Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/244/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203417
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316203417.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: C. D., D. S. Č.. XXX, S., zastúpenej advokátkou:
Mgr. Ľubomíra Liptáková, so sídlom Pribišova 1, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o výmaz záložného práva a o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa
10. marca 2016, č.k. 7C 43/2016-28, v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. apríla 2016, č.k. 7C

43/2016-39, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. marca 2016, č.k. 7C 43/2016-28,
v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. apríla 2016, č.k. 7C 43/2016-39, v napadnutej časti
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 10. marca 2016, č.k. 7C 43/2016-28, v spojení s opravným uznesením zo dňa

29. apríla 2016, č.k. 7C 43/2016-39, zamietol súd prvého stupňa; v konaní vo veci samej o návrhu
navrhovateľky,ktorásadomáha,abysúdodporcoviuložilpovinnosťvymazaťvšetkyzáložnépráva,ktoré
súzriadenévjehoprospechkbytuč.X,nachádzajúcemusana1.posch.,vovchodeT.XX,C.D.A.I..Č..
XXXX, postavenom na parc. č. XXXX o výmere 277 m2 a parc. č. XXXX o výmere 277 m2 (nachádzajúce
sa v obci D. K..Č.. N., kat. úz. D., zapísané na LV č. XXXX), spolu s podielom na spoločných častiach
a zariadeniach v podiele 2/96, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom

Bratislava, katastrálnym odborom a k pozemkom parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, parcely registra
"C", zastavané plochy a nádvoria, obe o výmere 277 m2, nachádzajúce sa v obci D. K..Č.. N., J..
Ú.. D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom, v podiele 6818/3272 (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti"); návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by odporcovi uložil zákaz začať realizovať výkon záložného práva a povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek krokov smerujúcich k predaju predmetných nehnuteľností a ich prevodu na tretiu osobu,

postúpenia alebo iného ich prevodu, ako aj povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok vo výške 33 eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia na účet Okresného
súdu Bratislava III v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, a s poukazom na ust. §
142 ods. 1 O.s.p. odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Dospel totiž; s poukazom na ust. § 102
ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 8, § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p.; k záveru, že v danej veci

neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia,
nakoľko navrhovateľka v konaní ničím neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, keď ani ňou predložené listinné dôkazy nepreukazujú (neosvedčujú) konkrétne konanie odporcu
ako záložného veriteľa, v dôsledku ktorého by navrhovateľke hrozila bezprostredná ujma, resp. na
základe ktorého by mohol byť výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.

Proti tomuto uzneseniu podala do výroku, ktorým prvostupňový súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia návrh zamietol, v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá v napadnutejčastižiadalauzneseniesúduprvéhostupňazmeniť anávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia
vyhovieť dôvodiac, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila

so záverom prvostupňového súdu, že v konaní neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, keď táto nepochybne vyplýva z poznámky o začatí výkonu záložného práva v prospech
odporcu ako záložného veriteľa, zapísanej vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. XXXX,
katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ktorá dočasnú úpravu
pomerov medzi účastníkmi opodstatňuje. Namietala zároveň, že napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa je nepreskúmateľné, keď z neho nevyplýva, ktoré relevantné skutočnosti mal súd preukázané
a na základe čoho dospel k právnemu názoru vyslovenému v odôvodnení svojho uznesenia.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa; v napadnutej časti; v medziach dôvodov
podaného odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vo výroku vecne

správne.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi.

Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli
osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti
návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových

okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a
na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia
vo veci samej.

Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať

dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich
skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku,
s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa
posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu
vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je

potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami
týkajúcimi sa samotnej podstaty veci, keď pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem

navrhovateľa na jeho vydaní, vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto
osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej
veci, a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z
hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením
predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby

v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa
vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že nevyhnutným predpokladom
pre vydanie predbežného opatrenia je i osvedčenie danosti nároku, ktorému má byť nariadením
predbežného opatrenia poskytnutá dočasná ochrana.V preskúmavanej veci sa navrhovateľka vo veci samej domáha, aby súd odporcovi uložil povinnosť
vymazať všetky záložné práva, ktoré sú zriadené v jeho prospech k predmetným

nehnuteľnostiam, vedeným na liste vlastníctva č. XXXX, v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa domáha
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil zákaz začať realizovať výkon
záložného práva a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich k predaju predmetných
nehnuteľnostíaichprevodunatretiuosobu,postúpeniaaleboinéhoichprevodu,akoajpovinnosťstrpieť

užívanie predmetných nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Prvostupňový súd postupoval správne, keď sa zaoberal splnením zákonom stanovených predpokladov
pre nariadenie predbežného opatrenia, vyplývajúcich z ustanovenia § 102 ods.
1, v spojení s ust. § 74 ods. 1 O.s.p., avšak vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru,
že navrhovateľka neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; ktorá, ako

