Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/465/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214219170
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214219170.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom
Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti žalovanému: V. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. S., Z. XXX/
XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou: K. X., súdna tajomníčka Okresného
súdu F., o zaplatenie 320,67 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 200,- eur od 17.1.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 200,- eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 19,56 eur ako
aj náhradu iných trov konania vo výške 4,70 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2014 domáhal zaplatenia sumy 320,67 eur s 5,25%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 255,67 eur od 17.1.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 23.12.2013 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Rámcovej

zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky (ďalej len Rámcová zmluva) a
zároveň aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúročný
úver vo výške 200,- eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým
spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanému predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaný vyjadril svoj
súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal
vrátiť celkovú sumu vo výške 255,67 eur, z ktorej suma 55,67 eur predstavuje celkové náklady za
poskytnutie úveru. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej

percentuálna výška je uvedená v zmluve. Úver s príslušenstvom bol splatný 16.1.2014. Žalovaný však
uvedenúsumuvurčenejlehotenezaplatil,ataksižalobcapodľačl.IV.bodu5rámcovejzmluvy uplatňuje
aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur.

Súd žalovanému, ktorý sa zdržiava na neznámom mieste, ustanovil na ochranu jeho procesných práv
za opatrovníka súdnu tajomníčku tunajšieho súdu.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával nielen v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalobcu, ale aj v neprítomnosti riadne predvolanej opatrovníčky žalovaného.Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 23.12.2013, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
iného úveru a pôžičky, výzvami žalobcu, výpisom z účtu žalobcu, ako aj jeho písomným vyjadrením

z 12.5.2015.

Podľa predloženej Rámovej zmluvy, dňa 23.12.2013 o 11:00:03 hod. malo dôjsť na diaľku,
prostredníctvom internetovej komunikácie, k jej uzavretiu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa čl. IV.
bodu 1 tejto Rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním

a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti
úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o
poskytnutieúverunaužívateľskomúčteklientaapreduzatvorenímzmluvy.Podľačl.IVbodu5,vprípade
omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady
spojené s ich vymáhaním. Za takéto náklady je podľa uvedeného formuláru zmluvy potrebné považovať
súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS,

emailovésprávy,písomnévýzvyakoajďalšienákladyvynaloženéveriteľomzdôvoduomeškaniaklienta.
Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane
vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 €; spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou
úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 €; to isté je uvedené
aj pri vypracovaní tretej upomienky; spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane

vypracovania štvrtej upomienky - celkové náklady vo výške 30 €.

Zmluvné strany zároveň v ten istý deň a v tú istú hodinu, minútu a sekundu uzavreli na diaľku,
prostredníctvom internetovej komunikácie, aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a

Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom je bezúročný úver vo výške 200,- eur. Spotrebiteľ - žalovaný
- sa v uvedenej zmluve zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi sumu 255,67 eur dňa 16.1.2014. Podľa
uvedenej zmluvy je RPMN 423,6% a priemerná RPMN je 418%, pričom celkové náklady spotrebiteľa
predstavujú sumu 55,67 eur.

Podľa výpisu z účtu žalobcu, na účet uvedený v oboch zmluvách ako bankové spojenie žalovaného,
bola dňa 23.12.2013 prevedená suma vo výške 200,- eur.

Súd na právny vzťah strán sporu aplikoval § 52 a nasl. OZ, § 657a nasl. OZ.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

S poukazom na § 1 ods. 3 písm. e/. zákona č. 129/2010 Z.z., úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace, nie je spotrebiteľským úverom. V danej veci bola splatnosť žalovaným
čerpaného peňažného plnenia žalobcu určená na dobu kratšiu ako 1 mesiac.

Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých

podstatných náležitostí takejto zmluvy, keď výpisom z účtu preukázal reálne poskytnutie peňažných
prostriedkov žalovanému prevodom na ním uvedený účet. Preukázal aj dočasnosť zmluvného vzťahu
ako aj povinnosť žalovaného vrátiť obdržanú sumu peňazí.

Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol

žalovanému peňažné prostriedky vo výške 200,- eur, čo vyplýva aj zo žalobcom predloženého výpisu
z jeho bankového účtu, pričom žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť žalobcovi obdržanú sumu peňazí
do 16.1.2014 a žalovaný nepreukázal, že by túto svoju povinnosť čo i len čiastočne plnil, súd považoval
žalobu žalobcu za dôvodnú do výšky čerpaných 200,- eur.

Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 OZ, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). Podľa zmluvy strán sporu z 23.12.2013, úver
(správne pôžička) čerpaný žalovaným je bezúročný. Strany sporu si teda nedohodli zmluvné úroky a
platné právne predpisy inú formu odplaty v súvislosti s pôžičkou neumožňujú. S poukazom na § 39 a§ 41 OZ, zmluva strán sporu je podľa názoru súdu absolútne neplatná v časti poplatku za poskytnutie
peňažného plnenia žalobcom, ktorú možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, keď takáto dohoda
svojimobsahom,aleajúčelomodporuje§658ods.1OZ.Pretosúdžalobu včasticelkovýchnákladovza

poskytnutie úveru vo výške 55,67 eur, ktoré podľa žalobcu predstavujú RPMN, zamietol ako nedôvodné.

Žalobca si v súvislosti s písomnými výzvami žalovaného na úhradu uplatnil náhradu nákladov vo výške
65,- eur. Podľa rámcovej zmluvy by malo ísť o skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. V
danom prípade, však žalobca nepreukázal vynaloženie akýchkoľvek nákladov v súvislosti s upomienkou

z 23.1.2014, s urgenciou z 30.1.2014, s upozornením z 6.2.2014 a s poslednou výzvou z 13.2.2014.
Preto ani nepreukázal svoje tvrdenie o skutočných nákladoch vo výške 65,- eur.

Navyše, formulárová zmluva pripravená žalobcom vopred a zaslaná žalovanému bez akejkoľvek
možnosti žalovaného ako spotrebiteľa ovplyvniť „zmluvné dojednania“ v časti skutočných nákladov a
ich výšky podľa druhu upomienky je možné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §

53 ods. 1 OZ.

Žalobca na jednej strane tvrdí, že v dôsledku omeškania žalovaného s úhradami splátok skutočne
vynaložil náklady vo výške 65,- eur a na druhej strane ich on určil paušálne vo formulári návrhu
zmluvy. S poukazom na § 53 ods. 2, ods. 3 OZ je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná

domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca
v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár žalobcu,
ako dodávateľa v spotrebiteľskej zmluve podpísal bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text
na štandardnom formulári žalobcu, s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny

žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text zmluvných dojednaní
v žalobcom vopred formulovanom tlačive zmluvy, súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa
- žalovaného - zaplatiť tzv skutočné náklady vyčíslené vopred v zmluve paušálne, považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, ktorá je s poukazom na § 53 ods.

5 citovaného zákona neplatnou ako celok. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu ani v časti o
zaplatenie skutočných nákladov vo výške 65,- eur nepovažoval za dôvodný.

Pretože žalovaný svoj dlh z pôžičky riadne a včas neuhradil, dostal sa do omeškania s jeho plnením.
Žalobca sa domáhal zaviazanie žalovaného na zaplatenie 5,25 % úroku z omeškania ročne zo sumy

255,67 eur od 17.1.2014, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti určenej v zmluve
účastníkov konania, do zaplatenia. Súd uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania z prisúdenej sumy
považoval, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. za dôvodný,
keď k 17.1.2014, kedy bola pôžička čerpaná žalovaným už po splatnosti, bola úroková sadzba ECB
0,25%, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší. Súd návrh

žalobcu na úrok z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol, keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť
svojho nároku na zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu prísudku vo výške 200,- eur.

V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (62,37%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a v časti
úroku z omeškania je úspechom žalovaného (37,63%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu (62,37%

- 37,63% = 24,74%). Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi
titulom náhrady súdneho poplatku za návrh (19,- eur), priznal iné trovy konania vo výške 4,70 eur
(24,74% z 19,- €). Titulom náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony
právnej služby (prevzatie zastúpenia z 13.7.2014, písomné podanie návrhu z 17.7.2014) po 24,90 eur
za úkon, 2 x režijný paušál vo výške po 8,04 eur, ako aj 20% DPH (13,18 eur), súd žalobcovi priznal

24,74% zo 79,06 eur, teda priznal mu sumu 19,56 eur. Náhrada trov konania je podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
splatná na účet právneho zástupcu žalobcu.

Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6,
Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.