Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 6, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/376/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214233925
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214233925.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti J. R. I. R., Z. F.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca I. J., F..
X.XX.XXXX, trvale bývajúceho R. P. F. K. Q. Č.. XX, za účasti matky T. J., F.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej
R. P. F. K. V. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou, ml., advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20, v konaní o znížení výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí doručil tunajšiemu súdu dňa 30.12.2014 návrh, ktorým žiadal súd o zníženie
výživného z jeho strany na maloleté R. I. R. J. zo sumy 140 € na sumu 100 € mesačne na každé
dieťa a zároveň rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý návrh
odôvodňoval tým, že obe maloleté dcéry R. I. R., F.. XX.XX.XXXX, pochádzajú z manželstva rodičov,
ktoré bolo rozsudkom súdu rozvedené v roku 2005, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P
61/2007 zo dňa 5.9.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 281/2007 zo
dňa 30.11.2007 bolo zvýšené výživné otca na obe maloleté deti zo sumy 1.500 Sk na sumu 2.500 Sk

mesačne na každé z detí, následne rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 347/2010 zo dňa
9.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 339/2011 zo dňa 30.3.2012
otcovi súd opätovne zvýšil vyživovaciu povinnosť na deti zo sumy 82,98 € na sumu 140 € mesačne na
každé dieťa od 1.9.2011, pričom takto určenú vyživovaciu povinnosť si on plní riadne a včas, nad rámec
tohto poskytol maloletým materiálne plnenia, kúpil im ošatenie a obuv, trávi s nimi voľný čas a snaží sa
opäť si s nimi postupne vybudovať vzťah; okrem dcér má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému
E. J., F.. X.X.XXXX, pochádzajúcemu z jeho druhého manželstva, ktorému platí výživné riadne a

včas vo výške 100 € mesačne, od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej negatívnej zmene
jeho pomerov spočívajúcej v znížení jeho mesačného čistého príjmu pri zachovaní jeho základných
nevyhnutných výdavkov, kedy v čase poslednej úpravy výživného bol jeho čistý mesačný príjem od
augusta 2010 do júla 2011 vo výške 860,65 €, aktuálne v období od novembra 2013 do októbra 2014 bol
jeho mesačný čistý príjem 599,30 €, pričom iný príjem nemal, z uvedeného vyvodil, že došlo k zníženiu
jeho príjmu o 260 €, čo možno považovať za podstatnú zmenu pomerov vzhľadom na celkovú výšku
jeho príjmu, pričom je zamestnaný v spoločnosti E. J. J..S..Z.. ako elektrikár, mesačne uhrádza výživné

na obe deti po 140 €, výživné na maloletého E. po 100 € a zostáva mu suma 220 €, z ktorej uspokojuje
svoje základné potreby, to sú náklady na bývanie v sume 158 € mesačne, mobil 9 € mesačne, internet
10 € mesačne a svoje ďalšie základné potreby ako je strava, drogistický tovar, ošatenie a obuv v danej
situácií nie je schopný uspokojovať sám a je odkázaný na pomoc svojich rodičov.K návrhu pripojil fotokópiu potvrdenia o mzde vydanej mu na vlastnú žiadosť zamestnávateľom E. J.
J..S..Z.. za mesiace november 2013 až október 2014, dokladu SIPO z decembra 2014 o úhrade 157,98
€, fotokópie poštového ústrižku o úhrade sumy 8,99 € ním Slovak Telekomu a.s., bez čitateľného dátumu

úhrady, fotokópiu rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 27P 347/2010 zo dňa 9.9.2011 a rozsudku tunajšieho
súdu sp. zn. 12C 54/2009 zo dňa 21.5.2010.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou právnej zástupkyne dňa 11.2.2015 s
návrhom otca nesúhlasila, navrhovala, aby súd tento návrh otca zamietol dôvodiac tým, že otec sa

aj v minulosti snažil o zníženie výživného na obe maloleté deti, naposledy v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 27P 146/2012 mal v úmysle využiť inštitút striedavej osobnej starostlivosti
ako prostriedok na vyhnutie sa platenia výživného, rovnako predtým v konaní na tunajšom súde pod sp.
zn. 27P 347/2010 žiadal o zníženie výživného, pričom súd naopak po vykonanom dokazovaní rozhodol
o zvýšení výživného na aktuálnu výšku 140 € mesačne na jedno dieťa; snahy o zníženie výživného
otec vyvíja aj vo vzťahu k maloletému synovi E. J., F.. X.X.XXXX, pochádzajúcemu z jeho druhého

manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12C 54/2009 zo dňa 21.5.2010,
ktorým bol otec detí zaviazaný prispievať na výživu maloletého E. sumou 100 € mesačne, konanie o
zníženie výživného na toto dieťa bolo vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45P 121/2012
a podľa vedomostí matky bol návrh otca zamietnutý, opakovane otec mal podať návrh na zníženie
výživného na maloletého E. na Okresnom súde Košice I, ktorý návrh mal byť taktiež zamietnutý; matka

poprela tvrdenia otca, že súdom určenú výšku výživného voči maloletým dcéra R. I. R. si plní otec riadne
a včas, naopak bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže otec si vyživovaciu povinnosť
neplnil dobrovoľne, poprela tvrdenie otca, že kupuje deťom ošatenie s tým, že išlo o jednorazovú
záležitosť kedy kúpil dievčatám mikinu a tričko spolu v hodnote 10 - 15 € pre jedno dieťa a kúpil im
spomínanú obuv ako darček k narodeninám; poukázala na to, že bol upravený styk otca s maloletými

deťmi rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 146/2012 zo dňa 24.5.2013, právoplatným dňa
1.7.2013, v zmysle ktorého otec je oprávnený sa stretávať s dievčatami každú párnu sobotu od 10.00
hod. do 14.00 hod., čo otec využíval do začiatku decembra 2014, odkedy sa deťom neozval, s výnimkou
minulého roka kedy vzal deti 2-krát na kúpalisko do Maďarska spolu s jeho kamarátmi; poukázala na
to, že otec vlastní 3-izbový byt v ktorom býva sám, čo považovala vzhľadom na dnešné pomery za

nadštandard, namietala tvrdenia otca, že je odkázaný na pomoc svojich rodičov, tvrdila, že byt otca
nie je zaťažený hypotékou, naproti tomu ona s oboma dcérami žije v 3-izbovom byte na kúpu ktorého
čerpala pôžičku od zamestnávateľa a úver od Prvej stavebnej sporiteľne, ktoré bude ešte roky splácať;
k príjmom otca konštatovala, že z predchádzajúceho spolužitia s ním je jej známe, že okrem oficiálneho
príjmu má aj príjmy z fušiek, ktoré vykonáva v garáži, ktorá je pri bytovom dome v ktorom žije a ktorá

patrí jeho rodičom, ktorí žijú vo vlastnom rodinnom dome, otec detí je uznávaným autoelektrikárom,
ktorý vlastní rôzne drahé prístroje na autodiagnostiku, montuje klimatizácie, alarmy, má bonitnú klientelu,
ktorú preberá od svojho zamestnávateľa, namietala, že pokiaľ otec zdokladoval zníženie jeho príjmov
malo ísť za úmyselne skreslený údaj na účely tohto konania, keďže otec sa netají dobrými vzťahmi so
zamestnávateľom, čo nie je možné preukázať; navrhovala, aby súd vyžiadal prehľad vývoja mzdy otca

u zamestnávateľa E. J. I..J.. od 1.10.2009 doposiaľ. Doplnila, že v čase rozvodu manželstva účastníkov,
t.j. február 2005, otec bol zamestnaný v J. I. G. J.. J. S..Z.. s čistým príjmom 544 €, v čase druhého
rozvodu, v máji 2010, bol už zamestnaný v spoločnosti E. J. I..J.. s priemerným čistým príjmom 777
€, v čase zvýšenia výživného na dievčatá v septembri 2011 mal čistý príjem 860,65 €; poukázala na
prednosť princípu potencionality pred princípom fakticity pri rozhodovaní o výživnom a teda mala za to,

že je potrebné prihliadnuť na zjavne nevyužité schopnosti a možnosti otca, ďalej zdôraznila, že dievčatá
sú dvojčatami, navštevujúcimi 8. ročník základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským, v školskom
roku 2014/2015 obom uhradila spolu 392 € za uvedený školský rok, na cestovné im uhrádza po 20
€ mesačne, za obedy v školskej jedálni 40 € mesačne, obe navštevujú angličtinu v rámci jazykovej
školy, kde im uhrádza spolu 263,50 € polročne, R. navštevuje ZUŠ - výtvarný odbor, kde jej matka

hradí polročný poplatok 25 € a nakupuje všetky potreby na kreslenie, R. sa pripravuje na prijímacie
skúšky na päťročné bilingválne gymnázium, taktiež sa pripravovala na prijímacie skúšky na päťročné
bilingválne gymnázium, s čím taktiež mala matka zvýšené výdavky, deti majú rôzne zdravotné ťažkosti,
navštevujú odborné ambulancie, matka má s nimi zvýšené výdavky na liečbu a lieky, R. užíva lieky
z dôvodu nedostatku železa, obe sú liečené v gastroenterologickej ambulancii, berú pravidelne lieky,

