014 sumu 150 Eur, dňa 10.12.2014 sumu 150
Eur, dňa 09.01.2015 sumu 150 Eur, dňa 09.02.2015 sumu 150 Eur, dňa 10.03.2015 sumu 150 Eur,
dňa 10.04.2015 sumu 150 Eur, dňa 10.05.2015 sumu 150 Eur dňa 10.06.2015 sumu 150 Eur, dňa
10.07.2015 sumu 150 Eur, dňa 10.08.2015 sumu 150 Eur a dňa 10.09.2015 sumu 150 Eur. Povinný
teda platil výživné pravidelne a v termíne podľa exekučného titulu. Na základe uvedeného, aj v kontexte

vyjadrenia krajského súdu, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že povinný má vyživovaciu povinnosť aj
k maloletým deťom, ktorej plnenie má prednosť pred inými povinnosťami povinného, súd prvého stupňa
exekúciu zastavil pre bežné výživné s výnimkou spornej úhrady bežného výživného vo výške 310 Eur,
ktorej úhradu nemá súd z predložených dokladov a ostatných dôkazov za preukázanú. Exekúcia sa
bude preto viesť pre vymoženie tejto sumy a rovnako tak aj pre vymoženie trov exekúcie, ktoré doposiaľ

neboli uhradené, a to ani čiastočne.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý
zastával názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď nesprávne posúdil platbu zo dňa 22.07.2013 vo výške 600 Eur a túto považoval za

spornú a z predložených dôkazov nemal úhradu bežného výživného vo výške 310 Eur za preukázanú.
Povinný namietal teda tú časť rozhodnutia, ktorou súd prvého stupňa vyslovil, že exekúcia sa bude
naďalej viesť pre vymoženie tohto nedoplatku vo výške 310 Eur a trov exekúcie. Zastával názor, že nie
je pravdivé tvrdenie oprávnenej, že za mesiac júl 2013 bola platba vo výške 600 Eur, po jeho dohodes exekútorom a na základe jeho vyjadrenia pred pracovníčkou exekútorského úradu Bc. Neslušanovou
ako tá uvádza vo svojom vyjadrení a čestnom prehlásení, započítaná na dlžné výživné na maloleté
deti. Uviedol, že súdnemu exekútorovi ani jeho pracovníčke takéto vyjadrenie nikdy nepodal, navyše

na takýto prejav by nemal žiaden dôvod, pretože na maloleté deti posiela pravidelne mesačne sumu
300 Eur. Podľa odvolania povinného zo sumy 600 Eur, ktorú povinný poslal dňa 22.07.2013, bola teda
na výživné pre maloleté deti určená suma 300 Eur za mesiac august 2013, suma 150 Eur bola určená
na výživu rozvedeného manžela a suma 150 Eur, ktorú poslal navyše len na základe výzvy súdneho
exekútora, keď vtedy nemohol zrátať všetky predchádzajúce sumy, bola táto platba určená na výživu na

maloleté deti na mesiac september 2013, keďže vo veci výživného nemal povinný žiadne nedoplatky.
Dňa 08.08.2013 povinný doplatil výživné na maloleté deti za mesiac september sumou 150 Eur, čím
podľa jeho názoru svoju povinnosť platby výživného na maloleté deti za mesiac september 2013 splnil
riadne a včas. Ďalej uviedol, že dňa 10.02.2014, kedy na účet oprávnenej odoslal sumu 800 Eur sa
všetky preplatky z predchádzajúcich období vyrovnali a zároveň doplatil na jej výživu sumu 360 Eur
po zmene rozhodnutia súdu. K svojim tvrdeniam predložil čestné prehlásenia otca, brata a priateľky.

