Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ferdinand Zimmermann

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/764/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714202343
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6714202343.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: P. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B., X. XXX/XX, zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom 040 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti odporcovi:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., 811 04
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní odporcu zo dňa 10. 04. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/25/2014 -
10 zo dňa 14. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi
navrhovateľa spoločnosti CAG, s. r. o., sídlo 966 01 Zvolen, J. Bánika 2009/4, IČO: 44 785 011,
zdržať sa zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu, na základe dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov), uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28. 01. 2008. Uložil navrhovateľovi,
aby do 30 dní od nariadenia rozhodnutia podal návrh na začatie konania vo veci o neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28. 01. 2008.
Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 % na účet právneho
zástupcu navrhovateľa. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal vydania
predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy navrhovateľa, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi navrhovateľom
a odporcom a spoločnosti CAG s. r. o., sídlo Zvolen, J. Bánika 2009/4, vykonávať zrážky zo mzdy
navrhovateľa v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), uzavretej
medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28. 01. 2008. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca a
navrhovateľ uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uzavretím úverovej zmluvy na základe bodu 7.
došlo tiež k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Odporca z dôvodu, že navrhovateľ poskytnutý úver
riadne nesplácal, predložil dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy navrhovateľa spolu s výzvou
na vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom začatia vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa. Jednou
z podmienok poskytovateľa úveru pre uzavretie zmluvy o úvere bolo pristúpenie k „dohode o zrážkach
zo mzdy“, ktorá bola zakomponovaná v úverovej zmluve. Navrhovateľ uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy nemohol nijakým spôsobom vylúčiť. Táto dohoda bola uzavretá na základe a v súvislosti s
úverovým vzťahom, bola vopred predformulovaná, poskytovateľom úveru vzorovo vypracovaná a na jej
podpísanie bolo viazané poskytnutie finančných prostriedkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy. V zmysle
predmetnej dohody bol odporca oprávnený sám určiť výšku dlžnej sumy a túto predložiť platiteľovi
mzdy navrhovateľa za účelom vykonávania zrážok. Zamestnávateľ navrhovateľa vykonáva pravidelné
mesačné zrážky zo mzdy navrhovateľa od augusta 2012. Navrhovateľ sa dostal do pozície, keď stráca
právo disponovať so svojim príjmom, a to bez právneho základu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
považuje navrhovateľ za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou v

predmetnej veci aj za neplatný. Navrhovateľ v čase uzavretia úverovej zmluvy nedokázal vyhodnotiť
zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 76 ods. 4 OSP, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 75 ods.
6, § 75 ods. 8 prvá veta, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 3, § 77 ods. 1, § 77 ods. 2 OSP. Uviedol,
že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pri nariadení predbežného opatrenia súd poskytne
oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršeniu jeho postavenia
aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo ani
jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o revolvingovom úvere
uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28. 01. 2008, na základe ktorej bol navrhovateľovi
poskytnutý úver v sume 6.000,- Sk a navrhovateľ sa zaviazal tento splácať v 30-tich mesačných
splátkach po 550,- Sk. Zmluvná odmena bola dohodnutá v sume 10.500,- Sk s predpokladanou RPMN
za úver 161,41 %. V súlade s bodom 7. Zmluvy o revolvingovom úvere došlo podpisom tejto zmluvy aj
k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) . Odporca sa so žiadosťou o realizáciu Dohody
o zrážkach zo mzdy navrhovateľa obrátil priamo na zamestnávateľa navrhovateľa, a to listom zo dňa
08. 08. 2012, označenom ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy - zaslanie“ a požiadal, aby z jeho mzdy
od septembra 2012 vykonával zrážky v sume 29,84 € mesačne. Zamestnávateľ navrhovateľa celkovo
zrazil navrhovateľovi zo mzdy sumu 130 €. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere
bolo zabezpečenie pohľadávky odporcu a to formou Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551
OZ. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ, ktorý mal záujem získať od odporcu úver, musel sa podrobiť
tejto vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke upravenej priamo v Zmluve o revolvingovom
úvere bez toho, aby s ním odporca túto podmienku dohodol. Právny vzťah medzi účastníkmi je založený
Zmluvou o revolvingovom úvere a je vzťahom spotrebiteľským. S ohľadom na povahu strán je zrejmé,
že odporca konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzavrel s navrhovateľom ako fyzickou
osobou nepodnikateľom. Na predmetný právny vzťah sa vzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych
a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia
vychádzal z princípu ochrany spotrebiteľa a pretože navrhovateľ osvedčil danosť svojho nároku a
neexistujú žiadne pochybnosti zo strany súdu o potrebe predbežnej úprave pomerov účastníkov konania
do doby, kým nebude súdom vydané konečné rozhodnutie, súd návrhu vyhovel.

