Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201160
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213201160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislav Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Z.. M. W., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v X., na ul. X. č. X, proti žalovanému Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v U., na ul. W. č.
XX, právne zast. Legal Partners Slovakia, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na Nám.
1. mája č. 3, o náhradu škody v sume 1.000 000 Eur s prísl., o odvolaniach účastníkov proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 19.5.2015 č.k. 7C/33/2013-202 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov
prvostupňového konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 12.774,10 Eur a žalobca
je p o v i n n ý ju zaplatiť Legal Partners Slovakia, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
na Nám. 1. Mája č. 3 do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanémusapriznáva náhrada odvolaciehokonaniapozostávajúcaztrovprávnehozastúpeniavo
výške 3.102,62 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť Legal Partners Slovakia, advokátska kancelária,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, na Nám. 1. Mája č. 3 do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 9.907,49 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody,
ktorá mu mala vzniknúť zapísaním žalovaného do zoznamu sprostredkovateľov poistenia a
sprostredkovateľov zaistenia aj napriek nesplneniu podmienky dôveryhodnosti osoby vyžadovanej
ustanovením § 2 písm. e) zákona č. 340/2005 Z. z. V tejto súvislosti sa poukázalo na obsah stanoviska

Národnej banky Slovenska z 19.03.2009 adresovaného žalobcovi. V ňom Národná banka Slovenska
konštatovala, že k porušeniu zákona došlo, avšak zo strany spoločnosti, ktorá žalovaného do zoznamu
zapísala.Ozápisežalovanéhodoregistrarozhodolvzmysleustanovenia§12ods.1zákonač.340/2005
Z. z. príslušný úrad na základe podkladov poskytnutých navrhovateľom, ktorým je buď poisťovňa,
poisťovací agent, poisťovací maklér alebo sprostredkovateľ poistenia z iného členského štátu. Tento
navrhovateľ zároveň zodpovedal za správnosť a úplnosť údajov v návrhu. Žalovaný tým, že bol zapísaný
dopríslušnéhozoznamu,hocinespĺňalpodmienkydôveryhodnejosoby,sanedopustilporušeniaprávnej

povinnosti, keďže kompetentným orgánom predložil všetky relevantné doklady vrátane odpisu z registra
trestov. Za úplnosť a pravdivosť údajov zodpovedal v danom prípade navrhovateľ, ktorým však žalovaný
nebol a zápis žalovaného na základe poskytnutých údajov vykonal úrad. Z tohto dôvodu žalovaný
titulom zápisu do zoznamu sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia nemôže niesťzodpovednosť za škodu tvrdenú žalobcom, a preto je namieste aj otázka pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, ktorá v okolnostiach tohto prípadu absentuje.

Okrem toho žalovaný vzniesol v naznačených súvislostiach námietku premlčania nároku žalobcu na
náhradu škody, a to s poukazom na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 19.03.2009, v ktorej
ho Národná banka Slovenska informovala o porušení zákona, avšak zo strany spoločnosti, ktorá
žalovaného do zoznamu zapísala. Je nepochybné, že žalobca podal žalobu na súde dňa 19.02.2013,
čo je takmer po uplynutí štyroch rokov odvtedy, čo sa dozvedel o tom, ktorý subjekt by mohol byť

zodpovedný za prípadnú škodu. Pritom právo na náhradu škody sa v zmysle § 106 Občianskeho
zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá,
najneskôr sa premlčí po uplynutí troch rokov, k čomu došlo aj v tomto prípade. Žalobca v žalobe označil
žalovaného ako zodpovedného za škodu, u ktorého v danom prípade nebolo preukázané, aby škodu,
vznik ktorej tvrdil žalobca, spôsobil úmyselne, a to s poukazom na to, že všetky doklady týkajúce sa
svojej osoby a dôveryhodnosti, vrátane odpisu z registra trestov predložil kompetentným osobám, na

ktorých posúdení bol zápis žalovaného do príslušného registra. Keďže žalobca podal voči žalovanému
žalobu na súd po uplynutí takmer štyroch rokov od momentu, čo mal vedomosť o tom, kto za prípadnú
škodu zodpovedá a žalovaný týmto zodpovedným subjektom z vyššie uvedených dôvodov nie je, jeho
nárok je premlčaný.

