Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Šedivec
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816201590
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6816201590.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová
banka,a.s.,IČO:31320155,sídloMlynskéNivy1,82990Bratislava,zastúpenýJUDr.JánomŠoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: L. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX
XX E. XX, o zaplatenie 417,41 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I.Konanie v časti o zaplatenie 60,- Eur, zastavuje.
II.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 357,41 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 417,41 Eur od 16.02.2016 do 21.04.2016,
zo sumy 387,41 Eur od 22.04.2016 do 25.05.2016,
zo sumy 357,41 Eur od 26.05.2016 do zaplatenia,
a náhradu trov konania vo výške 71,15 Eur (z toho 25,- Eur súdny poplatok a 46,15 Eur trovy právneho
zastúpenia) na účet advokáta žalobcu, všetko v mesačných splátkach vo výške 30,- Eur splatných
vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku do
zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas.
III.Žalovanej priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 22.03.2016 proti žalovanej domáhal zaplatenia 417,41 Eur s
príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že žalovaná ako dlžník uzatvorila dňa 29.06.2009 so
žalobcom ako veriteľom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá kreditná karta a vedený úverový účet č. 32706577, žalovanej bol
poskytnutý úver s úrokom 22,80 % so schváleným úverovým rámcom vo výške 1.350,- Eur a povinnou
štandardnou mesačnou splátkou vo výške 45,- Eur. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti zo zmluvy,
ku dňu 31.01.2016 dosiahol záväzok žalovanej výšku 417,41 Eur s lehotou splatnosti do 15.02.2016.
2.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 6C/37/2016-24 zo dňa 24.05.2016, ktorým podanému
návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a ktorý bol zrušený podľa § 174 ods. 2 O. s. p. včas podaným
odôvodneným odporom žalovanej, ktorá sa domáhala povolenia zaplatiť dlh žalobcovi v splátkach.
Platobným rozkazom podľa § 172 ods. 1 O. s. p. súd ukladal žalovanej, aby žalobcovi zaplatil žalovanú
pohľadávku v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom súd takto postupoval bez toho,
aby poznal napr. osobné a majetkové pomery žalovanej rozhodujúce pre určenie dĺžky lehoty na plnenie
v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. Ak by sa žalovaná nemohla domáhať zmeny dĺžky lehoty na plnenie (čo
žalovaná v prípade vydania platobného rozkazu môže len podaním odporu), dochádzalo by k nerovnosti
medzi rôznymi žalovanými založenej len na forme, akou by súd rozhodol vo veci (rozsudok alebo
platobný rozkaz). Preto aj odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu len žiadosťou žalovanej osplátky dlhu je potrebné považovať za riadne odôvodnenie odporu vo veci samej v súlade s § 174 ods.
3 písm. b) O. s. p. (účinného ku dňu podania odporu).
3.Písomným podaním zo dňa 13.06.2016 žalobca vzal podaný návrh späť v časti o zaplatenie 60,-
Eur z dôvodu vykonania čiastočných úhrad dlhu žalovanou vo výške 30,- Eur v dňoch 21.04.2016 a
25.05.2016. Súd preto podľa § 145 ods. 2 CSP konanie vo veci v časti o zaplatenie 60,- Eur zastavil.
4.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého v
spotrebiteľských sporoch pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- Eur.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty č. l. 6,
všeobecné podmienky č. l. 8, výpis č. l. 9, potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca č. l.
29, cenník č. l. 44, a výsluchom žalovanej, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
6.Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 29.06.2009 zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporkyni
prostredníctvom kreditnej platobnej karty s úverovým rámcom 1.350,- Eur, s pravidelnou mesačnou
splátkou vo výške 45,- Eur s úrokovou sadzbou 1,9 % mesačne resp. 22,80 % ročne a sankčnou
úrokovou sadzbou 5,05 % ročne. Čerpaním úverového rámca žalovanou prostredníctvom kreditnej karty
v dobe od 13.07.2009 do 31.01.2016, úročením dlhu žalovanej a úhradami žalovanej vznikol žalovanej
ku dňu 31.01.2016 celkový dlh vo výške 417,41 Eur so splatnosťou 15.02.2016, ktorý žalovaná žalobcovi
zaplatila iba v rozsahu 60,- Eur, takže dlh žalovanej predstavuje 357,41 Eur.
7.Z výsluchu žalovanej súd zistil, že žalovaná je nezamestnaná od 24.06.2015, hľadá si prácu, ale
nemôže si žiadnu nájsť, lebo má dve malé deti vo veku 5 a 6 rokov, o ktoré sa musí starať. Príjmom
žalovanej je len prídavok na dve deti 47,- Eur mesačne. Iný príjem nemá, ani dávku v hmotnej núdzi,
pretože sú spoločne posudzovaní s manželom, ktorý dosahuje príjem 800,- Eur mesačne. V domácnosti
so žalovanou, jej manželom a ich dvoma deťmi býva aj svorka, ktorá pracovala ako opatrovateľka v
Rakúsku, ale teraz je už pol roka bez práce. Výdavky rodiny na domácnosť predstavujú poplatky za
vodu 70-80 Eur štvrťročne, elektrinu 85,- Eur mesačne, ďalej telefóny, stravu, a splátky pôžičiek 2 x 80,-
Eur a 1 x 140,- Eur a 1 x 200,- Eur mesačne. Za tejto situácie by žalovaná bola zatiaľ schopná splatiť
záväzok voči žalobcovi v mesačných splátkach po 30,- Eur, ak by sa zamestnala zaplatí aj viac.