Poukázal na všetky predložené doklady o plnení výživného zložením sumy na bankový účet oprávnenej
a opätovne podrobne rozpísal poskytnuté platby. Nestotožnil sa zároveň so zistením súdu, že exekučné
trovy nesplnil ani čiastočne. Uviedol, že súdnemu exekútorovi dňa 25.07.2013 priamym vkladom odoslal
na jeho účet sumu 176,12 Eur. Namietal, že napriek tomu, že si určené výživné riadne plní, do dnešného
dňa má zadržaný vodičský preukaz. Navrhol, aby odvolací súd exekúciu zastavil.

Písomné podanie oprávnenej zo dňa 18.12.2015, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa
23.12.2015, odvolací súd posúdil podľa jeho obsahu a s poukazom na skutočnosť, že toto podanie
bolo podané vo viac ako mesačnom časovom odstupe od uplynutia zákonnej lehoty na podanie
odvolania (táto lehota oprávnenej uplynula dňa 12.11.2015), ako vyjadrenie oprávnenej k podanému

odvolaniupovinného,čomukorešpondovaloajsamotnéoznačeniedanéhopodania.Oprávnenáuviedla,
že povinný si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil riadne a včas. Platby nikdy riadne
nešpecifikoval, priraďoval a spájal platby rodinných prídavkov, výživného na exmanželku a výživného
na maloleté deti. Poukázala na skutočnosť, že povinný uhrádzal jednotlivé úhrady spoločne a bez
poznámky, oprávnená ich preto považovala za platby k výživnému na maloleté deti, ktoré majú prednosť

a následne zvyšok platby na výživné pre manželku. Pokiaľ povinný uhradil sumu 450 Eur, predpokladala,
že suma 150 Eur je určená na exmanželku a 300 Eur výživné na deti. Pokiaľ však prišla iná suma bez
bližšej špecifikácie a nie do 10. dňa v mesiaci, mohla predpokladať, že povinný spláca ešte hnuteľné
veci, ktoré využíva v spoločnom rodinnom dome aj s priateľkou (k vyporiadaniu BSM nedošlo - konanie
trvá) a boli zakúpené ňou alebo chcel deťom poslať niečo navyše. Súdny exekútor zároveň priraďoval

platby, ktoré neboli špecifikované s ohľadom na skutočnosť, že výživné na maloleté deti má prednosť.
Malazato,žetvrdeniapovinnéhoohľadomúhradysumy600Eurdňa22.07.2013niesúničímpodložené
a čestné prehlásenia považovala za zavádzajúce, tendenčné, s úmyslom uškodiť oprávnenej. Uviedla,
že povinný podáva v exekúcii neustále podania z dôvodu, aby sa vyhol plateniu trov exekúcie a trov
súdneho exekútora. Zastávala názor, že súd exekúciu za obdobie od 01.05.2013 do budúcna zastavil

v rozpore s Exekučným poriadkom. V danom prípade nie je splnená základná podmienka, že exekúcia
sa vedie len na bežné výživné, pretože povinný do dnešného dňa neuhradil zameškané výživné, trovy
exekúcie oprávnenej a trovy exekúcie súdneho exekútora. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil a návrh povinného na zastavenie zamietol s tým, že oprávnenej prizná trovy
konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, na poklade podaného odvolania, vec preskúmal podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru,žeuzneseniesúduprvéhostupňajepotrebnévnapadnutejčastivýroku,vktorejsúdrozhodol,že
exekúcia sa bude ďalej viesť v časti o vymoženie bežného výživného vo výške 310 Eur, ktorý nedoplatok

vznikol za obdobie od 01.07.2013 do 28.02.2014 a trov exekúcie, ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnená návrhom na vykonanie exekúcie spísaným
na exekútorskom úrade Mgr. Bernarda Janíka dňa 18.03.2013, ktorý bol opravený podaním zo dňa

