Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/135/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213169
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213169.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Palko
s.r.o. IČO: 36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika v mene, ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13 o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha voči odporcovi náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľdomáhalnáhradymajetkovejškodyanáhradynemajetkovej
ujmysodkazomnaZák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.
Podľa navrhovateľa škoda mu vznikla pre nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari nad Hronom
v exekučnom konaní, ktorý podľa navrhovateľa spočíval v porušení procesných pravidiel exekučného

súdu tým, že nerozhodoval bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že exekučné konanie nevykazovalo
prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež nevyžadovalo spoluprácu s účastníkmi konania. Neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia pre exekútora až po veľmi dlhej dobe.
Navrhovateľ tvrdil, že takýto nesprávny úradný postup exekučného súdu spôsobilo, že bol vystavený
možným rizikám práve pre neskoré rozhodnutie a to riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní bol

vystavený riziku insolventnosti povinného. Keďže nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov, uplatňoval navrhovateľ nárok na priznanie majetkovej škody a tiež
nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.

Strana odporcu žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, s procesnými námietkami, že návrh na
začatie konania nie je jasný, naopak odporca ich považoval za zmätočné, s nepreukázaním akejkoľvek
existencie prieťahov v exekučnom konaní, dôvodiac tým, že existenciu prieťahov v súdnom konaní môže

konštatovať len Ústavný súd - SR a prieťahy v konaní neboli konštatované ani predsedom príslušného
súdu / I. ÚS 476/2012 /. Okrem týchto dôvodov odporca namietal absenciu splnenia esenciálnych
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. a považoval zanedôvodnú a neopodstatnenú tiež vyčíslenú materiálnu škodu a tiež uplatňovaný nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy.

Vo veci súd prvého stupňa meritórne rozhodol rozsudkom dňa 21.11.2014 tak, že návrh navrhovateľa
zamietol. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu
zmätočnostirozhodnutiaavecvrátilnaďalšiekonanieasúčasneuviedol,ženebolorozhodnutéonávrhu
na prerušenie konania , ktorý podal navrhovateľ.

Súd určil opakovane pojednávanie v danej veci na deň 7.6.2016, predvolanie na pojednávanie bolo
riadnym spôsobom doručené všetkým účastníkom konania, pre navrhovateľa, pre právneho zástupcu
navrhovateľa 18.4.2016 a pre odporcu tiež 18.4.2016. Právny zástupca zaslal podanie ( elektronické )
zo dňa 2.6.2016 a žiadal prerušiť konanie s odkazom na rozhodovanie Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnych otázkach v konaní C -168/15. Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa a odporca
sa pojednávania nezúčastnili a preto súd s využitím § 101 ods. 2 O. s. p. realizoval pojednávanie bez

prítomnosti účastníkov konania.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný ani v zmysle § 109 ods. 1 písm.
b/ OSP, ani s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 2. písm. c/ O. s. p.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s návrhom na začatie konania, s
vyjadreniami odporcu, s pripojeným exekučným spisom sp. zn. 13Er 8/2009 na základe čoho súd zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ podal pred uplatneným nárokom na príslušnom súde

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR o ktorých
príslušný orgán v lehote určujúcej zákonom / 6 mesiacov / nerozhodol.

Zo spisu 10C 135/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom 13Er
8/2009 / Ex 11436/2008 / mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na

začatie exekúcie dňa 9.12.2008 voči povinnému Miroslava Spodniaková na podklade exekučného
titulu / Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR
08825/2008/. Dňa 9.1.2009 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia. Súd o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol a poverenie udelil dňa 21.1.2009. Následne uznesením zo
dňa 10.3.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú exekučné konanie zastavil.

Podľa § 44 ods. 2. Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučného poriadku, platného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2. písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti
podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.V zmysle § 9 ods. 1, vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z. z.. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného

predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z .z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z .z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Aj keď zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou

objektívnou bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym /
predpokladom takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradnom postupom a škodou. Je potrebné, aby pre vznik takejto
zodpovednosti kumulatívne boli splnené všetky tri základné predpoklady a keďže navrhovateľ
nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu v rámci

exekučných konaní, tak ako to namietal bez ďalšieho t.j. bez absencie prvého predpokladu a to
nesprávneho úradného postupu, súd návrh zamietol a nezaoberal sa dôvodnosťou a skúmaním
existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.

Zákonná 15 - dňová lehota uvedená v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je lehotou
procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania.
I keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť
súdu konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,
samotná skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup,

tak ako to v konaní tvrdil navrhovateľ. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré viedli exekučný
súd k tomu, že zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia nebola dodržaná. V exekučnej veci bolo
rozhodnuté v lehote kratšej ako 30 dní, t.j. v lehote primeranej, vzhľadom na zaťaženosť súdu bez toho,
aby došlo k akýmkoľvek zbytočným prieťahom v exekučnom konaní, tak ako to tvrdil navrhovateľ. I v
zmysle judikatúry Ústavného súdu - SR / I. ÚS 16/2002 / pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada na lehoty, ktorú sú uvedené v zákone, ale
ich nedodržania nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, bez zohľadnenia konkrétnych
okolností v jednotlivom prípade.

Pokiaľ teda vo vyššie uvedenej exekučnej veci súd nedodržal zákonom stanovenú lehotu, neurobil tak

svojvoľne tým, že by vo veci vôbec nekonal, naopak v súlade s Exekučným poriadkom zabezpečoval
si podklady potrebné pre svoje rozhodnutie a dôsledne skúmal, či sú splnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcií. Skúmanie takýchto podmienok si vyžaduje osobitnú právnu úvahu o
to viac, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Keďže bolo potrebnécitlivo posúdiť zákonnosť vyššie uvedených exekúcií zodpovedá tomu aj dĺžka samotného exekučného
konania.

Z dôvodov vyššie uvedených potom mal súd za dokázané, že postupom exekučného súdu pri
rozhodovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcemu podľa tvrdení navrhovateľa v zavinených prieťahoch, súd postupoval v súlade
s exekučným poriadkom, správne rozhodol o takejto žiadosti a to bezodkladne..

Súd nemal preto za preukázaný akýkoľvek nesprávne úradný postup spočívajúci tak, ako to navrhovateľ
v konaní tvrdí v existencii prieťahov vo vyššie uvedených exekučných konaniach, čo je primárnym
predpokladom pre založenie zodpovednosti vzniku za škodu štátu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Bez skúmania splnenia ďalších atribútov/ ako sú príčinná súvislosť, vznik škody/ súd návrh
ako nedôvodný zamietol.

I keď odporca bol v konaní úspešný a o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci konania mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú

tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.