Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/284/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207071
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8212207071.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova
8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XX, XXX XX
N., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778,
Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám SNP 7, 091 01 Stropkov,
o zaplatenie 1.327,61 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7C
242/2012-140 zo dňa 25.02.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 83,76 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol,
žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 430,12 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr.

Ambróza Motyku, advokáta, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 písm. b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 52
ods. 1 až 3, § 53 ods. 1,2 a 4, § 100 ods. 1 § 101 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „OZ“).

Vychádzal zo zisteného, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 19.06.2006 k
uzavretiu zmluvného vzťahu, na základe ktorého bola žalovanému schválená pôžička vo výške 995,82 €
(30 000 Sk) s výškou mesačnej splátky 34,16 € (1 029 Sk) a počtom mesačných splátok 60. Konštatoval,
že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ma jednoznačne spotrebiteľský
charakter, a to vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu ako podnikateľský subjekt poskytol
žalovanému ako fyzickej osobe nepodnikateľovi pôžičku. Mal za to, že vzhľadom na to, že okamžitá

splatnosť pôžičky nastala 20.03.2007, právny predchodca žalobcu mohol uplatniť svoje právo na súde
už dňa 21.03.2007 v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby do 21.03.2010. Žalobca podal žalobu
na súd až 31.08.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a preto s poukazom na námietku
premlčania vznesenú vedľajším účastníkom a podporne aj s prihliadnutím k § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov o ochrane spotrebiteľa žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. a
skutočnosti, že v celom rozsahu úspešný žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, a preto mu ju súd
nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu dňa 16.05.2014
priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 430,12 €, ktoré je mu žalobca povinný zaplatiť v
lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti v ktorej určil splatnosť úveru ku dňu 20.03.2007, následkom čoho bolo nesprávne
posúdenie plynutia premlčacej doby považoval za nepresvedčivé, neodôvodnené, nesprávne a bez
akejkoľvek opory. Mal za to, že listinný dôkaz o predčasnom ukončení uvereného vzťahu neexistuje.
Položkovitý prehľad obratov na úverovej zmluve je len interným dokladom právneho predchodcu

žalobcu a súdu bol predložený za účelom preukázania platobnej disciplíny žalovaného do postúpenia
pohľadávky. Zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k písomnému právnemu úkonu, ktorým
by došlo k predčasnému ukončeniu písomne právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou. Z
uvedeného dôvodu konečná splatnosť nastala prirodzeným spôsobom dňom splatnosti poslednej
zmluvedojednanejúverovejsplátky,ktorejdeňpripadolnadeň20.06.2011,pričomsinároknazaplatenie

žalovanej pohľadávky uplatnil žalobou na súde pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
Teda nárok v čase začatia konania nebol premlčaný. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý argumentáciu žalobcu v

odvolaní považoval za nenáležitú, a to z dôvodov, ktoré bližšie konkretizoval. Navrhol potvrdiť rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznať náhradu mu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok z dôvodov
uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p.

bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvého stupňa
a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, správne aj vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení §
132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd prvého stupňa správne na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá zásada vyplýva
z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR) vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli
v prvostupňovom konaní vykonané. Hodnotiaca úvaha prvostupňového súdu zodpovedá zásadám
formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu. Úvaha prvostupňového súdu je

preskúmateľná odvolacím súdom, súd prvého stupňa stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
riadil. Odvolací súd k týmto záverom súdu prvého stupňa nemá žiadne námietky či výhrady.Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že ku dňu 20.03.2007 došlo
k splatnosti celého úveru. Samotný žalobca predložil prehľad platieb na zmluve č. 7018701, z ktorého
vyplýva platobná disciplína žalovaného (č.l. 21). Žalovanému boli predpisované splátky vo výške 34,16

Eur od 20.07.2006 do 20.02.2007, pričom žalovaný z takto predpísaných 8 splátok zaplatil len jednu
splátku. Následne dňa 20.03.2007 bola predpísaná splátka v sume 959,14, Eur, z čoho nie je možné
vyvodiť iný záver ako ten, že právny predchodca žalobcu k tomuto dňu zosplatnil úver. Žalovaný bol
v omeškaní so zaplatením siedmych splátok, teda boli aj splnené podmienky na ukončeniu úverového
vzťahu. Žiadne ďalšie splátky po 32,30 Eur už po dni 20.03.2007 právnym predchodcom žalobcu

predpisované žalovanému neboli. Uplynutie trojročnej premlčacej doby je zjavné (žaloba podaná
31.08.2012) a preto pokiaľ vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorá je dôvodná,
správne postupoval prvostupňový súd, ak nepriznal žalobcovi premlčanú istinu 1.327,61 Eur s prísl.. Pri
uplatnenej námietke premlčania nebolo potrebné zaoberať sa dôvodnosťou žaloby ani vykonávať súdnu
kontrolu zmluvných klauzúl podľa § 53 ods. 1 OZ, či otázkou existencie nekalých obchodných praktík
najmä vo vzťahu k transparentnosti zmluvných podmienok vrátane inkorporačnej doložky.

Preto námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany žalobcu bola nedôvodná.

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka

(princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení
Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián
Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené možno vzťahovať i na právnu úpravu
premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia oproti právnej úprave v
Obchodnom zákonníku.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom súd prvého
stupňa námietku premlčania vznesenú žalovaným správne posudzoval podľa príslušných ustanovení
Občianskehozákonníkaspoukazomnato,žepriaplikáciiprávnejúpravypremlčaniapodľaObchodného

zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom premlčania boli v neprospech spotrebiteľa
(porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 94/2013).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný
a vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu á 61,41 Eur +
8,39 Eur režijný paušál = 69,80 Eur + DPH 20% (13,96 Eur), spolu 83,76 Eur podľa ust. 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, §18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.