8.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.9.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
právnych vzťahoch, pričom Zmluva je uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami dotknutých
právnych predpisov. Žalobca poskytol žalovanej úver prostredníctvom kreditnej a platobnej karty,
čerpaním úverového rámca žalovanou prostredníctvom kreditnej karty v dobe od 13.07.2009 do
31.01.2016, úročením dlhu žalovanej a úhradami žalovanej vznikol žalovanej ku dňu 31.01.2016 celkový
dlh vo výške 417,41 Eur so splatnosťou 15.02.2016, ktorý žalovaná zaplatila žalobcovi iba v rozsahu 60,-
Eur. Súd preto podanému návrhu žalobcu vo zvyšnej časti v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 357,41 Eur.
10.Dlh žalovanej sa stal splatným dňa 15.02.2016 a počnúc od 16.02.2016 je žalovaná v omeškaní.
Základná úroková sadzba ECB ku dňu 16.02.2016 predstavuje 0,05 %, súd preto zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 357,41 Eur od 16.02.2016 do
21.04.2016, zo sumy 387,41 Eur od 22.04.2016 do 25.05.2016 a zo sumy 357,41 Eur od 26.05.2016
do zaplatenia.
11.Konanie vo veci bolo sčasti zastavené zavinením žalovanej (§ 256 ods. 1 CSP), vo zvyšku súd žalobe
žalobcu vyhovel a žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.
12.O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a podľa § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Predmetom konania je iba drobný spor a navrhovateľ podáva opakovane rovnako formulované návrhy v
skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate úkon prevzatia a prípravy
zastúpenia vo viacerých takto hromadne podaných veciach splýva do jedného. Vypracovanie takto
hromadne podaných žalôb spočíva v prepísaní niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného
a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška žalovanej sumy, výška úroku z
omeškania a dátum omeškania) a je spravidla zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami,
s čo najmenším podielom ľudskej práce. Preto nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada
trov konania počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. t. j. za každý úkon
právnej služby samostatne. Z podobnej filozofie vychádza napr. ustanovenie § 14b českej vyhlášky
č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov, podľa ktorého odmena advokáta v podobných prípadoch
napr. vo veci s tarifnou hodnotou od 30.000,- Kč do 50.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 500,-
Kč za úkony právnej služby do podania návrhu (t.j. spravidla dva až tri úkony: prevzatie zastúpenia,
predžalobná výzva a podanie návrhu), za ktoré štandardná odmena podľa § 7 zmienenej vyhlášky
predstavuje pri tarifnej hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch) resp. 9.300,- Kč (pri
troch úkonoch); reálny nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak predstavuje napr. len 5,5 - 8 %
štandardnej odmeny advokáta resp. 1 - 1,66 % tarifnej hodnoty predmetu sporu. Tiež podľa bodu 29
preambuly nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol povinný zaplatiť iba trovy
konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa žalobca nechal
zastupovať advokátom. ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné. Z uvedených
dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhrady
trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, pričom takto priznaná náhrada trov právneho
zastúpeniabudepredstavovať1/3štandardnejodmenyadvokáta(prevzatiezastúpenia,podanienávrhu,
písomné vyjadrenie zo dňa 13.06.2016). Priznaný nárok na náhradu trov konania zohľadňuje tiež
súčasnú sociálnu situáciu žalovanej.
13.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 25,- Eur a trovy
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby 29,88 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),
paušálna náhrada nákladov 8,58 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 7,69
Eur(§18ods.3vyhláškyč.655/2004Z.z.),trovyprávnehozastúpeniatedaspolupredstavujú46,15Eur.
14.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov
konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m)CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o
výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku
na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške
náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.
15.Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta žalobcu súd uložil žalovanej v súlade s §
263 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
16.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP tak, že s prihliadnutím k
vyššie uvedenej súčasnej sociálnej situácii žalovanej, povolil súd žalovanej splácať dlh žalobcovi v
mesačných splátkach vo výške 30,- Eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od
mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade
nezaplatenia jednej splátky riadne a včas. Žalobca takýmto určením splatnosti dlhu žalovanej nebude
neprimerane dotknutý na svojich právach, pretože má proti žalovanej nárok na zaplatenie úroku z
omeškania a v prípade omeškania žalovanej so zaplatením jednej splátky stane sa splatným celý dlh
žalovanej.
17.Žalovanej v konaní nebol vyrubený súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu. Oslobodenie
podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. nemožno aplikovať na všetky súdne konania,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, pretože podľa tohto ustanovenia je od poplatku oslobodený len
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (kde v poznámke pod čiarou
je len príkladmo uvedený zákon č. 250/2007 Z. z.). Žalovaná však v konaní neuplatňovala žiadne
práva spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, ale žiadosť žalovanej o splátky dlhu možno subsumovať
pod ustanovenia Občianskeho zákonníka resp. Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sú predpismi
všeobecnými (nad Občianskym zákonníkom alebo Občianskym súdnym poriadkom už s výnimkou
Ústavy SR nie je žiadny predpis vyššej právnej sily) a nie predpismi osobitnými, za ktorý nemožno
považovať ani zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý je skôr predpisom administratívnej povahy upravujúci práva
spotrebiteľa len nepriamo stanovením povinností pre poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Preto
žalovanej zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.
nepatrí. O poplatkovej povinnosti žalovanej súd rozhodol podľa § 254 CSP tak, že s prihliadnutím k jej
súčasným osobným a majetkovým pomerom súd žalovanej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov
v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.