Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202820
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815202820.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu X. XX, XXX XX J., vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený:
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zastúpená konateľom JUDr. Martinom
Máčajom, advokátom, proti povinnému: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. Y. XXX, o udelenie

poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Námestovo č. k. 2Er/347/2015-20 zo dňa 04.11.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom prvostupňový súd zamietol podľa § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších

právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.
Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že v danom exekučnom konaní predstavuje exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu. Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo
domáhanie sa plnenia zo zmluvy o úvere zo dňa 17.07.2012 uzavretej medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom. Z obsahu zmluvy a povahy zmluvných strán mal súd prvého

stupňa preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky.
Vnútroštátny súd musí ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (rozsudok Súdneho
dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi,
bod 32). Ohľadom oprávnenia súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu
v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatnosťou okresný súd poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3Cdo/146/2011. Zákon o rozhodcovskom
konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z
hmotnoprávnych hľadísk.
Právomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženáformulárovourozhodcovskouzmluvou zo
dňa 17.07.2012, v zmysle ktorej budú všetky spory riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde.

Takáto rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu príslušným súdom. Rozhodcovskú
zmluvu preto vyhodnotil súd ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období. Keďže právomoc
rozhodcovského súdu je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd dospel k
záveru, že oprávneným predložený exekučný titul je v rozpore so zákonom a akékoľvek plnenie priznané

rozhodcom je v rozpore s dobrými mravmi.Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote bolo prostredníctvom právneho zástupcu
podané odvolanie zo strany oprávneného, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd
o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na správne zistený
skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť
exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,
ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd

v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd je však obmedzený
len na prieskum výroku rozhodcovského rozsudku, a nie rozhodcovského konania, resp. odôvodenia

rozsudku. Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku a nemôžu vyplývať
z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní).
Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne zistený skutkový stav veci.
Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou

samostatného úkonu na samostatnej listine alebo formou všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné.
Oprávnený poukázal aj na to, že v zmysle čl. 2 odsek 2, druhá veta zmluvy povinnému nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade sporných otázok na všeobecný súd, čím rozhodcovská doložka nespĺňa
znenie neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 odsek 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Konajúci súd

tak konal nad rámec zákonných ustanovení.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa
§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len „O.s.p.“), predložil na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p., ďalej len O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami
dopĺňa ďalšie dôvody.

Krajský súd uvádza, že v danom prípade prvostupňový súd, aj keď na toto ustanovenie v odôvodnení
poukázal, nevykonal prieskum právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm.
c) zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. neučinil právny záver, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka rozhodcovského konania plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom, t. j. neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite (hoci by tak
mohol učiniť za predpokladu, že rozhodcovská doložka je platná). K zamietnutiu žiadosti na vydanie
poverenia došlo čisto z procesného dôvodu, a to že rozhodcovská zmluva ako neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
vôbec rozhodcovský rozsudok vydať.

Vo vzťahu k námietke oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza,
že je rovnako ako súd prvostupňový toho názoru, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých
možno vykonať exekúciu. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku,

prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto
dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa
exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov,
prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvodypre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou
ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom
štádiu konania. Ak súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní o žiadosti

o udelenie poverenia), je to dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44); rovnako v
námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovie (§ 50). V praxi
exekučných súdov je už judikatúrou ustálený právny názor, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým

súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať
a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu
je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú

vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý.

Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru
odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvého stupňa ohľadom hodnotenia daného vzťahu

prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobné a vyčerpávajúce argumenty, s ktorými
sa odvolací súd stotožnil. Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj
v prípade, ak spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sám nepodal. Systém ochrany
zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na také znevýhodnené
postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS zaväzuje členské štáty
stanoviť, aby nekalé podmienky „podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa“.

Ohľadom námietky oprávneného, že sa okresný súd nedostatočne zaoberal formou rozhodcovskej
zmluvy, krajský súd uvádza, že to nezodpovedá skutočnosti. Okresný súd sa podrobne zaoberal
samostatnou listinou - rozhodcovskou zmluvou a jej charakterom, pričom vyhodnotil, že sa nejedná
o individuálne dojednanú zmluvu, a preto ju podrobil kontrole prijateľnosti v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Na presný obsah rozhodcovskej zmluvy, podrobne rozpísanej v napadnutom

rozhodnutíokresnéhosúdu,odvolacísúdvtomtobodeodkazuje.Rozhodcovskázmluvaboladojednaná
na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu
s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Oprávnený vpísal len osobné údaje
povinného, číslo a dátum uzatvorenia úverovej zmluvy.

Krajský súd je toho názoru, že rozhodcovská zmluva, v tej formulácii ako je predložil oprávnený
spotrebiteľovi na podpis, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Absentuje poučenie
spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Význam rozhodcovskej zmluvy je
osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených

záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia
strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, je oprávnená. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa
zorientovaťazvážiťdôsledkyvyplývajúceajzrokovaciehoporiadkurozhodcovskéhosúdu,aksaknemu

vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej
doložky. Odvolací súd je presvedčený, že tak ako banky, aj nebankové inštitúcie majú na to prostriedky,
aby vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel a nechali
sa mu za primeraných okolností rozhodnúť (porov. § 90 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobnýchslužbách). Oprávnený nepreukázal, že spotrebiteľ mohol uzatvoriť úverovú zmluvu aj bez toho, aby
pristúpil na rozhodcovskú zmluvu.

Zuvedenéhodôvodusúdvyhodnotilvšetkyodvolacienámietkyodvolateľaakonedôvodné.Odvolacísúd
uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý naň nemal
právomoc, a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť
exekúcia.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné
rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s
otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia
rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktorý je súd
prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§

224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.