O trovách konania okresný súd rozhodol s ohľadom na ust. § 151 ods. 7 OSP, úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca. Uviedol, že
podstatou predbežného opatrenia je poskytnutie okamžitej, ale dočasnej úpravy právnych pomerov,
prostredníctvom ktorej sa má zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia pred jeho zmarením. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Obo/48/2001 zo dňa 10. 08. 2001, podľa ktorého
predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej.
Dôvodnosť treba skúmať z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho. Predpokladom úspešnosti
návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolnosti
možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva
toho, kto vydanie predbežného opatrenia žiada. V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia
musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp.
základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným
orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené. Vzhľadom na
tieto zásady rozhodovania o predbežných opatreniach odvolateľ uviedol, že tieto neboli uznesením
prvostupňového súdu rešpektované. Súd neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o
osvedčení ohrozenia práva navrhovateľa a existencii bezprostrednej ujmy. To sa v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia ani relevantne nezdôvodňuje. Súd neodôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k
nariadeniu predbežného opatrenia, v čom sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo

je potrebné nariadiť predbežné opatrenie v rozsahu, v akom vyplýva z uznesenia. Ust. § 74 ods.1 OSP.
obsahuje materiálne podmienky, na základe ktorých je možné pristúpiť k jeho vydaniu. Súd neuviedol,
prečo vystáva potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, prípadne z čoho vyplýva obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Na jednej strane v rámci postupu predchádzajúceho nariadeniu
predbežného opatrenia síce nevykonáva dokazovanie, ale len skúma určitú mieru osvedčenia situácie,
vyžadujúcej nariadenie predbežného opatrenia, na strane druhej však súd nemôže prehliadať relevantnú
právnu úpravu, ktorá sa týka otázky tvoriacej súčasť posudzovania toho, či predbežné opatrenie má
alebo nemá nariadiť.

Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý
upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Tento
zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný.

Nie je možné označiť Dohodu o zrážkach zo mzdy za hrubo nevyváženú len z toho dôvodu, že spotrebiteľ
si túto individuálne dojednanú dohodu ani nevšimne, resp., že ju dojednáva v stave nižšej bdelosti. Túto
argumentáciu považuje odvolateľ za účelovú a nelogickú.

Dôsledky predbežného opatrenia zakladajú stav, kedy nedochádza k splácaniu splatných splátok dlhu,
čím je poškodený veriteľ, ale tiež dlžník sa dostáva do väčšieho omeškania ako vtedy, keby predbežné
opatrenie nebolo vydané.

Odvolateľ namietal aj výrok o náhrade trov konania s poukazom na ust. § 145 OSP, z ktorého vyplýva,
že o náhrade trov predbežného opatrenia sa rozhoduje až spolu s rozhodnutím o veci samej.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP uznesenie okresného súdu potvrdil z týchto dôvodov.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia okresného súdu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací
súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia. Na zvýraznenie správnosti dodáva.

Okresný súd správne dospel k záveru, že zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vyplýva, že
sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov. Nárok nemusí
byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou
situáciou. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa
obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť
nároku a nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k
dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by
bol zvrátiteľný len s primeraným úsilím a s tým súvisiacimi nákladmi, prípadne s veľkými ťažkosťami.
Odvolací súd opätovne poukazuje, že predbežným opatrením sa dočasne „upravujú pomery účastníkov“,
ak je to potrebné (§ 102 ods. 1, § 74 ods. 1 OSP), pričom súd má povinnosť tak urobiť (v sporovom konaní
po podaní návrhu účastníkom na vydanie predbežného opatrenia), keď sú pre to splnené podmienky.
Vydaním opatrenia sa neprejudikuje nový stav (rozhodnutie o veci), pre vydanie opatrenia v zásade
stačí, že navrhovateľ osvedčil v návrhu (pripojených listinách/dôkazoch) danosť ním tvrdeného práva
(nároku) a aby súd nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy (či nie je napr. v rozpore
s právnou úpravou tvrdeného práva, či súvisí s predmetom konania vo veci samej).