zároveň sú silnými alergičkami, dlhodobo berú lieky, obe navštevujú kúpeľnú liečbu v Lučivnej, ktorú
zdravotná poisťovňa hradí čiastočne a matka dopláca na obe deti spolu 100 €, sú vedené v kožnej
ambulancii pre atopický ekzém, užívajú krémy a oleje na citlivú pokožku, R. nosí dioptrické okuliare,
za ktoré v novembri 2014 jej zaplatila matka 137 €, za lieky na predpis v roku 2014 matka zaplatilaR. 55,84 € a R. 31,29 €, čo zdokladovala matka výpisom z účtov poistenia oboch maloletých dcér,
poukázala ďalej na to, že deťom zabezpečuje všetky ostatné potreby sama a to nákup oblečenia, obuvi
a to už dámskej veľkosti, výrazne finančne jej pomáhajú jej rodičia, ktorí sú v dôchodcovskom veku, ale

jej mama ešte pracuje, aby neprišla o príjem a tým pádom matka o finančnú výpomoc, v čase poslednej
úpravy uviedla, že bola zamestnanou R. K.. J.. J. P. s priemernou mesačnou čistou mzdou 882,60 €, u
tohto zamestnávateľa pracuje doposiaľ a jej príjem je v čistom mesačne 912,93 €, mesačne uhrádza aj
internet 19,92 €, stavebné sporenie pre deti 2-krát po 16,60 €, SBD nájomné 160 €, inkaso 47 €, benzín
60 €, mobil jej a detí 35 €, odpad 94,05 €, z uvedených dôvodov s návrhom otca nesúhlasila.

K vyjadreniu pripojila vo fotokópii výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 24.1.2015, z ktorého vyplýva,
že otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to bytu č. XX na X. poschodí v bytom dome Q. XX
R. Z. P. O., Z. P. - D., P. Ú. D. E., ktorý nadobudol darovacou zmluvou, ďalej dokladovala kópiami
výpisov z katastra nehnuteľností vlastníctvo garáže a záhrady otcom otca maloletých detí, doložila
fotokópiu potvrdenia vystavenú základnou školou o tom, že R. I. R. k 27.1.2015 boli žiačkami 8. triedy
uvedenej základnej školy a v školskom roku 2014/2015 zaplatili spolu 392 € a to triedna pokladňa 10

€, pracovné zošity 10 €, abonentky do divadla 32 €, lyžiarsky výcvik 340 €, taktiež matka fotokópiou
dokladovala úhradu sumy 263,50 € 30.10.2014 jazykovej škole za maloletú R., prijatie maloletej R.
do základnej umeleckej školy v zmysle rozhodnutia ZUŠ zo dňa 17.6.2014, lekárskymi správami z
alergologických vyšetrení, potrebu užívania liečív a ďalších prostriedkov vzhľadom na kožné problémy
detí, s odporúčaním kožného lekára absolvovania kúpeľnej liečby v Lučivnej a pripojila taktiež celý rad

pokladničných dokladov, ako i výpisov z účtov, o úhradách vyššie spomínaných nákladov na potreby
maloletých detí.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 13.3.2015 na základe šetrení
pomerov konštatoval zistenia, že otec detí pracuje v rámci trvalého pracovného pomeru v spoločnosti

E. J. P. ako elektrikár s čistým mesačným príjmom cca 600 €, žije sám v 3-izbovom byte, ktorý má po
rodičoch, ktorý byt je v jeho osobnom vlastníctve, ďalší majetok nevlastní, z titulu bývania hradí mesačné
náklady cca 155 €, na stravu si vynakladá cca 150 €, mesačný poplatok v rámci exekúcie výživného na
R. I. R. zrážkou z platu vo výške 280 €, hradí výživné na maloletého E. 100 €, za internet 10 €, dobíjanie
kreditu mobilného telefónu 20 €, za komunálny odpad 35 € štvrťročne, tvrdil, že finančne mu vypomáhajú

rodičia, ktorí sú na starobnom dôchodku sumou vo výške cca 150 €, otec uviedol, že s deťmi sa od
podania návrhu nestretáva, nie je s nimi v žiadnom kontakte, nemá vedomosti o ich zdravotnom stave
ani o študijných výsledkoch, tvrdil, že do podania návrhu sa s nimi stretával približne každý druhý týždeň
a že nad rámec výživného kúpil deťom vecné dary, ako aj oblečenie a obuv; matka bola zamestnaná u
zamestnávateľa K.. J.. J. P., J..S..Z.. ako asistentka s mesačným príjmom cca 830 €, žila v 3-izbovom

družstevnom byte, v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, mesačné náklady hradila na bývanie cca
200 €, internet 20 €, paušál na mobil cca 35 €, dobíjanie kreditov na mobily deťom spolu vo výške 20
€, strava vo výške cca 300 €, hygienické potreby cca 50 €, oblečenie na deti spolu vo výške cca 100 €,
cestovné náklady za MHD v podobe mesačníkov spolu vo výške 20 €, za pohonné hmoty na automobil
typu Volkswagen Polo, ktoré auto je vo vlastníctve starej matky zo strany matky vo výške cca 50 - 60