Žalobca svoj nárok na náhradu škody odvádzal i od konania žalovaného, keďže zakladal konkurenčnú
spoločnosť P.., ktorej spoločníkom bol od 22.06.2007, hoci v tom čase (do 24.10.2007) bol ešte
spoločníkom v spoločnosti P. Y. - A., s.r.o. (predtým Y.), čím tejto spoločnosti spôsobil škodu. Podľa
čl. V ods. 2 písm. e) spoločenskej zmluvy Y.., spoločník je povinný zdržať sa konania, ktorým by mohol
poškodiť záujmy spoločnosti. Aj z ust. § 136 a § 65 Obchodného zákonníka vyplýva, že v prípade,

ak dotknutá osoba poruší zákaz konkurenčného konania, spoločnosť má voči nej právo istého postihu,
čím nie je dotknuté právo na náhradu škody. Z tohto pohľadu, aj keby súd zistil konkurenčné konanie
žalovaného vyúsťujúce do spôsobenej škody, bola by to spoločnosť, ktorá by bola oprávnená uplatniť
voči nemu nárok na náhradu škody, a to podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Z tohto
pohľadu potom aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je daná, keďže žalobu podal vo vlastnom mene,

a nie v mene spoločnosti P. Y. - A., s.r.o. (predtým Y.).

Tiež v tejto súvislosti žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, a to s poukazom na e-mail
z11.07.2007(č.l.43spisu),ktorýžalobcazaslalinýmosobámavktorompoukázalnakonanieniektorých
osôb v radoch spoločnosti, ktoré tým, že založili novú spoločnosť P.., poškodili záujmy spoločnosti Y.).

Žalobca mal vedomosť o založení spoločnosti P.. už v júli 2007, ale žalobu, ktorou si týmto titulom uplatnil
nárok na náhradu škody voči žalovanému, podal až 19.02.2013, čo je po uplynutí vyše piatich rokov
odvtedy, čo sa žalobca dozvedel o tom, kto by mohol niesť zodpovednosť za prípadnú škodu.

Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu, že stratil svoj vklad v spoločnosti

vo výške 20 000 Eur, stratil príjem (provízie a následné odmeny) vo výške cca 6 660 Eur mesačne,
čo ku dňu spísania žaloby činí 400 000 Eur a stratil mesačný príjem konateľa spoločnosti vo výške 2
500 Eur, čo ku dňu spísania žaloby činí 150 000 Eur. Súčasne uviedol, že mal hypotéku na dom a z
titulu neplatenia úveru prišiel o celý majetok, dom s pozemkom v celkovej hodnote 600 000 Eur a keďže
nedokázal splácať lízing na auto, toto mu odobrali a vznikla mu škoda vo výške 75 000 Eur. Celkovú

škodu, vyčíslil sumou 1 000 000 Eur tvrdiac, že ak by sa žalovaný nestal súčasťou spoločnosti, príjmy,
ktoré inkasoval, by patrili jemu, a nie žalovanému.

Nároky uplatnené žalobcom boli posúdené ako zjavne neopodstatnené a nedôvodné. Konanie
žalovaného sa totiž nevyhodnotilo ako konanie majúce charakter porušenia právnej povinnosti, keďže

posúdenie žalovaného ako dôveryhodnej osoby podľa zákona č. 340/2005 Z. z. nespočívalo na jeho
pleciach, ale bolo úlohou kompetentných osôb, ktorých následky konania žalovaný znášať nemôže pri
zohľadnení toho, že odpis z registra trestov predložil. Okrem toho, že nebolo preukázané protiprávne
konanie žalovaného, v okolnostiach tohto prípadu nemôže byť daná ani príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaného a vznikom škody odrážajúcej sa v majetkovej sfére žalobcu. Nároky, uplatnené

žalobcombolivyhodnotené akotaké,ktorénemajúpriamyabezprostrednýsúvisskonanímžalovaného.
V takýchto prípadoch je potrebné preukázať, že tvrdená škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny, teda
bez konania žalovaného. Žalovaný svoj obchodný podiel v spoločnosti P. predal a k 24.10.2007 prestal
byť jej spoločníkom. Od 22.06.2007 bol zároveň spoločníkom v spoločnosti P.. Obchodný zákonník vrelevantných ustanoveniach § 65 a § 136 takéto konanie žalovaného nevylučovali a nevylučovala ho
ani spoločenská zmluva. Aj za predpokladu, ak by prípadný nárok na náhradu škody vznikol, tento by
svedčal obchodnej spoločnosti, a nie žalobcovi.

Žalobcomuplatnenénárokyvyznievajúlenvrovinedohadovajehosubjektívnychpredstávbeztoho,aby
bolo preukázané, že k vzniku škody tak, ako to tvrdil žalobca, došlo v dôsledku bezprostredného konania
žalovaného, a to pri zohľadnení obvyklého chodu vecí. Z tohto pohľadu vyznieva hypoteticky aj tvrdenie
žalobcu o tom, že ak by žalovaný nepôsobil v spoločnosti, jeho príjmy by plynuli priamo jemu. Ide o také

tvrdenie príčinných súvislostí, ktoré len veľmi ťažko môžu tvoriť reťazec udalostí priamo smerujúcich k
vzniku škody tak, ako si to predstavuje žalobca. Žalovaný nemôže v naznačených súvislostiach niesť
zodpovednosť za prípadné podnikateľské neúspechy žalobcu a jeho nemožnosť plniť si svoje záväzky
voči iným subjektom.

Vo veci sa nepovažovalo za potrebné vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, teda výsluchy svedkov,

pozretie videozáznamu a podrobnejší výsluch žalovaného, a to vzhľadom na neopodstatnenosť nároku
žalobcu spojený s nedostatkom tak aktívnej vecnej legitimácie, ako aj pasívnej vecnej legitimácie a v
neposlednom rade aj s prihliadnutím na premlčanie nároku.

Súd prvého stupňa preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 O.s.p. Zo žalovaným uplatnených trov v celkovej výške
12 776,10 Eur bola tomuto účastníkovi priznaná iba čiastka 9.907,49 Eur. Žalovanému nebola priznaná
náhrada za stratu času v celkovej výške 766,64 Eur v súvislosti so zastúpením na pojednávaniach v
dňoch 13.11.2014 a 19.5.2015. Podľa ustanovenia § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. totiž náhrada za stratu

času patrí iba advokátovi za predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho
sídlom. Týchto pojednávaní sa ale zúčastnil advokátsky koncipient advokáta žalovaného, pričom zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Z
uplatnenej sumy 176,30 Eur titulom hotových výdavkov nebol žalovanému priznaný nárok na úhradu
sumy 2 Eurá, uplatnenej ako cestovné výdavky v U.. Rovnako nebol priznaný nárok na náhradu

tarifnej odmeny zvýšenej o 20 % DPH. Dôvodom nepriznania bolo nepredloženie osvedčenia právneho
zástupcu žalovaného o registrácii DPH.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote obaja účastníci.

Žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol,
že v rozhodnutí nebolo dostatočne odôvodnené, prečo sa nevykonali navrhované dôkazy, ktoré by
jednoznačne ustálili, že žalovaný spáchal až trestný čin podvodu, ako i trestný čin nedovoleného
obohatenia. Zákon ukladá povinnosť občanovi, ktorý sa dozvedel o trestnej činnosti bezodkladne
oznámiť trestný čin orgánom činným v trestnom konaní. V spise sa nachádza dostatok materiálu

jednoznačnepoukazujúcehonatrestnúčinnosťakoinaspôsobenieškodyvysokéhorozsahu.Poberanie
provízie po ukončení pracovného pomeru je ďalším dôkazom na protizákonné nedovolené obohatenie
zo strany žalovaného, ktoré sa dostalo na svetlo sveta až teraz. Napriek predloženiu adekvátnych
dokumentov chýba konštatovanie súdu na vec, že žalovaný zakladaním konkurenčnej spoločností
porušil svoje povinnosti v pôvodnej spoločnosti, ktorej majetok aj použil. Porušovaním spoločenskej

zmluvy spôsobil spolu so svojimi kumpánmi vedome podvodný úpadok spoločnosti P.. Títo ľudia boli
navrhovaný medzi ostatnými svedkami na vypočutie vo veci. Konštatovanie neexistencie príčinnej
súvislosti medzi škodou a konaním žalovaného je zavádzajúce. Ak by žalovaný a jeho skupina neboli
likvidovali trestnou činnosťou spoločnosť žalobcu, neukradli majetok, databázu klientov, know how a
následné príjmy z poisťovne, mohol mať nárok na výplatu ako sprostredkovateľ, ako konateľ aj ako i na

podiely zo zisku ako spoločník, lebo ten zisk sa tvoril. Za protizákonne označil i právne zastupovanie
žalovaného. Právny zástupca žalovaného bol do konca existencie pôvodnej spoločnosti jej právnym
zástupcom a teraz zneužíva svoje vedomosti pri súdnych sporoch medzi dvoma bývalými spoločníkmi
pôvodnej spoločnosti protizákonným spôsobom v prospech jedného z nich.

Žalovaný napadol len výrok o trovách konania a z tohto titulu požadoval priznať čiastku 12.774,10 Eur
pozostávajúcu z tarifnej odmeny vo výške 9.733.19 Eur, náhrady za stratu času vo výške 766,64 Eur,
náhrady hotových výdavkov vo výške 174,30 Eur a zo sumy 2.099,97 Eur tvoriacej 20 % daň z pridanej
hodnoty. Trovy právneho zastúpenia vrátane dane z pridanej hodnoty boli vyčíslené podaním zo dňa21.5.2015. Prílohou tohto podania bolo aj osvedčenie o registrácii právneho zástupcu žalovaného ako
platcu DPH. Bez ohľadu na skutočnosť, že osvedčenie tvorilo prílohu podania a bolo súdu doručené,
aj za situácie, ak by v čase rozhodovania o trovách konania toto osvedčenie k dispozícii nebolo, mal

súd prvého stupňa vyzvať žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu na predloženie osvedčenia o DPH
alebo si mohol skutočnosť, že právny zástupcu je platcom DPH overiť prostredníctvom portálu finančnej
správy SR. Za nedôvodnú označil i argumentáciu ohľadne nepriznania náhrady za stratu času len preto,
lebo pojednávaní konaných v dňoch 13.11.2014 a 19.5.2015 sa nezúčastnil advokát ale advokátsky
koncipient. Vzhľadom na postavenie advokátskeho koncipienta je zrejmé, že úkony, ktoré vykonáva

advokátsky koncipient v súvislosti so zastupovaním advokáta, u ktorého je zamestnaný, vykonáva v
mene zamestnávateľa - advokáta a tiež na jeho účet. Úkon uskutočnený advokátskym koncipientom
je v konečnom dôsledku úkonom právnej služby advokáta, za ktorý zodpovedá samotný advokát. Na
odmeňovanie advokáta platí advokátska tarifa. Advokátska tarifa vo všetkých ustanoveniach, aj čo sa
týka odmeny, náhrady za hotové výdavky, ale aj náhrady za stratu času uvádza, že na tieto má nárok
advokát. Ak teda advokát vykonal, či už osobne, alebo prostredníctvom advokátskeho koncipienta úkon

právnej služby má nárok na všetky zložky odmeny a všetky výdavky, ktoré vyplývajú z advokátskej tarify
a nadväzujúcich právnych predpisov.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením

§ 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že len odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku o trovách konania je
opodstatnené.

Pri rozhodovaní o veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia nevykonania navrhovaných
dôkazov s týmto nie je možné sa stotožniť.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia jednou z povinností pri odôvodňovaní rozsudku je i vysvetlenie
toho, prečo neboli vykonané i ďalšie navrhnuté dôkazy. Táto povinnosť bez akýchkoľvek pochybností

splnená bola. V odôvodnení rozsudku je nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov odôvodnené
neopodstatnenosťou nároku žalobcu v spojení s nedostatkom tak aktívnej ako aj pasívnej vecnej
legitimácie a premlčaním. Vecnou legitimáciu sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého účastník je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej
legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej je dôvodnom pre zamietnutie žaloby. Čo sa týka premlčania

toto je upravené v ustanovení § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Pri zamietnutí žaloby či už z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie alebo z dôvodu premlčania
vykonanie ďalších navrhovaných dôkazov nie je potrebné a to preto, lebo nemôže ovplyvniť výsledok

konania.

Čo sa týka založenia konkurenčnej spoločnosti žalovaným táto skutočnosť žiadne porušenie povinnosti
nepredstavuje.Zákazkonkurencievyplývajúcizustanovenia§136Obchodnéhozákonníkasavzťahovaliba na konateľov spoločnosti a podľa ustanovenia § 139 Obchodného zákonníka aj na členov dozornej
rady. Zákaz konkurencie sa nevzťahoval na spoločníkov nezastávajúcich vyššie uvedené funkcie,
samozrejme za predpokladu, ak spoločenská zmluva neupravovala inak. Žalovaný v spoločnosti P.

funkciu konateľa nezastával. Rovnako so stanov spoločnosti nevyplýva pre žalovaného zákaz založiť inú
spoločnosť a v tejto i pôsobiť. Navyše aj za predpokladu, ak by pre žalovaného platil zákaz konkurencie
prípadný nárok na náhradu škody vyplývajúci z ustanovenia § 65 Obchodného zákonníka by si mohla
uplatniť len spoločnosť takýmto konaním postihnutá a nie žalobca ako fyzická osoba.

Obdobná situácia nastala aj pri zápise žalovaného do registra sprostredkovateľov poistenia a
sprostredkovateľom zaistenia. O zápise žalovaného v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zákona
č. 340/2005 Z. z.. rozhodoval príslušný úrad na základe návrhu navrhovateľa, ktorým je pre
výlučného sprostredkovateľa poistenia poisťovňa, s ktorou má uzavretú zmluvu a pre podriadeného
sprostredkovateľa poistenia poisťovací agent, poisťovací maklér alebo sprostredkovateľ poistenia z
iného členského štátu, s ktorým má podriadený sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, pričom

navrhovateľ zodpovedal za správnosť a úplnosť údajov v návrhu. Žalovaný týmto navrhovateľom nebol.
To, že v prípade žalovaného nešlo o dôveryhodnú osobu podľa ustanovenia § 2 písm. e/ zákona č.
340/2005 Z. z. vyplynulo z ním predloženého odpisu z registra trestov. Ak kompetentný orgán napriek
tejto skutočnosti na návrh iného subjektu zapísal žalovaného do zoznamu sprostredkovateľov poistenia
a sprostredkovateľov zaistenia uvedené nemožno považovať za porušenie právnej povinnosti zo strany

žalovaného.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a ods. 2
O.s.p. rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Ďalej zmenil ( § 220 O.s.p.) rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému priznal náhradu
trov prvostupňového konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 12.774,10 Eur. Tieto
trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalovaného za 4 úkony právnej služby ( prevzatie a
príprava zastúpenia zo dňa 30.10.2014, vyjadrenie žalovaného zo dňa 3.11.2014, účasť na pojednávaní
konanom dňa 13.11.2014 a účasť na pojednávaní konanom dňa 19.5.2015) vo výške po 2.425,17 Eur

za úkon ( § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), z režijného paušálu za tri úkony právnej služby vykonané
v roku 2014 vo výške po 8,04 Eur za úkon, z režijného paušálu za jeden úkon právnej služby vykonaný
v roku 2015 vo výške 8,39 Eur za úkon, z náhrady hotových výdavkov vo výške 174,30 Eur, z náhrady
za stratu času pri ceste z U. na pojednávania konané v dňoch 13.11.2014 a 19.5.2015 vo výške 766,64
Eur a zo sumy 2.099,97 Eur tvoriacej 20 % daň z pridanej hodnoty.

Postavenie právneho zástupcu žalovaného ako platcu DPH vyplýva z predloženého osvedčenia o
registrácii pre daň z pridanej hodnoty ( č.l. 216 spisu).

Za takejto situácie bolo dôvodné právnemu zástupcovi žalovaného priznať v súlade s ustanovením § 18

ods. 3 vyhl .č. 655/2004 Z. z. i daň z pridanej hodnoty.

K náhrade trov konania žalovaného patrí i náhrada za stratu času a to i napriek tomu, že pojednávaní
konaných v dňoch 13.11.2014 a 19.5.2015 sa zúčastnil iba advokátsky koncipient právneho zástupcu
žalovaného . Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v ustanovení § 64 ods. 2 umožňuje advokátovi poveriť

advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb. Účasť na pojednávaní
bez akýchkoľvek pochybností predstavuje úkon právnej služby, za ktorý bez ohľadu na to, či bol
vykonaný advokátom alebo jeho advokátskym koncipientom patrí advokátovi odmena. Niet dôvodu, aby
pri náhrade za stratu času sa malo postupovať inak a advokátovi túto náhradu nepriznať.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada
trov pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 3.102,62 Eur. Táto čiastka sa skladá z odmeny
právneho zástupcu žalovaného za jeden úkon právnej služby ( spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa
11.11.2015) vo výške 2.425,17 Eur, (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), z odmeny právneho zástupcu

žalovaného za spísanie odvolania zo dňa 8.10.2015 proti výroku o trovách konania vo výške 143,57
Eur (§ 10 ods. 1 , § 13a ods. 2 písm.b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), z režijného paušálu za dva úkony
právnej služby vykonané v roku 2015 po 8,39 Eur za úkon a zo sumy 517,10 Eur tvoriacej 20 % daň
z pridanej hodnoty.Pri úkone zo dňa 8.10.2015 označenom ako odvolanie predmetom odvolacieho konania nebola vec
sama ale iba trovy v hodnote 12.774,10 Eur v dôsledku čoho sa základná sadzba tarifnej odmeny za

tento úkon právnej služby vo výške 287,14 Eur znížila na 1/2 , teda na čiastku 143,57 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.