Okresný súd mal z listinných dôkazov za osvedčené, že účastníci sporu uzavreli dňa 28. 01. 2008 Zmluvu
o revolvingovom úvere, podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 6.000,- Sk (199,16 €), ktorý
sa dlžník (navrhovateľ) zaviazal splácať v 30-tich mesačných splátkach po 550,- Sk (18,26 €), tak ako
správne konštatoval okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia, zmluvná odmena bola dohodnutá
v sume 10.500,- Sk (348,54 €) s nominálnou hodnotou úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok
úveru vrátane úrokov) 16.500,- Sk s predpokladanou RPMN za úver 161,41 %. Súčasťou Zmluvy o

revolvingovom úvere bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), a to podľa bodu 7. zmluvy (č. l.
5 spisu). Okresný súd správne vychádzal z tvrdenia navrhovateľa v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, že na základe žiadosti odporcu vykonáva zamestnávateľ navrhovateľovi pravidelné mesačné
zrážky od augusta 2012 a vychádzajúc z ďalšieho listinného dôkazu v mesačných splátkach 10 € (č. l. 7
spisu). Ak teda zamestnávateľ navrhovateľa tomuto vykonával pravidelné mesačné splátky od augusta
2012 v sume po 10 €, ku dňu podania návrhu (24. 02. 2014) zamestnávateľ vykonal zrážky spolu v sume
190 €, ku dňu vydania predbežného opatrenia v sume 200 €. Táto suma predstavuje poskytnutú čiastku
úveru (? 6.000,-Sk; 199,16 €).

Okresný súd mal za osvedčené, že účastníci sporu uzavreli formulárovú zmluvu, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou.

Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie záväzku, ale vzhľadom na
spotrebiteľský charakter vzťahu (odporca nepreukázal opak) nemožno vylúčiť, že tento vzťah môže byť
podrobený súdnej kontrole, prípadne, že spotrebiteľ nemá možnosť kontroly zrážaných súm. Dohoda o
zrážkach zo mzdy môže slúžiť iba na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky v zákonnej výške, teda
zákonom dovolenej a to s prihliadnutím na spotrebiteľské právo.

Odvolací súd poukazuje na prípad Marcinová/POHOTOVOSŤ, C-30/12, kde z pripomienok Európskej
komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a 38 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na
ich základe zo mzdy dlžníka môžu byť uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú
na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ a ani dlžník
nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť. Komisia zároveň poukázala na vysoké sankcie,
ktoré sa môžu považovať za nekalé podmienky a to podľa bodu 1e prílohy k Smernici 93/13 EHS.

Súd vychádzal zo skutočností, že povinnosť uložená zamestnávateľovi navrhovateľky, teda zákaz
vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu, na základe dohody o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov je iba predbežným opatrením a pre toto predbežné opatrenie je charakteristická jeho
dočasnosť. Súd musel prihliadnuť aj na preventívnu povahu predbežného opatrenia, ktorým sa má
zabrániť podstatnému zhoršeniu postavenia navrhovateľa a to vykonávaním neodôvodnených zrážok
zo mzdy s prihliadnutím na obsah uzavretej zmluvy. V prípade, ak by nedošlo k nariadeniu predbežného
opatrenia, zamestnávateľ by vykonával zrážky zo mzdy a vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že celková suma by podstatne prekročila sumu, ktorú má navrhovateľ odporcovi zaplatiť. Vydaním
predbežného opatrenia sú chránené práva spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy v porovnaní s
dopadom na odporcu ako silnejšieho účastníka zmluvného vzťahu.

Odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu aj v časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi
povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 % na účet právneho zástupcu
navrhovateľa. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia nebol podaný súčasne s návrhom vo veci
samej.

O veci rozhodol senát krajského súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.