Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/220/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234279
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113234279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu UK Profit, spol. s.r.o., so
sídlom v Nitre, na ul. Hornočermánskej č. 797/59, právne zast. JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so
sídlom v Bratislave, na ul. Zámockej č. 30, proti žalovanej: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. XX, o
zaplatenie sumy 420,45 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
20.04.2015, č.k. 9C/155/2014 - 51 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalobcovi
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že skupovatelia pohľadávok v súdnom konaní zvyknú argumentovať, že
premlčacia lehota týkajúca sa nárokov zo zmluvy je 4 - ročná, z dôvodu potreby aplikácie Obchodného
zákonníka. Uvedený názor je prvostupňovému súdu známy z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
č. 6MCDo/4/2012 a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010. Senát 9C podľa

uvedených rozhodnutí v inej veci rozhodol, avšak jeho rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené s
poukazom na rozhodnutie sp. zn. 6Co 81/2012 zo dňa 14.02.2013. Krajský súd v danej veci vyslovil
názor, že pri úverovej zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom treba použiť prednostne
úpravuuvedenúvObčianskomzákonníku.Ústavnýsúdvovecipodsp.zn.I.ÚS402/2013-10naústavnú
sťažnosť proti vyššie uvedenému rozsudku vyslovil názor, že aplikácia Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľský úverový vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobila spochybniť ústavnú udržateľnosť
daného záveru.

V zmysle uvedeného preto aj prvostupňový súd aplikoval v predmetnej veci pri rozhodovaní na
spotrebiteľský úver vo forme úverovej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka právnu úpravu premlčania
uvedenú v Občianskom zákonníku. Uviedol, že poskytnutý úver mal byť po odstúpení od Zmluvy o
kreditnej karte zaplatený v lehote do 15.11.2010 a žaloba bola podaná na súde dňa 09.06.2014 po
uplynutí premlčacej lehoty. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnené pravo nemohol
priznať. Dodal, že uvedený názor sa týka ako istiny, tak aj úrokov z omeškania.

Poukázal na ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho
zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby

žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 420,45 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 86,61 Eur a úrokom vo výške 5,5 % ročne zo sumy 420,45 Eur od 28.9.2013 do zaplatenia.
Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozsudok prvostupňového
súdu považoval za nesprávny, keďže právo žalobcu na zaplatenie pohľadávky voči žalovanej ku dňu
podania žalobcovho návrhu nebolo premlčané. Návrh bol podaný 09.06.2014, pred účinnosťou novely

zák. č. 102/2014 Z.z., ktorou bol zmenený § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
pre spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa mali použiť normy obchodného práva. Novela nadobudla účinnosť 13. júna 2014 (čl. XIV.
novely),pritomnávrhvovecibolpodaný09.06.2014,pretosamalaotázkapremlčaniaposudzovaťpodľa
Obchodného zákonníka, ktorý upravuje premlčaciu dobu štvorročnú

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok z dôvodov
uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Žalobca nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu o aplikácii ustanovení o premlčaní podľa
Občianskeho zákonníka na právny vzťah založený medzi účastníkmi konania a žiada aplikovať príslušné

ustanovenia Obchodného zákonníka.

Odvolací súd poznamenáva, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014
Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na
všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického
výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky
premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny
režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka.

Právna úprava v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych predpisov, ktorými
sa má zabezpečiť vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany v spotrebiteľských
právnych vzťahoch. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ex presis verbis ustanovuje
prioritu aplikácie inštitútov Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna
úprava je síce systematicky zaradená v hmotnoprávnom predpise, ale z hľadiska svojho obsahu

má procesnoprávny charakter, pretože určuje, ktorý predpis, v prípade spotrebiteľského právneho
vzťahu je potrebné aplikovať. (porov. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/851/2015 zo dňa
22.03.2015).

Odvolací súd konštatuje, že predmetné ustanovenie vyjadrovalo doposiaľ platné pravidlo prednostného

použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky a teda právna úprava
pred účinnosťou predmetnej novely umožňovala pri posudzovaní premlčania nároku aplikovať
občianskoprávnu úpravu.Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol dňa 22.08.2007 založený záväzkovo právny
vzťah na základe zmluvy o kreditnej karte s úverovým rámcom vo výške 10.000 Sk. Právny vzťah medzi
účastníkmi konania možno považovať jednoznačne za spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (v spojení s ust. § 879j Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na právnu úpravu zákona č.
258/2001 Z.z. predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou možno
taktiež podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy. V danom prípade ide nepochybne o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a
spotrebiteľom, a teda ide teda o typický občianskoprávny vzťah.

Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec
neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387
a nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade duplicitnej
právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bolo pred účinnosťou predmetnej novely
dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok

Najvyššieho súdu SR vo veci 5MCdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského
práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01.01.2004) došlo k zásadnej zmene
spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa
dostali do rozporu s jeho novým ust. § 54 ods. 1, podľa ktorého „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie

zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na
spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje
transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani
regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia

spotrebiteľa oproti tomuto zákonu.

Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že je potrebné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto
úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Uvedené závery prijal Krajský súd v Prešove v rozsudku

č. k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou.
Následne Ústavný súd v uznesení I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 predmetnú sťažnosť odmietol
pre jej zjavnú neopodstatnenosť a uzavrel, že „nezistil možnosť porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
rozsudkom krajského súdu“.

Prvostupňový súd preto správne posúdil ex offo (§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)
otázku premlčania uplatneného nároku a po zistení, že nárok žalobcu je premlčaný, žalobu zamietol.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2

O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní
úspešná žalovaná náhradu trov nežiadala priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.