02.05.2013, domáhala vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného výživného za
obdobieod01.03.2013do30.04.2013vsume300Eurabežnéhovýživnéhood01.05.2013dobudúcnav
sume150Eurmesačne,atotitulompríspevkunavýživurozvedenéhomanželanapodkladeexekučného
titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 15C/16/2011 - 108 zo dňa 18. apríla 2011,ktorý v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/119/2011 - 127 zo dňa
12. júla 2011, nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2011 a vykonateľnosť dňa 11.08.2011. Predmetným
rozhodnutím súdu bol odporca (povinný v tomto exekučnom konaní) okrem iného zaviazaný k povinnosti

prispievať na výživu navrhovateľky (oprávnenej v tomto exekučnom konaní) z titulu príspevku na výživu
rozvedeného manžela mesačne sumou 150 Eur a to počnúc dňom 01.02.2011, ktoré výživné je povinný
platiť mesačne vždy vopred, najneskôr do 10-teho dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom za dobu od
01.02.2011 do 30.04.2011 v sume 450 Eur súd povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 50
Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Súd prvého stupňa dňa 23.05.2013 na podklade podaného návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti
o udelenie poverenie udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Berdovi Janíkovi poverenie na vykonanie
exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného výživného na rozvedenú manželku za
obdobie od 01.03.2013 do 30.04.2013 vo výške 300 Eur a od 01.05.2013 bežné mesačné výživné podľa
vykonateľného exekučného titulu naďalej, súdom stanoveného preddavku na odmenu, DPH a náhradu

hotových výdavkov vo výške 49,79 Eur.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 9Er/1134/2013 - 37 zo dňa 23. októbra 2013 vyhovel námietkam
povinného proti exekúcii pre zameškané výživné za obdobie od 01.03.2013 do 30.04.2013 vo výške 300
Eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2014 v spojení s opravným uznesením č. k.

9Er/1134/2013 - 132 zo dňa 21. januára 2014.

Na návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.12.2013, súd prvého stupňa uznesením č. k.
9Er/1134/2013 - 168 zo dňa 10. júla 2014 vo výroku I. exekúciu v časti zameškaného výživného za
obdobie od 01.03.2013 do 30.04.2013 zastavil a vo výroku II. návrh povinného na zastavenie exekúcie

pre bežné výživné od 01.05.2013 naďalej zamietol.

Na odvolanie povinného, Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 8CoE/402/2014- 232 zo dňa 9. apríla
2015 uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 9Er/1134/2013 - 168 zo dňa 10. júla 2014 v napadnutej časti vo
výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo výroku I. uznesenie súdu prvého

stupňa č. k. 9Er/1134/2013 - 168 zo dňa 10. júla 2014 odvolaním napadnuté nebolo, preto v tomto výroku
nadobudlo uznesenie právoplatnosť.

Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 9Er/1134/2013 - 318 zo dňa 22. októbra
2015 zastavil exekúciu pre bežné výživné za obdobie od 01.05.2013 do budúcna, s výnimkou bežného

výživného vo výške 310 Eur, ktorý nedoplatok vznikol za obdobie od 01.07.2013 až 28.02.2014.
Rozhodol, že exekúcia sa bude naďalej viesť pre vymoženie tohto nedoplatku vo výške 310 Eur a trov
exekúcie.

Predmetom prieskumu v odvolacom konaní na podklade riadne a včas podaného odvolania povinným je

napadnutá časť výroku uznesenia súdu prvého stupňa, v ktorej súd rozhodol, že exekúcia sa bude ďalej
viesť v časti o vymoženie bežného výživného vo výške 310 Eur, ktorý nedoplatok vznikol za obdobie od
01.07.2013do28.02.2014atrovexekúcie.Vostatnejčastivýrokurozhodnutia,ktorousúdprvéhostupňa
exekúciu vo zvyšnej časti zastavil, odvolanie podané nebolo, a preto v tejto časti zostalo uznesenie
právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa§243bods.1Exekučnéhoporiadkuvplatnomzneníexekučnékonaniazačatépred1.novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh

alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 61b veta pred bodkočiarkou citovaného zákona exekúciu možno vykonať len v rozsahu
pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3).Podľa § 80 citovaného zákona na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§
57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude
výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné z nasledovných
dôvodov:

Po vrátení veci, súd prvého stupňa, v intenciách rozhodnutia krajského súdu, nariadil v danej veci

pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav, ktorý aj správne právne posúdil.