na to správne poukázala navrhovateľka v podanom odvolaní, vyplýva už len z poznámky o začatí
výkonu záložného práva v prospech odporcu ako záložného veriteľa, zapísanej vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiamnaLVč.XXXX;avšakvôbecsanezaoberaltým,či;vdanomštádiukonania;prepotreby
nariadenia predbežného opatrenia možno považovať nárok navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana, za osvedčený. V tomto smere odvolací súd, na základe obsahu podaného návrhu vo

veci samej, s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z doposiaľ predložených listín, dospel k záveru,
že skutočnosti tvrdené v návrhu ani predložené listinné dôkazy, v spojitosti s petitom
návrhu; ktorým sa navrhovateľka domáha, aby súd odporcovi uložil "povinnosť vymazať záložné právo
zapísané k predmetným nehnuteľnostiam" na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor; neumožňujú nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti vydania pre

navrhovateľku priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu spisu a predložených listín nevyplývajú
žiadne bližšie okolnosti zriadenia a vzniku záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré
bolo do katastra nehnuteľností v danej veci zapísané dňa 17.01.2007, teda pred tým než navrhovateľka
na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.03.2007 nadobudla nehnuteľnosti do vlastníctva, a teda
možno dôvodne usudzovať, že o zriadení záložného práva a jeho vklade do katastra nehnuteľností,

musela mať vedomosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že navrhovateľka síce
v podanom návrhu požiadala súd prvého stupňa, aby si zadovážil listiny týkajúce sa záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporcu, avšak neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by jej;
napriek ustanoveniu § 68 zák. č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností, ktoré jej ako vlastníčke
predmetných nehnuteľností zaručuje právo nahliadať do zbierky listín (katastrálneho operátu); bránili

dané listiny, resp. údaje z nich vyplývajúce, zadovážiť vlastnou aktivitou.

Navrhovateľka svoje tvrdenia o neplatnosti, či neexistencii zapísaného záložného práva; z
ktorých vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na uloženie povinnosti odporcovi vymazať ho z katastra
nehnuteľností; žiadnym spôsobom neosvedčila, neuviedla žiadne konkrétne kroky, ktoré na svoju

ochranu v tejto súvislosti podnikla po tom, ako sa už v konaní pod sp.zn. 5C/35/2012
dozvedela o existencii záložného práva a vzhľadom na závažnosť jej tvrdení ani len nepodala trestné
oznámenie pre podozrenie z podvodného konania. Tu treba zdôrazniť, že údaje katastra, týkajúce sa
práv k nehnuteľnostiam, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z.z.), a preto pre potreby nariadenia predbežného opatrenia je potrebné dostatočne spoľahlivo

osvedčiť, že zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnému stavu.

Navrhovateľka neuviedla žiadne také konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by spochybňovali
platnosť záložnej zmluvy do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť predbežným opatrením
ochranu jej nároku domáhajúceho sa v základom konaní vo veci samej.

Na základe uvedených zistení odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v danom
štádiu postupu konania dostatočne neosvedčila hmotnoprávny základ žaloby, nakoľko len na základe
jej všeobecných tvrdení, nemožno dostatočne spoľahlivo usudzovať na pravdepodobnosť úspechu jej
návrhu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľky a skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v danej veci zákonné predpokladypre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 102 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 74 ods. 1 O.s.p.
a § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. neboli splnené.

Pokiaľ navrhovateľka argumentovala tým, že odporca použil jej nehnuteľnosť ako záloh napriek
tomu, že jej neposkytol žiadne finančné prostriedky v spojitosti s úverom, odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že existencia pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi; a teda ani poskytnutie
peňažných prostriedkov záložcovi, resp. vlastníkovi zálohu; nie je podľa ustanovení § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka, v prípade, ak záložca a záložný dlžník nie sú totožní, podmienkou

zriadenia ani vzniku záložného práva, ktoré (okrem prípadov podľa ust. § 151md Občianskeho
zákonníka)prechádzananovéhovlastníkazaloženejnehnuteľnosti,apretotátoskutočnosťjezhľadiska
splnenia zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia bez významu.
Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto
odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa; i keď z iných dôvodov; k záveru, že navrhovateľka
nepreukázala (neosvedčila) v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi uložil zákaz začať realizovať výkon záložného práva a
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich k predaju predmetných nehnuteľností a
ich prevodu na tretiu osobu, postúpenia alebo iného ich prevodu, ako aj povinnosť strpieť užívanie
predmetných nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; keď z obsahu spisu
nevyplýva, že by bola navrhovateľka odkázaná na bývanie v predmetnom byte; a preto uznesenie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti , ako vecne správne, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§ 145
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.