€, mesačné splátky pôžičky zo SLSP 150 €, komunálny odpad 90 € ročne, dcéram hradí sporenie v
stavebnej sporiteľni mesačne na každú po 16 €, za havarijné poistenie vozidla 60 € štvrťročne, zákonné
poistenie tohto vozidla 70 € ročne, vreckové deťom cca 10 € každej z dcér, za stravu v školskej jedálni
mesačne spolu na obe dcéry spolu 50 €, jednorazové ročné poplatky za ZRPŠ 20 €, triedny fond 20 €,
učebnice anglického jazyka spolu 40 €, školské potreby a potreby do školy, úbor na telesnú výchovu

do školy, spolu cca 100 €, maloleté navštevujú jazykovú školu kde je mesačná úhrada na obe 132 €,
R. navštevuje ZUŠ - výtvarný odbor, ročný poplatok matka hradí 50 €, dokupuje potreby na praktické
hodiny v hodnote cca 50 € mesačne, R. raz do týždňa chodí na doučovanie, za hodinový poplatok z
matematiky 6 € a zo slovenského jazyka 10 €, matka dcéra uhradila v školskom roku 2014/2015 lyžiarsky
zájazd, každej po 180 € a školské výlety vo výške cca 10 €, obe maloleté v školskom roku 2014/2015

navštevovali8.ročníkzákladnejškoly,detimajúabsolvovanévšetkypreventívneprehliadkyaočkovania,
ako už bolo uvedené vyššie matka má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť o deti a doplatky na
liečivá pre deti, kolízny opatrovník vykonal s deťmi aj rozhovor, obe dievčatá sa vyjadrili o vedomosti,
že otec pravidelne posiela výživné, v minulosti sa s nimi kontaktoval len v čase sviatkov, stretávali sa
raz do mesiaca, obe uviedli, že s otcom navštívili niekoľkokrát kino, alebo sa len tak na cca hodinu

stretli v reštaurácií, 2-krát ich otec zobral do Maďarska, raz sa kúpať a raz do kina, v minulom roku im
zakúpil oblečenie na lyžiarsky výcvik a na liečenie mikiny, od podania návrhu s nimi nie je ani v osobnom
ani v telefonickom kontakte, tvrdili, že s otcom mali vždy len formálny vzťah, necitový, nezaujímal sa v
skutočnosti o nich, nepoznal ich záľuby, študijné výsledky, len ak mu ukázali koncom roka vysvedčenie,nepoznal ich zdravotné problémy, ani ich kamarátov, nikdy s ním neboli na dovolenke, naposledy sa
stretli v decembri 2014 v Obchodnom centre Optima v Košiciach, prosili ho o finančný príspevok na
fotoaparát, keďže radi fotografujú, čo otec odmietol s tvrdením, že nemá peniaze, uviedli, že s ním

nemajú vybudovaný žiaden citový vzťah a nemajú záujem sa s ním stretávať, vyjadrili sa, že mama sa o
nich vzorne a dobre stará, zabezpečuje im riadnu starostlivosť a majú s ňou vybudovaný vrelý, láskavý
a pekný vzťah. Kolízny opatrovník vzhľadom na uvedené navrhoval návrh otca zamietnuť, keďže nie je
v prospech, ani v záujme maloletých detí.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletým dcéram R. I. R. bola naposledy upravená rozsudkom
tunajšiehosúdusp.zn.27P347/2010zodňa9.9.2011vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach
sp. zn. 8CoP 339/2011 zo dňa 30.3.2012, ktorými rozsudkami bolo rozhodnuté o zvýšení výživného

zo strany otca na každú z dcér z pôvodných 82,98 € na novourčených 140 € od 1.9.2011, uvedenými
rozhodnutiami zároveň bolo rozhodnuté o zastavení konania o zvýšení výživného na obe z dcér za
obdobie od 1.9.2010 do 31.8.2011, o zamietnutí návrhu na zníženie výživného na maloleté, pričom
výrok o zastavení konania a zamietnutí návrhu na zníženie výživného nadobudol právoplatnosť dňa
19.10.2011 a ostatné výroky v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach nadobudli právoplatnosť