Odvolací súd skúmal plnenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného titulom príspevku na výživu
rozvedenej manželky vyplývajúcej z exekučného titulu, za obdobie od 01.05.2013 do rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktoré obdobie určil v nádväznosti na podaný návrh na vykonanie exekúcie a právoplatné

rozhodnutia v danej exekučnej veci. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predmetom návrhu
oprávnenejnavykonanieexekúcievzneníopravynebolnedoplatok,resp.zameškanévýživnévzniknuté
v roku 2011, preto sa odvolací súd námietkami a tvrdeniami účastníkov konania viažucimi sa k tomuto
obdobiuvtomtorozhodnutínezaoberal.Odvolacísúdmalvzhodesoskutkovýmizisteniamisúduprvého
stupňa za preukázané nasledovné úhrady v skúmanom období:

- dňa 30.04.2013 - suma 450 Eur (150 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac máj 2013)
- dňa 16.05.2013 - suma 450 Eur (150 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac jún 2013)
- dňa 28.06.2013 - suma 450 Eur (150 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac júl 2013)
-dňa22.07.2013-suma600Eur(zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žecelásumabolapoužitánaúhradu
výživného na maloleté deti, čím vznikol povinnému za mesiac august 2013 nedoplatok na výživnom na

bývalú manželku vo výške 150 Eur)
- dňa 08.08.2013 - suma 450 Eur (150 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac september 2013)
- dňa 10.09.2013 - suma 450 Eur (150 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac október 2013)
- dňa 10.10.2013 - suma 450 Eur (300,- Eur malo byť uhradených na výživné na mal. deti za mesiac
november 2013)

- dňa 11.11.2013 - suma 330 Eur (30 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac december 2013,
vznikol nedoplatok 120 Eur)
- dňa 10.12.2013 - suma 330,- Eur (30 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac január 2014,
vznikol nedoplatok 120 Eur)
- dňa 10.01.2014 - suma 85,- Eur (30 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac február 2014,

vznikol nedoplatok 120 Eur)
- dňa 10.02.2014 - suma 800 Eur (450,- Eur ako na výživné na mal. deti a 350 Eur ako výživné na bývalú
manželku, na výživnom pre rozvedenú manželku tak vznikol v marci 2014 preplatok 200 Eur)
- dňa 10.03.2014 - suma 450 Eur (150 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac apríl 2014)
- dňa 09.04.2014 - suma 450 Eur (150 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac máj 2014)

- dňa 10.05.2014 - suma 450,- Eur (150 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac jún 2014)
- dňa 09.06.2014 - suma 450,- Eur (150 Eur ako výživné na bývalú manželku za mesiac júl 2014)
- dňa 03.07.2014 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac august 2014
- dňa 10.08.2014 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac september 2014
- dňa 10.09.2014 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac október 2014

- dňa 10.10.2014 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac november 2014
- dňa 10.11.2014 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac december 2014
- dňa 10.12.2014 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac január 2015
- dňa 09.01.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac február 2015
- dňa 09.02.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac marec 2015

- dňa 10.03.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac apríl 2015
- dňa 10.04.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac máj 2015
- dňa 10.05.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac jún 2015
- dňa 10.06.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac júl 2015
- dňa 10.07.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac august 2015

- dňa 10.08.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac september 2015
- dňa 10.09.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac október 2015
- dňa 10.10.2015 - suma 150 Eur - výživné na bývalú manželku za mesiac november 2015.Na základe uvedeného potom odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa konštatuje, že za predmetné
obdobie vznikol pri platení výživného na bývalú manželku povinnému nedoplatok vo výške 310 Eur. V
tejto súvislosti bola sporná a povinným v odvolaní namietaná najmä platba zo dňa 22.07.2013 vo výške