dňa 13.4.2012. Z odôvodnení predmetných rozhodnutí vyplýva, že pri stanovovaní výšky výživného
v sume po 140 € mesačne na tú ktorú z dcér súd vychádzal zo zistení, že nastala zmena pomerov
na stranách detí, ktoré medzičasom nastúpili na druhý stupeň základnej školy, čo bolo dôvodom pre
rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, pričom pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na možnosti
otca, ktorého priemerný mesačný čistý príjem sa zvýšil z predchádzajúcich 739,83 € na 860,65 €

mesačne, býval sám v 3-izbovom byte, naďalej mal vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému E., ktorý
navštevoval materskú škôlku, na ktorého mal súdom určené výživné vo výške 100 € mesačne, ďalšie
vyživovacie povinnosti otcovi medzičasom nepribudli, maloleté dcéry rodičov navštevovali 5. ročník
základnej školy, stravovali sa v školskej jedálni, navštevovali jazykovú školu, výuku anglického jazyka
s úhradou 100 € polročne zo strany matky za každé dieťa, matka okrem týchto detí ďalšie vyživovacie

povinnosti nemala, spolu s deťmi bývala v 3-izbovom družstevnom byte, v súvislosti s čím hradila
mesačné náklady spolu 163 € a dosahovala príjem u svojho zamestnávateľa K.. J.. J. P. v čistom 832,16
€ mesačne, otec bol zamestnaný u zamestnávateľa E. J. J..S..Z..; odvolací súd vo svojom rozhodnutí
- sp. zn. 8CoP 339/2011 v odôvodnení okrem iného poukázal na to, že len výdavky otca na stravu,
oblečenie a obuv v rozsahu 150 € mesačne boli vyššie ako zvýšené výživné 140 € mesačne, ktoré

malo slúžiť aj na uspokojovanie iných nevyhnutných potrieb maloletých detí, pričom odôvodnené potreby
maloletých detí sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 140 €
mesačne predstavovalo výživné na jeden deň vo výške 4,66 € a zohľadňovalo len základnú mieru
nevyhnutných potrieb maloletých detí, krajský súd konštatoval, že od otca mohlo spravodlivo žiadať,
aby deťom doprial rovnaký štandard ako mal on, v súlade s požiadavkou práva detí podieľať sa na

životnej úrovni svojich rodičov, mať takú životnú úroveň ako ich rodičia. Ďalej krajský súd poukázal
na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom
je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a teda rodič je povinný plne
rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti

nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopností na zabezpečenie
dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu,
ak otec odôvodňoval potrebu zmeny rozsahu výživného svojimi výdavkami na bývanie odvolací súd
ho upozornil, že je v jeho možnostiach znížiť si ich tak, aby neohrozoval i plnenie jeho vyživovacej
povinnosti v prospech maloletých detí, keďže matka s dvoma maloletými deťmi mala menšie zálohové

platby na nájomné a inkaso ako otec, ktorý žil sám v 3-izbovom byte, zároveň krajský súd upozornil otca
na to, že vzhľadom na jeho námietky, že by nebolo spravodlivé, ani primerané zvýšiť výživné na tieto
dve deti na rovnakú čiastku akou otec prispieval na výživu maloletého E., t.j. 100 € mesačne, keďže
maloletý E. bol mladší, navštevoval len materskú školu a jeho odôvodnené potreby boli podstatne nižšie
ako odôvodnené potreby maloletých dievčat vo veku najintenzívnejšieho fyzického rastu a duševného

dospievania.

Matka maloletých detí je obdobne ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnankyňou
spoločnosti K.. J.. J. P., J..S..Z.., u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z opisu jej mzdových listovvystavených jej zamestnávateľom, dosahovala v roku 2014 priemerný mesačný čistý príjem 912,93 €
a od 1.1.2015 doposiaľ 937,45 €.

Otec rovnako ako v čase prechádzajúcej úpravy výživného je zamestnancom spoločnosti E. J. J..S..Z..
P. a v roku 2014, ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov, u tohto zamestnávateľa dosahoval priemerný
mesačný čistý príjem 614,84 € (v roku 2012 to bolo 617 € a v roku 2013 602,75 €) a od 1.1.2015
doposiaľ 614,58 €.
Tento zamestnávateľ otca na výzvu súdu k dôvodu poklesu príjmov otca v porovnaní s časom

predchádzajúcej úpravy výživného vo svojej správe doručenej súdu dňa 26.5.2015 uviedol, že otec
pracuje v ich spoločnosti ako autoelektrikár na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2009 a jej
ďalších dodatkov, dňa 1.6.2011 uzavrel zamestnávateľ s otcom dodatok č. 4 k pracovnej zmluve,
predmetom ktorého bola zmena pracovných podmienok spočívajúcich v mzde, táto zmena mzdy
spočívala predovšetkým v zmene druhy mzdy z pôvodnej mzdy pozostávajúcej z pevnej a pohyblivej
zložky mzdy na výlučne pevnú zložku mzdy bez ohľadu na dosiahnutý výkon zamestnanca za príslušné

obdobie, zmena druhu mzdy sa v konečnom dôsledku prejavila aj na výške mzdy, pričom „hlavným
dôvodom uvedenej zmeny mzdy bola úprava pracovných úloh a povinností dotknutého zamestnanca,
pričom výsledkom uvedenej úpravy bolo, že dotknutému zamestnancovi sú prideľované také pracovné
úlohy, pri ktorých je možnosť dosahovania požadovaného mesačného výkonu objektívne menšia, okrem
vyššie uvedeného dôvodu uvedená zmena sledovala aj konsolidáciu nákladov spoločnosti.“

Zo správy spoločnosti H. O. I. J. zo dňa 12.10.2015 vyplýva, že otec u tohto zamestnávateľa pracoval od
1.3.2005 do 31.12.2008 ako autoelektrikár a teraz na spomínanej pozícií by mohol dosahovať priemerný
mesačný čistý príjem 810 €.

Vo výpovedi otca na pojednávaní konanom dňa 31.7.2015, otec trval na podanom návrhu vo veci
poukazujúc na to, že po zaplatení výživného na jeho tri deti mu zostáva 150 - 230 €, s úhradou
nájomného mu pomáhajú rodičia čiastkami okolo 100 - 120 € mesačne, mal za to, že vzhľadom na podľa
neho nie dôvodné nariadenie exekúcií je toho času v hmotnej núdzi, čo ho viedlo i k podaniu uvedeného
návrhu, naďalej býva v 3-izbovom byte, úhrada v súvislosti s ktorým je 150 € mesačne, pričom ide o

zníženie týchto platieb na minimum, naďalej okrem týchto dvoch dcér a maloletého E. ďalšie vyživovacie
povinnostinemá,inýmajetokokremuvedeného3-izbovéhobytunevlastní,okrempríjmuzozamestnania
v spoločnosti E. J. J..S..Z.., uviedol, že iný príjem nemá.

Z výpovede matky na pojednávaní konanom dňa 6.11.2015, keďže matka sa na vyššie uvedené

pojednávanie v júli 2015 nedostavila, vyplynulo, že matka naďalej s návrhom otca na zníženie výživného
nesúhlasí, poukazovala na skutočnosti uvedené v jej písomnom stanovisku vo veci i uvedené ňou
kolíznemu opatrovníkovi, zdôrazňujúc, že otec sa o deti nezaujíma, s týmito sa nekontaktuje, poukazujúc
na výdavky na maloleté dcéry, ktoré výdavky zároveň zdokladovala fotokópiami potvrdení. Matka okrem
týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, k zmene jej majetkových pomerov nedošlo.

Na uvedenom pojednávaní otec namietal tvrdenie matky, že by mal príjmy „z fušiek“, čo zdôvodňoval
tým, že ho bolí chrbtica, avšak zároveň uviedol, že o takýchto zdravotných problémoch žiadne lekárske
vysvedčenia ani potvrdenia nemá.
K uzavretiu vyššie uvedeného dodatku k pracovnej zmluve so zamestnávateľom spoločnosťou E. J. otec
uviedol, že tento dodatok so zamestnávateľom uzavrel preto, že v opačnom prípade by údajne s ním

bol skončený pracovný pomer, nemohol by u tohto zamestnávateľa pracovať ďalej.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P 173/2012 súd zistil, že bolo vedené konanie o návrhu
otca, ktorý otec doručil súdu dňa 15.5.2012 a ktorým žiadal o zníženie výživného na maloletého syna E.
J., F.. X.X.XXXX, ktorý návrh otca bol rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 16.5.2013 sp. zn. 18P

173/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 281/2013 zo dňa 30.1.2014
zamietnutý, pričom, ako vyplýva z odôvodnení týchto rozhodnutí, otec sa domáhal zníženia výživného
na syna E. zo sumy 100 € na sumu 50 € mesačne, ktorý návrh zdôvodňoval tým, že došlo k poklesu
jeho priemerného mesačného čistého príjmu z doby ustálenia výživného v sume 777 € na príjem v čase
podávania návrhu 680 € mesačne čistého, z ktorého príjmu po zaplatení výživného na maloleté deti,

vrátane maloletého E., mu zostávalo 300 €, z ktorých platil náklady na bývanie 270 €, mobil a internet
a na ostatné veci dennej potreby mu peniaze nezostávali, takže ho museli finančne podporovať rodičia.
Pri rozhodovaní o tomto návrhu otca súd vychádzal ďalej zo zistení, že otec platil výživné na dve staršie
dcéry R. I. R., ktoré boli dvojičkami vo veku 13 rokov, po 140 € mesačne na dieťa, chystal sa podaťnávrh na zníženie výživného i na tieto dve deti, uvádzal, že znížil úhradu nájomného za 3-izbový byt v
ktorom býval na maximálne možnú čiastku 190 € mesačne, nepoprel, že mohol pracovať v spoločnosti
H. I. J., kde mohol zarábať okolo 800 € mesačne, ale aj tam „to išlo dolu vodou“ a malo dôjsť k poklesu

výplat podľa jeho názoru na 500 € mesačne, prečo dal výpoveď v tomto zamestnaní a zamestnal sa v
spoločnosti E. J., kde pôsobil aj v čase rozhodovania súdu vo veci, kde spočiatku dostával dobrý plat
v rovnakej výške ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, ale v poslednom roku sa jeho príjem znížil.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného
konštatoval, že pri zmene vyživovacej povinnosti musí nastať zmena okolností, avšak nie obyčajná,

ale kvalifikovaná, podstatná, zmena pomerov a v uvedenom prípade súd dospel k záveru, že neboli
splnené zákonné podmienky pre zníženie výživného zo strany otca na maloletého E. predovšetkým z
dôvodu, že znížením výživného iba na maloletého E. by nastal nepomer vo výške výživného voči ďalším
dvom maloletým deťom, ktoré pochádzali z predchádzajúceho manželstva otca, ďalším dôvodom pre
zamietnutie návrhu otca bola skutočnosť, že otec sa skutočne vzdal výhodnejšieho zamestnania R. H.
I. J. v roku 2010, ktorá skutočnosť bola konštatovaná a zohľadňovaná už v čase predchádzajúceho

súdneho rozhodnutia a preto na túto skutočnosť súd nemohol znovu prihliadať, nebolo možné preto
prihliadať na znižovanie príjmu otca u jeho vtedajšieho nového zamestnávateľa a muselo sa vychádzať
z príjmu ktorého sa vzdal, t.j. 840 € mesačne a preto aj napriek reálnemu zníženiu príjmu na strane
otca nebolo možné túto skutočnosť považovať za podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, rovnako
ako nebolo možné ako zmenu pomerov na strane otca zohľadniť zvýšenie výživného pre maloleté deti

R. I. R., keďže v opačnom prípade by súd popieral rovnoprávne postavenie všetkých detí vo vzťahu
k vyživovacej povinnosti rodičov.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného
v celom rozsahu zamietol, keďže dospel súd k jednoznačnému záveru, že v porovnaní s časom ostatnej
úpravy výživného nenastala situácia, ktorá by odôvodňovala takéto rozhodnutie súdu. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že na strane otca skutočne došlo v porovnaní s príjmom z ktorého súd
vychádzal pri ostatnej úprave výživného pri vyhlasovaní rozsudku v septembri 2011 k zníženiu tohto
príjmu otca a to v spornom období, teda od 30.12.2014 v priemere o 246,07 €, ale ako vyplynulo z
vykonanéhodokazovaniaktomutopoklesupríjmuotcadošlovzmysledodatkukpracovnejzmluve,ktorý
otec so svojim zamestnávateľom spoločnosťou E. J. J..S..Z.. u ktorého zamestnávateľa bol zamestnaný

aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného, uzavrel dobrovoľne a to ešte dňa 1.6.2011, to je dokonca
v čase pred rozhodovaním súdu o predchádzajúcej úprave výživného a dohodol sa ešte vtedy so
zamestnávateľom na zmene druhu mzdy a v zmysle tohto dodatku došlo aj k zmene v prideľovaní mu
pracovných úloh zamestnávateľom, aby mu boli prideľované také pracovné úlohy, pri ktorých bola a je
možnosť dosahovania požadovaného mesačného výkonu objektívne menšia, čo znamená, že došlo

nielen k poklesu mzdy, ale aj k poklesu otcovi prideľovaných pracovných úloh. Ako bol otec poučený
aj v odôvodneniach predchádzajúcich rozhodnutí súdov vo veci výživného na tieto dve maloleté deti,
ako to vyplýva aj z citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, každý povinní rodič
si musí uvedomovať existenciu svojej vyživovacej povinnosti, musí sa správať tak, aby svojim konaním
neohrozoval uspokojovanie odôvodnených potrieb svojich maloletých detí a v náväznosti na to súd

pri posudzovaní výšky výživného zo strany povinného rodiča nevychádza len z reálne dosahovaných
príjmov tohto rodiča, ale vychádza aj z jeho schopností, možností a majetkových pomerov a prihliada na
tieto pomery aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, z uvedeného pre daný prípad vyplýva, že na strane otca dokazovaním súdov
bolo opakovane zistené, že otec v minulosti bez preukázania vážneho dôvodu ukončil pracovný pomer

v spoločnosti H. I. J. a prešiel pracovať k terajšiemu zamestnávateľovi E. J., pričom v spoločnosti H.,
ako to vyplýva aj z rozhodnutí súdov vo veci výživného na maloletého syna otca, maloletého E. J.,
mohol pracovať naďalej a mohol dosahovať, ako vyplýva aj z teraz podanej správy tohto bývalého
zamestnávateľa otca, toho času mesačný čistý príjem 810 €, navyše, ako bolo konštatované vyššie,
otec bez preukázania vážneho dôvodu uzavrel dodatok k pôvodne uzavretej zmluve so spoločnosťou

E. J., v dôsledku ktorého dodatku k pracovnej zmluve došlo k úprave jeho mzdy zohľadňujúcej úpravu
prideľovanýchmupracovnýchúlohvobjektívnemenšomrozsahunežtobolodouzavretia tohtododatku
k pracovnej zmluve, pričom dôvod pre takúto zmenu jeho pracovných povinností, jeho pracovnej náplne,
súdunebolnijakopreukázanýaniotcomsamotným,otectozdôvodňovallentvrdením,žeúdajnebyďalej
u zamestnávateľa pracovať nemohol, tieto svoje tvrdenia ale nepodložil ničím, ani vo svojej výpovedi a

ani prípadnými ďalšími dôkazmi, preto, ako vyplýva z už citovaných zákonných ustanovení, v žiadnom
prípade takéto postupy na strane otca súd nemohol vyhodnotiť v neprospech maloletých detí, ktoré sú
jednoznačne svojou výživou odkázané na svojich rodičov, navyše, ako otec už bol upovedomený aj v
predchádzajúcom konaní vo veci starostlivosti súdu o tieto dve maloleté deti, výživné súdom v naposledy
stanovenej výške na každú z dcér zo strany otca po 140 € predstavuje denne čiastku len 4,66 € na

deň, z čoho nepochybne vyplýva, že všetky ostatné potreby každého z týchto dvoch maloletých detí
nad rámec otcom zaplateného výživného hradila a hradí matka sama, bez prispenia otca.Navyše od ostatnej úpravy výživného v septembri 2011 je nepochybné, že došlo k podstatnému a
výraznému nárastu odôvodnených potrieb maloletých detí už len v súvislosti s uplynutím doby viac
ako troch rokov, ktoré obdobie v súlade s ustálenou súdnou praxou je spojené s podstatným nárastom

odôvodnených potrieb detí v nadväznosti na ich fyzický a psychický vývin za uvedené obdobie.

Na strane otca súd zároveň musel zohľadniť aj jeho potencionalitu príjmov formou možností doplňovania
si svojich príjmov z hlavného zamestnania vzhľadom na jeho špecializáciu buď príležitostnými prácami v
tak požadovanej oblasti činností ako je autoelektrikár a zároveň súd musel prihliadnuť i k tomu, že keďže

otec nemá v priamej starostlivosti žiadne maloleté dieťa, nič mu nebráni zabezpečovať si zdroj svojich
príjmovajvmiestachvzdialenejšíchodmiestajehobydliska,keďžejevšeobecneznámouskutočnosťou,
že na území SR je niekoľko zamestnávateľov u ktorých by sa mohol otec uplatniť vo svojej profesii, ktorá
profesia je u týchto firiem v automobilovom priemysle žiadaná a mohol by tým získať i vyšší príjem než
je teraz ním dosahovaný priemerný mesačný zárobok.

Vzhľadom na uvedené súd návrh otca v celom rozsahu zamietol, pričom opakovane súd dáva do
pozornosti otca i konštatovanie v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov, kde bolo uvedené, že zníženie
výživného na tieto dve maloleté deti na sumu po 100 € mesačne za situácie, kedy otec platí výživné na
maloletého E. v sume 100 € mesačne, by bolo jednoznačne výrazným poškodením týchto maloletých
detí aj vzhľadom na vekový rozdiel medzi týmito dcérami otca a jeho synom.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).