600 Eur. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo riadne vykonaným dokazovaním preukázané na
ťarchu povinného, že by z tejto sumy mala byť v určitej výške hradené aj výživné na bývalú manželku.
Vzhľadom na nejednoznačnosť účelového určenia tejto platby, odvolací súd opätovne ako v zrušujúcom
uznesení uvádza, že plnenie výživovacej povinnosti na maloleté deti má prednostné postavenie a
preto odvolací súd považuje za správny postup, pri ktorom bola za daných okolností celá suma 600

Eur započítaná na plnenie vyživacej povinnosti povinného k jeho maloletým deťom a ktorej nútené
vymáhanie je predmetom súbežne vedeného exekučného konania na Okresnom súde Prievidza pod
sp. zn. 15Er/1134/2013. Odvolací súd sa považuje za potrebné vyjadriť aj k platbe zo dňa 10.02.2014
v sume 800 Eur, pri ktorej zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že táto suma bola súdnym
exekútorom rozdelená na sumu 450 Eur na výživné na deti a sumu 350 Eur na výživné z titulu príspevku
na výživu rozvedeného manžela. Zo sumy 350 Eur potom pripadlo 150 Eur na bežné výživné a 200

Eur na úhradu nedoplatku na tomto výživnom z minulého obdobia. S prihliadnutím na vykonané platby a
vyššie uvedené potom chýba povinnému uhradiť na výživnom titulom príspevku na výživu rozvedeného
manžela sumu 310 Eur.

V posudzovanej veci odvolací súd konštatuje, že povinný za obdobie posledných dvoch rokov plní svoju

vyživovaciu povinnosť k bývalej manželke podľa exekučného titulu v stanovenom termíne a v súdom
určenej výške. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň zohľadnil tú skutočnosť, že i keď v minulosti
uhrádzal výživné po lehote splatnosti (po 10. dni v danom mesiaci), platby za posledné dva roky upravil a
tieto uhrádza včas. Zároveň povinný v uskutočnených platbách už jasne a nepochybne špecifikuje účel
platby a pričom výživné už neposiela v jednej platbe, ale jednotlivé vyživovacie povinnosti oddelene.

Podľa názoru odvolacieho súdu tak u povinného existuje predpoklad, že povinný bude naďalej plniť
výživné dobrovoľne a nie je preto dôvod, aby bola táto povinnosť predmetom núteného vymáhania
súdnym exekútorom, teda exekučne.

Pokiaľ povinný namietal, že v danom konaní uhradil čiastočne aj trovy exekúcie platbou v sume 176,12

Eur zo dňa 25.07.2013, odvolací súd uvádza, že zo spisu nepochybne vyplýva vykonanie vkladu v
hotovosti povinným dňa 25.07.2013 vo výške 176,12 Eur na účet súdneho exekútora Mgr. Bernarda
Janíka, ale pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX s tým, že v upovedomení o začatí exekúcie je
pre toto konania určený variabilný symbol XXXXX. Uvedená platba tak nie je evidovaná v tomto konaní o
vymoženie výživného na bývalú manželku, ale v konaní o vymoženie vyživovacej povinnosti k maloletým

deťom. Trovy exekúcie bude preto potrebné v posudzovanom prípade ešte uhradiť.

Na základe uvedené postup a záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú exekúciu pre bežné výživné
za obdobie od 01.05.2013 do budúcna zastavil, s výnimkou bežného výživného vo výške 310 Eur, ktorý
nedoplatok vznikol za obdobie od 01.07.2013 až 28.02.2014 a trov exekúcie, považoval odvolací súd

za riadne odôvodnený a správny. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by si povinný svoju
vyživovaciu povinnosť neuhrádzal v zmysle exekučného titulu, oprávnená môže podať nový návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1

O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .